Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/252/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616203030
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5616203030.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu: IMPA
Liptovský Mikuláš, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 12, Bratislava, IČO: 35 761 768, právne zastúpený:
JUDr. Ferdinand Klinovský, advokát so sídlom T. U. XXXX, N. L., proti žalovanému: Ing. C. L., D.., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, právne zastúpený JUDr. Mgr. Štefan Bucha, advokát so sídlom M. R. H.
X, Q., o zaplatenie 300 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Liptovský Mikuláš, č. k. 11C/95/2016-65 zo dňa 23. marca 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 300 Eur
spolu s 5,5% ročným úrokom z omeškania od 04.08.2013 do zaplatenia (výrok I.). Žalobcovi priznal
náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.). Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že
dňa 06.06.2013 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej tretia osoba spôsobila poškodenie osobného
motorového vozidla vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ktoré bolo následne opravené u žalobcu.
Spornou nebola skutočnosť, že žalobca vykonal opravu vozidla tým, že odstránil vady, ktoré vznikli

následkom poškodenia pri tejto nehode. Z celkovo vyfakturovanej sumy 1.544,48 Eur bola žalobcovi
uhradená poistiteľom žalovaného spoločnosťou KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance
Group, suma 1.212,54 Eur. Časť fakturovanej sumy vo výške 31,94 Eur bola žalobcovi uhradená z
bežného účtu žalovaného. Predmetom konania tak zostal zvyšok fakturovanej sumy vo výške 300 Eur.
Žalovaný namietal, že pochybením žalobcu bola tá istá škoda rozdelená na dve poistné udalosti, čím
došlo k nesprávnemu plneniu zo strany poisťovne, na pojednávaní vzniesol námietku nedostatku vecnej
pasívnej legitimácie, nakoľko zmluvu so žalobcom nemal uzatvoriť on, ale jeho dcéra, o čom predložil

čestné prehlásenie zo dňa 22.02.2017. Okresný súd mal preukázané, že zmluvu o dielo skutočne so
žalobcom uzatvorila dcéra žalovaného. Z objednávky zo dňa 17.06.2013 však nevyplývalo, že by dcéra
žalovaného vystupovala vo vlastnom mene, naopak z tohto listinného dôkazu bolo jednoznačné, že
objednávateľombolžalovanýakovlastníkpredmetnéhomotorovéhovozidla.Okresnýsúdsodkazomna
ust. § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka konštatoval, že plnomocenstvo nemusí byť udelené písomne.
Žalovaný síce tvrdil, že o celej záležitosti vedomosť nemal, avšak netvrdil ani nepredložil žiaden dôkaz,
ktorý by nasvedčoval tomu, že by s opravou motorového vozidla dodatočne nesúhlasil. Potom okresný

súd vychádzal zo zákonnej úpravy § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak niekto koná
za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania viazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon
dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Žalovaný ešte pred podaním žaloby zaslal žalobcovi list zo
dňa 14.04.2016, kde považoval uplatnenú sumu 300 Eur za nedôvodnú z iného dôvodu ako z toho, že bys opravou svojho motorového vozidla nesúhlasil. Okresný súd usúdil, že žalovaný konanie svojej dcéry,
uzatvorenie zmluvy o opravu veci, dodatočne schválil. Ustálil, že žalovaný je pasívne vecne legitimovaný
v predmetnom spore. Za nedôvodnú považoval aj námietku žalovaného, že predmetná škodová udalosť

mala byť riešená z povinného zmluvného poistenia a nie z havarijného poistenia, nakoľko nebolo v
právomoci žalobcu rozhodovať o tom, z akého poistenia bude poskytnuté poistné plnenie. V prípade,
ak z rozhodnutia dcéry žalovaného vznikla nejaká škoda, zodpovednosť za toto konanie nemôže niesť
v žiadnom prípade žalobca. Súd zároveň poukázal na to, že dcéra žalovaného v oznámení o vzniku
škodovej udalosti z havarijného poistenia presne označila zmluvu o havarijnom poistení jej číslom.

Okresný súd okrem istiny uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania,
a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, ktorou si uplatnil žalovanú istinu, to znamená od
04.08.2013dozaplatenia.Nazáversvojhorozhodnutiakonštatoval,žeakbyajnebolaplatneuzatvorená
zmluva o oprave veci, žalobcovi, ktorý opravu vykonal, by vzniklo právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovaného vykonanou opravou a pre začiatok plynutia premlčacej
doby z bezdôvodného obohatenia by bol rozhodujúci okamih, kedy sa oprávnený o tom, že došlo k

bezdôvodnému obohateniu dozvedel, a kto sa na jeho úkor obohatil, o čom sa žalobca dozvedel na
pojednávanídňa28.02.2017.OkresnýsúdnevykonaldôkazvýsluchomsvedkyneMgr.E.L.,PhD.,dcéry
žalovaného, nakoľko to nepovažoval za potrebné. Mal za to, že táto by vypovedala v súlade so svojim
čestným vyhlásením, ktoré bolo vo veci vykonané ako listinný dôkaz a ku skutočnostiam, ktoré neboli
medzi stranami sporné. Zároveň neodročil pojednávanie za účelom zabezpečenia tzv. krycieho listu

od spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group z dôvodu, že na základe jeho
výzvy poisťovňa doručila aj tento listinný dôkaz, ktorý sa nachádza v súdnom spise. O náhrade trov
konania rozhodol podľa § 251 ods. 1 CSP (správne má byť 255 ods. 1 CSP) tak, že žalobcovi, ktorý mal
vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a žiadal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že
v konaní nie je pasívne legitimovaný, a to z dôvodu, že zmluvu o oprave veci uzatvorila so žalobcom jeho
dcéra, nie on. Dcéra nemala od neho plnomocenstvo na uzavretie tohto zmluvného vzťahu. Poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1090/2004, ktorý riešil obdobný prípad s tým, že sa v

ňom konštatovala aktívna legitimácia matky na podanie žaloby z dôvodu, že táto splnomocnila dcéru,
aby v jej mene a na jej účet dala vozidlo do opravy. Žalobca riadne neskúmal, či ako vlastník vozidla
udelil dcére plnomocenstvo na jeho opravu. Rovnako poprel, že by zmluvu o oprave veci dodatočne
schválil tým, že opravu motorového vozidla nerozporoval. Žalobca mu zaslal list, ktorým ho žiadal o
odsúhlasenie predmetnej pohľadávky, ale on ju listom zo dňa 02.03.2016 v celom rozsahu rozporoval.

Ďalej žalovaný namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, pretože sa súd prvej
inštancie dostatočne nevysporiadal s dôvodmi uzavretia zmluvy o oprave predmetného motorového
vozidla ako aj s jeho pasívnou vecnou legitimáciou. Všeobecné odvolanie sa na ustálenú judikatúru a jej
nekonkretizovanie je nedostatočné. Namietal tiež správnosť záverov okresného súdu o začiatku plynutia
premlčacej doby v prípade, že by uplatnený nárok bol klasifikovaný ako bezdôvodné obohatenie. Na

záver odvolania žalovaný uviedol, že jeho právny zástupca v záverečnej reči, ale aj v priebehu konania
uviedol argumenty, ale okresný súd sa s nimi všetkými nevysporiadal, čím bolo porušené jeho právo na
spravodlivý súdny proces.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny potvrdiť. Uviedol, že žalovaný o vzniknutej situácii vedel minimálne od roku 2014, avšak prvýkrát
začalrozporovaťpohľadávkuažlistomzodňa02.03.2016,dovtedynijakýmspôsobomvzniknutúsituáciu
neriešil. Neuviedol, že by s opravou motorového vozidla nesúhlasil. Rovnako neoznámil poisťovateľovi,
s ktorým mal uzatvorené havarijné poistenie, že s výplatou poistného plnenia nesúhlasí. Žalovaný
tak svojim konaním, resp. nekonaním vo vzťahu k žalobcovi akceptoval opravu motorového vozidla,

ktoréhobolvlastníkom.Otom,ženerozporovalvykonanieopravyakoajfakturovanúcenuvozidlasvedčí
skutočnosť, že z bankového účtu žalovaného bola uhradená časť ceny za opravu vozidla vo výške 31,94
Eur.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - „CSP") preskúmal

rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (podľa § 385 ods. 1 a contrario) rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil
podľa § 387 ods. 1 CSP.5. Vzhľadom na obsah odvolania, v ňom zvolenú argumentáciu a vytýkané nesprávnosti, sa odvolací
súd primárne zameral na otázku, či v dôsledku postupu súdu prvej inštancie nedošlo u žalovaného
k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to práva na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,

ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného
súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou, že
majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, I. ÚS 353/06, IV. ÚS 163/08).

6. Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie súdneho
rozhodnutia však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci samej a zostali sporné. V preskúmavanej veci odvolací
súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám
kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán

v prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil
svoje právne závery. Žalovaným namietaným nedostatok pasívnej vecnej legitimácie sa dostatočne
zaoberal a zrozumiteľne vysvetlil, prečo ho považoval za pasívne vecne legitimovaného. Odôvodnenie
napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo bolo žalobe vyhovené. Okolnosť, že

táto odpoveď žalovaného neuspokojuje neznamená, že odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného
rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že okresný súd vychádzal
z ustálenej judikatúry bez označenia konkrétnych konaní, táto námietka nie je opodstatnená. Napokon
aj samotný žalovaný v odvolaní konštatuje, že „napadnutý rozsudok okresného súdu nie je v súlade
so zákonom a platnou judikatúrou". Ustálená judikatúra, platná judikatúra, je všeobecne prijatý spôsob

výkladu určitých situácií, ktorých skutkové zistenia vychádzajú z obdobných skutočností. Odvolací súd
nepovažuje za potrebné, aby boli v tejto súvislosti uvádzané konkrétne rozhodnutia súdov. Iná by bola
situácia, pokiaľ by žalovaný argumentoval nesprávnosťou tohto záveru a sám predkladal konkrétnu
judikatúru, prípadne citácie z odborných právnych publikácii, ktoré by správnosť týchto záverov súdu
prvej inštancie spochybnili.

7. Žalovaný namietal nesprávny záver okresného súdu o jeho pasívnej vecnej legitimácii, túto námietku
nepovažoval odvolací súd za opodstatnenú. Pokiaľ ide o formu udeleného plnomocenstva, zmluva o
opravevecinemápredpísanúpísomnúformu,ztohovyplýva,žeaniplnomocenstvo,ktorésňousúviselo
nemuselo mať písomnú formu. Pokiaľ by aj v čase objednávky plnomocenstvo pre dcéru žalovaného

neexistovalo, okresný súd správne konštatoval, že nebolo preukázané, že by žalovaný namietal
skutočnosť, že si sám opravu svojho motorového vozidla neobstaral. Krajský súd tvrdenia žalovaného
považuje za účelové, v snahe vyhnúť sa povinnosti uhradiť cenu za vykonanie opravy. Samotný
žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu namietal iba „spôsob vykonania ohliadky poškodeného
motorového vozidla". K svojej vecnej legitimácii sa nevyjadroval. Rovnako v liste adresovanom žalobcovi

z 14.04.2016 (č.l. 19) nerozporoval, že by si opravu neobjednával. Tiež správne okresný sú vychádzal
z toho, že práve z účtu patriacemu žalovanému bola časť fakturovanej sumy za opravu vo výške 31,94
Eur uhradená. Nie je presvedčivé tvrdenie žalovaného, že tento príkaz bez jeho vedomia bol daný jeho
dcérou. Všetky skutočnosti, ktoré z vykonaného dokazovania boli preukázané, okresný súd dôsledne
vyhodnotil a dospel k správnemu záveru, na základe ktorého žalobe vyhovel. Krajský súd preto rozsudok

súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

8. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto odvolací súd žalobcovi ako strane v konaní
úspešnej priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

9. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)