Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. október 2011

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoE/106/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3809214454
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3809214454.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného GE Money, a.s., so sídlom Bratislava, Bottova
7, IČO: 17 324 220, právne zastúpený Z. Y. I. W., s.r.o., so sídlom H., C. X, IČO: XX XXX
XXX proti povinnému M. H., bytom R. D. XXX, o vymoženie 134,77 eur s príslušenstvom, na
odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 17. septembra 2010, č.k.
9Er/2382/2009-18, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Y.
W. o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že v danom prípade
ide o vykonanie rozhodcovského rozsudku, keď rozhodca zmluvu uzatvorenú dňa 12.06.2006 medzi
oprávneným a povinným posúdil ako zmluvu o úvere uzatvorenú v zmysle ust. § 497 Obchodného
zákonníka. Po preskúmaní samotnej zmluvy o úvere, ktorá vytvára právny rámec vzťahu medzi
oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, dospel súd k záveru, že medzi účastníkmi konania
bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by povinný pri
uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
resp. že by mu bol poskytnutý úver na výkon zamestnania a z toho dôvodu sa považuje za spotrebiteľa.
Jedná sa tak o spotrebiteľskú zmluvu s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred
pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári, a preto na vzťah medzi oprávneným a povinným
je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Ďalej preskúmaním Obchodných podmienok
úverových produktov, ako neoddeliteľnej časti zmluvy o úvere, konkrétne bodu 5.38, zistil súd v
takomto dojednaní nekalú podmienku. Išlo totiž o spôsob riešenia sporov zo zmluvy o úvere tak, že
všetky spory, ktoré by v budúcnosti vznikli zo zmluvy, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní pred
rozhodcovským súdom, ktorý určí spoločnosť - oprávnený. Zaoberal sa tým, či je vôbec možné v rámci
spotrebiteľskej zmluvy platnú rozhodcovskú doložku uzatvoriť. Dospel k záveru, že v danom prípade bola
voľba rozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko ustanovenie rozhodcu na predtlačenom formulári
dokonca predchádzalo rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, t.j. predtým,
ako k uzatvoreniu zmluvy o úvere povinný vôbec pristúpil. Za nekalé považoval aj samotné znenie
rozhodcovskej doložky, podľa ktorej všetky medzi účastníkmi vzniknuté spory z právnych vzťahov na
základe zmluvy alebo s ňou súvisiacich, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zánik zmluvy budú
predložené na rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému pri Rozhodcovská, arbitrážna
a mediačná, a.s., Bratislava podľa jeho vnútorných predpisov. Podľa znenia doložky sa strany môžu
ďalej v lehote 30 dní od doručenia návrhu niektorej z nich písomne dohodnúť, že všetky spory
zo zmluvy predložia na rozhodnutie pred iný rozhodcovský súd. Jednostrannosť a nekalosť tohto
zmluvného dojednania videl okresný súd v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto je rozhodcom,
je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo
svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Vôľa strán o tom, že spor medzi nimi predložia na
prejednanie rozhodcovskému súdu, pochádza len od jednej, a to silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú

zmluvu uzavreli, čo v ich vzťahu spôsobuje značnú nerovnováhu, čo zároveň naznačuje, že výber
oprávneného ako veriteľa zrejme nebol náhodný, keďže do viacerých zmlúv s inými dlžníkmi zahrnul
totožné rozhodcovské doložky. V tejto súvislosti poukázal aj na možné pochybnosti o nezaujatosti
takto určeného rozhodcovského súdu. Povinný pritom nemal žiadnu možnosť ovplyvniť rozhodcovskú
doložku, alebo sa k nej vyjadriť. Uviedol, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti
a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom
bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Pri výkone rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez
účasti spotrebiteľa, súd prihliada ex offo na nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve,
uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom. Okresný súd pri tom poukázal na rozsudok Európskeho
Súdneho dvora vo veci C-40/08 z 6. októbra 2009 Z. U. G. proti X. M. T.. Ďalej uviedol, že podľa
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní je rozhodcovský rozsudok možné, za podmienok
ustanovených § 40 - § 43 tohto zákona, napadnúť žalobou na príslušnom súde, a tak dosiahnuť jeho
zrušenie. Súd však pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky nemusí byť viazaný návrhom v
prípade absolútnej neplatnosti, ku ktorej prihliada z úradnej povinnosti. Pre účely posúdenia prípadného
nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho
exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní (podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v
znení platnom ku dňu uzavretiu zmluvy), ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré
vytvorí v právach a povinnostiach značnú nerovnováhu. Výpočet neprijateľných podmienok môže a má
dopĺňať judikatúra. Tu poukázal aj na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, podľa ktorých podmienka
obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ktorá bola do nej vložená bez
osobitného vyjednávania, a ktorá priznáva výlučnú právomoc súdu, v obvode ktorého sa nachádza
sídlo predajcu alebo dodávateľa, môže byť považovaná za nekalú. V danom prípade rozhodcovská
doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach v zmluve o úvere podľa názoru okresného súdu spĺňa
všetky podmienky ako z pohľadu ust. § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia
zmluvy, tak aj z pohľadu smernice Rady 93/13/EHS (výkladovej pomôcky ustanovení spotrebiteľského
práva), aby mohla byť kvalifikovaná ako nekalá. Táto doložka je zároveň aj v rozpore s ustanoveniami
§ 6 ods. 1, § 8 a § 9 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná. Takáto
rozhodcovská doložka potom nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu a ak si rozhodca
svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil a následne vydal exekučný titul, nemožno takéto
rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Má to za následok, že pred
podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom
by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť v zmysle ust. § 41 ods. 2 písm. d)
Exekučného poriadku vedená exekúcia. S prihliadnutím na tieto okolnosti zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s tým,
že predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať,
a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý namietal nesprávne právne posúdenie
okresným súdom. Poukázal na to, že cieľom právnej úpravy ustanovenej v § 53 ods. 4 písm.
r) Občianskeho zákonníka nebolo zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi aj
dodávateľovi zostáva možnosť riešiť spor pred rozhodcovským súdom, avšak spotrebiteľ má navyše
možnosť uplatniť svoje práva aj v občianskoprávnom konaní pred všeobecným súdom. Predmetná
rozhodcovská doložka sa teda v zmysle zákona neprieči dobrým mravom, keďže nebráni dlžníkovi, aby
si svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde a zároveň umožňuje veriteľovi,
aby si uplatnil svoje práva voči dlžníkovi na príslušnom rozhodcovskom súde v zmysle takto dojednanej
rozhodcovskej doložky. Záverom podotkol, že nenastala žiadna skutočnosť, uvádzaná v ust. § 45
ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok je vydaný podľa zákona, neobsahuje
neprijateľnú podmienku, nedochádza k vymáhaniu plnenia v rozpore s dobrými mravmi a návrh na
vykonanie exekúcie je v súlade s exekučným titulom. Žiadal preto, aby krajský súd zmenil napadnuté
rozhodnutie okresného súdu tak, že vo veci vydá poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie.

Povinný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné ako vecne správne

podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť, pričom v náväznosti na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. krajský súd v
celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu, s ktorým sa stotožňuje.

Z obsahu exekučného spisu odvolací súd zistil, že nie sú žiadne pochybnosti o tom, že zmluva, uzavretá
medzi účastníkmi dňa 12.06.2006 je štandardnou formulárovou, resp. spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
23a ods.1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase jej uzavretia. Takúto
povahu nepochybne majú aj Obchodné podmienky úverových produktov inkorporované do zmluvy.
Taktiež nie sú dané pochybnosti o tom, že oprávnený poskytol úver v rámci svojej obchodnej činnosti
a povinný túto finančnú službu prijal ako spotrebiteľ. V čase uzavretia zmluvy o úvere (12.06.2006)
právny predpis definoval pojem spotrebiteľská zmluva (§ 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa), pričom tento zákon, zhodne s ust. § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy zakotvil právo spotrebiteľa na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami v týchto zmluvách.

Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa
má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi
s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu
rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve, uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu,
v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Po preskúmaní veci krajský súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom ani v
jednej z odvolateľom namietaných okolností. V danom prípade okresný súd vo veci dôsledne aplikoval
ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj ustanovenia § 53, § 54 Občianskeho zákonníka
a vykonal aj správny výklad citovaných zákonných ustanovení. Krajský súd dospel k záveru, že zmluva
zo dňa 12.06.2006 medzi oprávneným a povinným má charakter spotrebiteľskej zmluvy a následne sa v
plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením okresného súdu, ktorý rozhodcovskú doložku v danej zmluve
vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda za absolútne neplatnú.

Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský rozsudok rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky,
ktorú súd považuje ako celok za neprijateľnú, a tým neplatnú, okresný súd v konečnom dôsledku správne
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Z týchto dôvodov krajský súd uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .