Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. júl 2017

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 19P/80/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217220062
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Glezgo
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2017:7217220062.1

Uznesenie

Okresný súd Košice II v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: U. X., B.. XX.X.XXXX a X. X.,
B.. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zast. opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice,
Staničné námestie č. 9, Košice, deti rodičov: N.. Y. X., B.. X.XX.XXXX, O. X. Y. XX, W.- Š. H. T. X., B..
X.X.XXXX, O. X. Y. XX, W.N. - Š., o návrhu matky v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Písomným podaním, doručeným súdu dňa 10.7.2017 podala matka maloletých detí návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd zverí obe maloleté deti do jej osobnej starostlivosti,
otca zaviaže prispievať na výživu maloletej U. sumou 450 € mesačne a na výživu maloletej X. sumou
350 € mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k jej rukám a styk otca s deťmi neupraví. Neodkladné
opatrenie navrhla nariadiť počnúc dňom právoplatnosti uznesenia o jeho nariadení.

2.Vnávrhuuviedla,žesotcomnežijúvspoločnejdomácnostiodfebruáratohtoroka.Mázato,ževzťahy
v manželstve sú trvalo narušené a otec maloletých jej oznámil, že podá návrh na rozvod manželstva.
Matka žije spolu s deťmi a jej babkou v rodinnom dome na Y. D. P. W.. Ako dôvod podania návrhu
uviedla, že otec detí si po opustení spoločnej domácnosti prestal riadne plniť vyživovaciu povinnosť voči
deťom. Od februára 2017 do apríla 2017 prispieval na obe deti sumou 500 € mesačne. Od mája 2017

uhrádza na maloleté deti sumu 200 € mesačne, t.j. na každé dieťa výživné vo výške 100 €. Matka má
za to, že uvedená suma výživného je neprimerane nízka a nepokrýva potreby maloletých detí a nie je
ani adekvátna príjmom otca. Na maloletú U. má pravidelné výdavky vo výške cca 450 € mesačne a na
maloletú X. cca 350 € mesačne. Je zamestnaná v spoločnosti H. U..G..C.. ako manažérka kaderníckeho
salónu, pričom jej príjem je 190 € mesačne. Okrem toho poberá prídavky na maloleté deti v sume
47,04 € mesačne. Nakoľko súčasný príjem matky nestačí na zabezpečenie jej základných životných

potrieb a potrieb detí, finančne jej vypomáhajú rodičia. Otec detí žije s jeho rodičmi v dome v K. a
pracuje v spoločnosti U. L. H. U..G..C.. a jeho príjem je podľa jej informácii 1.500 €. Je toho názoru,
že sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Riadna výchova detí je v
súčasnosti ohrozená z dôvodu, že otec detí si neplní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť v takom
rozsahu, ktorá by zodpovedala potrebám maloletých detí a v neposlednom rade aj jeho majetkovým
pomerom. Z hľadiska právnej istoty je podľa názoru matky potrebné upraviť povinnosť otca detí uhrádzať

výživné na maloleté deti súdnym rozhodnutím, aby medzi rodičmi boli stanovené pravidlá, ktoré budú v
prípade ich nerešpektovania ktorýmkoľvek z nich právne vymožiteľné. Matka poukázala na to, že každé
dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov. Zároveň poukázala na to, že maloletá U. je
žiačkou základnej školy a výdavky na ňu rastú kontinuálne každým rokom ako aj výdavky na maloletú X.,
ktorá je v predškolskom veku. Matka ďalej v návrhu konštatuje, že sa o maloleté deti stará od narodenia,
aj v súčasnosti bývajú obe deti spolu s ňou v spoločnej domácnosti. Deti k nej majú vytvorené silné

citové puto, preto žiadala, aby súd z hľadiska zachovania istoty tento stav zachoval a zveril maloleté deti
do jej osobnej starostlivosti. Otec detí sa po odchode zo spoločnej domácnosti s deťmi už dva mesiacenekontaktuje a nestretáva. Za posledný mesiac bol s deťmi dvakrát. Matka nechce brániť deťom v styku
s otcom a praje si, aby sa zachovali ich citové väzby k obom rodičom, preto navrhla upraviť styk otca
s deťmi bez obmedzenia.

3. Matka predložila na preukázanie svojich tvrdení fotokópie rodných listov maloletých detí a sobášneho
listu, výpisy z účtu v banke, výplatné pásky o výške príjmu matky, potvrdenie o úhrade ročného
členského príspevku hráča bedmintonu, a faktúru za uloženie pupočníkovej krvi maloletej X..

4. Podľa čl. 11 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) súd
postupujearozhodujevsúladesplatnýmiaúčinnýmiprávnymipredpismiprizohľadneníichvzájomného
vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

5. Podľa ust. § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto
zákone.

6. Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 ďalej len CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy
žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a
konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

7. Podľa ust.§ 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

8. Podľa ust. § 324 ods. 1 a 3 zákona č. 160/215 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné

opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa ust.§ 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa ust. § 329 ods. 1 veta prvá a ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre
neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

11. Podľa ust. § 330 ods. 1,2 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený
čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný
s výrokom vo veci samej.

12. Podľa ust. § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným

stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho
nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné
odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len
ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

13. V danom prípade sa jedná o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých, ktoré konanie
upravuje CMP, za aplikácie všeobecnej subsidiarity CSP. CMP upravuje odlišnosti od všeobecného
procesného režimu CSP ako generálneho procesného kódexu. Aj z nadpisu tretej časti CMP „Niektoré
ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu“ je nepochybné, že tento zákon upravuje len
niektoré špecifiká neodkladných opatrení v mimosporových konaniach s tým, že všeobecná úprava a

účel inštitútu neodkladného opatrenia je upravený v príslušných ustanoveniach CSP. Preto súd v danej
veciaplikujepríslušnéustanoveniaobochprocesnýchkódexov.Pretožekonanievoveciachstarostlivosti
súdu o maloletých je konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd nie je viazaný obsahom návrhu.

14.Účelomneodkladnýchopatreníjerýchloapružneriešiťtakúsituáciu,keďjepotrebnýokamžitýzásah

súdu a rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Pri rozhodovaní o neodkladnom
opatrení súd neskúma okolnosti, ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej. Ide len o skúmanie
splnenia podmienok bezodkladnosti vydania rozhodnutia. Na nariadenie neodkladného opatrenia je
postačujúce, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebeneodkladnej úpravy. Predpokladom jeho nariadenia je teda existencia naliehavej potreby operatívneho
zákroku, ktorá neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť až rozhodnutím vo veci samej, pričom je
potrebné vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou,

najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012).

15. Po oboznámení sa s obsahom návrhu a s listinnými dôkazmi predloženými matkou maloletých detí
má súd za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Matka podala návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah je totožný s návrhom vo veci samej. Takýto

postup CSP síce umožňuje, ak to povaha veci pripúšťa ( § 330 ods. 2 CSP), v danom prípade je
však vylúčené, aby bol výrok neodkladného opatrenia totožný s výrokom vo veci samej. Dôvodom je
právna úprava ust. § 366 CMP, v zmysle ktorého neodkladným opatrením je možné určiť výživné len
v nevyhnutnej miere. Rovnako výrok „styk neupravuje“ nie je možné nariadiť neodkladným opatrením,
pretože účelom neodkladného opatrenia je práve pomery upraviť, ak je aspoň osvedčená naliehavá
potreba operatívneho zásahu zo strany súdu. Matka v návrhu opakovane poukazuje na ust. § 62 zákona

o rodine. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že aplikácia uvedeného je namieste v konaní vo veci
samej, nie pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia.

16. Z obsahu návrhu je evidentné, že maloleté deti sú vo faktickej osobnej starostlivosti matky, ktorá ju
reálnevykonáva.Otecjejnijaknebráni,sdeťmisastretávasporadicky.Súdpretonenašielprávnyzáklad

naliehavej potreby úpravy rodičovských práv a povinností súdom. Nezhody medzi rodičmi a narušené
manželské vzťahy samé o sebe nemôžu byť predpokladom pre úpravu rodičovských práv a povinností
neodkladným opatrením. Skutočnosti tvrdené matkou v návrhu súd považuje za okolnosti, ktoré by
boli relevantné, ak by bol podaný návrh vo veci samej. Matka aj v tejto časti návrhu navrhla nariadiť
neodkladné opatrenie, ktoré by sa obsahovo zhodovalo s výrokom súdu v prípade rozhodovania vo

veci samej. Takýto postup v otázke osobnej starostlivosti nie je vylúčený, avšak možno ho aplikovať len
za splnenia ostatných zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Matkou uvedené
okolnosti nemožno vyhodnotiť tak, že opodstatňujú naliehavú potrebu operatívneho zákroku zo strany
súdu, ktorý neznesie odklad a zverenie detí do osobnej starostlivosti matky neodkladným opatrením.

17. Pokiaľ ide o úpravu výživného, matka tvrdí, že otec na výživu maloletých detí riadne neprispieva,
pretože zatiaľ čo od februára 2017 do apríla 2017 prispieval sumou 500,-€ mesačne, od mája 2017
prispieva iba sumou 200 € mesačne, čo nezodpovedá ani potrebám detí ani možnostiam otca. Preto
žiada výživné na maloletú U. 450,- € mesačne a na maloletú X. 350,-€ mesačne. V tejto súvislosti súd
konštatuje, že určenie výživného neodkladným opatrením prichádza do úvahy v prípade, ak si rodič túto

zákonnú povinnosť neplní voči dieťaťu vôbec, alebo vo výraznom nepomere k preferenčnému rodičovi
a dieťa je týmto konaním rodiča ohrozené na výžive. V takom prípade súd neodkladným opatrením
môže nariadiť povinnosť platiť výživné, avšak iba v nevyhnutnej miere. V danom prípade otec výživné
platí vo výške 200,- € mesačne, matka je zamestnaná a má pravidelný príjem, a teda nevyhnutné
výdavky detí dokáže zabezpečiť, čím ich výživa nie je bezprostredne ohrozená. Uvedenému nasvedčuje

aj skutočnosť, že matka doposiaľ nepodala návrh vo veci samej. Z uvedeného dôvodu súd nemá za
osvedčenú potrebu úpravy výživného neodkladným opatrením.

18. Napokon matka žiadala styk otca s maloletými neupraviť. O tejto časti návrhu súd konštatuje, že
upraviť styk jedného rodiča s maloletými deťmi skôr, ako boli deti zverené do osobnej starostlivosti

druhému rodičovi nemôže, pretože obaja rodičia majú rodičovské práva a povinnosti v rovnakom
rozsahu. Aj keď matka žiadala styk neupraviť, takýto výrok neodkladného opatrenia v kontexte vyššie
uvedeného nie je možný. Z uvedených dôvodov súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v

prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia

o odvolaní.

Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.