Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mariana Muránska
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/69/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109229045
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8109229045.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v spore žalobcov:
1. I.všetci právne zastúpení JUDr. Marcelom Kohútom, advokátom, Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad
proti žalovaným: 1./ I., 2./ Z., H., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam s príslušenstvom,
o odvolaní strán proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 29.4.2015, č. k. 17C/238/2009-671
jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o čiastočnom zastavení konania so spresnením, že spoluvlastnícke
podiely žalobcov v 1.až 894.rade sú určené podielmi uvedenými na LV č. XXXX, kat. úz. D..
Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že právny úkon pojatý do notárskej zápisnice
Notárskeho úradu N.. V. Q. v C., osvedčenie podľa zákona č. XXX/XXXX Zb. o vydržaní - N X/XX, Nz X/
XX, zo dňa 10.12.1994, týkajúci sa novovytvorenej parcely č. XXXX/X, kat. úz. D. je neplatný. Určil, že
spoluvlastníkmi parcely registra C KN XXXX/X vo výmere 80 m2 a parcely registra C KN XXXX/XX vo
výmere 77 m2, kat. úz. D., zapísané na LV č. XXXX sú žalobcovia v 1.až 894.rade. Zastavil konanie
voči pôvodne žalovaným v 3. rade I.. D. R. a žalovanej v 4. rade C.. F. R. a taktiež zastavil konanie v časti
uplatneného nároku určenia vlastníckeho práva k parcele C KN č. XXXX/X vo výmere 771 m2 a parcely
C KN č. XXXX/XX vo výmere 5 m2, kat. úz. D., zapísaných na LV č. XXXX. Žalovaným v 1.a 2.rade
uložil povinnosť nahradiť žalobcom trovy konania, ktoré pozostávajú z nákladov za súdny poplatok a z
trov právneho zastúpenia vo výške 1.172,82 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že žalovaní v 1.a 2.rade nenadobudli parcelu pôvodne vedenú ako pozemnoknižnú
mpč. XXX/X, a to ani ich právni predchodcovia, keďže nebolo zistené, aby vstúpili do oprávnenej
držby nehnuteľnosti na základe kúpenej zmluvy a ich dobromyseľnosť preukázaná nebola. Uviedol,
že žalovaní nemôžu odvodzovať vznik svojho vlastníckeho práva od právnych predchodcov, keďže
títo nenadobudli kúpnou zmluvou nehnuteľnosť pôvodne tvoriacu predmet konania pod označením
parcela č. XXXX/X vo výmere 933 m2. Bolo zistené, že len požiadali o predaj časti tejto pôvodnej
pozemnoknižnej parcely, ktorú však nikdy nevlastnili a vlastnili iba susednú parcelu. K prevodu tejto
parcely na právnych predchodcov žalovaných nedošlo žiadnym zákonným spôsobom, a preto žalovaní
ani ich právni predchodcovia nemohli byť v dobrej viere, že nadobudli vlastníctvo vydržaním. Nebolo
ani preukázané, aby namietaný vydržaný pozemok bol oplotený, táto skutočnosť bola vyvrátená už pri
stavebnom konaní žalovaných a zistila sa aj na mieste samom. Žalovaní a ich právni predchodcovia
vedeli, kto je vlastníkom tejto nehnuteľnosti, pretože sa so svojimi žiadosťami obracali na jej odpredaj odvlastníka,resp.vtejdobeužívateľaažalovanýv1.radesaajobrátilnažalobcovsožiadosťouoprenájom
predmetného pozemku, ktorý si neskôr nechal osvedčiť vydržaním. Žalovaní v 1.a 2.rade nenadobudli
túto nehnuteľnosť ani dedením, boli si vedomí toho, kto je vlastníkom parcely č. XXX/X, pretože tohto
vlastníka oslovovali pri prejavenom záujme o ďalšiu kúpu pozemkov. K žiadnej kúpe tohto pozemku však
nedošlo. Žalovaní tak nesplnili podmienky vydržania predpokladané § 134 Občianskeho zákonníka.
Žalovaní ani ich právni predchodcovia nemohli nadobudnúť dobrú vieru, že sú oprávnenými držiteľmi
predmetnej parcely. Od začiatku im bolo zrejmé, že vlastníkmi sú žalobcovia, resp. v rokoch 50-tych až
80-tych minulého storočia bola nehnuteľnosť v užívaní štátu. K žiadnemu úkonu zo strany užívateľov
ani vlastníka, ktorý by viedol k prevodu tejto parcely nedošlo a naviac sami žalovaní žiadali o prenájom
tejto nehnuteľnosti, čo znamená, že si boli vedomí toho, že vlastníkom parcely je iný subjekt. Na základe
vyhodnotenia týchto skutočností potom osvedčenie o vydržaní predmetnej parcely na základe notárskej
zápisnice je neplatným úkonom, pretože nie sú splnené podmienky pre osvedčenie vlastníckeho práva
tak, ako to predpokladá § 134 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie preto vyhovel žalobe v
časti o určenie, že žalobcovia sú spoluvlastníkmi parcely č. XXXX/X a č. XXXX/X, kat. úz. D., keďže im
svedčí spoluvlastnícke právo. Rozhodnutie o zastavení konania voči pôvodne žalovaným v 3.a 4.rade,
ktoré sa týkalo určenia vlastníckeho práva k parcele C KN XXXX/X a parcely C KN XXXX/XX, súd
prvej inštancie odôvodnil § 96 ods. 1 a 3 O.s.p.. V tejto časti došlo k uzavretiu dohody o urovnaní s
pôvodne žalovanými v 3.a 4.rade v dôsledku čoho žalobcovia v tejto časti vzali žalobu späť. Pokiaľ
ide o náhradu trov konania, súd prvej inštancie poukázal na to, že pri stanovení odmeny právneho
zástupcu žalobcov vychádzal z ust. § 11 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Sčasti aplikoval
ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Ustálil, že právny zástupca žalobcov vykonal právne úkony v mene všetkých
spolupodielníkov Pozemkového spoločenstva O. D. na základe plnej moci, ktorá mu bola udelená
predsedom Pozemkového spoločenstva O. D., za všetkých podielových spoluvlastníkov - žalobcov.
Odmenu za zastupovanie 894 účastníkov v rozsahu 182.334,11eur ako to požadujú žalobcovia je
likvidačná pre fyzickú osobu, zvlášť v takej situácii, aká je na strane žalovaných v 1.a 2.rade.. Zistil, že
títo žalovaní sú v dôchodkovom veku, majú dlhodobo zhoršený zdravotný stav, ktorý im znemožňoval
aj účasť na súdnych pojednávaniach. Nepriznaním plnenej výšky žiadanej odmeny žalobcovia neutrpia
väčšiu ujmu, než by ju utrpeli žalovaní v 1.a 2.rade. S prihliadnutím na tieto okolnosti súd prvej inštancie
priznal žalobcom z vyúčtovaných trov konania odmenu za právnu službu za 7 úkonov účtovanú ako
pri zastupovaní jednej osoby. Spolu s cestovnými nákladmi vzniknuté trovy konania tak dosahujú sumu
1.117,82 eur, na úhradu ktorej zaviazal s ohľadom na výsledok konania o veci žalovaných. Pokiaľ ide
o pôvodne žalovaných v 3.a 4.rade týchto súd nezaviazal platením trov, keďže títo žalovaní nezavinili
vzniksporusvojimsprávanímanehnuteľnosti,ktorésaichtýkali,vysporiadalisožalobcamimimosúdnou
dohodou.
3. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní v 1.a 2.rade, okrem
výroku o čiastočnom zastavení konania. Majú za to, že v konaní došlo k viacerým vadám, ktoré
viedli k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. Zistený skutkový stav obsahuje množstvo nepresností a
nepravdivých informácií a skutkové zistenia súdu prvej inštancie sú nesprávne. Zdôrazňujú, že celý spor
medzi žalobcami a žalovanými trvá už dve desaťročia a tento spor sa aj negatívne podpísal na zhoršení
zdravotného stavu žalovaných. Žalovaní sa ohradzujú voči vyjadreniam o nesplnení nedobromyseľnosti
a desaťročnej nepretržitej držby daného pozemku, keďže tvrdenia súdu prvej inštancie sa zakladajú na
nepresných a nepravdivých informáciách. Uviedli, že vydané stavebné povolenie im povolilo výstavbu
na pozemku č. XXXX v kat. úz. D.. Pri tomto rozhodnutí neboli vznesené žiadne námietky. V tejto dobe
žalovaní si boli vedomí toho, že parcela, ktorá je predmetom sporu je ich vlastníctvom a začali so stavbou
penziónu. Žalovaní konali v dobrej viere a splnili podmienku dobromyseľnosti. Už počas výstavby tohto
penziónu došlo k tomu, že boli napádaní zo strany združenia bývalých urbarialistov obce D., avšak až
dva roky po právoplatnom stavebnom povolení. Uvádzajú, že aj dňa 4.2.2000 vydal Okresný úrad v C.
rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby, keď toto rozhodnutie bolo vydané v prospech žalovaných.
Žalovaní celé roky trpeli za neopodstatnené a klamlivé námietky zo strany žalobcov. Už v dobe, keď
sa žalovaní sobášili, stálo oplatenie parcely č. XXXX/X a toto stojí aj doposiaľ. Oplotenie stavali ešte
rodičia žalovaného v 1.rade v začiatkoch 60-tych rokov. Žalovaní konali vždy úprimne a v dobrej viere,
dobromyseľne a podmienka 10 ročnej vydržacej doby bola splnená. V období, keď žiadali urbariát o
odkúpenie parcely sa takýto majetok predávať nemohol. Mohlo dôjsť k tomu len predajom so všetkými
spoluvlastníkmi, k čomu však nedošlo. Na prelome rokov 1992/93 sa žalovaní dozvedeli o potencionálne
nevyriešenom vlastníctve daného pozemku. V dobrej viere sa pokúsili riešiť situáciu aj žiadosťami o
prenájom, či odkúpenie spornej parcely od žalobcov. V tom čase o žiadnej možnosti konkrétnej kúpy
od všetkých spoluvlastníkov nemali a informácie o takejto možnosti v tom čase neexistovali ani nastrane žalobcov. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že až v priebehu tohto konania v dôsledku ďalšieho
procesného postupu bol upravený okruh žalobcov. Potom je zrejmé, že žalovaní v minulosti v rokoch
1992 - 1994 nemohli odkúpiť danú parcelu spôsobom ako to uvádza súd prvej inštancie v napadnutom
rozhodnutí. Žalovaní tak mali jedinú možnosť ako vec vyriešiť a to cestou osvedčenia o vydržaní tohto
pozemku. Žalovaní nemohli za to, že urbariát nemal právnu subjektivitu, čo sa zistilo až v priebehu
tohto konania. Zdôrazňujú, že vedľa stavby penziónu sa nachádza rodinný dom žalovaných, v tomto
dome žalovaní žili od roku 1978. Rodinný dom je jedna stavba, postavený penzión druhá stavba, obe
v blízkosti cca 5 m a obe stavby, ako aj sporný pozemok boli ohradené plotom, čo trvali už dlhú dobu.
Žalovaný v 1.rade má trvalý pobyt v U. D., v rodinnom dome bezprostredne susediacom so sporným
pozemkom od svojho detstva až doteraz. Žalovaná v 2.rade má trvalý pobyt na rovnakej adrese od
roku 1978 až do septembra 2013, kedy sa z finančných dôvodov presťahovala do mesta G.. Žalovaní
sú tak dlhoroční nerušení užívatelia sporného pozemku. Žalovaní zdôrazňujú, že vždy konali v dobrej
viere. Taktiež uvádzajú, že parcely, ako aj rodinný dom a penzión sú udržiavané, je na nich vykonávaná
základná údržba, trávnaté plochy sú pravidelne kosené a na parcelách sú zasadené stromy, ktoré
sa pravidelne udržujú. To, že v súčasnosti v nehnuteľnostiach nikto nebýva neznamená, že stavby a
pozemok sú neudržiavané. Pokiaľ ide o penzión, bolo vydané rozhodnutie o zmene v užívaní stavby,
keď nehnuteľnosť je prekvalifikovaná na rodinný dom. Stalo sa tak z dôvodu, že žalovaní majú vážne
zdravotné problémy, vzhľadom na vysoké prevádzkové náklady a situáciu cestovného ruchu pristúpili k
tomuto riešeniu. Žalovaní tiež nesúhlasia s rozhodnutím súdu prvej inštancie o povinnosti zaplatiť trovy
konania žalobcom. Poukazujú na to, že sú poberateľmi dôchodkov, ide o osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím a v danom prípade v celom rozsahu tak s ohľadom na ich situáciu malo byť použité ust. §
150 O.s.p.. V zmysle týchto dôvodov navrhli rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, aby žaloba bola
zamietnutá.
4. Proti tomuto rozsudku, pokiaľ ide o jeho II., IV. výrok, podali odvolanie aj žalobcovia. Poukazujú na
to, že od 28.4.2015 okrem iného upravili petit žalobného návrhu tak, aby súd určil, že spoluvlastníkmi
predmetných parciel sú osoby žalobcov uvedené v návrhu, pričom pri každej jednej osobe bol
vymedzený spoluvlastnícky podiel, ktorý v prípade úspechu žaloby ten-ktorý žalobca nadobudne. Pri
formulácii výroku rozhodnutia súd musí vždy dbať, aby vyjadroval z obsahového hľadiska to, čoho sa
žalobca skutočne domáhal. Druhý výrok rozhodnutia je s poukazom na túto skutočnosť zmätočný a v
rozpore s navrhovaným petitom žaloby, pretože v ňom nie sú uvedené osoby všetkých spoluvlastníkov
žalobcov spolu s vymedzenými spoluvlastníckymi podielmi tak, ako to bolo z ich strany v priebehu
konania navrhované. Takýto výrok rozhodnutia je prakticky nevykonateľný, keďže Okresný úrad v
Poprade nemôže podľa vlastnej úvahy svojvoľne určiť podiel pri tom-ktorom žalobcovi, ktorý bude
zapísaný do katastra nehnuteľností. Žalobcovia tiež nesúhlasia s rozhodnutím súdu prvej inštancie o
trovách konania. Je nepochybné, že nárok žalobcov je v plnej miere dôvodný. Poukazujú aj na správanie
sa pôvodne žalovaných v 3.a 4.rade, voči ktorým bolo zastavené, keďže títo mali záujem na uzatvorení
dohody o mimosúdnom a aktívnom rokovaní so žalobcami. Žalovaní si museli byť vedomí toho, že v
prípade úspechu žalobcov v spore budú musieť na základe zásady úspechu v konaní znášať aj náhradu
trov, ktoré pri zastupovaní žalobcov vznikli. Priznaná náhrada trov konania je vo vzťahu k žalobcom,
ktorí mali úspech vo veciach, absolútne neprimeraná a nedôvodne krátená v tak zásadnej miere.
5. Žalovaní v 1.a 2.rade vyjadrili nesúhlas s odvolaním podaným zo strany žalobcov a toto ich odvolanie
navrhovali zamietnuť.
6. K odvolaniu žalovaných sa vyjadrili žalobcovia, ktorí nesúhlasia s odvolaním žalovaných v 1.a 2.rade.
Majú za to, že z dokazovania vyplynulo, že žalovaní si boli vždy vedomí toho, že tieto nehnuteľnosti im
nepatria a ani nikdy nepatrili, inak by sa v minulosti nedožadovali uzatvorenia nájomnej, resp. kúpnej
zmluvy. Je zrejmé, že žalovaní si vždy boli vedomí toho, že vlastníkmi predmetných nehnuteľností
boli žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia. To, že žalovaní pre nedostatok teoretických právnych
vedomostí nevedeli, akým spôsobom je možné predmetné nehnuteľnosti prenajať alebo kúpiť od
žalobcov ako vlastníka, či ich právnych predchodcov, nemôže byť žiadnym spôsobom na ujmu žalobcov
a už vôbec nie dôvodom na spísanie notárskej zápisnice o vydržaní vlastníckeho práva. Žalovaní
nepredložili akúkoľvek zmluvu, ktorá by osvedčovala to, že ich právni predchodcovia dané nehnuteľnosti
odkúpili. Nemôžu odvodzovať vznik svojho vlastníckeho práva od svojich právnych predchodcov, lebo
títo sporné nehnuteľnosti nikdy v skutočnosti nenadobudli. Žalovaní tak neboli dobromyseľní v tom, že
im tieto nehnuteľnosti patria.7. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda okrem výroku o čiastočnom
zastavení konania v zmysle § 379, § 380 a § 381 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku
(ďalej len C.s.p.) vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru,
že odvolania strán sporu dôvodné nie sú.
8. Je potrebné konštatovať, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených
skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom.
9. Žalobcovia sa v tomto konaní domáhali určenie vlastníckeho práva ku konkrétne špecifikovanej
nehnuteľnosti, pôvodnej parcele KN C XXXX/X - trvalý trávnatý porast vo výmere 933 m2, ktorá bola
vytvorená geometrickým plánom č. XX-GN-XXX-XX z pôvodnej parcely mpč. XXX/X - pasienok vo
výmere 344095m2 zapísanej v PK č. XXX, kat. úz. v spoluvlastníctve bývalých urbarialistov v D. (v
súčasnosti v spoluvlastníctve žalobcov na LV č. XXXX, kat. úz. D.). Žalovaní nadobudli túto nehnuteľnosť
osvedčením o vydržaní vlastníckeho práva (notárska zápisnica z 10.1.1994 č. N X/XX, Nz X/XX), a to
na základe tvrdeného dedenia, resp. kúpy a reálnej deľby realizovanej ich právnymi predchodcami pred
viac ako 40 rokmi.
10. V dôsledku rozdelenia parcely KN C XXXX/X, kat. úz. D. a dispozičných úkonov žalobcov so
žalobným návrhom, predmetom konania o určenie vlastníckeho práva ostali parcely v spoluvlastníctve
žalovaných s označením parcela KN C XXXX/X a parcela KN C XXXX/XX, zapísané na LV č. XXXX,
kat. úz. D..
11. Vydržanie je jedným zo spôsobov originálneho nadobudnutia vlastníckeho alebo iného práva a v
prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu zo zákona. Podmienkami vydržania
sú oprávnená držba, uplynutie zákonom stanovenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania.
Právne následky vydržania nastávajú vtedy, ak sú splnené všetky jeho podmienky, ktoré právny
poriadok pre takéto nadobudnutie vlastníctva vyžaduje. Od účinnosti Občianskeho zákonníka č.
141/1950 Zb., a to konkrétne od 1.1.1951 do 31.3.1964, vlastníctvo k hnuteľnej i nehnuteľnej veci mohol
nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu 3 rokov u hnuteľných vecí a 10 rokov u
nehnuteľností. Kto nadobudol oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, mohol si započítať vydržaciu
dobu svojho predchodcu a vydržacia doba, ktorá začala plynúť pred 1.1.1951 sa podľa prechodných
ustanovení zákona č. 141/1950 Zb. skončila najneskôr uplynutím 10-ročnej lehoty počítanej od 1.1.1951,
ak neuplynula už skôr. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. účinný od 1.4.1964 oproti uvádzanému
skoršiemu právnemu stavu vydržanie vôbec neumožňoval a v podstate len rešpektoval vydržaním
nadobudnuté vlastníctvo k veci alebo k právam do 31.3.1964. Až novela Občianskeho zákonníka
vykonaná zákonom č. 131/1982 Zb. opätovne zaviedla inštitút vydržania a súčasne umožnila pre
vydržanie započítať dobu, po ktorú občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe s
tým,žetentočasneskončískôrnežuplynutímjednéhorokaodúčinnostitohtoprávnehopredpisu.Ďalšia
novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 509/1991 Zb. účinná od 1.1.1992, podstatne
rozšírila spôsobilosť predmetu vydržania, umožnila vydržať pozemky do vlastníctva držiteľa (a nie štátu)
a umožnila vydržanie aj voči štátu, ako i možnosť vydržať vlastnícke právo právnickou osobou.
12.Zakladaťnadobudnutievlastníctvavydržanímibatitulomdržbynemaloanemáoporuvspomínaných
platných právnych úpravách. Nadobudnutie vlastníctva titulom vydržania vyžaduje splnenie už
spomínaných podmienok, keď prvou podmienkou je právny titul vstupu do oprávnenej držby, a teda
držby, ktorá privodí vydržanie. Tento titul musí byť preukázaný jednoznačne a nemôže byť pochybný.
Keďže zákon neupravuje čo je takýmto titulom možno odvádzať len z toho, že vlastník má vôľu previesť
vlastníctvo na iný subjekt, ktorý s úmyslom nadobudnúť ho, vstúpi do držby a zo všetkých okolností
možno vyvodiť, že má dôvod správať sa, ako keby mu vec patrila.
13. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že nebolo preukázané, aby žalovaní
splnili podmienky nadobudnutia daných nehnuteľností titulom vydržania. Je zrejmé, že nehnuteľnosti
tvoriacepredmetsporusúzastavanésčastistavbouH.,výstavbu,ktoréhorealizovaližalovanínazáklade
vydaného stavebného povolenia zo dňa 24.1.1992. Obvodný úrad životného prostredia vo G., však
žalovaným povolil túto stavbu vybudovať iba na parcele KN C XXXX vo výmere 397 m2, kat. úz. D.,
ktorá bola zapísaná v ich spoluvlastníctve na LV č. XXXX. Žalovaní stavbu zrealizovali sčasti aj nasporných pozemkoch, na čo boli upozornení aj rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia z
9.9.1992. Týmto rozhodnutím sa žalovaným uložila pokuta vo výške 20.000,- Kčs z dôvodu zistenia, že
žalovaní zmenili stavbu zrealizovaním druhého nadzemného podlažia a posunuli osadenie stavby na
cudzí pozemok.
14. Keďže pri výstavbe budovy H. došlo k jej posunutiu na sporné pozemky, žalovaní v auguste XXXX
požiadali Spolok bývalých urbárskych majiteľov v D. o prenájom pozemku takto zastavaného (č. l. 16) a
opätovne túto formu usporiadania vzťahov navrhli aj v ďalšom období, a to konkrétne listom z 26.7.1993
(č. l. 21).
15. Obec D. sa nevyjadrovala podľa zákona č. 323/1992 Zb. v rámci konania o vydaní osvedčenia o
vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech žalovaných (č. l. 86) a podľa jej vyhlásenia ich
stanovisko by bolo negatívne, keďže obec mala vedomosť o neoprávnenom užívaní nehnuteľnosti zo
strany žalovaných.
16. Pokiaľ žalovaní tvrdia, že žiadali o odkúpenie pozemku vo výmere 500 m2, stalo sa tak listom
z 29.8.1958 adresovaným Správe Jednotného roľníckeho družstva s tým, že sa mali dohodnúť so
zástupcami Spolku bývalých urbarialistov v D. o dodatočnej kúpe pozemku, táto žiadosť sa však týkala
odkúpenia časti parcely č. XXX/X (predmetné nehnuteľnosti boli vytvorené z pôvodnej parcely mpč.
XXX/X) a napokon nebolo zistené, aby aj reálne k odkúpeniu žiadanej nehnuteľnosti žalovanými došlo.
Sporným je tiež to, či žalovaní užívali predmetné nehnuteľnosti a najmä, ako už bolo spomínané,
nepreukázali konkrétny titul pre vstup do ich držby, ktorý by svedčil o dobromyseľnosti držby po
zákonom stanovenú dobu. So zreteľom na to sú správne závery súdu prvej inštancie o nepreukázaní
právneho titulu pre vstup žalovaných, resp. ich právnych predchodcov do dobromyseľnej držby daných
nehnuteľností, v dôsledku čoho opodstatnene žalobe vyhovel.
17. Podobne správnym spôsobom rozhodol súd prvej inštancie aj o náhrade trov konania strán sporu
s ohľadom na výsledok konania, v ktorom boli žalobcovia úspešní s čiastočným použitím ust. § 150
O.s.p. v znení platnom do 30.6.2016 (teraz § 257 C.s.p.).
18. Výnimočnosť dôvodu hodného osobitného zreteľa môže spočívať tak v okolnostiach danej veci,
ako aj v okolnostiach u strán sporu. Z dôvodu, že uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie
náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne, má sa vykladať reštriktívne. Pri posudzovaní
okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové a zárobkové, či iné pomery
všetkýchstránsporuaokolnosti,ktoréviedlistranysporukuplatneniuprávanasúde.Súdprvejinštancie
správne zdôraznil, že právny zástupca žalobcov realizoval vykonané úkony právnej pomoci vo vzťahu
k všetkým spoluvlastníkom pozemkového spoločenstva O. D., zastupoval v konaní 894 strán a ním
vyúčtovaná odmena v rozsahu 182.334,11 eur je so zreteľom na všetky okolnosti vo vzťahu k žalovaným
neprimeraná, až likvidačná. V tejto súvislosti súd prvej inštancie opodstatnene vyhodnotil skutočnosť,
že žalovaní sú dôchodcami s početnými zdravotnými problémami, existenciu ktorých v konaní aj riadne
preukázali. S prihliadnutím na tieto okolnosti sčasti aplikoval ust. § 150 ods. 1 O.s.p. v znení platnom
do 30.6.2016 a priznával žalobcom odmenu za uplatnených 7 úkonov právnej pomoci vypočítanú ako
pri zastupovaní jednej osoby spolu so súvisiacimi cestovnými náhradami a náhradami za stratu času.
19. V súvislosti s odvolaním žalobcov odvolací súd poukazuje na to, že nie je nevyhnutné, aby vo
výrokovej časti rozsudku boli presne vymedzené spoluvlastnícke podiely jednotlivých žalobcov vo
vzťahu k prejednávaným nehnuteľnostiam, aj keď tieto podiely boli z ich strany vyjadrené v zmenenej
žalobe(č.l.622anasl.).SpoluvlastníckepodielyžalobcovkdanýmnehnuteľnostiamsústanovenénaLV
č. XXXX, kat. úz. D., na túto skutočnosť poukazovali samotní žalobcovia (č. l. 348), preto odvolací súd v
zmysle všetkých vyššie uvádzaných dôvodov rozsudok, okrem výroku o čiastočnom zastavení konania,
potvrdil ako vecne správny so zohľadnením odvolacích námietok žalobcov a spresnením výrokovej časti
rozhodnutia v tom zmysle, že spoluvlastnícke podiely žalobcov sú určené podielmi uvedenými na LV č.
XXXX, kat. úz. D. (§ 387 ods. 1 C.s.p.).
20. Podľa výsledku odvolacieho konania, v rámci ktorého strany sporu mali čiastočný úspech a so
zohľadnením vyššie spomínanej aplikácie § 257 C.s.p., odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho
konania, ktorých náhradu stranám sporu nepriznal (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 C.s.p.).Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.