Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. október 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/283/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815205867
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815205867.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek

senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu
1/ DABOLA s.r.o., so sídlom Štúrova 38, Nitra, IČO: 46 533 583, 2/ D.. M. V., bytom P., W. 4, obaja
žalobcovia zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, Nitra, IČO:
36 868 876 proti žalovanému UNIPHARMA - 1. slovenská lekárnická akciová spoločnosť, so sídlom
Bojnice, Opatovská cesta 4, IČO: 31 625 657, o neplatnosť záložnej zmluvy, o odvolaní žalobcov proti
rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 4Cb/19/2015-73 zo dňa 19. augusta 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že
žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobcovia žalobou podanou dňa 20.04.2015 žiadali rozhodnúť,
že zmluva o zriadení záložného práva k pohľadávkam a zásobám č. 140214A zo dňa 19.02.2014

uzavretá medzi záložcom DABOLA, s.r.o., IČO: 46 533 583,
so sídlom Považská 17/15, Nitra, záložnými dlžníkmi D.. M. V. - Lekáreň na Štúrovej ulici, IČO: 34 001
361, s miestom podnikania Štúrova 38, Nitra a DABOLA, s.r.o., IČO: 46 533 583, so sídlom Považská
17/15, Nitra a záložným veriteľom UNIPHARMA - 1. slovenská lekárenská akciová spoločnosť, IČO: 31
625 657, so sídlom Opatovská cesta 4, Bojnice, registrovaná v Notárskom centrálnom registri záložných
práv pod č. zápisu 4677,
rok zápisu 2014, je neplatná.

3. V konaní bolo nesporné a preukázané, že strany uzatvorili Zmluvu o zriadení záložného práva k
pohľadávkam a zásobám č. 140214A dňa 19.02.2014, pričom túto zmluvu uzatváral žalovaný ako
záložný veriteľ, žalobca v 1. rade ako záložca a žalobcovia v 1. a v 2. rade ako záložní dlžníci. V prípade
žalobcu v 2. rade treba uviesť, že v zmluve je uvedený ako záložný dlžník pod vtedajším obchodným
menom.

4. K prvému dôvodu neplatnosti predmetnej záložnej zmluvy súd prvej inštancie uviedol, že podľa §
151d ods. 1 Občianskeho zákonníka záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový
priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo
iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec. Právo zriadiť záložnéprávo môže obmedziť alebo vylúčiť iba zákon v súlade s § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Ustanovenie § 151d ods.
4 Občianskeho zákonníka pripúšťa, že predmetom záložného práva môže byť aj vec, právo, ktoré

záložca nadobudne v budúcnosti. Založiť možno aj budúce, zatiaľ nesplatné pohľadávky alebo
pohľadávky viazané na splnenie podmienky. V prípade pohľadávky ako práva jej prevoditeľnosť
znamená jej postupiteľnosť. Občiansky zákonník v § 525 ods. 2 upravuje, že nemožno postúpiť
pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom. Len toto ustanovenie § 525 ods. 2
Občianskeho zákonníka by mohlo súvisieť s argumentáciou žalobcov pri určení platnosti či neplatnosti

predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva, keďže žalobcovia vyvodzujú nesplnenie podmienky
prevoditeľnosti budúcich pohľadávok
z článku II. bod 1. záložnej zmluvy, z ktorého podľa žalobcov je zrejmé, že zálohom majú byť práve také
pohľadávky, ktoré majú vzniknúť v budúcnosti a ktoré podľa neho nemôžu napĺňať podmienku 60 dní po
splatnosti alebo 15 dní po splatnosti alebo písomný súhlas, keď sa poukazuje súčasne na to, že zmluva
uzatvorená medzi J. zdravotnou poisťovňou, a.s. a žalobcom v 1. rade č. K. obsahuje v článku 7 bod 3.

dojednanie, že zmluvné strany sa dohodli, že svoje vzájomné pohľadávky, ktoré im vzniknú v súvislosti
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a ktoré sú menej ako 90 dní po uplynutí lehoty splatnosti,
nemôžu postúpiť tretím osobám, resp. sa poukazuje na Všeobecné zmluvné podmienky pre lekárenskú
starostlivosť I., zdravotná poisťovňa, a.s., keď v bode V. 5.7. poskytovateľ môže postúpiť na tretiu
osobu svoju pohľadávku voči poisťovni, ktorá je menej ako 15 dní po splatnosti, len s predchádzajúcim

písomným súhlasom poisťovne. Tieto zmluvné dojednania, resp. takáto úprava Všeobecných zmluvných
podmienok by mohla evokovať existenciu dohody medzi veriteľom (v tomto konaní žalobcu v 1. rade
ako záložcu
a súčasne dlžníka voči žalovanému ako záložnému veriteľovi) a dlžníkom (poddlžníkom)
o nepostupiteľnosti svojej pohľadávky splatných pohľadávok v lehote 90 dní po uplynutí lehoty splatnosti

(J. zdravotná poisťovňa, a.s.), resp. splatných pohľadávok po lehote splatnosti menej ako 15 dní s
podmienkou predchádzajúceho písomného súhlasu poisťovne (I., zdravotná poisťovňa, a.s.). Podľa
názoru súdu aj na budúce pohľadávky tak ako sú určené ako záloh v predmetnej zmluve o zriadení
záložného práva možno zriadiť záložné právo, a to aj napriek zmluvnému dojednaniu žalobcu v 1. rade
so J. zdravotnou poisťovňou, a.s. V. č. XXFLEKXXXXXX a Všeobecným zmluvným podmienkam I.,

zdravotnej poisťovne, a.s., a to s poukazom na § 151d ods. 6 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie §
151d ods. 6 Občianskeho zákonníka upravuje dohody zakazujúce zriadiť záložné právo. Právna úprava
takéto dohody neoznačuje za neplatné, nepriznáva im však účinky voči tretím osobám. Dohodu (Zmluva
č. XXFLEKXXXXXX) medzi žalobcom v 1. rade ako veriteľom so J. zdravotnou poisťovňou, a.s. ako
dlžníkom (poddlžníkom)

o nepostupiteľnosti jeho pohľadávky nemožno subsumovať pod ustanovenie § 151d ods. 6 Občianskeho
zákonníka.ZoVšeobecnýchzmluvnýchpodmienokprelekárenskústarostlivosťI.,zdravotnejpoisťovne,
a.s., z bodu I. - Vymedzenie základných pojmov vyplýva, že „poskytovateľom“ je držiteľ povolenia na
poskytovanie lekárenskej starostlivosti, s ktorým poisťovňa uzatvorila zmluvu. V súvislosti s týmto súd
uvádza,žežalobcav1.rade(vychádzajúczpredmetujehočinnostipodľavýpisuzObchodnéhoregistra)

jeposkytovateľomvzmysletýchtoVšeobecnýchzmluvnýchpodmienokprelekárenskústarostlivosť,keď
do predmetu jeho činnosti patrí okrem iného aj poskytovanie lekárenskej starostlivosti v zdravotníckom
zariadení - vo verejnej lekárni s individuálnou prípravou liekov. Vo vzťahu k I., zdravotnej poisťovni, a.s.
je teda poskytovateľ veriteľom
a poisťovňa dlžníkom, rovnako tomu je tak aj v prípade uzatvorenia zmluvy medzi J. zdravotnou

poisťovňou, a.s. a žalobcom v 1. rade, keď žalobca v 1. rade je označený ako poskytovateľ a J. zdravotná
poisťovňa, a.s. ako poisťovňa, a keď predmetom tejto zmluvy je zabezpečenie poskytovania a úhrada
lekárenskej starostlivosti
a úprava vzťahu vznikajúcich medzi poskytovateľom a poisťovňou pri poskytovaní lekárenskej
starostlivosti poistencom poisťovne. Na tomto závere nič nemení, že článok 7 bod 3. tejto zmluvy sa

vzťahuje na vzájomné pohľadávky zmluvných strán. Podľa názoru súdu prvej inštancie dohoda veriteľa
s dlžníkom o zákaze postúpenia pohľadávky veriteľa vrátane časového určenia zákazu postúpenia
pohľadávky je vo vzťahu k záložnej zmluve obmedzená ustanovením § 151d ods. 6 Občianskeho
zákonníka a takáto dohoda medzi (v tomto prípade záložcom a súčasne veriteľom) a dlžníkom nie je
účinná voči záložnému veriteľovi a nemôže spôsobiť neplatnosť záložnej zmluvy. To platí aj v prípade

pohľadávky, ktorá má vzniknúť
v budúcnosti. Právna úprava zriadenie takéhoto záložného práva pripúšťa. Záložné právo by
vtakomprípademalovzniknúťvčasenadobudnutiapohľadávky(§151fods.2Občianskehozákonníka).
Názor, že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva za existencie dohodymedzi záložcom a poddlžníkom o zákaze postúpenia (budúcej) pohľadávky by táto pohľadávka nebola
spôsobilým predmetom záložného práva, by viedol k tomu, že napriek platnému zriadeniu záložného
práva na budúcu pohľadávku a napriek platnému vzniku tejto pohľadávky, záložné právo nevznikne,

pretože pohľadávka v čase vzniku nie je spôsobilým predmetom záložného práva. V prípade však
prijatia takéhoto názoru, teda že záložca môže dohodou o nepostupiteľnosti svojej pohľadávky vyvolať
nespôsobilosť tejto pohľadávky ako predmetu záložného práva, by sa záložcovi priznala možnosť,
napriek platne zriadenému záložnému právu, zmariť vznik tohto záložného práva a nadobudnúť
nezaťaženú pohľadávku. Takáto interpretácia, takýto názor by bol v rozpore so zabezpečovacím

účelom záložného práva na budúce pohľadávky. Napokon súd poukazuje na článok VI. bod 2. písm.
a) predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva, podľa ktorého záložca vyhlásil, že ku dňu vzniku
záložného práva na zálohu nebudú viaznuť žiadne ťarchy, obmedzenia, ani iné právne povinnosti,
vynímajúc práva a ťarchy, ktoré boli zriadené v čase pred podpisom tejto zmluvy a ich existencia bola
zrejmá z dokladov, ktoré predložil záložca záložnému veriteľovi.
V konaní nebolo preukázané, že by existencia zriadených práv alebo tiarch v čase pred podpisom

tejto zmluvy bola preukázaná záložnému veriteľovi (žalovanému) dokladmi, ktoré by záložca predložil
záložnému veriteľovi. Dojednaný zákaz dlžníka založiť vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu niekomu
inému, nie je voči tretím osobám účinný bez ohľadu na to, či o takejto dohode zakazujúcej zriadenie
záložného práva tretie osoby vedeli alebo nevedeli. Ak sa teda riadne uzavrie záložná zmluva, bude táto
platná aj napriek tomu, že sa záložca s inou osobou dohodol, že záložné právo k zálohu nezriadi. Preto

tento dôvod neplatnosti predmetnej záložnej zmluvy žalobcu súd nepovažoval za dôvodný a žalobu
zamietol.

5. K druhému dôvodu neplatnosti predmetnej záložnej zmluvy súd prvej inštancie uviedol, že podľa
§ 151b ods. 4 Občianskeho zákonníka záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený

jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania
záložného práva bolo možné záloh určiť. Zálohom môžu byť individuálne alebo druhovo určené hnuteľné
veci. (napr. zásoby pohonných látok). Zákon teda nevylučuje, aby predmetom zálohu boli druhovo
určené veci, ak sú špecifikované. Ak je
v zmluve dojednané ako predmet zálohu tovar, tovarové zásoby, ide o hnuteľné veci. Tovarové zásoby

alebo zásoby tovaru (na sklade) sú spôsobilým zálohom bez ohľadu na to, že s tovarom v ňom
umiestnenýmsa,,priebežneobchoduje?,žetovarjeurčenýnapr.nakonzumáciualebomábyťstovarom
inaknaložené.VpredmetnejzáložnejzmluvevprípadetovarovýchzásobjevČlánkuII.bod3.upravené,
že zálohom sú (existujúce a budúce pohľadávky záložcu voči poddlžníkovi) a tovarové zásoby, ktoré
sú v deň podpisu tejto zmluvy vo vlastníctve záložcu a záložca ich eviduje vo svojom účtovníctve ako

aj všetky ďalšie hnuteľné veci rovnakého druhu, ktoré záložca nadobudne v budúcnosti, t.j. predmetom
zálohu boli tovarové zásoby v čase podpisu zmluvy vo vlastníctve záložcu a záložcom evidované v jeho
účtovníctve a ďalšie hnuteľné veci rovnakého druhu, ktoré záložca nadobudne v budúcnosti. V Článku
I. v bode 2. predmetnej záložnej zmluvy sa uvádza, že záložca/záložný dlžník 2 (žalobca v 1. rade) a
záložný dlžník 2 (žalobca v 2. rade) ako kupujúci odobrali a/alebo odoberú od záložného veriteľa ako

predávajúcehotovar-lieky,zdravotníckepomôcky,doplnkovýsortiment,zdravotníckymateriál-ďalejlen
„tovar“, za ktorý sa zaväzujú uhradiť kúpnu cenu v lehote splatnosti uvedenej na vystavených faktúrach.
S poukazom na to, že v Článku I. (označenom Predmet zmluvy a zabezpečované pohľadávky) v bode
2. sa v predmetnej záložnej zmluve uvádza konkrétne druhovo vymenovaný tovar (ďalej sa v zmluve
používa len pojem „tovar“) a v Článku II. (označenom Záloh) v bode 3. sa uvádza pojem tovarové

zásoby, ako aj všetky ďalšie hnuteľné veci rovnakého druhu, má súd za to, že je v tomto prípade záloh
určený tak, aby ho bolo možné určiť kedykoľvek počas trvania záložného práva. Tovar, tovarové zásoby
(alebo zásoby tovaru) sú určené druhovo pojmom lieky, zdravotnícke pomôcky, doplnkový sortiment,
zdravotnícky materiál i tak, že je ním ten tovar, ktorý záložca odobral alebo odoberie ako kupujúci
od záložného veriteľa a za ktorý sa zaväzuje uhradiť kúpnu cenu v lehote splatnosti uvedenej na

vystavených faktúrach. Pojem tovarové zásoby možno stotožniť s pojmom zásoby tovaru, a teda s
pojmom tovaru podľa Článku I. bod 2. predmetnej zmluvy. Navyše tovarové zásoby v čase uzatvorenia
zmluvy o zriadení záložného práva sú určené aj tým, že sú v deň podpisu zmluvy vo vlastníctve
záložcu a záložca ich eviduje vo svojom účtovníctve a teda ďalšie hnuteľné veci rovnakého druhu
(rozumej vysvetlenie vyššie), ktoré záložca nadobudne v budúcnosti, sa podľa gramatického výkladu

vzťahujú aj na takto určené veci. Preto i tento dôvod neplatnosti predmetnej záložnej zmluvy žalobcu
súd nepovažoval za dôvodný a žalobu žalobcu zamietol.6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku podali žalobcovia v zákonom stanovenej lehote
odvolanie, v ktorom okrem iného uviedli, že sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a
h/ C.s.p. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru súdu dohoda veriteľa s dlžníkom o zákaze
postúpenia pohľadávky veriteľa vrátane časového určenia zákazu postúpenia pohľadávky je vo vzťahu
k záložnej zmluve obmedzená ustanovením § 151d ods. 6 Občianskeho zákonníka, a takáto dohoda
medzi záložcom a súčasne veriteľom na jednej strane a dlžníkom na druhej strane nie je účinná
voči záložnému veriteľovi a nemôže spôsobiť neplatnosť záložnej zmluvy. Podľa žalobcu 1/ a žalobcu

2/ zmluvu medzi žalobcom 1/ a J. zdravotnou poisťovňou, resp. I. zdravotnou poisťovňou a.s. o
nepostupiteľnosti pohľadávok splatných v lehote 90 dní po uplynutí lehoty splatnosti, resp. menej ako 15
dní s podmienkou predchádzajúceho písomného súhlasu poisťovne nemožno subsumovať pod § 151d
ods. 6 Občianskeho zákonníka. Obsahom uvedených zmlúv nie je zákaz zriadenia záložného práva,
ale dohoda o zákaze postúpenia pohľadávok v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Preto je
možné tvrdiť, že záložná zmluva č. XXXXXXA zo dňa 19.02.2014, ktorá je predmetom súdneho konania

je neplatná, lebo predmet záložného práva s ohľadom na § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je
prevoditeľný a preto nie je spôsobilým predmetom záložného práva. Žalobcovia poukázali na podstatnú
vec a tou je vedomosť žalovaného o takomto zákaze postúpenia pohľadávky, čo súd prvej inštancie
nepovažoval za podstatné. Žalovaný pri uzatváraní záložnej zmluvy mal vedomosť o neprevoditeľnosti
pohľadávok, ktoré mali byť zálohou. Súd prvej inštancie sa s argumentáciou žalobcov ohľadne určitosti

vymedzenia zálohu nesprávne vysporiadal. Žalobcovia poukázali na neurčitosť záložnej zmluvy vo
vzťahu k druhej kategórií zálohu s poukazom na zákonnú požiadavku podľa § 151b Občianskeho
zákonníka, ktorá vyžaduje, aby záloh bol určený v zmluve takým spôsobom, aby ho bolo možné
kedykoľvek počas trvania záložného práva určiť. S argumentáciou súdu prvej inštancie po určitosti
zálohu žalobcovia nesúhlasia, keďže tovarové zásoby ako aj ďalšie hnuteľné veci rovnakého druhu

nie sú špecifikované a preto ich nemožno ani gramatickým výkladom určiť tak, ako to považuje za
dostatočné súd vo svojom odôvodnení. Vzhľadom k tomu je odôvodnenie napadnutého rozsudku
zmätočné. Zmätočnosť odôvodnenia rozhodnutia je porušením základného práva účastníka súdneho
konania na spravodlivý proces. Žalobcovia navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak,
že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a žalobcom prizná nárok na náhradu trov odvolacieho konania ako

aj trov konania pred súdom prvej inštancie, alebo ho zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

7. Žalovaný na odvolanie žalobcov uviedol, že sa s rozsudkom súdu prvej inštancie stotožňuje a výrok
súdu považuje za vecne správny. Súd sa zaoberal a vysporiadal s podstatnými vyjadreniami strán a

dospel k správnym skutkovým zisteniam, pričom vec správne, právne posúdil. Napadnutý rozsudok
navrhol ako vecne správny potvrdiť.

8. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

10. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

11. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 C.s.p.
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 C.s.p. potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 C.s.p., keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie
pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

12. Odvolací súd v rámci odvolacieho prieskumu konštatuje správnosť jednotlivých skutkových zistení a
ustáleného skutkového stavu veci (dôkazov) súdom prvej inštancie, ktorý bol preukázaný dokazovaním
vykonaným listinami v rozsahu ako uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku13. K ďalším odvolacím dôvodom hmotno-právneho charakteru odvolací súd poukazuje na ust. § 387
ods. 2 C.s.p. a jeho aplikáciu odvolacím súdom v súvislosti s posudzovaním napadnutého rozsudku

súdu prvej inštancie, preto odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s
ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Práve z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 C.s.p. nie je žiaduce,
aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú
obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie, ale len pri posudzovaní vecnej správnosti je
nevyhnutné zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi. Tento postup

odvolacieho súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08.
októbra 2009, podľa ktorého ...„Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu
a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z
hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny
názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak
prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané

v priebehu príslušného súdneho konania“. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05,
v zmysle ktorého ...„pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak
odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“.

14. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že v konaní nebolo preukázané, že by
existencia zriadených práv alebo tiarch v čase pred podpisom predmetnej zmluvy bola preukázaná
záložnémuveriteľovi(žalovanému)dokladmi,ktorébyzáložcapredložilzáložnémuveriteľovi.Dojednaný
zákaz dlžníka založiť vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu niekomu inému, nie je voči tretím osobám
účinný bez ohľadu na to, či

o takejto dohode zakazujúcej zriadenie záložného práva tretie osoby vedeli alebo nevedeli. Ak sa teda
riadne uzavrie záložná zmluva, bude táto platná aj napriek tomu, že sa záložca s inou osobou dohodol,
že záložné právo k zálohu nezriadi.

15. Odvolací súd má za to, že v prípade druhého tvrdeného dôvodu neplatnosti je záloh určený tak, aby

ho bolo možné určiť kedykoľvek počas trvania záložného práva. Tovar, tovarové zásoby (alebo zásoby
tovaru) sú určené druhovo pojmom lieky, zdravotnícke pomôcky, doplnkový sortiment, zdravotnícky
materiálitak,žejenímtentovar,ktorýzáložcaodobralaleboodoberieakokupujúciodzáložnéhoveriteľa
a za ktorý sa zaväzuje uhradiť kúpnu cenu v lehote splatnosti uvedenej na vystavených faktúrach. Pojem
tovarové zásoby možno stotožniť s pojmom zásoby tovaru, a teda s pojmom tovaru podľa Článku I. bod

2. predmetnej zmluvy. Navyše tovarové zásoby v čase uzatvorenia zmluvy o zriadení záložného práva
sú určené aj tým, že sú v deň podpisu zmluvy vo vlastníctve záložcu a záložca ich eviduje vo svojom
účtovníctve a teda ďalšie hnuteľné veci rovnakého druhu (rozumej vysvetlenie vyššie), ktoré záložca
nadobudne v budúcnosti, sa podľa gramatického výkladu vzťahujú aj na takto určené veci.

16. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu, vykonaného dokazovania
a jeho zhodnotenia odvolací súd konštatuje, že pred súdom prvej inštancie bolo
v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie sporovej veci,
z ktorého vychádzal aj odvolací súd, za aplikácie ust. § 383 C.s.p.

17. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa náležitosti ust. § 220 ods. 2 C.s.p.
a preto odvolacia námietka žalobcov týkajúca sa zmätočnosti rozsudku je nedôvodná.

18. Ani v odvolacom konaní žalobcovia neuviedli žiadne tvrdenia, ktorými sa súd prvej inštancie
nebol zaoberal a riadne ich neodôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe

vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, preto
napadnutý rozsudok podľa § 378 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach
odkazuje na jeho odôvodnenie.

19.Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštancieakovecnesprávnepodľa
§ 387 ods. 1 a 2 C.s.p. účinného od 01.07.2016 potvrdil, pričom v podrobnostiach odkazuje na jeho
odôvodnenie.20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.
1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Úspešnému žalovanému priznal proti žalobcom nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané

(§ 424 C.s.p.)

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 C.s.p.)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 C.s.p.)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).