Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. október 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/368/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712218324
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6712218324.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
sosídlomPribinova25,81109Bratislava,IČO:35807598,právnezastúpenéhospoločnosťouAdvocate
s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnej K. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom U. XXX/XX, XXX XX H., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad,
so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 19605/12, na vymoženie pohľadávky

oprávneného vo výške 514,- Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Zvolen č.k. 17Er/70/2012-29 zo dňa 9. júla 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 17Er/70/2012-29 zo dňa 9. júla 2013 zrušuje a vec vracia
okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie proti povinnej
pre vymoženie sumy 514,- Eur s prísl. na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudok sp. zn. SR 05955/11 vydaný dňa 14.07.2011 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava (ďalej len „rozhodcovský súd“). Povinnej
bola uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 514,- Eur s príslušenstvom do troch dní od
právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Vydaný bol na základe Zmluvy o úvere zo dňa 16.08.2010.

Okresný súd ďalej uviedol, že podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku sa účastníci rozhodcovskej
zmluvy dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú medzi zmluvnými stranami budú riešené pred vyššie
uvedeným rozhodcovským súdom, ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. Okresný
súd poukázal na ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 1 ods. 2 a 3 zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady
č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o

spotrebiteľských úveroch“), ust. § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008 a na
ust. čl. 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
z 5. apríla 1993 (ďalej len „Smernica“), v zmysle ktorých posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú
zmluvu. Napriek tomu, že ide o zmluvu o úvere upravenú vo vnútroštátnom právnom poriadku
v Obchodnom zákonníku, na spotrebiteľské zmluvy je potrebné aplikovať príslušné vnútroštátne a
európske normy o ochrane spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu je bezpredmetné, či zmluva bola uzavretá

podľa obchodného alebo občianskeho práva, pretože obsahom záväzku nie sú len zmluvné dojednania
majúce povahu všeobecných zmluvných podmienok, ale aj predmetné kogentné právne normy majúce
za cieľ ochranu spotrebiteľa. Okresný súd poukázal aj na zásadu nepriameho účinku, z ktorej vyplýva,
že na právny vzťah založený zmluvou o úvere je daná pôsobnosť Smernice Rady č. 87/102/EHS o
aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú
spotrebiteľského úveru (ďalej len „Smernica o aproximácii“), ale aj zákona o spotrebiteľských úveroch,

ktorým bola implementovaná do slovenského právneho poriadku. Na rovnakom právnom základe je
danáajpôsobnosťSmerniceapríslušnýchustanoveníObčianskehozákonníka,prostredníctvomktorýchbola implementovaná do slovenského právneho poriadku. Z formy zmluvy o úvere je zrejmé, že ide o tzv.
formulárovú zmluvu, ktorú oprávnený používa v rámci svojej podnikateľskej činnosti opakovane, z čoho
jednoznačne vyplýva, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, a preto je nutné aplikovať na tento právny vzťah

príslušné ustanovenia Smernice, Smernice o aproximácii, Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách a zákona o spotrebných úveroch, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku
bez ohľadu na dohodu strán. Okresný súd poukázal aj na, čl. 288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie, čl. 6 ods. 1, čl. 2 písm. a), čl. 3 a prílohu Smernice, ako aj judikatúru Súdneho dvora (ES),
konkrétne na rozsudky súdneho dvora (ES) č. C-334/92 zo dňa 16.12.1993, kde citoval body 20 a 21,

č. C- 14/83 zo dňa 10.04.1984 bod 16, č.C- 79/83 zo dňa 10.04.1984 bod 16 a 26, č. C- 240/98 zo
dňa 27.06.200 a č. C-168/05 zo dňa 26.10.2006, kde citoval body 25 až 27 a bod 38 a tiež rozsudok
Súdneho dvora (ES) č. C-243/08, z ktorého citoval bod 43. V súvislosti s neprijateľnými podmienkami
okresný súd uviedol, že ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje exemplifikatívny výpočet
neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, preto pri posudzovaní neprijateľných podmienok
súd nie je viazaný ich výpočtom v zákone. Skutočnosť, že sa táto podmienka v príkladnom výpočte

neprijateľných podmienok v zákone v čase uzavretia zmluvy nenachádzala neznamená, že takéto
dojednanie nie je neprijateľnou podmienkou, pretože už v čase uzavretia Zmluvy sa tieto podmienky
nachádzalivpríloheSmernicevods.1písm.e)aq).Dojednanierozhodcovskejdoložkysospotrebiteľom
je nielen nekalou podmienkou podľa čl. 2 písm. a) Smernice v spojení s ustanovením 1 písm. q)
Prílohy Smernice, ale ide o podmienku na základe ktorej rozhodcovský súd priznal oprávnenému

neprimerane vysokú sankciu za neplnenie Zmluvy povinnou. Aj tieto neprimerané sankcie obsiahnuté vo
VOP okresný súd označil za nekalé podmienky. Uviedol, že rozhodcovský súd venoval pri rozhodovaní
vo veci pozornosť len podnikateľskému riziku oprávneného, ale nevenoval náležitú pozornosť ochrane
spotrebiteľa, v zmluvnom vzťahu slabšej strane, pretože absolútne opomenul skutočnosť, že spotrebiteľ
sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v nerovnom postavení, najmä pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,

ale aj silu informovanosti. Všetky vyššie uvedené skutočnosti viedli okresný súd k záveru, že dojednanie
rozhodcovskej doložky je neprijateľnou podmienkou, ktorá viedla k tomu, že povinnej bola odopretá
ochrana práv upravených Smernicou, Smernicou o aproximácii v spojení s príslušnými právnymi
predpismi upravujúcich spotrebiteľské zmluvy a úvery. Tiež poukázal na skutočnosť, že povinná
nemohla ovplyvniť obsah Zmluvy, ani rozhodcovskej zmluvy. Aplikujúc zásadu nepriameho účinku práva

Európskej únie okresný súd vykladal obsah ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu
uzavretia Zmluvy vo svetle znenia Smernice, ktorá sa stáva nielen výkladovým pravidlom, ale aj priamo
aplikovateľným právom. Dojednané sankcie okresný súd označil za rozporné s príslušnými normami
vnútroštátneho práva a európskeho práva o ochrane spotrebiteľa, ale aj v rozpore s dobrými mravmi,
čo je v príkrom rozpore so zásadou ekvity. Okresný súd poukázal na pochybenie rozhodcovského súdu,

ktorý sa tiež nezaoberal skutočnosťou, že predmetná zmluva neobsahuje náležitosť, ročnú percentuálnu
mieru nákladov, zakotvenú v ust. § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, z čoho vyplýva, že úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Na základe vyššie uvedených skutočností okresný súd
dospel k záveru, že povinnej ako spotrebiteľovi bola odopretá ochrana poskytovaná vnútroštátnym aj
európskym právom na ochranu spotrebiteľa, čo má za následok jej neplatnosť, na ktorú okresný súd

prihliadol ex offo a dospel k záveru, že spotrebiteľ takouto podmienkou nie je viazaný. Rozhodcovský
rozsudok označil za nulitný právny akt, teda právny akt vydaný bez riadneho splnomocnenia, pretože
rozhodcovská doložka je absolútne neplatná. S ohľadom na tieto skutočnosti okresný súd zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči povinnej.

Proti rozhodnutiu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom napadol rozhodnutie
okresného súdu. V odôvodnení uviedol, že rozhodnutie okresného súdu považuje za nesprávne,
okresný súd na správne zistený skutkový stav veci, nesprávne aplikoval právny predpis, konkrétne § 45
zákona o rozhodcovskom konaní. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie musí mať povahu zjavného
nedostatku exekučného titulu a nemôže vyplývať z vady konania. Výkladom citovaného ustanovenia

okresným súdom, dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozhodnutí, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Odvolateľ
tiež namietol neúplné zistenie skutkového stavu, keď okresný súd uviedol, že zmluvnými stranami
nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/ rozhodcovská doložka. Poukázal na ust. § 3 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého uzatvára s povinným rozhodcovskú

zmluvu formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je
rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné
strany záväzné. Okresný súd uvedené skutočnosti nezisťoval, čím zaťažil konanie vadou nedostatočne
zisteného skutkového stavu. Tiež poukázal na ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktorépre neprijateľnosť rozhodcovskej doložky vyžaduje, aby spory medzi spotrebiteľom a dodávateľom boli
riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Účelom predmetného ustanovenia je umožniť spotrebiteľom
rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Konajúci súd teda konal nad rámec zákonných ustanovení. S

ohľadom na uvedené námietky odvolateľ navrhol napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec
vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2

O.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený a povinná uzatvorili dňa 16.08.2010 Zmluvu
o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver
vo výške 300,- Eur. Povinná sa v zmluve zaviazala poskytnutú sumu splatiť v 12- ich mesačných

splátkach po 49,- Eur. V závere Zmluvy je odkaz na Všeobecné obchodné podmienky, v ktorých nie
je obsiahnutá rozhodcovská doložka, len mediačná doložka. Obsahom spisu nie je ani rozhodcovská
zmluva, preto odvolací súd nemohol preskúmať námietku odvolateľa o individuálnej rozhodcovskej
doložke, resp. zmluve, ale ani formálnu a materiálnu vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Z
odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že účastníci konania uzavreli rozhodcovskú zmluvu a

po preskúmaní právomoci dospel k záveru, že je príslušný na rozhodnutie predmetnej veci.

Napriek uvedeným skutočnostiam a nedostatočným zisteniam okresný súd konštatoval, že zmluvný
vzťah je spotrebiteľským a rozhodcovská doložka je súčasťou formulárovej zmluvy. Zamietnutie žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie okresný súd založil na tom, že

dojednanie rozhodcovskej doložky je v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou.

Preto odvolací súd bez toho, aby v tomto štádiu konania spochybňoval, či potvrdzoval správnosť úvahy
okresného súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky, považuje tento záver za predčasný a doposiaľ
ničím nepodloženým. Aj keď možno predpokladať, vzhľadom na množstvo exekučných vecí s obdobným

skutkovým základom (,ktoré sú odvolaciemu súdu známe z jeho činnosti) - rovnakými adhéznymi
spotrebiteľskými zmluvami, kde rozhodcovské rozsudky, ako exekučné tituly vykazujú značnú dávku
podobnosti a sú nevykonateľnými exekučnými titulmi, že rozhodcovská doložka nie je platne uzavretá,
okresný súd sa nemal uspokojiť len s predloženým exekučným titulom (ktorý poukazuje na znenie
rozhodcovskejdoložky,č.l.7spisu)akópiouZmluvy.Abysúdmoholpreskúmať,čibolarozhodcovskému

súdu daná legitímna právomoc v danej veci rozhodnúť, musí mať k dispozícii predovšetkým
rozhodcovskú zmluvu, pretože obsahom predložených všeobecných podmienok poskytnutia úveru nie
je rozhodcovská doložka. Prvotne musí mať preukázané, že boli naplnené predpoklady a zákonné
kritériá v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní pre to, aby bolo možné
rozhodcovskú doložku, na základe ktorej rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok, považovať

medzi zmluvnými stranami za platne dojednanú. Z uvedeného ustanovenia Zákona o rozhodcovskom
konaní vyplýva, že základnou zákonnou podmienkou pre konštatovanie existencie rozhodcovskej
zmluvy (vo forme osobitnej zmluvy alebo vo forme rozhodcovskej doložky) a vyslovenie jej platnosti je jej
písomná forma, resp. rozhodcovská zmluva musí byť obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými
stranami, alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných

telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie
osôb, ktoré ju dohodli.

V súvislosti s námietkou odvolateľa, že okresný súd nie je oprávnený materiálne preskúmavať vec, o
ktorej už rozhodol rozhodcovský súd, odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR č. II.ÚS

545/2010 z 10.decembra 2010, v ktorom konštatoval, že „...exekučný súd je oprávnený a povinný
skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen
v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie
dôvodu, pre ktorý bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže
urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods.1 Exekučného poriadku). Vzhľadom

na skutočnosť, že Exekučný poriadok pojednáva o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom
ako takým, t.j. či už so zákonom hmotnoprávneho charakteru, alebo so zákonom procesnoprávneho
charakteru, podľa názoru Ústavného súdu SR tak exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať
aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych ustanovení a nielen z procesného hľadiska“. Odvolací súdtiež poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/164/1996 z 27. januára 2007
(publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997, R 56/1995, R 70/1998 a R 72/1998)
a na novšie rozhodnutie sp. zn. 4 Cdo 11/2011, v odôvodnení ktorého NS SR rozoberal aj otázku

zastavenia exekúcie z dôvodu nulitného právneho aktu. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti
je teda nepochybné, že v kompetencii exekučného súdu je skúmanie tak formálnej i materiálnej
vykonateľnosti exekučného titulu. Prvostupňový súd sa od uvedeného neodklonil, keď skúmal, či je
exekučný titul materiálne vykonateľný, t.j. či ho vydal oprávnený subjekt.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 221
ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu podľa ustanovenia § 221
ods. 2 O. s. p. na ďalšie konanie.

Okresný súd v ďalšom procesnom postupe náležite zistí, či bola daná právomoc rozhodcovského súdu
na rozhodnutie danej veci, či bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva v zmysle ustanovení Zákona o

rozhodcovskom konaní a až následne, či spĺňa aj zákonné kritéria v zmysle ochrany spotrebiteľa.

Uznesenie bolo schválené členmi senátu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.