Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. august 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/156/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4405208434
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4405208434.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.
RenátyPátrovičovejaJUDr.BorisaMinksa,vprávnejvecižalobcov:1./U.Y.,nar.XX.X.XXXX,bytomW.,
P. XXX/XX, 2./ G.. B. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom S. I., D. E., P. XXXXX, J., 3./ P.. W. O., nar. XX.X.XXXX,
bytom W., O. XXXXX/XXA, všetci zastúpení: JUDr. Jozef Holič, advokát, Lužická 7, Bratislava, proti
žalovaným: 1./ G.. U. P., nar. XX.X.XXXX, bytom W., mestská časť F., S. XXXX/XX, 2./ G.. Y. P., nar.

X.X.XXXX, bytom A., mestská časť N., P. XXXX/X, pôvodne o zaplatenie 1.460,50 eur s príl., o odvolaní
žalobcov v 1./ až 3./ rade proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 23. novembra 2016 č.
k. 5C/139/2005-317, takto

r o z h o d o l :

1. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o priznaní nároku na náhradu
trov konania v celom rozsahu žalovanému v 1./ rade voči žalobcom v 1./ až 3./ rade a o priznaní
nároku na náhradu trov konania v rozsahu 91,48 % žalovanej v 2./ rade voči žalobcom v 1./ až 3./

rade p o t v r d z u j e .

2. Žalovanému v 1./ rade priznáva voči žalobcom v 1./ až 3./ rade nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu a žalovanej 2./ rade priznáva voči žalobcom v 1./ až 3./ rade nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (ako súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP“) uznesením zo dňa 23. 11. 2016 č. k. 5C/139/2005-317 konanie
voči žalovanej v 2./ rade v časti o zaplatenie 17,4 % úrokov z omeškania ročne zo sumy 62,24 eura od
15.5.2001 do zaplatenia zastavil, žalovanému v 1./ rade priznal voči žalobcom v 1./, 2./ a 3./ rade
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu a žalovanej v 2./ rade priznal voči žalobcom v 1./, 2./ a
3./ rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 91,48 %.

2.Vodôvodnenírozhodnutiapoukázalnato,žeprávnypredchodcažalobcovv1./až3./rade(JUDr.D.Y.
zomr. XX.X.XXXX, osvedčenie o dedičstve č. k. 65D/748/2014-77 zo dňa 17.3.2015, čl. 254-257 spisu)
sa žalobou doručenou súdu dňa 31.3.2003 domáhal voči žalovaným v rade 1./ a 2./ rade zaplatenia
istiny 1.460,50 eura s prísl.

3.1. Okresný súd Nové Zámky rozhodol rozsudkom č.k. 5 C 139/2005-224 zo dňa 15.04.2013, ktorým
zaviazal žalovanú v 2./ rade zaplatiť žalobcovi 62,24 eur so 17,4 % ročným úrokom od 15.5.2001
do zaplatenia a trovy konania v sume 16,50 eur do 3 dní po právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku súd
návrh zamietol. Návrh voči žalovanému v 1./ rade zamietol v celom rozsahu. Žalovaným súd nepriznal
náhradu trov právneho zastúpenia. Proti uvedenému rozsudku podala žalovaná v 2./ rade v zákonnej
lehote odvolanie v časti úrokov z omeškania. Obaja žalovaní podali súčasne odvolanie voči výroku o

nepriznaní trov právneho zastúpenia.3.2.Rozsudoksúduprvejinštancienadobudol právoplatnosťdňa19.6.2013 včastiobochzamietajúcich
výrokov a vo výroku o povinnosti žalovanej v 2./ rade zaplatiť žalobcovi sumu 62,24 eur.

3.3. O vyššie uvedenom odvolaní rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 5Co/270/2013-240 zo
dňa 31.10.2013 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o povinnosti žalovanej
v 2./ rade zaplatiť žalobcovi 17,4 % úroky z omeškania ročne zo sumy 62,24 eura a trovy konania v
sume 16,50 eura ako aj v časti výroku o nepriznaní náhrady trov právneho zastúpenia žalovaným zrušil
a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Uznesenie druhoinštančného súdu nadobudlo

právoplatnosť dňa 26.5.2014.

4.1. Lustráciou pobytu pôvodného žalobcu v konaní (právneho predchodcu žalobcov v rade 1./, 2./ a 3./
pána D. Y., nar. XX.X.XXXX), vykonanou dňa 1.4.2015 v Registri obyvateľov bolo zistené, že D. Y., nar.
XX.X.XXXX, dňa XX.XX.XXXX zomrel, a keďže zomrel po začatí konania, súd v zmysle ustanovenia
§ 103 a § 107 zákona č. 99/1963 Zb. v tom čase platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku

(t.j. v znení účinnom do 30.06.2016) skúmal podmienky konania, na základe ktorých mal posúdiť, či má
konanie zastaviť, prerušiť alebo pokračovať v konaní.

4.2. Nakoľko na základe osvedčenia o dedičstve 65D/748/2014-77, Dnot 86/2014, zo dňa 17.03.2015
bolo zistené, že pôvodný žalobca mal dedičov - právnych nástupcov, súd v zmysle vyššie uvedených

ustanovení ďalej pokračoval v konaní s týmito právnymi nástupcami- v súčasnosti žalobcami v rade 1./,
2./ a 3./ rade.

5. Podaním zo dňa 20.6.2016 oznámili žalobcovia v 1./ až 3./ rade/ (právni nástupcovia pôvodného
žalobcu), že berú návrh v celom rozsahu späť.

6. Žalovaní v 1./ a 2./ rade so späťvzatím žaloby súhlasili a uplatnili si náhradu trov konania.

7. Vzhľadom na účinné späťvzatie žaloby podľa § 144 CSP súd konanie v tej časti, o ktorej doposiaľ
právoplatne rozhodnuté nebolo, t.j. v časti o zaplatenie 17,4 % úrokov z omeškania ročne zo sumy

62,24 eura podľa § 145 ods.1 CSP zastavil.

8.1. O trovách tohto konania (prvoinštančného aj druhoinštančného) súd rozhodol s poukazom na
ustanovenia § 251, § 255 ods. 1, 2, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP

8.2. Žalovanému v 1./ rade, ktorý mal úspech v celom konaní, priznal náhradu trov konania v celom
rozsahu, nakoľko žaloba voči nemu bola zamietnutá.

9.1. Súd prvej inštancie mal za to, že náhrada trov konania prináleží aj žalovanej v 2./ rade vzhľadom
na pomer jej úspechu v konaní. Uviedol, že v prevažnej časti bola žaloba voči nej zamietnutá a v časti

úroku bola žaloba vzatá späť, bez preukázania jej dôvodnosti, t.j. má sa zato, že v tejto časti procesne
spôsobili zastavenie konania žalobcovia 1./, 2./ a 3./ rade. V oboch prípadoch má teda žalovaná v rade
2./ nárok na náhradu trov konania a to podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a § 256 ods. 1 C.s.p. Žalovaná bola
suma 1.460,50 eur s prísl..

9.2. Žalovaná v rade 2./ mala úspech v časti žaloby o zaplatenie sumy 1.398,26 eur (95,74 %), keď z
uplatňovanej sumy ju súd zaviazal uhradiť len sumu 62,24 eur, čo predstavuje 4,26 % z celku. Pomer
úspechu žalovanej v rade 2./ predstavuje 91,48 % (95,74 % - 4,26 %) a z tohto dôvodu
jej súd priznal náhradu trov konania vo výške 91,48 % .

10. Záverom súd prvej inštancie poukázal na to, že o konkrétnej výške trov oboch žalovaných bude
rozhodnuté podľa § 262 CSP.

11. Proti tomuto uzneseniu podali žalobcovia v 1./ až 3./ rade v zákonnej lehote odvolanie voči výrokom
o priznaní náhrady trov konania žalovaným v 1./ a 2./ rade. Odvolanie podali z dôvodu uvedeného v

ust. § 365 ods. 1 písm. d/, h/ CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.12.1. Odvolatelia, poukazujúc na výrok rozhodnutia v I. časti o zastavení konania v časti príslušenstva,
konštatovali, že z tohto výroku vyplýva, že žalobcovia urobili procesný úkon, ktorým vzali späť žalobu v
časti úroku z omeškania, ale v tejto časti konania už žiadne trovy na strane žalovaných nevznikli, preto

ich súd ani nemohol v II. a III. výroku priznať v žiadnom rozsahu.

12.2. Vytýkali súdu, že uznesenie má vadu, pretože neobsahuje výrok o trovách, ktoré vznikli žalovaným
v konaní ešte v čase, keď právni nástupcovia žalobcu nemohli urobiť žiadny procesný úkon, na základe
čoho bolo konanie zastavené.

13.1. Výrok rozhodnutia sa stal právoplatným a odvolacie konanie pre súdom II. inštancie spočívalo
v rozhodovaní o príslušenstve (úroku z omeškania) a nepriznaných trovách v konaní vo veci samej.
Priznané trovy konania vo výroku II. a III. nie sú priznané k právoplatnému výroku, ktorým rozhodol
Okresný súd Nové Zámky pod č.k. 5C/139/2005-224 zo dňa 15.04.2013.

13.2. Okrem tejto vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. V Civilnom sporovom poriadku totiž existuje ustanovenie, z
ktorého vyplýva, že súd (výnimočne) neprizná (aj bez návrhu pri dodržaní zásady oficiality) náhradu
trov konania, ak existujú okolnosti hodné osobitného zreteľa. Urobí tak aj v prípade, ak by účastník
konania mal vo veci plný úspech. Okolnosťami hodnými osobitného zreteľa sú najmä majetkové pomery

účastníkov konania.

14.1. Žalobca, bývalý sudca Krajského súdu v Bratislave, zomrel v Domove dôchodcov v Jabloňovom a
okrem rekreačnej chaty nezanechal po sebe žiaden majetok. Jeho právni nástupcovia za života otca na
uplatnenom práve nijako neparticipovali. Nevedeli a nemohli ovplyvniť to, že od pôvodne uplatnených

nárokov, v ktorých bol žalobca úspešný, došlo k zmenám vo vlastníctve nehnuteľnosti a k vyplateniu
časti podielu na predmete sporu, ktoré už starnúci, mimoriadne fundovaný a odborne uznávaný sudca
mentálne nezvládol.

14.2. V čase po dovŕšení 70. roku života už podania nemali obligatórne náležitosti, vtedy sa konalo o

návrhu, ktorý už nemal náležitosti a jeho právni nástupcovia už tieto vady konania odstrániť nemohli a
tiež nemohli ovplyvniť nárast trov konania.

14.3. Veľmi dôležitým pre oprávnený nárok na strane žalobcu boli rozhodnutia, ktoré nárok JUDr. Y.
potvrdili. Pôvodne uplatnený nárok žalobcu bol oprávnený, žalovaní nechceli oprávnený nárok žalobcu

pripustiť a nárok JUDr. Y. spochybnili. Vyskytli sa prieťahy v konaní pri doručovaní a zabezpečovaní
doručenia aj na strane žalovaných. Všetky uvedené okolnosti sú hodné osobitného zreteľa (NS SR 3M
Cdo 5/2006).

15. Odvolatelia žiadali, aby odvolací súd II. a III. výrok uznesenia Okresného súdu Nové Zámky pod

č.k. 5C/139/2005-317 zo dňa 23.11.2016 podľa § 388 CSP zmenil a žalovaným v 1./ a 2./ rade trovy
konania nepriznal.

16.1. K odvolaniu žalobcov v 1./ až 3./ rade sa písomne vyjadrili žalovaní v 1./ a 2./ rade, ktorí uviedli, že s
odvolaním nesúhlasia, pretože žalobca sa voči ním žalobou domáhal neprimeraného a neoprávneného

nároku. V žalobe zo dňa 31.03.2003 požadoval náhradu za užívanie zastavanej plochy o výmere 704
m2 nehnuteľnosti v Q., vedenej na LV č. XXXX k.ú. Q. za obdobie od 01.04.2001 do 30.06.2001.
Požadovanú náhradu za užívanie výmery 704 m2 (skutočná výmera podľa LV č. XXXX je 669 m2)
vypočítal podľa Všeobecne záväzného nariadenia č. 2/1993 zo dňa 24.06.1993 o cenovej regulácii
nájomného z nebytových priestorov mesta Q. a žiadal ju navýšiť o 100%. Uvedené všeobecne záväzné

nariadenie bolo na základe kontroly Okresnej prokuratúry Nové Zámky zrušené dňa 17.02.2000 (teda
pred termínom podania žaloby) uznesením Mestského zastupiteľstva Q. č. XI/2000-Z.

16.2. V konaní pred súdom preukázali, že žalovaná v 2./ rade mohla užívať predmetnú nehnuteľnosť
len sčasti o výmere 60 m2 a s obmedzením zavineným stranou žalobcu a žalovaný v 1./ rade túto

nehnuteľnosť vôbec neužíval.16.3. Žalobca nepredložil súdu žiadne dôkazy, ktorými by preukázal oprávnenosť svojho nároku a takéto
stanovisko uviedol v odôvodnení rozsudku 5C/139/2005-224 zo dňa 15.04.2013 aj Okresný súd Nové
Zámky.

17.1. Žalovaní nesúhlasili s tým, že tvrdenia v odvolaní právneho zástupcu žalobcov sú okolnosťami
hodnými osobitného zreteľa. Z osvedčenia o dedičstve po poručiteľovi JUDr. D. Y. 65D/748/2014-44 zo
dňa 17.03.2015, ktoré je priložené do spisu, vyplýva, že žalobca bol majetný a majetní sú aj žalobcovia
- dedičia po JUDr. Y., pretože po poručiteľovi zdedili majetok v čistej hodnote najmenej 161.457,47 € a

majú aj pravidelný príjem. Nemajetní sú oni - žalovaní, nakoľko sú bez príjmu a nemajú žiadny majetok,
čo je okolnosť hodná zreteľa na ich strane.

17.2. Prevzatím dedičstva preberajú pozostalí spolu s majetkom po poručiteľovi aj jeho záväzky.
Dokladom o dobrých majetkových pomeroch žalobcov je aj súpis listov vlastníctva vlastníka MUDr. W.
O., na ktorých je vedený jej majetok v k.ú. Q.. Vzhľadom na pozostalosť a majetkové pomery dedičov-

právnych nástupcov žalobcu a zlé majetkové pomery žalovaných je požiadavka právneho zástupcu
žalobcov , aby súd žalovaným nepriznal trovy konania, neoprávnená a je v rozpore s dobrými mravmi.

17.3. Žalobcovia - právni nástupcovia o konaní JUDr. Y. v predmetnej veci vedeli a sami sa na ňom
podieľali, participovali za života žalobcu na uplatňovanom práve; na uplatnenom práve participovali aj

vtedy, keď sa čiastka 43.044,58 €, poukázaná do roku 2014 na účet JUDr. Y. za jeho spoluvlastnícky
podiel k predmetnej nehnuteľnosti, zmenila ku dňu prejednávania dedičstva po poručiteľovi v roku
2015 na zostatok v sume 192,86 €, uložený na tom istom účte č. XXXXXXXXXX/XXX, vedenom
v Slovenskej sporiteľni, a.s. (viď. Osvedčenie o dedičstve po poručiteľovi 65D/748/2014-77 zo dňa
17.03.2015 založené do spisu).

18. Žalovaní ďalej uviedli, že vo vyčíslení trov nevyhnutne vynaložených v záujme hájenia svojich práv v
uvedenej veci presne špecifikovali účel a počet úkonov právnej služby a trovy vyčíslili v súlade s vyhl. č.
655/2004 Z.z. Žiadali odvolanie zamietnuť a navrhli, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové
Zámky 5C/139/2005-317 potvrdil a priznal im nárok na náhradu trov konania tak, ako bolo uvedené v II.

a III. výroku prvoinštančného rozhodnutia. Z opatrnosti žiadali, aby im súd k vyčísleným trovám priznal
aj úroky z omeškania od vynesenia rozsudku až do ich zaplatenia. Stanovenie výšky úrokov ponechali
na rozhodnutie súdu.

19. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379,

§ 380 CSP prejednal odvolanie žalobcov v 1./ až 3./ rade bez nariadenia odvolacieho pojednávania v
zmysle § 385 ods.1 CSP a contrario a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti výroku o priznaní nároku na náhradu trov konania v celom rozsahu žalovanému v 1./ rade voči
žalobcom v 1./ až 3./ rade a o priznaní nároku na náhradu trov konania v rozsahu 91,48 % žalovanej
v 2./ rade voči žalobcom v 1./ až 3./ rade je vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP ako

vecne správne potvrdil.

20. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že

nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP
s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

21.1. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

21.2. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

21.3. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.21.4. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

22. Odvolací súd sa v zmysle citovaného ustanovenia § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého uznesenia v časti týkajúcej sa výroku o priznaní nároku na náhradu trov

konania v celom rozsahu žalovanému v 1./ rade voči žalobcom v 1./ až 3./ rade a o priznaní nároku
na náhradu trov konania v rozsahu 91,48 % žalovanej v 2./ rade voči žalobcom v 1./ až 3./ rade a
považuje ho za jasné a výstižné, keď posúdil podstatné skutkové okolnosti prípadu a konštatoval, ktoré
skutočnosti považoval za preukázané a z akých vychádzal pri svojom rozhodovaní o nároku na náhradu
trov zastaveného konania, vec aj správne právne posúdil, teda odôvodnenie rozhodnutia v napadnutej
časti je v súlade s ustanovením § 234 a § 220, za použitia § 234 ods. 1 CSP, preto odvolací súd

rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

23. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu o nároku na náhradu trov konania
priznanom žalovaných v 1./ a 2./ rade voči žalobcom v 1./ až 3./ rade odvolací súd k námietkam
odvolateľov, že výrok I. rozhodnutia je o zastavení konania v časti príslušenstva, teda žalobcovia vzali

žalobu späť v časti úroku z omeškania a v tejto časti konania im žiadne trovy, nevznikli, poznamenáva, že
súd v II. a III. výroku napadnutého uznesenia rozhodoval nielen o nároku na náhradu trov zastaveného
konania v časti o zaplatenie 17,4% úrokov z omeškania ročne zo sumy 62,24 eura od 15.5.2001 do
zaplatenia, ale aj o nároku na náhradu trov konania, ktoré skončilo právoplatným zamietnutím zvyšku
žaloby pôvodného žalobcu JUDr. D. Y. proti žalovanej v 2. rade a právoplatným zamietnutím žaloby

proti žalovanému v 1./ rade rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 15.apríla 2013, č. k.
5C/139/2005-224, pričom tento rozsudok bol v dôsledku podaného odvolania zo strany žalovaných v
1./ a 2./ rade uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 31. októbra 2013, č. k. 5Co/270/2013-240 v
napadnutej časti výroku o povinnosti žalovanej v 2./ rade zaplatiť žalobcovi 17,4 % úroky z omeškania
ročne zo sumy 62,24 eura, trovy konania v sume 16,50 eura ako aj v časti výroku o nepriznaní náhrady

trov právneho zastúpenia žalovaným zrušený a vec bola vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie.

24.1. Z uvedeného uznesenia krajského súdu vyplýva, že po tomto rozhodnutí ešte znova bolo potrebné
rozhodovať o časti nároku pôvodného žalobcu JUDr. D. Y. voči žalovanej v 2./ rade o zaplatenie 17,4 %

úroku z omeškania ročne zo sumy 62,24 eura ako aj o nároku žalovaných v 1./ a 2./ rade na náhradu trov
konania (vrátane trov právneho zastúpenia) za celé konanie (rozsudok Okresného súdu Nové Zámky
zo dňa 15.apríla 2013, č. k. 5C/139/2005-224 v časti o povinnosti žalovanej v 2./rade zaplatiť žalobcovi
62,24 eura nadobudol právoplatnosť dňa 19.06.2013), a práve o týchto nárokoch rozhodol súd prvej
inštancie v napadnutom uznesení zo dňa 23. novembra 2016, č.k. 5C/139/2005-317, keď už namiesto

pôvodného žalobcu, ktorý dňa 27.9.2014 zomrel, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania (teraz v
zmysle§65CSPprocesnúsubjektivitu,konalsjehoprávnyminástupcami,t.j.žalobcamiv1./až3./rade.

24.2. Žalobcovia v 1./ až 3./ rade písomným podaním zo dňa 20.06.2016 súdu prvej inštancie oznámili,
že berú späť žalobu (o časti ktorej mal súd prvej inštancie rozhodovať, t. j. o zaplatenie 17,4% úrokov z

omeškania ročne zo sumy 62,24 eura od 15.5.2001 do zaplatenia).

24.3. Ak účastník konania (fyzická osoba) stratí spôsobilosť byť účastníkom konania v dôsledku smrti,
súd pokračuje v konaní s dedičmi účastníka konania (§ 107 ods. 1, 3 O.s.p.). Dedičia ako univerzálni
právni nástupcovia vstupujú do postavenia poručiteľa (pôvodného účastníka konania) priamo zo zákona

a súd o ich vstupe do konania nerozhoduje (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2012, sp. zn.
7 Cdo 106/2011).

25.1. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

25.2. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.25.3. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

25.4. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

25.5. Podľa § 65 CSP, v prípade, ak do konania vstúpi právny nástupca strany sporu, ktorá zomrela
alebo zanikla, tak právny nástupca prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho

predchodcu.

26. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia v 1./ až 3./ rade ako právni nástupcovia strany pôvodného
žalobu vstúpili okamihom zániku procesnej subjektivity do všetkých práv a povinností svojho právneho
predchodcu, boli povinní akceptovať aj všetky procesné úkony svojho právneho predchodcu a znášať
aj následky, ktoré vyplývali z právoplatného zamietnutia prevažnej časti jeho žaloby, teda aj znášať trovy

spojené s jeho účasťou v spore, v ktorom bol v konečnom dôsledku neúspešný v celom rozsahu vo
vzťahu k žalovanému v 1./ rade a vo vzťahu k žalovanej v 2./ rade v rozsahu 95,74 %, úspešní boli vo
vzťahu k žalovanej v 2./ rade v rozsahu 4,26 %, preto pomer úspechu a neúspechu týchto strán sporu
bola žalovaná v 2./ rade úspešná v rozsahu 91,48 %.

27. Ustanovenie § 255 ods. 1 CSP (predtým § 142 OSP) vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa
pri náhrade trov konania. Strana sporu, ktorá v spore uspela, má nárok na náhradu trov tohto konania.
Súd v takomto prípade uplatní zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu). Táto zásada sa
však vzťahuje iba na sporové konanie. Nárok na náhradu trov konania má len strana sporu voči inej
strane konania.

28. Základným meradlom pre nárok na náhradu trov je teda miera procesného úspechu vo veci. Podľa
toho sa najprv určuje pomer úspechu či neúspechu vo veci, a až keď došlo k pomernému rozdeleniu
náhrady, vypočítajú sa skutočne vynaložené náklady, a to u tej strany, ktorej úspech bol vyšší a má teda
nárok na ich náhradu.

29. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Odvolací súd nevidel žiaden dôvod
na rozhodnutie o nároku žalovaných v 1./ a 2./ rade podľa § 257 CSP z dôvodov hodných osobitného
zreteľa, za ktoré nepovažoval dôvody uvádzané odvolateľmi v ich odvolaní.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2, § 255
ods. 1 a úspešným žalovaným v 1./ a 2./ rade priznal voči žalobcom v 1./ až 3./ rade nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

31. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení s § 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).