Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/181/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814206317
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5814206317.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci žalobcov: 1/
B. B., nar. XX.XX.XXXX, 2/ K. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom A. XXX, obaja právne zastúpení: JUDr.
Róbert Slamka, advokát so sídlom v V. C., P. XXXX/XX, proti žalovanému: M. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. XXX, právne zastúpený: JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, M.
R. Štefánika 1822, IČO: 36 832 103, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č. k. 7C/122/2014-198 zo dňa 26.
októbra 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcom v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov 1/ a 2/ a žalovaného
k pozemku, ktorý je evidovaný ako C-KN parcela č. 630/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
163 m2, na LV č. XXXX pre obec a katastrálne územie A. (výrok I.). Zároveň vyporiadal podielové
spoluvlastníctvo k predmetnému pozemku tak, že žalobcovia 1/ a 2/ sa stávajú výlučnými vlastníkmi v
režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov pozemku C-KN parcela č. 630/3 - zastavané plochy

a nádvoria o výmere 149 m2 a žalovaný pozemku C-KN parcela č. 630/12 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 14 m2, ktoré C-KN parcely sú novovytvorené geometrickým plánom geodeta Ing. B. P. č.
41962249 - 164/2014 zo dňa 28.08.2014 s tým, že tento geometrický plán sa stáva súčasťou rozsudku
(výrok II.). Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcom 1/ a 2/ trovy konania v plnej výške (výrok III.).

2. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že žalobca a žalovaní 1/ a 2/
sú evidovaní ako spoluvlastníci sporného pozemku C-KN parcela č. 630/3. Žalobcovia 1/ a 2/ ako

spoluvlastníci v podiele 1155/1260-ín a žalovaný v podiele 105/1260-ín. Vychádzal z toho, že žalobcovia
nemajú záujem zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu, preto aj keď žalovaný nesúhlasil so zrušením a
vyporiadaním podielového spoluvlastníctva a poukazoval na dôvody hodné osobitného zreteľa, na tieto
neprihliadal. Vychádzajúc z geometrického plánu, ktorý tvorí súčasť napadnutého rozsudku konštatoval,
že sporný pozemok je reálne deliteľný. Novovytvorená C-KN parcela č. 630/12 má síce výmeru „iba“ 14
m2 , môže však ďalej žalovanému slúžiť ako prístupová cesta, pretože ju možno zlúčiť s pozemkom, na
ktorom má žalovaný postavený svoj rodinný dom. Cez tento pozemok by potom mohol byť realizovaný

prístup nielen peši, ale aj osobným autom. Tým, že okresný súd dospel k záveru, že pozemok je
reálne deliteľný, nemal dôvod zaoberať sa existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa, na ktoré
poukazoval žalovaný. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa zásady úspechu v spore v
zmysle § 255 ods. 1 CSP.3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal
jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne

jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobu v celom rozsahu zamietne. Za nesprávny označil skutkové
zistenie okresného súdu, že mal súhlasiť so stavom, ktorý bol zameraný geodetom. Naopak geodet
predpokladal, že medzi sporovými stranami je dohoda, zároveň sám vo svojej výpovedi pred okresným
súdom uviedol, že sa nevie vyjadriť ako strany reagovali, keď im ukázal, ako bude pozemok rozdelený.
Za nepravdivé tiež označil tvrdenie, že novovytvorená parcela, ktorej sa má stať vlastníkom by mohla

slúžiť ako prístupová cesta. Riadny prístup k rodinnému domu a priľahlému pozemku tak, ako bol riešený
aj v stavebnom povolení a kolaudácii stavby je možný len v prípade nerozdelenia spoluvlastníctva,
resp. prípadného rozdelenia vlastníctva a zriadenia vecného bremena. Pokiaľ okresný súd prihliadal
na vyjadrenie starostu obce Sihelné, ide o neodborné vyjadrenie vyhotovené bez poznania situácie
na mieste samom a v rozpore so skutočnosťami uvedenými v právoplatných rozhodnutiach o povolení
stavby rodinného domu a kolaudačného rozhodnutia. Uviedol, že rozdelením veci sa z pôvodne

plnohodnotnejprístupovejkomunikáciekjehorodinnémudomustanepáspozemku31cmširokýa44,80
m dlhý, ktorý nemôže slúžiť na prístup ako komunikácia, došlo by k zániku doterajšieho spôsobu využitia
nehnuteľnosti. V prípade takéhoto rozdelenia by sa nemohol dostať nákladným automobilom za svoj
rodinný dom, čo je zásadná skutočnosť obmedzujúca a znižujúca hodnotu pozemku, ktorý sa nachádza
za jeho rodinným domom a je jeho vlastníctvom. Okresný súd tiež nevyhodnotil jeho opakované tvrdenia

o priestupkoch zo strany žalobcov voči jeho osobe, ktoré vznikajú v súvislosti s užívaním spornej
nehnuteľnosti. Namietal, že uvedené správanie žalobcov resp. ich príslušníkov nasvedčuje tomu, že z
ich strany ide o šikanózny výkon práva, kedy títo nemali záujem vec riešiť akoukoľvek dohodou s ním,
ale výlučne prostredníctvom súdu a jednostranne navrhnutej varianty, ktorej vykonateľnosť sa snažia
dosiahnuť súdnou cestou. Nejde im o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v záujme usporiadania

vlastníckych vzťahov. Rozdelením nehnuteľnosti sa žalobcom žiadnym spôsobom nezvýši funkčnosť
a využiteľnosť ich susediacich nehnuteľností a ani samotnej časti novovytvoreného pozemku, ktorý
nadobudnú.

4. Žalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že predmetný pozemok tvorí jedinú

prístupovú cestu k ich rodinnému domu, naopak nie je jedinou prístupovou cestou k rodinnému domu
žalovaného. Ten však aktuálnu situáciu zneužíva a neustále ich blokuje a bráni im v prejazde cez
spornúnehnuteľnosť.Ďalejuviedli,žeprípadnýmrozdelenímspornejnehnuteľnostižalovanémuvznikne
prístupová cesta vo veľkosti cca 2,5 m popri jeho rodinnom dome k zadnej časti tohto domu ako aj k
zadnej časti dvora, a to priamo z miestnej komunikácie. Za klamlivé označili tvrdenia žalovaného, že

starostaobcenepoznásituáciu,pretožetenužniekoľkokrátriešilmedzinimisporyapredmetnýpozemok
poznádosťnato,abysadokázalknemuvyjadriť.Vprípade,akbybolozriadenévecnébremenotak,ako
to uvádzal žalovaný v podanom odvolaní, nevyriešila by sa tým situácia medzi stranami sporu, naopak
vznikali by medzi nimi ďalšie konflikty.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej „CSP“)
preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 379, § 380 CSP) a po nariadení
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, na ktorom zopakoval a doplnil dokazovanie, rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

6. Žalovaný na pojednávaní pred odvolacím súdom zotrval na skutočnostiach uvádzaných v podanom
odvolaní. Vo výpovedi ďalej uviedol, že sporná nehnuteľnosť bola pôvodne prístupová cesta na polia,
ktoré sa nachádzajú nad domami žalobcov a žalovaného. Tam, kde má žalovaný postavený svoj
rodinný dom bol starý dom jeho babky, ktorá rovnako tento sporný pozemok ako cestu využívala.
Ako s prístupovou cestou sa s týmto pozemkom počítalo aj v čase, keď žiadal vydať stavebné

povolenie na svoj rodinný dom a rovnako aj v čase kolaudácie tohto domu. Pôvodná cesta spolu s
pozemkami, ktoré sú teraz vo vlastníctve žalobcov a jeho osoby boli písané na ich otca. V čase, keď
začal žalovaný stavať, tak sa so žalobcom 1/ ako súrodenci dohodli, že ponechajú sporný pozemok ako
prístupovú cestu o šírke 4 m. Z tohto dôvodu aj on svoj rodinný dom „posunul“ k hranici s pozemkom
svojej sestry, aby takáto šírka prístupovej cesty zostala. K užívaniu tejto cesty žalovaný uviedol, že

ju využíva na prechod peši, osobným aj nákladným autom, nakoľko ide o jedinú prístupovú cestu k
pozemku, ktorý sa nachádza za jeho rodinným domom. Na tomto pozemku má uskladnené drevo,
keďže používa na vykurovanie domu drevo alebo uhlie. V prípade, že by došlo k rozdeleniu sporného
pozemku spôsobom ako to urobil okresný súd, mal by znemožnený prístup k tomuto pozemku, ktorý sanachádza za jeho rodinným domom a ktorý by mohol byť prípadne využitý aj ako stavebný pozemok.
Konštatoval, že napriek ústnej dohode so žalobcom 1/ v čase začatia výstavby jeho rodinného domu
o spoločnom užívaní sporného pozemku ako prístupovej cesty, začal žalobca 1/ sám od ostatných

spoluvlastníkov tejto nehnuteľnosti kupovať spoluvlastnícke podiely s tým, že ich zavádzal, že si týmto
spôsobom vysporiadava pozemok pod svojím rodinným domom. Žalovaný uviedol, že on bol stále
presvedčený, že prístupová cesta je písaná na ich otca, až keď mu susedia povedali, že si vlastníctvo
k nej vybavuje žalobca, zisťoval si podrobnosti a podarilo sa mu osvedčením stať sa menšinovým
podielovýmspoluvlastníkomspornejnehnuteľnosti.Ďalejuviedol,žeodčasu,kedyžalobcovianadobudli

väčšinový spoluvlastnícky podiel k spornej nehnuteľnosti, začalo dochádzať ku nezhodám medzi nimi o
spôsobe užívania tejto nehnuteľnosti ako prístupovej cesty. Tieto konflikty však vyvolávali žalobcovia,
o čom svedčia aj vedené priestupkové konania, na ktoré poukazoval v rámci konania pred okresným
súdom. Ako príklad uviedol vybudovanie vodovodnej šachty zo strany žalobcov na spornej nehnuteľnosti
bez toho, aby sa s ním ako so spoluvlastníkom o jej umiestnení dohodli. Žalobca 1/ argumentoval tým,
že je väčšinovým spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti, preto je na jeho rozhodnutí, kam túto šachtu

umiestni.

7. Žalobca 1/ vo výpovedi pred odvolacím súdom uviedol, že je spolu so žalobkyňou 2/ vlastníkom
rodinného domu sup. č. XXX, ktorý je postavený na pozemku parcely C-KN č. 630/5, ktorý sa nachádza
nad domom a záhradou žalovaného. Ide pôvodne o dom, ktorý postavil v 70-tych rokoch jeho otec.

Keďže pôvodne tvorili pozemky, na ktorých ma aktuálne dom žalobca a žalovaný jeden celok, ktorý
patril ich otcovi, ten ako vlastník využíval celú parcelu aj na prechod k rodinnému domu, ktorý následne
previedol na žalobcu 1/. Uviedol, že spornú nehnuteľnosť vždy užíval i ako dvor, pričom konkretizoval,
že išlo o parcelu, cez ktorú prechádza pešo aj motorovým vozidlom k svojmu domu, pretože od hlavnej
cesty iný prístup k tomuto domu nemá. Tiež uviedol, že každoročne sa snaží upravovať túto cestu

aby ju mohol užívať, na úpravy však žalovaný neprispieva. Naopak ten sa správa tak, že dochádza
k poškodzovaniu tohto pozemku. Poprel tvrdenie žalovaného, že by sa o spôsobe užívania pozemku
so žalovaným dohodli. Uviedol, že otec mu podpísal svoj podiel na tomto pozemku a ďalej aj s ním
chodil po ostatných spoluvlastníkoch. Keďže jeho otec týmto spoluvlastníkom prepísal podiely v iných
nehnuteľnostiach, oni zase na oplátku na jeho osobu prepísali podiely v spornej nehnuteľnosti. Ku

sporom medzi ním a žalovaným o užívaní nehnuteľnosti začalo dochádzať vtedy, keď sa žalovaný
nasťahoval do svojho rodinného domu. Dochádzalo medzi nimi ku konfliktom, kedy bol aj napadnutý
fyzicky zo strany žalovaného. Uviedol, že v prípade týchto stretov však on policajtov nevolal, čakal kým
policajti prídu, pretože ich naopak volal žalovaný. Policajti však neprišli a on sám nepodával podnety na
trestné stíhanie, ani nerobil oznámenia na polícii, že došlo k fyzickému násiliu na jeho osobu.

8. Žalobkyňa 2/ sa vo svojej výpovedi stotožnila v celom rozsahu s tvrdeniami svojho manžela žalobcu
1/. Doplnila, že k podaniu žaloby a zrušeniu podielového spoluvlastníctva ich viedla hlavne snaha o
bezpečnosť. Rovnako aj ona bola napadnutá zo strany žalovaného, resp. jeho rodiny vo svojom dome.
Keďže sa „stratili papiere“, tieto incidenty riešené políciou ani v rámci priestupku v konaní neboli. Ďalej

uviedla, že chvíľu boli vzťahy medzi žalobcami a žalovaným pokojné. Konkretizovať obdobie, kedy
to bolo však nevedela. Zdôraznila však, že situácia je aktuálne neúnosná a to aj najmä pokiaľ ide o
správanie dcér žalovaného voči žalobcom.

9. Okrem výsluchu strán sporu krajský súd opakoval dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, z

ktorých zistil nasledujúce skutočnosti:

10. Geometrickým plánom č. 41962249/164/2014 vyhotoveným Ing. B. P. zo dňa 28.08.2014, úradne
overeným dňa 11.09.2014 Okresným úradom Námestovo, katastrálny odbor bolo navrhnuté rozdelenie
sporného pozemku 630/3 tak, že bude z neho odčlenená časť v rozsahu o výmere 14 m2 a na základe

toho vznikne nový pozemok 630/12, ktorý bude mať šírku cca 0,31 m a dĺžku cca 44,80 m. Z vyjadrenia
obce Sihelné zo dňa 03.10.2016 vyplýva, že žalovaný by aj v prípade takéhoto geometrickým plánom
navrhovaného rozdelenia spornej nehnuteľnosti mal možnosť prístupu k svojmu rodinnému č. XXX a
k pozemku, na ktorom je tento dom postavený pešo a osobným autom, a to v prípade, ak by bol tento
novovytvorený pozemok zlúčený s pozemkom, na ktorom je postavený práve rodinný dom žalovaného.

Avšak možnosť prístupu nákladným autom, prípadne traktorom, napr. za účelom dovozu dreva alebo
širšieho nákladu, by ani po tomto zlúčení žalovaný nemal, nakoľko šírka prístupu nie je viacej ako 2,5 m.11. Zo stavebného povolenia vydaného dňa 19.08.1994 Obvodným úradom životného prostredia
Námestovo,oddelenieúzemnéhorozvojaastavebnéhoporiadku,prežalovanéhoajehomanželkuU.na
výstavbu rodinného domu vyplýva, že tento rodinný dom mal byť postavený na KN parc. č. 630/2 s tým,

že prístupová komunikácia k novostavbe bude riešená cez parcelu KN č. 630/3. V bode 6 stavebného
povolenia sa opätovne uvádza, že prístupová komunikácia je riešená zo štátnej cesty III/52015 cez
parc. KN 630/3. V bode 13 stavebného povolenia sa žalovanému ako stavebníkovi uložila povinnosť
do kolaudácie stavby majetkovo vysporiadať prístupovú komunikáciu k novostavbe parc. KN č. 630/3, s
vlastníkom parcely B. B., A. XX na zabezpečenie prístupu k jeho novostavbe.

12. Následne bolo dňa 20.03.2001 vydané pre žalovaného a jeho manželku kolaudačné rozhodnutie,
ktorým bolo povolené užívanie rodinného domu postaveného na základe vyššie uvedeného stavebného
povolenia. Konštatuje sa, že stavba bola uskutočnená v súlade s dokumentáciou overenou v stavebnom
konaní a boli dodržané podmienky stavebného povolenia.

13. Z rozhodnutia o priestupku vydaného Obvodným úradom Námestovo, odbor všeobecnej vnútornej
správy dňa 12.05.2011 vyplýva, že žalobca 1/ bol uznaný vinným, pretože dňa 05.02.2011 v čase
okolo 14.30 hod. na prístupovej ceste vedľa rodinného domu č. XXX v A. sa hrubo správal voči
žalovanému, a to tým, že mu vulgárne nadával a vykrikoval, nech vypadne z cesty, že je to jeho
majetok, chytil žalovaného za košeľu pod krkom a spôsobil mu podľa lekárskej správy pomliaždenie

krku. Týmto konaním spáchal priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Rozhodnutím o priestupku
vydaným Okresným úradom Námestovo, odbor všeobecnej vnútornej správy dňa 20.04.2015 bol
žalobca opätovne uznaný vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal
dopustiť dňa 09.01.2015 v okolí rodinných domov č. XXX a XXX v obci A. tým, že nadával vulgárne
žalovanému a jeho manželke N. B.. Z potvrdenia o oznámení zo dňa 10.09.2016, ktoré vystavilo

Obvodné oddelenie PZ Námestovo vyplýva, že dňa 10.09.2016 N. B., nar. XX.XX.XXXX vykonala
oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.

14. Žalobcovia na pojednávaní pred okresným súdom predložili nové listiny, ktorými odvolací súd doplnil
dokazovanie, nakoľko išlo o novoty v odvolacom konaní v zmysle § 366 písm. d/ CSP. Z potvrdenia

Obvodného oddelenia Policajného zboru Námestovo zo dňa 09.08.2017 krajský súd zistil, že žalobca
1/ podal oznámenie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ku ktorému malo dôjsť dňa
09.08.2017 v čase od 08:11 do 11:00 hod. v obci Sihelné. Právny zástupca žalobcov na doplnenie
uviedol, že ide o potvrdenie týkajúce sa žalovaného a predmetné konanie nebolo ukončené. Žalobcovi
1/ bolo oznámené upovedomením OO PZ Námestovo zo dňa 28.02.2017, že o výsledku objasňovania

priestupku po jeho objasnení bude oboznámený.

15. Listom zo dňa 05.08.2016 žalovaný oznamoval Obecnému úradu Sihelné ako stavebnému úradu,
že žalobca vykonáva na spornej nehnuteľnosti stavebnú činnosť, ktorá spočíva v rozkopaní príjazdovej
cesty k jeho rodinnému domu č. 147. Napriek tomu, že je spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti,

neinformoval ho o tom, že bude takúto činnosť realizovať. Z priloženej fotodokumentácie (č.l. 162-167
spisu)krajskýsúdzistil,žesavýkopovéprácerealizovali,nafotografiáchsanachádzalokreminýchosôb
a polície aj žalobca 1/ v pracovnom odeve. Z týchto fotografií ako aj z ďalšej fotodokumentácie (č.l. 35
spisu) vyplýva, že sporná nehnuteľnosť má charakter cesty, ktorej povrch je tvorený hlinou zmiešanou
so štrkom. Z fotografií možno vidieť, že sú na tejto ceste vyjazdené koľaje od motorových vozidiel.

16. Ustanovenie § 142 Občianskeho zákonníka (ktorý je citovaný v bode 5. napadnutého rozsudku) dáva
súdu smernice, ako si má počínať pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a záväzné poradie, v
ktorom môžu byť použité jednotlivé spôsoby vyporiadania, a to 1./ reálne rozdelenie veci podľa výšky
podielov, 2./ prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu, 3./ predaj

veci a rozdelenie výťažku podľa výšky podielov.

17. Prvým zo spôsobov vyporiadania, ktorý predchádza ostatným spôsobom je rozdelenie veci. Z §
142 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka a contrario vyplýva, že podmienkou pre tento spôsob
vyporiadania je, že ide o rozdelenie veci „dobre možné“. Táto podmienka však nie je naplnená

iba faktickou možnosťou a technickou vykonateľnosťou rozdelenia spoločnej veci, ale tiež funkčným
opodstatnením takéhoto rozdelenia. Dôsledkom reálneho rozdelenia veci nemôže byť zánik (deštrukcia)
vyporiadavanej veci alebo zánik jej hospodárskej využiteľnosti (úžitkovej hodnoty), pričom rozdelením
vytvorené pozemky by mali naďalej slúžiť alebo by mohli slúžiť ich vlastníkom takým spôsobom akozodpovedal ich doterajšej povahe. V právnickej literatúre sa uvádza názor, že by súd nemal pripustiť
také rozdelenie pozemku, v dôsledku ktorého by vznikli pozemky len nepatrnej rozlohy.

18. Odvolací súd na základe opakovaného dokazovania dospel k záveru, že možnosť reálneho
rozdelenia spornej nehnuteľnosti podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov žalobcov a žalovaného nie
je dobre možná. V prípade rozdelenia spornej nehnuteľnosti podľa týchto podielov by novovytvorená
nehnuteľnosť pripadajúca do vlastníctva žalovaného predstavovala pozemok o rozmere 0,31 m x 44,8m.
Takto vytvorený pozemok však už nemôže slúžiť účelu, ktorému slúžila sporná nehnuteľnosť doteraz.

Možno konštatovať, že z výpovede strán sporu ako aj z predloženej fotodokumentácie a skutočnosti
uvádzaných v stavebnom povolení vydanom pre žalovaného, táto slúži ako komunikácia - prístupová
cesta. Nebolo pochýb, že ide o jedinú prístupovú cestu k rodinnému domu žalobcov a rovnako ide o
prístupovúcestu,poktorejprechádzažalovanýkpozemkunachádzajúcomsazajehorodinnýmdomom.
Žalovaný tvrdil, že na pozemku, ku ktorému prechádza cez spornú nehnuteľnosť sa nenachádzajú
žiadne stavby, ide však o pozemok, ktorý môže byť využitý aj ako stavebný pozemok a aktuálne slúži na

uskladňovanie paliva, ktoré používa na vykurovanie svojho rodinného domu. Zo strany žalobcov neboli
spochybnené tvrdenie žalovaného, že na vykurovanie používa pevné palivo drevo a uhlie, pričom drevo
uskladňuje aj na tomto pozemku.

19. Z výpovedí strán sporu tiež nebolo pochýb, že sporná nehnuteľnosť sa využívala a aktuálne

sa využíva iba ako cesta. Žalobca 1/ vo výpovedi síce konštatoval, že ide o tzv. dvor, avšak pri
bližšom vysvetlení vyšlo najavo, že fakticky uvedenú nehnuteľnosť využíva ako prístupovú cestu k svojej
nehnuteľnosti.

20. Na základe týchto zistení krajský súd dospel k záveru, že nie sú naplnené predpoklady pre zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením. Novovytvorená nehnuteľnosť parc. č.
630/12 o výmere 14 m2 by nemohla žalovanému slúžiť na na doterajší účel, teda ako prístupová cesta
k jeho pozemku (parc. č. 630/2), ktorý sa nachádza za jeho rodinným domom. Nebolo preukázané, že
by prípadným pripojením tohto novovytvoreného pozemku s pozemkom, na ktorom ma postavený svoj
rodinný dom dosiahol plnohodnotnú prístupovú cestu, ktorú by mohol rovnako ako doteraz používať na

prístup do zadnej časti rodinného domu a k pozemku, ktorý sa za týmto rodinným domom nachádza.
Už z vyjadrenia obce Sihelné vyplynulo, že prístup nákladným motorovým vozidlom, prípadne traktorom
by nebol možný.

21. Keďže reálne rozdelenie spornej nehnuteľnosti nepovažoval odvolací súd za dobre možné, ako

ďalšie spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prichádzali do úvahy prikázanie
spornej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva jednému zo spoluvlastníkov, prípadne ak by žiaden zo
spoluvlastníkov nemal záujem na spornej nehnuteľnosti, nariadiť jej predaj. O spornú nehnuteľnosť však
strany sporu záujem mali. Zároveň však žalovaný poukazoval na dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré by nemalo dôjsť k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva tak, že by vzhľadom na

veľkosť podielov bola sporná nehnuteľnosť prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcom 1/ a 2/.

22. Občiansky zákonník v § 142 ods. 2 výslovne zakotvuje možnosť nezrušiť a nevyporiadať
spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku v prípade
naplnenia zákonných predpokladov, a to existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Je to výnimka

zo zásady, že nikto nemôže byť nútený zotrvať v podielovom spoluvlastníctve. Zachovanie podielového
spoluvlastníctva prichádza do úvahy iba v prípade, že nemožno reálne rozdeliť nehnuteľnosť. Keďže
v súdenej veci ide o takýto prípad, odvolací súd sa zaoberal posúdením existencie dôvodov hodných
osobitného zreteľa, pri ktorých by k zrušeniu podielového spoluvlastníctva nemalo dôjsť. Odborná
literatúra kladie dôraz aj na to, že dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré nedôjde k zrušeniu

podielového spoluvlastníctva sú aj prípady tzv. šikanóznych žalôb.

23. V súdenej veci bolo preukázané, že sporná nehnuteľnosť slúžila ako cesta. Takýto druh využitia je
vedený aj na liste vlastníctva a nebol rozporovaný ani stranami sporu. Na iný účel ako na cestu táto
nehnuteľnosť užívaná nebola, a to ani právnymi predchodcami žalobcov a žalovaného. Ako vyplynulo

aj z výpovede samotného žalobcu 1/, táto nehnuteľnosť slúžila ako cesta na prístup k rodinnému domu,
ktorý je v súčasnosti jeho vlastníctvom a v 70-tych rokoch bol vlastníctvom jeho otca. Z vykonaného
dokazovania neboli preukázané tvrdenia žalobcov, že zrušiť podielové spoluvlastníctvo žiadajú najmä
z obavy o vznik konfliktov so žalovaným, resp. s jeho rodinou. Naopak z priestupkových rozhodnutívyplýva, že je to práve žalobca 1/, ktorý vyvoláva konflikty so žalovaným. Tvrdenia žalobcov, že je to
žalovaný, ktorý ich napáda vyznievali účelovo najmä vzhľadom k tomu, že napriek závažnosti týchto
útokov sa sami privolaním polície nebránili, prípadne jej prostrednícvom vec neriešili. Ich vyjadrenia

o tom, že polícia neprišla, prípadne, „že sa papiere týkajúce sa týchto útokov stratili“ (bez bližšej
identifikácie o aké papiere sa malo jednať) vyznievajú nedôveryhodne. Naopak všetky tieto okolnosti
krajský súd vyhodnotil ako snahu o šikanózny výkon práva väčšinového spoluvlastníka vo vzťahu k
žalovanému, a to aj prostredníctvom podanej žaloby.

24. Krajský súd tak dospel z vyššie uvedených skutočností k záveru, že tieto skutočnosti možno
považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré podielové spoluvlastníctvo strán sporu
nezrušil a návrh zamietol.

25. Z dôvodu, že došlo k zmene rozsudku súdu prvej inštancie krajský súd v zmysle § 396 ods. 1, 2
rozhodol o nároku na náhradu trov celého prvostupňového aj odvolacieho konania. Vychádzal z toho,

že v konaní bol úspešný žalovaný, preto mu prináleží podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
konania voči žalobcom 1/ a 2/.

26. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)