Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. január 2017

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 13Csr/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616211117
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šulaj

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2017:6616211117.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Jánom Šulajom v spore žalobcu: Q. A., N. XX.XX.XXXX, C. A. T.,

V. XX, štátny občan SR, zastúpený JUDr. Milanom Franekom, advokátom, so sídlom ul. Komenského
17, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02
Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02
Bratislava, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba žalobcu o zrušenie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, Bratislava, pod sp. zn. B. zo dňa 10.05.2016 sa z a
m i e t a .

II.Žalobcaje povinný nahradiťžalovanémutrovykonaniavovýške100%účelnevynaloženýchtrov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobným návrhom zo dňa 29.08.2016 (súdu doručeným dňa 31.08.2016) domáhal
zrušeniarozhodcovskéhorozsudkuvydanéhorozhodcovskýmsúdom-Stályrozhodcovskýsúdzriadený
pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, pod sp. zn. B. XXXXX/XX, XXXXXXX,
dňa 10.05.2016, ktorý mu bol doručený dňa 01.06.2016. Žalobca ďalej uviedol, že rozhodcovský
rozsudok žiada zrušiť z dôvodu, že rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecná
záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, rozhodcovský rozsudok žalobcu zaväzuje na

plnenie právom nedovolená a odporujúce dobrým mravom, výkon rozhodcovského rozsudku by bol
v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky a rozhodcovský súd vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Napadnutý rozhodcovský rozsudok považuje za nesprávny a nezákonný,
lebo žalovaný EOS KSI Slovensko, s.r.o. nie je oprávnený uplatňovať si voči žalobcovi dlžnú sumu
z postúpenej pohľadávky, pretože toto postúpenie je neplatné. Toto však rozhodcovský súd vôbec
neskúmal. Rovnako je nezákonné a odporujúce dobrým mravom aj uznanie dlhu a rozhodcovská
zmluva,oktorésarozhodcovskýrozsudokopiera.Tietopodpísalvomyle,vôbecimnerozumelanevedel

akébudúmaťnásledkyaaképovinnostimuznichvyplynú.Pracovnícižalovanéhomunedalimožnosťsa
o týchto dokumentoch s niekým poradiť a dať si ich niekomu vysvetliť a presvedčili ho, aby ich podpísal.
Dokonca sa nemohol poradiť ani s manželkou, ktorá vtedy nebola doma.

2. Uznesením č.k. 13Csr/1/2016-7 zo dňa 02.09.2016, ktoré sa stalo právoplatným dňa 08.09.2016 a
vykonateľným dňa 19.09.2016 súd vyzval žalované na vyjadrenie sa k žalobe.

3. Žalovaný písomným podaním zo dňa 19.09.2016 (súdu doručeným dňa 20.09.2016) sa k žalobe
vyjadril, pričom uviedol, že zastáva názor, že v danom prípade nie sú naplnené dôvody pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku, tzn. nie je daný dôvod v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 355/2014 Z.z.
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len "ZRK"), nakoľko žalobca nepreukázal naplnenieani jedného z dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobca popisom Dohody o uznaní
záväzku zo dňa 24.08.2013 uznal záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 21.11.2005
(ďalej len "Zmluva") a zaviazal sa uhradiť istinu vo výške 2 000,94 €, náklady na inkasné konanie vo

výške 150,- € a úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2 000,94 € od 27.09.2012 do
zaplatenia. Právomoc Rozhodcovského súdu na rozhodovanie tejto veci bola daná Rozhodcovskou
zmluvou zo dňa 24.08.2013 (ďalej len "Rozhodcovská zmluva"), v ktorej sa v zmysle bodu 3 žalobca so
žalovaným dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto dohody vrátane sporov o jej platnosť, výklad
alebo zánik budú riešené Stálym rozhodcovským súdom. Žalobca sa slobodne rozhodol uzavrieť so

žalovaným Rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola samostatným dokumentom nebola súčasťou Dohody
o uznaní záväzku. Žalovaný zastáva názor, že predmetná Rozhodcovská zmluva neobsahuje žiadne
zložité ani zavádzajúce právne formulácie, pričom jej obsah nie je ani rozsiahly, aby sa s ním žalobca
nemal možnosť oboznámiť. Žalobca zároveň dňa 24.08.2013 vyplnil a podpísal Dotazník k dohode o
uznaní záväzku a k Rozhodcovskej zmluve, v ktorom vyjadril jednoznačné súhlasné stanovisko okrem
iného aj s tým, že je v prípade nesplnenia záväzku podľa Dohody o uznaní záväzku ochotný podrobiť

sa rozhodcovskému konania a zároveň vyhlásil, že chce Rozhodcovskú zmluvu uzavrieť. Žalobca mal
možnosť v predmetnom Dotazníku vyjadriť svoj súhlas, resp. nesúhlas k jednotlivým tézam. Žalobca
však ku všetkým tézam vyjadril svoj súhlas, pričom tento súhlas potvrdil vlastnoručným podpisom.
Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že žalobca bol informovaný o podmienkach Dohody o
uznaní záväzku ako aj Rozhodcovskej zmluvy a považuje ich za platné. Žalovaný zastáva názor, že

rozhodcovský súd pri vydaní rozsudku vychádzal z predložených listinných dôkazov, ktoré dostatočným
spôsobompreukazovalinároknazaplateniepriznanejsumy1500,94€spoluspríslušenstvomazároveň
preukazovali zámer žalobcu uznať záväzok čo do dôvodu aj výšky a uhradiť dlžnú sumu, ktorý prejavil
podpisom jednotlivých predkladaných dokumentov. K námietke neplatnosti postúpenia pohľadávky z
právneho predchodcu žalovaného na žalovaného vznesenej žalobcom žalovaný uvádza, že postúpenia

pohľadávky bolo žalobcovi riadne oznámené, a to podaním zo dňa 15.10.2012. Žalovaný zastáva
názor, že žalobca nepreukázal naplnenie ani jedného z dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku,
pričom navyše v podanej žalobe žiadnym spôsobom nerozporuje, že na základe Zmluvy čerpal finančné
prostriedky, ktoré nevrátil. Rovnako žalovaný poukazuje na to, že účelom ochrany spotrebiteľa je
zabezpečiť rovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, avšak účelom ochrany spotrebiteľa

nemôže byť zbavenie spotrebiteľa akejkoľvek zodpovednosti za záväzkové vzťahy do ktorých vstupuje.

4. Žalobca sa písomným podaním zo dňa 25.10.2016 (súdu doručeným dňa 26.10.2016) vyjadril k
vyjadreniu žalovaného, pričom uviedol, že spochybňuje aktívnu vecnú legitimáciu žalovaného, ktorý ju
opiera o oznámenie o postúpení citovanej pohľadávky, ktoré bolo žalobcovi zaslané dňa 15.10.2012

a ktoré žalobca považuje za právne irelevantné pre posúdenie aktívnej legitimácie žalovaného ako
žalobcuvrozhodcovskomkonaní.NedostatokaktívnejlegitimáciespoločnostiEOSKSISlovensko,s.r.o.
v rozhodcovskom konaní odôvodňuje žalobca nesplnením podmienok stanovených v § 92 ods. 8 zák.
č. 483/2001 Z.z. o bankách, ktoré umožňuje banke postúpiť svoju pohľadávku aj na nebankový subjekt,
ale len za splnenia predpokladu, že pred postúpením pohľadávky vyzvala dlžníka na splatenie jeho dlhu

a dlžník je aj napriek tejto výzve najmenej 90 dní v omeškaní s čo i len časťou svojho záväzku. Takouto
výzvou ako aj dokladom o jej doručení žalobcovi žalovaný zrejme nedisponuje, nakoľko ju nepredložil
v rozhodcovskom konaní ani k jeho vyjadreniu sa k žalobe. Rozhodcovský súd, ktorý vydal napadnutý
rozsudok č. B sa nedostatkom aktívnej legitimácie EOS KSI Slovensko, s.r.o. nezaoberal, čo žalobca
považuje za nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie, čo je dôvodom na

zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalovaný kategoricky nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že Dohoda
o uznaní záväzku zo dňa 24.08.2013 ako aj Rozhodcovská zmluva zo dňa 24.08.2013 boli uzatvorené
zákonne v súlade s vôľou žalobcu, nakoľko sa jedná o také rozsiahle dokumenty, s ktorými by sa žalobca
nemohol oboznámiť. Jedná sa o typické formulárové dohody, ktorých obsah nemá spotrebiteľ možnosť
ovplyvniť, zmeniť, kde je nebadateľne zahrnuté napríklad ustanovenie o vedomosti dlžníka s premlčaním

dlhu a jeho následkoch. Žalovaný vmanipuloval žalobcu do uzatvorenia dohody o uznaní dlhu, ktorý bol v
tom čase takmer celý premlčaný a rozhodcovskej zmluvy, teda riešením sporu v rozhodcovskom konaní
bolo jedinou možnosťou ako si žalovaný mohol zabezpečiť exekučný titul, nakoľko v konaní pred súdom
by vzhľadom na poučovaciu povinnosť súdu voči spotrebiteľovi aj v otázke premlčania a posudzovania
dohody o uznaní záväzku a rozhodcovskej zmluvy ako nekalej obchodnej praktiky a konania v rozpore

s odbornou starostlivosťou, nemohol byť nijako úspešný.

5. Žalovaný sa písomným podaním zo dňa 03.01.2017, súdu doručené dňa 09.01.2017, vyjadril
k platnosti postúpenia pohľadávky namietanej žalobcom s poukazom na § 92 ods. 8 zákona obankách. V súvislosti so splnením podmienok v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách (ďalej
len "ZoB") doručil súdu výzvu pôvodného veriteľa zo dňa 25.11.2008. Súčasne žalovaný poukázal
na skutočnosť, že v konaní predložil oznámenie postupcu žalobcovi o postúpení pohľadávky, spolu s

podacím hárkom, preukazujúcim odoslanie tejto písomnosti žalobcovi, pričom relevantné oznámenie
postupcu žalobcovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka
(žalovaného) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať
beztoho,abyakoprejudiciálnuotázkuskúmalexistenciuaplatnosťzmluvyopostúpení.Dlžník(žalobca)
sa v takom prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej

prípadne neexistencie. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.06.2003, sp. zn. 4 Obo 210/01
"Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez
toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto
prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To
bymohollenvtedy,akbypostúpeniepohľadávkypreukazovalzmluvouopostúpenípostupník."Žalovaný

zastáva názor, že ust. § 92 ods. 8 ZoB nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka
pohľadávky. zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného
ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia
pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva.
Aj podľa dôvodnej správy bol hlavným účelom predmetného ustanovenia prelomenie bankového

tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky
uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky.
Žalovaný zastáva názor, že aj prípadné porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 ZoB nemožno
spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma
obsiahnutá v § 92 ods. 8 ZoB, nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky,

administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou. V ďalšom si žalovaný dovoľuje upriamiť
pozornosť súdu na skutočnosť, že v súlade s prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok bol žalobca
ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 1436 dní, teda súčet všetkých omeškaní žalobcu
so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. Vzhľadom k
dikcii ust. § 92 ods. 2 ZoB, s poukazom na to, že omeškanie žalobcu trvalo nepochybne viac ako rok

zastáva žalovaný názor, že právny predchodca žalovaného by konal v súlade ust. § 92 ods. 8 ZoB (a
teda by neporušil bankové tajomstvo) aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalobcovi nezasielal.
Žalovaný v ďalšom poukazuje na skutočnosť, že v konaní predložil súdu výzvu právneho predchodcu
zo dňa 25.11.2008, ktorou právny predchodca pred postúpením pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8
ZoB vyzval žalobcu na úhradu omeškaných splátok.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, prečítaním rozhodcovského rozsudku, zmluvy o
splátkovom úvere, výzvy na úhradu, oznámenia o postúpení pohľadávky, poštového podacieho
hárku, dohody o uznaní záväzku, rozhodcovskej zmluvy, dotazníka, výzvy na označenie stáleho
rozhodcovského súdu, oznámenia o výbere stáleho rozhodcovského súdu, pokusu o zmier, fotokópií

poštových poukážok, spisu stáleho rozhodcovského súdu, zmluvy o postúpení pohľadávok s prílohou
výzvy Slovenskej sporiteľne na zaplatenie a zistil tento skutkový stav:

7. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž
pod sp. zn. B. XXXXX/XX F. XX.XX.XXXX vydal rozhodcovský rozsudok na základe žaloby žalobcu EOS

KSI Slovensko, s.r.o. bez nariadenia pojednávania žalovanému Q. A., ktorou ho zaviazal na zaplatenie
sumy 1 500,94 €, úroku z omeškania vo výške 502,98 €, úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo
sumy 1 500,94 € od 25.11.2015 do zaplatenia a náhrade trov rozhodcovského konania 121,09 € a trov
právneho zastúpenia vo výške 191,42 €. Právo žalobcu na zaplatenie arbitrážny súd posúdil v zmysle
uzatvorenej Dohody o uznaní záväzku.

8.StályrozhodcovskýsúdzriadenýpriAsociáciiprearbitrážsosídlomvBratislavepodsp.zn.B.XXXXX/
XX dňa 10.05.2016 vydal rozhodcovský rozsudok, v zmysle ktorého zaviazal žalovaného povinnosťou
zaplatiť sumu 1 500,94 €, úrok z omeškania vo výške 502,98 €, ďalší úrok z omeškania vo výške 8,75
% ročne zo sumy 1 500,94 € od 25.01.2015 do zaplatenia a zaviazal nahradiť trovy konania vo výške

121,09 € a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

9. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že žalobca dňa 21.01.2016 písomným návrhom
na začatie rozhodcovského konania zo dňa 14.12.2015 sa domáhal zaplatenia sumy 1 500,94 €,známeho príslušenstva - úroku z omeškania vo výške 502,98 €, úroku z omeškania 9 % ročne z tejto
sumy od 25.11.2015 do zaplatenia a nákladov rozhodcovského konania 191,42 €.

10. Stály rozhodcovský súd poukázal na skutočnosť, že mal preukázanú uzatvorenú rozhodcovskú
zmluvu v zmysle § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. jasným a určitým prejavom vôle vo forme
samostatnej listiny týkajúcej sa výhradne riešenia prípadných sporov vzniknutých z dohody o uznaní
záväzku, v ktorej sa zmluvné strany dohodli na troch subjektoch oprávnených riešiť ich prípadné
vzájomné spory, a to dva stále rozhodcovské súdu a príslušný všeobecný súd Slovenskej republiky,

pričom právo výberu je na žalujúcej zmluvnej strane. Stály rozhodcovský súd dospel k záveru, že takto
uzatvorenou rozhodcovskou zmluvou s alternatívnym výberom súdneho orgánu nebola žalovanému
uložená povinnosť riešiť prípadný spor výlučne v rozhodcovskom konaní, a teda nebola žalovanému
obmedzená možnosť domáhať sa ochrany svojich práv a právom chránených záujmov len v rámci
rozhodcovského konania. Stály rozhodcovský súd mal taktiež za preukázané, že žalobca postupoval
pred podaním žaloby v súlade s § 73 ods. 8 zákona č. 335/2014 Z.z. (zákon o spotrebiteľskom

rozhodcovskomkonaní),tedažežalobcavyzvalžalovanéhonaoznačeniestálehorozhodcovskéhosúdu
alebo odmietnutie rozhodcovského konania a po márnom uplynutí zákonnej lehoty následne žalobca
oznámil žalovanému výber rozhodcovského súdu na prejednanie spotrebiteľského sporu.

11. Stály rozhodcovský súd uviedol, že za preukázanú mal skutočnosť, že dňa 27.09.2012 uzatvorila

spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava ako postupca so žalobcom ako postupníkom zmluvu o
postúpenípohľadávok,nazákladektorejpostupcaplatnevsúlades§524zákonač.40/1964Zb.postúpil
na žalobcu pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetnom spotrebiteľského rozhodcovského
konania, čím bola založená hmotnoprávna i procesnoprávna legitimácia v predmetnom spore. Stály
rozhodcovský súd bol toho názoru, že postúpením sa obsah pôvodného záväzku nezmenil a samotným

uzatvorením zmluvy o postúpení sa nezmenilo nič ani na povinnosti dlžníka dlh splatiť. Stály
rozhodcovský súd uviedol, že v platnosti postúpenia pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka s týmto
úkonom.

12. Stály rozhodcovský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že za preukázanú mal skutočnosť, že dňa

21.11.2005 došlo medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným k uzatvoreniu zmluvy označenej
ako "Zmluva o splátkovom úvere", v zmysle ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky
vo forme úveru, ktoré mal vrátiť s celkovými nákladmi spojenými na poskytnutie úveru. Predmetný
záväzkový vzťah posúdil rozhodcovský súd podľa § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb.
ako absolútny dôvod s poukazom na § 497 Obchodného zákonníka ako úverovú zmluvu v spojení s

ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako lex specialis, a teda predmetný
úver posudzoval ako úver spotrebiteľský.

13. Stály rozhodcovský súd mal za preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 24.08.2013
dohodu označenú ako "Dohoda o uznaní záväzku", predmetom ktorej bolo uznanie dlhu zo strany

žalovaného a dohoda so žalobcom na jeho úhrade. Stály rozhodcovský súd mal za to, že žalovaný
riadne uznal svoj záväzok voči žalobcovi vyplývajúci zo zmluvy čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa ho
uhradiť spolu s nákladmi na inkasné konanie vo výške 150,- €. Stály rozhodcovský súd mal za to, že
žalovaný uhradil žalobcovi ku dňu podania žaloby sumu vo výške 500,- €. Stály rozhodcovský súd mal
taktiež za preukázané, že žalovaný uznal svoj dlh pozostávajúci z istiny vo výške 2 000,94 €, úroku z

omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 2 000,94 € od 27.09.2012 do zaplatenia a nákladov na inkasné
konanie vo výške 150,- €. Stály rozhodcovský súd pritom vychádzal z ust. § 558 zákona č. 40/1964
Zb. v spojení s § 110 ods. 1. Stály rozhodcovský súd k samotnému uznaniu dlhu dlžníkom uviedol,
že uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, pričom ide o samostatný
zabezpečovací inštitút, ktorý svoju zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá právnu domnienku

existencie dlhu v čase jeho uznania. K platnému uznaniu dlhu je okrem písomnej formy a všeobecných
náležitostí predpísanej na právne úkony potrebné uvedenie dôvodu vzniku výšky v akom sa dlh uznáva
a vyjadrenie prísľubu dlžníka dlh zaplatiť, pričom doba kedy bude dlh splnený nemusí byť uvedená.
Stály rozhodcovský súd mal za to, že uznať možno aj premlčaný dlh, pričom neexistuje žiadna zákonná
povinnosť dlžníka uznať svoj dlh voči veriteľovi. V otázke prípadného premlčania uplatneného dlhu stály

rozhodcovský súd uviedol, že nemožnosť priznať oprávnenému subjektu premlčané právo nastane až
vtedy keď sú kumulatívne splnené tri možnosti, a to uplynutie premlčacej lehoty, nevykonanie práva
oprávneným subjektom v priebehu plynutia premlčacej doby a účinné vznesenie námietky premlčaniapovinným subjektom v rámci rozhodcovského konania o uplatnenom práve. Uznanie premlčaného dlhu
zakladá plynutie novej premlčacej doby bez ohľadu na to či dlžník o premlčaní vedel alebo nevedel.

14. Stály rozhodcovský súd ďalej posúdil aj obsah a štruktúru samotnej dohody uzatvorenej medzi
žalobcom a žalovaným, pričom vychádzal z existencie tzv. priemerného spotrebiteľa a dospel k názoru,
že samotná dohoda neobsahuje prekvapivé alebo zavádzajúce ustanovenia alebo formulácie, pričom
uznanie dlhu a dohoda o jeho úhrade nepredstavuje z pohľadu dlžníka ako spotrebiteľa tak náročný
úkon, ktorý by nebol schopný pri priemernej znalosti svojich práv a povinností ako aj znalostí finančných

a majetkových pomerov rozumieť.

15. Stály rozhodcovský súd bol toho názoru, že ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany v záväzkových
vzťahoch v tomto prípade dlžníka vystupujúceho v procesnom postavení žalovaného nemôže byť
absolútna, lebo inak zbavuje jednotlivca ako nositeľa práv a povinností zodpovednosti za svoje konanie
čo môže v širšom kontexte ohroziť právnu istotu už uzatvorených záväzkových vzťahov a poškodiť

oprávnené očakávania jednotlivých subjektov práva. Proti absolútnej ochrane slabšej strany svedčí
aj zámer zákonodarcu, ktorý akceptuje existenciu neprijateľných podmienok a priznáva ich ochranu
ak boli individuálne zmluvnými stranami dojednané alebo ak sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny (§ 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.). Aj keď je spotrebiteľovi priznaná vyššia právna
ochrana pre jeho fakticky slabšie postavenie, nemôže tým dochádzať k úplnému potlačeniu zásad a

princípov, na ktorých ja založený právny poriadok a záväzkové vzťahy vo všeobecnosti in concreto
princíp ochrany nadobudnutých práv a právnej istoty.

16. Stály rozhodcovský súd mal bez akýchkoľvek pochybností za to, že žalovaný sa dostal s plnením
svojho záväzku do omeškania, a teda žalobcovi vzniklo právo na úrok z omeškania, pričom žalobca si

úrok z omeškania uplatnil z dlžnej sumy počnúc dňom nasledujúcim po postúpení pohľadávky. Stály
rozhodcovský súd preto priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania od 28.09.2012 vo výške 8,75 %
ročne.

17. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca ako dlžník uzatvoril s veriteľom Slovenská

sporiteľňa, a.s., dňa 21.11.2005 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo
poskytnutie úveru vo výške 48 200,- Sk.

18. Veriteľa písomným podaním zo dňa 15.10.2012 adresovaným dlžníkovi, dlžníkovi oznámil
postúpenie pohľadávky v zmysle § 526 Občianskeho zákonníka v zmysle Úverovej zmluvy č.

XXXXXXXXX v celkovej výške 2 984,23 € s príslušenstvom.

19. Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 24.08.2013 Dohodu o uznaní záväzku č. XXXXXXX, v zmysle
ktorej článku 2. Uznanie záväzku, bod 2.2 zmluvné strany uznávajú čo do právneho dôvodu a výšky
záväzok dlžníka voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom

Slovenská sporiteľňa pod č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.11.2005 pozostávajúci z istiny 2 000,94 € a
nákladov na inkasné konanie 150,- € spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 2 000,94 €
za dobu od 27.09.2012 do zaplatenia. Zároveň v predmetnom bode 2.1 dohody o uznaní záväzku je
uvedené, že osoby uvedené v bode 1.2, resp. 1.3 vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho
následkoch.

20. Dňa 24.08.2013 žalobca so žalovaným uzatvorili rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, č. spisu XXXXXXX. Zmluvné strany v článku 2 Základné
ustanovenia, bod 2.1 dojednali, že rozhodcovským súdom pre tieto účely je:
a) Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava alebo za

b) Rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. Košice.

21. V zmysle bodu 2.2 zmluvy rozhodcovským konaním sa na účely tejto zmluvy rozumie konanie
pred stálym rozhodcovským súdom podľa bodu 2.1 vedené podľa procesných ustanovení rokovacieho
poriadku, štatútu a ostaných predpisov rozhodcovského súdu účinných v čase začatia rozhodcovského

konania. Rozhodujúcim právom na účely tejto zmluvy sa rozumie právny poriadok Slovenskej republiky
za použitia zásad podľa § 31 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.22. Zmluvné strany upravili predmet zmluvy v článku 3, bod 3.1 ako všetky spory, ktoré vzniknú z dohody
o uznaní záväzku uzatvorenej pod zhodným číslom spisu ako je uvedené v záhlaví tejto zmluvy vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie a tieto budú riešené:

a) pred stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na stálom
rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov stáleho
rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov stáleho
rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od
doručenia rozhodcovského rozsudku podať stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie

rozhodcovského rozsudku iným rozhodcom alebo,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb.).

23. Zmluvné strany v článku 3, bod 3.3 dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť
od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, a to najneskôr v deň predchádzajúci dňu podania žaloby na

stálom rozhodcovskom súde.

24. Článok 4, bod 4.1 uvádza, že rozhodcovské konanie je podobné konaniu na všeobecnom súde, stály
rozhodcovský súd je obdoba všeobecného súdu a rozhodca je obdoba sudcu všeobecného súdu.

25. V zmysle článku 4, bod 4.4 rozhodcovské konanie je písomné, nekonajú sa pojednávania za
prítomnosti účastníkov rozhodcovského konania a účastníci rozhodcovského konania predkladajú svoje
vyjadrenia v písomnej forme, čo minimalizuje náklady účastníkov rozhodcovského konania.

26. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení ku dňu 24.08.2013,

rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré
medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní.

27. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení ku dňu 24.08.2013,

rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej
zmluve nevylúčia.

28. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení ku dňu 24.08.2013,
rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

29. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení ku dňu 24.08.2013,
rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je
rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4)

ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

30. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení ku dňu 24.08.2013,
nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do
zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o

podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

31. Podľa § 45 ods. 1 písm. c), e), g), i), j), k), l) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu 21.01.2016 -
začatie rozhodcovského konania, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou

podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského
rozhodcovského konania,
e)spotrebiteľskározhodcovskázmluvaneobsahujenáležitostipodľa§3alebojetuinýdôvodneplatnosti

spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a
toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,

ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,
l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

32. Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu 21.01.2016 - začatie rozhodcovského konania, súd
v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia
vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti,
ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.

33. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu 21.01.2016, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi
spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania
požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota

začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

34. Podľa § 73 ods. 8 zákona č. zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu 21.01.2016, ak na základe rozhodcovskej zmluvy
uzavretej pred 1. januárom 2015 nie je založená právomoc nástupníckeho stáleho rozhodcovského

súdu podľa odseku 5, bude spor rozhodovať stály rozhodcovský súd podľa tohto zákona, ktorý vyberie
spotrebiteľ, ak rozhodcovské konanie písomne aj bez uvedenia dôvodu neodmietne; na tento účel
dodávateľ pred podaním žaloby písomne vyzve spotrebiteľa, aby zo zoznamu vedeného ministerstvom
označilstályrozhodcovskýsúdpodľatohtozákonaaleboabyrozhodcovskékonanieodmietolpísomným
oznámením dodávateľovi, a poučí ho o tom, že inak môže stály rozhodcovský súd vybrať dodávateľ.

Ak spotrebiteľ do 30 dní od doručenia výzvy stály rozhodcovský súd neoznačí alebo rozhodcovské
konanie neodmietne, vyberie stály rozhodcovský súd dodávateľ tak, aby bola zachovaná dostupnosť
stáleho rozhodcovského súdu pre spotrebiteľa podľa § 34 ods. 8, a výber stáleho rozhodcovského súdu
oznámi dodávateľ spotrebiteľovi písomne; lehota spotrebiteľovi nezačne plynúť skôr, ako spotrebiteľ
bude môcť označiť stály rozhodcovský súd z aspoň dvoch stálych rozhodcovských súdov zapísaných v

zozname stálych rozhodcovských súdov. Označenie stáleho rozhodcovského súdu spotrebiteľom alebo
jeho výber dodávateľom má účinky založenia právomoci stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto
zákona a odmietnutie rozhodcovského konania má účinky zániku rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred
1. januárom 2015.

35. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení ku dňu 27.09.2012, ak je napriek
písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je

bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej
banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke
zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí,
ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo

pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

36. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") v znení ku dňu
21.11.2005, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.37. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len "ObZ") v
znení ku dňu 21.11.2005, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové
vzťahy:

d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej
činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638),
zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692),
zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte
( § 716).

38. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") v znení ku dňu
21.11.2005, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

39. Podľa § 502 ods. 1 ObZ v znení ku dňu 21.11.2005, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky
požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany

dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššie prípustnej výške.

40.Podľa§503ods.1ObZvzneníkudňu21.11.2005,záväzokplatiťúrokyjesplatnýspolusozáväzkom
vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia

ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok
poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

41. Podľa § 503 ods. 2 ObZ v znení ku dňu 21.11.2005, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú
vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

42. Podľa § 504 ObZ v znení ku dňu 21.11.2005, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky
v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

43. Podľa § 506 ObZ v znení ku dňu 21.11.2005, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch

splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a
požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

44. Podľa § 273 ods. 1 ObZ v znení ku dňu 21.11.2005, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom
na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo

odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu
priložené.

45. Podľa § 273 ods. 2 ObZ v znení ku dňu 21.11.2005, odchylné dojednania v zmluve majú prednosť
pred znením obchodných podmienok uvedených v odseku 1.

46. Podľa § 273 ods. 3 ObZ v znení ku dňu 21.11.2005, na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné
formuláre používané v obchodnom styku.

47. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu 21.11.2005,

na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku
a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou1. sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o
spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru

alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými
poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb

bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej
alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,

d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto
zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky
poskytnutého spotrebiteľského úveru,
e)poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťveriteľovipriposkytnutíúveru,okrem
úrokov.

48. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu 21.11.2005,
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

49. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu 21.11.2005,

zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej

miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

50. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len "ObZ") v znení ku dňu
21.11.2005, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech

peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť úroky.

51. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

52. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.

53. Podľa § 558 OZ v znení ku dňu 21.11.2005, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo

do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.54. Podľa § 110 ods. 1 OZ v znení ku dňu 21.11.2005, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím
súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak
právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu

došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

55. Podľa § 879j OZ v znení ku dňu 24.08.2013, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne
vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

56. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení ku dňu 10.05.2016, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

57. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 24.08.2013 žalobca Q. A. podpísal so žalovaným
EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXX s odkazom na predmet tejto
zmluvy, ktorým je riešenie sporov v zmysle Dohody o uznaní záväzku zo dňa 24.08.2013 pod rovnakým
číslom (ACC XXXXXXX).

58. Podľa názoru súdu návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy sa má predložiť spotrebiteľovi takým
spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby prijať, alebo neprijať
návrh na riešenie prípadných sporov, výlučne v rozhodcovskom konaní, aby bolo tiež z neho zrejmé,
že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, týkajúce sa výlučného riešenia sporov v

rozhodcovskom konaní.

59. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná, ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá, ktorá voľba konkrétne

znamená.

60. Opäť je potrebné zdôrazniť, že princíp ochrany práv spotrebiteľa je dôležitejší ako princíp ,,ignoratia
iurisnon excusat"( neznalosť zákona neospravedlňuje), na čo poukázal aj Najvyšší súd Slovenskej
republiky v rozhodnutí 6MCdo/9/2012.

61. Súd je tak toho názoru, že žalobca obsah predmetnej rozhodcovskej zmluvy tak ako bola
pripravená a žalobcovi predložené v prvom momente ovplyvniť nemohol, ale existovala tu reálne
možnosť predmetnú zmluvu prijať a podpísať ju, prípadne podpis odmietnuť bez toho, aby s tým
boli spojené ďalšie práva a povinnosti žalobcovi, napr. podmienené poskytnutie úveru, lepšie úverové

podmienky a pod. Obsah rozhodcovskej zmluvy bol dodávateľom (žalovaným) síce vopred pripravený,
čo však nie je v zmluvných vzťahoch ničím výnimočným, pretože návrh zmluvy, resp. zmluvu v
písomnej podobe vždy musí niektorá zo zmluvných strán pripraviť, aj keď žalovaný v rozhodcovskom
konaní (žalobca v súdnom konaní) na obsahu dohody nijakým spôsobom neparticipoval. Napriek
tomu, že inštitút individuálne dojednanej podmienky je treba vykladať v súlade s cieľom smernice

(Smernica 93/13 EHS), podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
pripravená vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s
predloženou formulárovou štandardnou zmluvou (Článok III., bod 2 smernice), ale podľa názoru súdu
rozhodcovská zmluva, keďže neobsahovala žiadne neprijateľné podmienky, štandardným spôsobom
vysvetlila podstatu rozhodcovského konania a dala možnosť výberu spotrebiteľovi zmluvu podpísať,

resp. nepodpísať, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by žalobca bol nejakým spôsobom nútený
predmetnú zmluvu podpísať a v ďalšom dávala možnosť od tejto zmluvy odstúpiť a v zmysle zákona
neprijať rozhodcovské konanie, preto ako celok súd nepovažuje rozhodcovskú zmluvu za neplatnú,
obsahujúcu neprijateľné podmienky.

62. Rozhodcovská zmluva má povahu osobitnej zmluvy s obsahovými náležitosťami, ktoré predmetnú
zmluvu vo vzťahu k účastníkom tejto zmluvy, ako aj predmetu rozhodcovského konania dostatočne
identifikujú a v bodoch 3, 4 predmetnej zmluvy zrozumiteľným spôsobom podstatu rozhodcovského
konania vysvetľujú v nadväznosti na Dohodu o uznaní záväzku zo dňa 24.08.2013, ktorú žalobca taktiežpodpísal. Otázku platnosti dojednania rozhodcovskej zmluvy súd posudzoval ku dňu 24.08.2013, t.j. ku
dňu jej podpisu zmluvnými stranami.

63. V zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia súd skúmal dôvody zrušenia rozhodcovského
rozsudku pod § 45 ods. 1 písm. c), e), i), j), k), l) ex officio, pričom taktiež žalobca žiadal preskúmať
vo svojej žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku dôvody pre jeho zrušenie v zmysle §§ 4 ods. 1
písm. i), j), k), l) a taktiež písm. g).

64. Pri preskúmaní pripojeného spisu rozhodcovského súdu, Stály rozhodcovský súd zriadený pri
Asociácii pre arbitráž, sp. zn. B. XXXXX/XX, súd zistil, že návrh na začatie konania bol doručený stálemu
rozhodcovskému súdu 21.01.2016, pričom prílohami tohto návrhu boli Všeobecné obchodné podmienky
Slovenskej sporiteľne, a.s., Dohoda o uznaní záväzku žalovaného zo dňa 24.08.2013 žalovaným
podpísaná s uvedením v bode 2.1 predmetnej dohody špecifikácie zmluvy uzatvorenej s pôvodným
veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s., pod č. XXXXXXXXXX s tým, že žalovaný vyhlásil, že ak má

vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Pripojená bola rozhodcovská zmluva zo dňa 24.08.2013
spolu s dotazníkom k dohode o uznaní záväzku a rozhodcovskej zmluve, prílohou zmluvy o postúpení
pohľadávok.

65. Prílohou žaloby bola písomná výzva žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o. zo dňa 16.09.2015,

aby žalovaný v zmysle § 73 ods. 8 zákona č. 335/2014 Z.z. označil stály rozhodcovský súd,
ktorý bude oprávnený rozhodovať prípadný spor s uvedením dlžnej sumy a jej výšky vyčíslenej k
30.09.2015 s poučením, aby žalovaný zo zoznamu vedeného Ministerstvom spravodlivosti SR označil
stály rozhodcovský súd, ktorý bude oprávnený rozhodovať v prípade spotrebiteľské spory namiesto
rozhodcovského súdu dohodnutého v rozhodcovskej zmluve, alebo aby odmietol rozhodcovské

konanie. Výzva na výber stáleho rozhodcovského súdu, prípadne odmietnutie rozhodcovského konania
bola podmienená písomným oznámením v 30-dňovej lehote. Výzvu žalovaný v spotrebiteľom konaní
Q. A. prevzal dňa 21.09.2015, pričom z obsahu spisu vyplýva, že zostal nečinný, naviac nemožno
konštatovať, že rozhodcovské konanie mu bolo nanútené, pretože mal možnosť voľby a odmietnutia
rozhodcovského konania v zmysle predmetnej výzvy a zákonného ust. § 73 ods. 8 cit. zákona.

66. Písomne zo dňa 18.12.2015 predseda Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre
arbitráž v Bratislave ustanovil Mgr. Richarda Mošaťa rozhodcom pre rozhodnutie veci pod sp. zn. B.
XXXXX/XX vo veci žalobcu EOS KSI Slovensko voči žalovanému Q. A..

67. Uznesením zo dňa 03.02.2016 stály rozhodcovský súd vyzval žalovaného, aby v lehote 30 dní od
doručenia tohto uznesenia predložil stálemu rozhodcovskému súdu písomnú žalobnú odpoveď. Výzva
bola doručená žalovanému Q. A. 31.03.2016, pričom žalovaný na výzvu nereagoval, napriek tomu, že
v uznesením stáleho rozhodcovského súdu bolo uvedené, že rozhodcovské konanie je písomné so
zaslaním žaloby a jej prílohami žalovanému. Zároveň bol žalovaný poučený, že v rámci svojej žalobnej

odpovede je povinný vyjadriť sa k všetkým skutočnostiam a návrhom uvedeným v žalobe, povinný
je označiť dôkazy, ktoré navrhuje vykonať, prípadne žalovaný v žalobnej odpovedi pripojí dôkazy, o
ktoré svoje tvrdenia opiera. Pokiaľ žalovaný navrhuje vykonať dôkazy listinou, je povinný originál alebo
kópiu predložiť so žalobnou odpoveďou, prípadne označiť osobu, ktorá má túto listinu k dispozícii.
Žalovaný bol taktiež poučený, že pokiaľ sa nevyjadrí v lehote na to určenej stály rozhodcovský súd

pokračuje v rozhodcovskom konaní bez toho, aby považoval tento nedostatok za uznanie tvrdení
žalobcu, rozhodcovský súd rozhodne na základe žaloby a na základe dôkazov predložených alebo
navrhnutých žalobcom.

68. Žalovaný v rozhodcovskom konaní zostal nečinný. Napriek tomu, že rozhodcovská zmluva mu to

umožňovala, neoznámil zvoleného rozhodcu a najmä k podanej žalobe nezaslal žalobnú odpoveď,
v zmysle ktorej by sa bol k tvrdeniam žalobcu v rozhodcovskom konaní vyjadril, resp. ich namietal.
Žalobca predložil v konaní samostatne uzatvorenú dohodu o uznaní záväzku, ktorá mimo iného
obsahuje v časti identifikácie záväzku a určenia práv a povinností strán, ktoré dohodu uzatvorili šestnásť
riadkov bežne písaného textu, s ktorým podľa názoru súdu, priemerne zdatný občan, spotrebiteľ, je

schopný sa oboznámiť púhym prečítaním. Pri rešpektovaní starorímskej zásady, že právo má svedčiť
bdelému, v prípade ak žalovaný s takouto dohodou nesúhlasil a najmä jej nerozumel, tak ako to
tvrdí, že nemal vedomosť o premlčaní, o jeho následkoch, o tom aký úkon robí, tak apriori takúto
dohodu podpisovať nemal. Podpísanie dohody o uznaní záväzkov zakladá samostatný právny titul preuplatneniepohľadávkyavyvrátiteľnúprávnudomnienkuotom,žedlhvčasepodpisuexistoval.Zostrany
žalovaného nebolo namietané, že by jeho dlh nebol existoval.

69. K otázke platnosti rozhodcovskej zmluvy a jej eventuálnej neprijateľnosti:
Tvrdenia žalobcu ohľadom rozhodcovskej zmluvy, ktorou poukazuje, že sa jedná o zmluvu formulárovú,
vopred pripravenú, sú síce pravdivé, ale všeobecne v negociačnom procese vždy jedna zo zmluvných
strán navrhuje, resp. pripravuje znenie zmluvy, pričom druhá zmluvná strana, ako tomu bolo aj v tomto
konaní, má možnosť predmetný návrh prijať, resp. zmluvu odmietnuť. Žalobca mal možnosť výberu a

nebol ničím nútený, podpis rozhodcovskej zmluvy nebol podmienený podpisom iných dokladov, napr.
poskytnutím úveru, vyplatením peňažných prostriedkov. Zo samotného znenia zmluvy, ktorá nie je
obsahovo obšírna vyplýva právo žalobcu jednak na výber rozhodcovského súdu, možnosť odstúpenia
od rozhodcovskej zmluvy a v neposlednom rade s poukazom na § 73 ods. 8 v ďalšom aj možnosť
odmietnutia rozhodcovského konania. Podľa názoru súdu je v silách priemerného spotrebiteľa následky
takto špecifikovanou rozhodcovskou zmluvou odhadnúť a práva z nej vyplývajúce, najmä vo vzťahu

možnosti odstúpenia od zmluvy, resp. odmietnutia rozhodcovského konania, posúdiť.

70. K jednotlivým dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku in concreto:
Pokiaľ žalobca poukazuje na dôvod zrušenia v zmysle § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 335/2014
Z.z., t.j. že rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská zmluva nepredvídala,

resp. sa rozhodlo o veci, ktorá je podľa zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského
konania, argumentácia žalobcu nie je dôvodná, keďže rozhodcovský súd rozhodol spor vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy v súlade s dohodou o uznaní práva vzniknutého na základe tejto úverovej zmluvy.

71. Vo vzťahu k dôvodom podľa § 45 ods. 1 písm. e) citovaného zákona, v zmysle ktorého zmluva

neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
súd poukazuje na vyššie uvedené s tým, že zmluva podľa názoru súdu má zákonom požadované
náležitosti a iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy zistený nebol.

72. K dôvodom podľa § 45 ods. 1 písm. g) citovaného zákona, s tým, že v konaní nebol zistený

skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal
navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy a toto pochybenie mohlo mať
vplyv na výsledok sporu je potrebné uviesť, že rozhodcovský súd rozhodoval na základe skutkového
stavu tak ako bol žalobcom deklarovaný a príslušnými dôkazmi, ktoré žalobca v rozhodcovskom konaní
predložil,ajpreukázaný.Zavinenímžalovanéhovrozhodcovskomkonaní(žalobcuvkonanípredsúdom)

rozhodcovský súd nemohol skúmať iné skutočnosti, napr. vo vzťahu k ním tvrdenému právu premlčania,
okolností podpisu zmluvy, na ktoré poukazoval až ex post, pričom je potrebné poukázať na skutočnosť,
že žiadne dôkazy spotrebiteľ v konaní neprodukoval napriek tomu, že na ne bol riadne a včas vyzývaný.

73. K dôvodom v zmysle § 45 ods. 1 písm. i) citovaného zákona, t.j. že rozhodcovský súd rozhodol

v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a toto
porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, žalobca okrem toho, že poukázal na tento dôvod,
konkrétne neuviedol žiadne zákonné ustanovenie, v zmysle ktorého by rozhodcovský súd rozhodol v
rozpore s týmto zákonným ustanovením. Žalobca poukazuje na neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy,
čo je vyššie uvedené a súdom odôvodnené. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku je zrejmé ktorými

hmotnoprávnymi ustanoveniami sa súd riadil pri posudzovaní predmetnej veci vrátane príslušných
ustanovení právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Uvedené je aplikovateľné aj na dôvody podľa
§ 45 ods. 1 písm. l) citovaného zákona, nakoľko z predložených dôkazov rozhodcovský súd posúdil vec
po stránke právnej správne.

74.Vovzťahukdôvodompodľa§45ods.1písm.j)tvrdenýchžalobcom,žerozsudokzaväzujeúčastníka
spotrebiteľskéhokonanianaplnenieobjektívnenemožné,právomnedovolenéaleboodporujúcedobrým
mravom, súd poukazuje na to, že rozhodnutie uložilo povinnosť peňažného plnenia žalovanému čo je
štandardné nielen v rozhodcovskom konaní ale aj v občianskom sporovom konaní.

75. Vo vzťahu k dôvodom podľa § 45 ods. 1 písm. k) citovaného zákona, a to rozpor s verejným
poriadkom Slovenskej republiky, žalobca nešpecifikuje v čom má predmetný rozpor spočívať, najmä
ak rozpor s verejným poriadkom Slovenskej republiky ako pojem je pojem vo vzťahu k normám práva
medzinárodného.76. Ak aj rozhodcovský súd z hľadiska hmotnoprávneho neaplikoval a nevysporiadal sa s ust. § 5b
zákona č. 250/2007 Z.z., t.j. neposudzoval premlčanie dlhu žalovaného ex officio, je potrebné uviesť, že

ako dôkaz bolo predložené uznanie práva zakladajúce desaťročnú premlčaciu lehotu a keďže žalovaný
toto uznanie práva nijakým spôsobom nespochybňoval, nebol dôvod prečo by rozhodcovský súd mal
ex officio premlčanie skúmať.

77. Vo vzťahu namietanej aktívnej legitimácii s poukazom na § 92 ods. 8 zákona o bankách je potrebné

poukázať na výzvu zo dňa 25.11.2008 pôvodného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s., adresovanú
žalovanému, ktorej žalovaný v konaní doručenie nespochybnil, v zmysle ktorého bol žalovaný vyzvaný
na vrátenie dlžnej 5 052,- Sk ku dňu 31.08.2008 v lehote 10 dní s tým, že banka následne pristúpi k
zverejneniu vymáhania predmetnej pohľadávky tretej osobe. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo
učinené vo vzťahu k žalobcovi Slovenskou sporiteľnou podaním z 15.10.2012, takže nie je dôvodné
tvrdenie o neplatnosti postúpenia pohľadávky s poukazom na citované zákonné ustanovenie.

78. Naviac je potrebné uviesť, že ak mal splácať žalobca po 50,- Sk mesačne v zmysle zmluvy o
splátkovom úvere a ku dňu výzvy na zaplatenie dlžil viac než 5 000,- Sk, potom je zrejmé, že v omeškaní
so zaplatením bol viac než 90 dní v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia § 92 ods. 2
cit. zákona, aj keby súd pripustil tú možnosť, že citované zákonné ustanovenie má vplyv na platnosť

postúpenia pohľadávky.

79. Podľa názoru súdu aj pre rozhodcovský súd je podstatný stav v čase keď súd rozhoduje.
Rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným súd posúdil ako platnú, štandardnú,
neobsahujúcužiadnuneprijateľnúpodmienku,pričompripreskúmanírozhodnutiarozhodcovskéhosúdu

neoblo zistené, že by rozhodcovský súd z hľadiska procesného bol porušil niektoré z práv žalobcu
ako spotrebiteľa, žalobca bol o konaní riadne informovaný, podstata rozhodcovského konania mu
bola vysvetlená, bol poučený o tom, že rozhodcovský súd koná písomne a vyzývaný na žalobnú
odpoveď, skutkové tvrdenia a predloženie dôkazov, osobitne aj na možnosť odmietnuť rozhodcovské
konanie. Rozhodcovský súd vychádzal zo stavu tvrdeného žalobcom v rozhodcovskom konaní a

ním predložených dôkazov, keďže žalovaný napriek doručeným výzvam v konaní zostal nečinný.
Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné dôvody, pre ktoré môže súd rozhodcovský rozsudok zrušiť je
potrebné konštatovať, že z hľadiska hmotnoprávneho rozhodcovským súdom neboli porušené citované
ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní a súd na skutkový stav zistený ku dňu vydania jeho
rozhodnutia aplikoval správne hmotnoprávne normy aj vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa.

80. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

81. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

82.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

83. Žalovaný bol v konaní úspešný, súd mu preto priznal náhradu trov konania vo výške 100 %

účelne vynaložených trov. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984

37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným

skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré
subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť odprávoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.