Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 22C/46/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310209102
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8310209102.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou, v právnej veci žalobkyne Š. Ž., rod. T.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom L.. U.M. XXX/XXX, G., zastúpenej JUDr. Jánom Sopiakom, advokátom,
Štefánikova 17, Humenné, proti žalovaným 1. G. L., nar. XX.X.XXXX, bytom L.. U. XXX/XXX, G., 2. G.
L., nar. XX.X.XXXX, bytom L.. U. XXX/XXX, G., zastúpených JUDr. Michalom Dribňákom, advokátom,
kpt. Nálepku 440, Medzilaborce, o určenie priebehu hranice, vydanie plochy a odstránenie plota takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e ,že hranica medzi pozemkami žalobkyne C-KN 823/1, C-KN 823/2, C-KN 823/3 a C-
KN 823/4, zapísanými na LV č. XXX kat. územie G. a pozemkami žalovaných C-KN 821/1 a C-KN 821/2,
zapísanými na LV č. XXX kat. územie G. prebieha po priamke určenej bodmi B, O, M2 vyznačenej na
prílohe č. 4 znaleckého posudku znalca B.. G. G. č. 3/2011, ktorý je vrátane príloh súčasťou rozsudku.

Žalovaní sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne vydať žalobkyni plochu ohraničenú bodmi B, G, I,
L, K, J, H, F, E a B tak, ako je znázornená v prílohe č. 4 znaleckého posudku znalca B.. G. G. č. 3/2011,

ktorý je vrátane príloh súčasťou rozsudku.

Žalovaní sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne odstrániť murovaný plot postavený na časti parcely C-
KN 823/1, zapísanej na LV č. XXX kat. územie G., ktorý v súčasnej dobe tvorí hranicu medzi parcelami
C-KN 823/1 a 821/1 a prebieha od miestnej komunikácie až po roh rodinného domu žalobkyne.

Žalovaní sú p o v i n n íspoločne a nerozdielne uhradiť žalobkyni trovy konania a to vo výške 99,50
eur ako náhradu za zaplatený súdny poplatok a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1 423,90
eur, na adresu právneho zástupcu žalobkyne, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaní sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne uhradiť trovy štátu vo výške 709,71 eur, na účet
Okresného súdu Humenné a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa podala dňa 18.8.2010 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadala určiť priebeh hranice medzi

pozemkami C-KN 823/1, 823/2 a 823/4, ktorých je vlastníčkou a pozemkami žalovaných C-KN 821/1,
821/2, všetko kat. územie G.. Žiadala, aby súd určil, že hraničná čiara prebieha po priamke určenej
bodmi tak, ako budú znázornené v znaleckom posudku znalca, ktorý bude súčasťou rozsudku a ktorý
bude vyhotovený v priebehu konania.

Podanú žalobu odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou parciel C-KN 823/1, 823/2 a 823/4, ktoré sú

zapísané na LV č. XXX kat. územie G.. Tieto parcely bezprostredne susedia s parcelami žalovaných
C-KN 821/1 a 821/2, rovnako kat. územie G.. Žalobu podala z toho dôvodu, že parcely nadobudla od
svokrovcov, ktorí tvrdili, že žalovaní majú v prednej časti pozemkov postavený plot na hranici tak, žetento plot zasahuje do pozemku žalobkyne zhruba 50cm a teda žalovaní neoprávnene užívajú časť
jej pozemku. Vyzvala preto žalovaných na odstránenie plota a vydanie časti pozemku. Žalovaní s tým
nesúhlasili, dala si priebeh hranice zamerať a vyhotoviť vytyčovací náčrt. Ten potvrdil, že hranica medzi

jej pozemkami a pozemkami žalovaných je po celej dĺžke porušená v jej neprospech a preto znova
vyzvala žalovaných na odstránenie plota. Medzitým jej bolo vydané stavebné povolenie na výstavbu
plota medzi jej pozemkami a pozemkami žalovaných. Keďže žalovaní plot neodstránili, žalobkyňa
nemohla postaviť svoj plot a bola nútená podať žalobu na súd, ktorý by po vykonaní znaleckého
dokazovania vytýčil spornú hranicu.

Žalovaní sa k podanej žalobe vyjadrili tak, že ju žiadali zamietnuť z dôvodu, že sporné pozemky boli
nadobudnuté kúpnou zmluvou a zhruba od roku 1970 sú užívané tak, že hraničnú čiaru tvorí plot,
ktorý právni predchodcovia žalobkyne plne rešpektovali. Medzi žalovanými a právnymi predchodcami
žalobkyne nebol priebeh hranice nikdy sporný. Hraničná čiara bola vytýčená pracovníkom bývalého
odboruvýstavbyMNVvG.atotak,žeboliosadenéhraničnékamenevprednej,ajzadnejčastipozemku.

V zadnej časti pozemku oplotenie realizovali právni predchodcovia žalobkyne a žalovaní im v tom
nebránili. V prednej časti plot realizovali žalovaní a minimálne od roku 1972 užívajú svoje pozemky
nerušene a v dobrej viere tak, že im patrí pozemok, ktorý je od pozemku žalobkyne oddelený murovaným
plotom.

V priebehu konania žalobkyňa požiadala o pripustenie zmeny žalobného petitu tak, že mimo určenia
priebehu hranice žiadala, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne vydať žalobkyni plochu
ohraničenú bodmi tak, ako bude znázornená v znaleckom posudku znalca, ktorý bude súčasťou
rozsudku a tiež, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť, aby spoločne a nerozdielne odstránili
murovaný plot, ktorý neoprávnene postavili v prednej časti parcely žalobkyne C-KN 823/1.

Súd pripustil zmenu žalobného petitu podľa žiadosti žalobkyne uznesením 22C/46/2010-115 z
18.7.2011.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom žalovaných, oboznámil sa s listinnými

dôkazmi a to s listami vlastníctva č. XXX a XXX, na ktorých sú zapísané parcely patriace žalobkyni a
žalovaným, so žiadosťami o pridelenie stavebného pozemku a stavebnými povoleniami na výstavbu
domov právnych predchodcov žalobkyne a žalovaných, s protokolom o vytýčení hranice, s výzvou na
odstránenieplota,slekárskymisprávamiozdravotnomstavep.Ž.,vypočulsvedkovG.Ž.,B..G.Ž.,K.Z.,
G. Z.Ú., G. R., G. T., nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézie, ktorý k vypracovanému

znaleckému posudku vypracoval aj dve odborné vyjadrenia a zistil nasledovný skutkový stav.

Oboznámením sa s LV č. XXX kat. územie G. mal súd za preukázané, že žalobkyňa je vedená ako
výlučná vlastníčka parciel C-KN 823/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 403 m2, 823/2 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 327 m2, 823/3 - záhrady o výmere 65 m2 a 823/4 - zastavané

plochy a nádvoria o výmere 52 m2. Parcelu C-KN 823/3 žalobkyňa nadobudla do výlučného vlastníctva
v priebehu trvania sporu.

Oboznámením sa s LV č. XXX kat. územie G. mal súd za preukázané, že žalovaní sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi parciel C-KN 821/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 374 m2 a 821/2 - záhrady

o výmere 275 m2.

Vytyčovacím náčrtom C. T. č. XXXXXXXX-XX/XXXX, ktorý predložila do konania žalobkyňa, mal súd
za preukázané, že týmto vytyčovacím náčrtom bolo deklarované, že hraničná čiara medzi pozemkami
účastníkov konania neprebieha tak, ako sú pozemky reálne užívané na základe plota, ktorý oddeľuje

pozemky účastníkov konania. Žalobkyňa tým deklarovala naliehavý právny záujem na určení priebehu
hranice medzi spornými pozemkami. Zároveň mal sú za preukázané, že žalobkyňa listom z 10.5.2010
vyzvala žalovaných na odstránenie plota. Tiež žalobkyňa predložila oznámenie Mesta G. k ohláseniu
drobnej stavby, stavebných úprav z 15.5.2010. Týmto oznámením Mesto G. deklarovalo, že nemá
námietky proti uskutočneniu drobnej stavby „oplotenie pozemku“ na hranici pozemkov 823/1, 823/2 a

pozemkov 821/1 a 821/2.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že je výlučnou vlastníčkou parciel zapísaných na LV č. XXX kat.
územie G., ktoré nadobudlo od svojich svokrovcov G. Ž. a C. Ž.. Keďže medzi ňou a žalovanými, aleaj medzi jej právnymi predchodcami a žalovanými boli neustále spory o priebehu hranice medzi ich
susednými pozemkami, dala si urobiť vytyčovací náčrt, na základe ktorého zistila, že oplotenie, ktoré
oddeľuje susediace pozemky, nie je postavené na hraničnej čiare tak, ako by mala prebiehať podľa

katastra nehnuteľností. Svokrovci jej vždy hovorili, že za domom, ktorého je žalobkyňa vlastníčkou, by
jej malo patriť ešte zhruba 50cm pozemku v dvore žalovaných, lebo v súčasnosti sa pozemky užívajú
tak, že stena domu žalobkyne tvorí časť priebehu hranice, pričom za týmto domom by mala prebiehať
hranica vo vzdialenosti 50 - 80cm do pozemku žalovaných. V prednej časti pozemku si žalovaní postavili
plot tak, že od ulice je postavený šikmo na roh domu žalobkyne a teda žalovaní užívajú akýsi „klin“, t.

j. časť pozemku žalobkyne. Podľa žalobkyne, žalovaní bránili žalobkyni a jej manželovi v užívaní časti
ich pozemku a dokonca spôsobovali problémy pri rekonštrukcii domu žalobcov. Pokiaľ ide o samotný
priebeh hranice, žalobkyňa uviedla, že v zadnej časti pozemkov je ešte hraničný kameň, ktorý tam bol
položený pri vytyčovaní pozemkov a ich odovzdávaní do osobného užívania. V prednej časti žiaden
hraničný kameň nie je. V zadnej časti pozemkov je oplotenie, ktoré vystavali jej svokrovci a v prednej
časti je plot, ktorý stavali žalovaní. Žalobkyňa uviedla, že si chce svoj pozemok oplotiť, ale tak, aby

oplotenie prechádzalo po hraničnej čiare, ktorá bude určená znaleckým posudkom.

Žalovaný v 1. rade uviedol, že spolu s manželkou, žalovanou v 2. rade, sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi parciel zapísaných na LV č. XXX kat. územie G.. Pozemky im boli pridelené v roku
1971 a to bývalým MNV G.. Pozemok bol odovzdaný tak, že príslušný pracovník ukázal v zadnej časti

hraničný kameň a v prednej časti boli len železné stĺpiky, pretože sa tam stavala cesta a robili inžinierske
siete. Rovnakým spôsobom boli odovzdávané pozemky užívateľom na celej ulici, vystavali sa domy a
ploty sa stavali od cesty vždy na roh susedného domu. Žalovaný v 1. rade ďalej uviedol, že on postavil
rodinný dom rýchlejšie ako svokrovci žalobkyne. Mal záujem si svoj pozemok oplotiť, lebo naň chodili
hospodárske zvieratá. Právni predchodcovia žalobkyne s výstavbou plota súhlasili a to tak, aby plot bol

postavenýnahranicipozemkov.Žalovanýv1.radetvrdil,žeonvystavalplot,lebop.Ž.,svokoržalobkyne
mu vtedy povedal, že on plot stavať nebude. Žalovaný v 1. rade potvrdil, že plot vystaval tak, že od
ulice prebieha po šikmej priamke na horný roh domu žalobkyne. Tvrdil, že aj svokor žalobkyne pomáhal
kopať základy pod plot a spoločne robili aj plynovú prípojku pre oba domy. Keďže svokrovci žalobkyne s
výstavbou plota tak ako aj teraz stojí súhlasili, tak žalovaný v 1. rade tvrdil, že medzi ním a svokrovcami

žalobkyne neboli nikdy žiadne spory ohľadne priebehu hranice, ani žiadne susedské spory. Pri výstavbe
plota nemal žiadne stavebné povolenie, ani ohlásenie drobnej stavby, lebo mal za to, že výstavba plota
je súčasťou stavebného povolenia na dom. Plot je široký 25cm s tým, že v prednej časti je múrik, ktorý
má šírku 40cm a na ňom je poklop, ktorý má 50cm. Ostatné stĺpiky majú šírku len 25cm. Pozemky sa
v nezmenenom rozsahu užívajú viac ako 40 rokov. Susedské vzťahy sa naštrbili až vtedy, keď manžel

žalobkyne chcel svoj dom zatepliť, ale pri týchto prácach poškodil niektoré dreviny žalovaných. Žalovaný
v 1. rade uviedol, že nesúhlasí s tým, aby hranica mala prebiehať podľa vytyčovacieho náčrtu, ktorý
predložila a nechala si zhotoviť žalobkyňa. Poukázal na dlhodobé užívanie pozemkov v nezmenenom
rozsahu a to s výslovným súhlasom právnych predchodcov žalobkyne.

Žalovaná v 2. rade potvrdila skutočnosti uvádzané jej manželom, žalovaným v 1. rade a podstatné podľa
nej bolo, že oni začali stavať dom až po tom, keď dom ich susedov Ž. už mal základy a bol vo výstavbe.
Teda pri odovzdávaní pozemku do ich osobného užívania bol pozemok čiastočne vymedzený tým, že
na vedľajšej parcela už bol rozostavaný dom žalovaných. Tiež potvrdila, že v zadnej časti pozemkov bol
hraničný kameň, ale vpredu boli len železné stĺpiky.

Žalobkyňa predložila do konania rozhodnutie Mestského národného výboru v G. z 10.5.1972, ktorým jej
svokrovcom bola povolená novostavba rodinného domu na pozemku č. 1107/31. V tomto rozhodnutí sa
uvádza, že stavba rodinného domu bude osadená do terénu s 10bm odstupom od osi miestnej cesty, s
vytvorením 4,0bm predzáhradky a s 50cm odstupom od hranice susedného pozemku.

Žalovaní tiež predložili rozhodnutie Mestského národného výboru v G. z 18.1.1972, ktorým im bola
povolená novostavba rodinného domu na parcele EN 1107/32, pričom aj v tomto stavebnom povolení
je vymedzené umiestnenie stavby tak, že bude osadená do terénu s 10bm od osi miestnej cesty, s
vytvorením 4,0bm predzáhradky a s 50cm odstupom od hranice susedného pozemku. Predložili aj

rozhodnutie o pridelení stavebného pozemku do osobného užívania pre novostavbu rodinného domu a
to parcely KN 1107/32 o výmere 671m2.Svedkyňa G. Ž. uviedla, že je svokrou žalobkyne a spolu s manželom boli pôvodnými vlastníkmi
rodinného domu a parciel, ktoré sú predmetom sporu. Uviedla, že do rodinného domu sa nasťahovali
pravdepodobne v roku 1975 a v tom čase ešte nebol postavený plot medzi ich domom a susedným

pozemkom. Zhruba rok po presťahovaní do domu mal manžel svedkyne ťažký úraz, lebo sa pošmykol
na balkóne, spadol a mal poškodenú chrbticu. Nemohol vôbec chodiť a minimálne dva mesiace bol
hospitalizovaný v nemocnici. Svedkyňa uviedla, že v tom čase mali s manželom štyri maloleté deti,
o ktoré sa ona musela starať, navštevovala manžela v nemocnici a chodila aj k rodičom vypomáhať
na hospodárstvo. Niekedy nebola doma aj niekoľko dní. Niekedy v tom čase si všimla, že susedia /

žalovaní/ začali stavať plot v prednej časti pozemkov. Svedkyňa uviedla, že si to všimla až vtedy,
keď už boli vybetónované základy a vymurované stĺpiky. Výplň medzi stĺpiky dávali žalovaní až oveľa
neskôr. Svedkyňa vylúčila, aby jej manžel dával žalovaným súhlas na výstavbu plota, ba práve naopak,
podľa svedkyne žalovaní plot stavali práve vtedy, keď bol jej manžel v nemocnici. S ňou sa o výstavbe
plota nikto nerozprával, žalovaní od nej žiaden súhlas nežiadali, ani ju o výstavbe plota neinformovali.
Vzťahy medzi nimi a žalovanými boli dobré len krátku dobu, neskôr sa vyskytli konflikty, kvôli ktorým

sa obidve rodiny vzájomne už 30 rokov nerozprávajú, ani sa nezdravia. Uviedla, že v minulosti sa s
manželom nesnažili o určenie správneho priebehu hranice, aj keď boli presvedčení o jej porušení, lebo
nemali peniaze na to, aby sa súdili. Svedkyňa zároveň uviedla, že v zadnej časti pozemku stavali plot
oni s manželom niekedy v 80-tych rokoch a to podľa toho, ako im povedal žalovaný. V zadnej časti
pozemkov sa nachádza hraničný kameň, od toho natiahli šnúrku po zadný roh svojho domu a postavili

plot. Svedkyňa však uviedla, že bola osobne prítomná pri vytýčení stavby, ktoré robili pracovníci MsNV
G.. Stavba mala byť postavená 50cm od hraničnej čiary. Čiže v žiadnom prípade stena domu nemohla
predstavovať hranicu medzi pozemkami tak, ako je to v ich prípade.

Svedkyňa uviedla, že jej manžel nemôže byť vypočutý pred súdom ako svedok, lebo trpí demenciou a

Alzhaimerovou chorobou. Jeho vzťahy so žalovanými boli už niekoľko desiatok rokov dozadu zlé, lebo
sa sústavne hádali. Svedkyňa uviedla, že jej manžel žalovaným vyčítal mimo iného aj to, že postavili
plot na jeho pozemku.

Svedkyňatiežozrejmila,zaakýchokolnostíjunavštívilsvedokG.T..Povedala,žesaprišieljejmanželovi

ospravedlniť za to, že na súde vypovedal tak, že jej manžel pomáhal žalovaným pri výstavbe plota. G.
T. svedkyni povedal, že on si túto skutočnosť nepamätá, ale žalovaní ho požiadali, aby prišiel na súd
a takto vypovedal.

Svedok B.. G. Ž. uviedol, že je manželom žalobkyne a v dome býva od roku 1975, alebo 1976.

Keď sa nasťahovali mal 4 roky a spomína si, že medzi jeho rodičmi a žalovanými boli najprv dobré
susedské vzťahy, ale potom sa medzi sebou začali hádať. Napokon sa prestali zdraviť a dlhú dobu
sa už nerozprávajú. Dozvedel sa, že hádky boli jednak ohľadne výsadby ovocných stromov a jednak
ohľadne plota. Otec mu povedal, že nikdy nedal súhlas na výstavbu plota a žalovaní využili čas, keď bol
v nemocnici, lebo spadol z balkóna. Svedok uviedol, že došlo ku konfliktu aj medzi ním a žalovanými

a to v čase, keď potreboval zatepliť dom.

Žalobkyňapredložiladokonanialekárskesprávyozdravotnomstavejejsvokra,ktorýbolhospitalizovaný
v OÚNZ Humenné od 27.5.1976 do 17.7.1976 na chirurgickom oddelení kvôli zlomenine stavca.

SvedokK.Z.uviedol,žežalobkyňajejehobezprostrednoususedou.Svojdomzačalstavaťvroku1973a
nasťahoval sa doň v roku 1976. Plot medzi pozemkami účastníkov konania bol postavený v čase, keď on
v dome už býval, ale nevie si spomenúť na to, v ktorom roku a v ktorom období ho stavali. Počul o zlých
susedských vzťahoch svokrovcov žalobkyne a žalovaných, ale osobne sa mu svokrovci žalobkyne nikdy
nesťažovali na to, že susedia im postavili plot na nesprávnej hranici. Nevedel sa jednoznačne vyjadriť

k tomu, kto a za akých okolností plot staval, ale spomenul si, že v prednej časti ho staval žalovaný.
Nevedel sa vyjadriť k tomu, či bol postavený na správnej hraničnej čiare. On len pomáhal skrutkovať
dosky medzi múriky plota, ale v tom čase už bol plot kompletne vymurovaný.

Svedkyňa G. Z. uviedla, že je susedkou účastníkov konania, nemajú žiadne spory medzi sebou, ale

so žalovanými asi 14 rokov dozadu už nekomunikujú. Pokiaľ ide o sporný plot, tak potvrdila, že ho
zhotovili žalovaní, ale nevedela sa vyjadriť, či so súhlasom právnych predchodcov žalobkyne. Podľa
jej vyjadrenia, mohol byť plot stavaný niekedy v roku 1976, lebo oni sa s manželom do svojho domu
nasťahovali v máji 1976 a sporný plot tam ešte nestál, ale podľa jej názoru mohol byť postavený niekedykoncom leta 1976. Podľa jej vyjadrenia, svokor žalobkyne v čase výstavby plota ležal v nemocnici,
lebo mal vážny úraz. V neskoršom období sa jej svokrovci žalobkyne osobne nikdy nesťažovali na to,
že žalovaní by mali postaviť plot v rozpore s prebiehajúcou hranicou. Uviedla, že aj oni osobne majú

postavený plot v prednej časti na roh domu, ale vie, že za jej domom má u susedov ešte 30 až 40cm
pozemku. Takýmto spôsobom majú ploty postavené na ulici viaceré domy.

Svoju skoršiu výpoveď pred súdom doplnila tak, že po pojednávaní, na ktorom bola vypočutá ako
svedkyňaabolvypočutýajp.T.,hostretlaabolveľmirozrušený.Sťažovalsajej,žeonnechcelísťnasúd

svedčiť ani Ž.Ý., ani L., lebo nemôže vedieť, čo sa stalo pred 30 rokmi. Ale prišli za ním L. a presvedčili
ho, aby išiel na súd svedčiť ako ich svedok. Na súde potom vypovedal to, čo od neho žiadali žalovaní.

Svedok G. R. uviedol, že je bezprostredným susedom žalovaných a že aj jeho plot je v prednej časti
postavený na roh domu a vzadu pokračuje od rohu jeho domu až na koniec záhrady. K výstavbe
sporného plota sa nevedel vyjadriť, pretože dom v ktorom býva kúpil až v roku 1978.

Svedok G. T. v prvej svedeckej výpovedi pred súdom uviedol, že muroval sporný plot a pri výstavbe
plota pomáhal aj p. Ž. /svokor žalobkyne/, robil maltu, podával tehly a podobne. Podľa svedka v tom
čase medzi žalovanými a svokrovcami žalobkyne neboli žiadne spory. Uviedol, že nevie nič o tom, aby
bol v tom čase p. Ž. vážne chorý. Na ulici staval veľa plotov, ale už sa nepamätá presne komu.

Vzhľadom na to, že svedecká výpoveď tohto svedka bola spochybnená, svedok bol opätovne vypočutý
a v tejto výpovedi uviedol, že p. Ž. bol jeho veľmi dobrý kamarát a jeho susedom v Medzilaborciach bol
p. L.. Svedok sa nepamätal, či pri výstavbe ich domov vypomáhal. Pamätá sa však na to, že muroval
plôtik z tehly v prednej časti domu od cesty po dom medzi pozemkami Ž. a L.h. Nerobil ani základy tohto

múrika, ale len samotný múrik, ktorý mal na výšku asi 45cm a k tomu stĺpiky. Prítomný bol len p. L. a
múrik sa staval tak, že základ už bol vybetónovaný. Svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, kto vymeral
základ plota, ktorý už bol urobený. Nevedel si spomenúť na to, či aj p. Ž. bol prítomný pri výstavbe tohto
múrika, čo trvalo maximálne dva dni. Rozhodne mu však p. Ž. neprišiel povedať, aby ten plot nestaval,
lebo by plot nemuroval. Možno po 30 až 35 rokoch prišiel za ním p. L. s tým, aby išiel vypovedať na súd.

Je mu ľúto, že teraz má problémy, ale chce povedať všetko tak, ako bolo. Keď múrik muroval, nebola
tam žiadna hádka, ani zvada.

Na preukázanie skutočnosti, či sporný plot je postavený na hraničnej čiare tak ako má prebiehať podľa
záznamov v katastri nehnuteľností a na určenie priebehu hranice medzi spornými pozemkami, súd vo

vecinariadilznaleckédokazovanieznalcomzodborugeodéziaakartografiaavypracovanímznaleckého
posudku poveril B.. G. G.. Ten v obsahu znaleckého posudku uviedol, že hranica medzi parcelami KN-C
823/1, 823/2, 823/3 a 823/4 a parcelami KN-C 821/1, 821/2 prebieha medzi bodmi, ktoré sú označené
B, O, M2 vyznačené na prílohe č. 4.

Oplotenie v prednej časti pozemku nevedie po hranici parciel KN-C 823/1, 821/1. Oplotenie je vedené v
parcele žalobkyne t. j. KN-C 823/1. Za domom v zadnej časti oplotenie prebieha v súlade /v dovolených
odchýlkach/ s priebehom hranice medzi parcelami KN-C 823/2, 823/3, 821/1, 821/2.

Oplotenie medzi parcelami prebieha bodmi v prednej časti D, C, B, E, s podmurovkou o šírke 0,30m. Od

zadného rohu domu oplotenie prebieha bodmi J, K, O, R, S. Hodnoty odchýlok vyznačené v prílohe č. 4.

Doposiaľ plot nebol postavený podľa vytyčovacieho náčrtu XXXX, číslo objednávky 14/2010 a oplotenie
je postavené v skoršom čase. Oplotenie vedie po parcele žalobkyne, alebo súčasne s hranicou, t. j. po
parcelách KN-C 823/1, 823/2, 823/4, čo je vyznačené v prílohe č. 4.

Súčasťou znaleckého posudku boli aj prílohy, mimo iného aj náčrt merania /príloha č. 4/, v ktorej je
zakreslený priebeh hranice tak, ako má prechádzať medzi spornými pozemkami a zároveň plot, ktorý v
súčasnej dobe oddeľuje pozemky v prednej časti. Znalec v podstate skonštatoval, že plot v zadnej časti
pozemkov je postavený správne podľa katastra nehnuteľností, ale v prednej časti je hranica porušená

výstavbou sporného plota. Zároveň znalec bodmi ohraničil plochu, ktorú žalovaní užívajú nad rámec
správne určenej hranice.Žalobkyňa mala výhrady k znaleckému posudku v tej časti, ktorá sa týkala hranice za jej domom. Znalec
vypracovaldveodbornévyjadrenia,ktorýmipotvrdilsprávnosťzáverovznaleckéhoposudku,čonapokon
akceptovala aj samotná žalobkyňa.

V priebehu sporu žalovaní zaslali súdu písomné vyjadrenie, v ktorom konštatovali, že sporný plot bol
postavený bez zamerania geodetom a žalovaní sa až zo znaleckého posudku dozvedeli, aký je skutočný
priebeh hranice. Poukázali na to, že aj iné rodinné domy na rovnakej ulici majú oplotenie v prednej
časti postavené rovnako, ako ho postavili žalovaní, to znamená na roh susedovho domu. Vzhľadom na

dlhodobé užívanie majú žalovaní za to, že vstúpili do držby plochy ohraničenej v znaleckom posudku
bodmi B, G, I, L, K, J, H, F, E, B v roku 1974. Túto plochu nerušene, nepretržite a v dobrej viere, že
im patrí užívali až do času, odkedy sa z obsahu znaleckého posudku dozvedeli o správnom priebehu
hraníc. Nesúhlasia s vydaním plochy a odstránení plota tak, ako to žiada žalobkyňa.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že podaná žaloba je dôvodná a preto jej

v celom rozsahu vyhovel.

V konaní bolo preukázané, že žalovaným bola rozhodnutím Mestského národného výboru, odbor
výstavby, G. dňa 8.4.1971 pridelená do osobného užívania, pre novostavbu rodinného domu parcela KN
1107/32 o výmere 671 m2 kat. územie G.. Obdobným spôsobom bola pridelená do osobného užívania

aj parcela na výstavbu rodinného domu právnym predchodcom súčasnej žalobkyne a to manželom Ž..

Podľa § 872 ods. 1 OZ, platného od 1.1.1992 /Zák. č. 509/1991 Zb/, právo osobného užívania pozemku
vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, mení sa
dňom účinnosti tohto zákona na vlastníctvo fyzickej osoby.

Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, ak právo osobného užívania k zastavanému alebo
nezastavanému pozemku vzniklo manželom, stávajú sa dňom účinnosti tohto zákona bezpodielovými
spoluvlastníkmi pozemku, pokiaľ ich bezpodielové spoluvlastníctvo trvá; ak zaniklo, stávajú sa
podielovými spoluvlastníkmi rovným dielom.

Z hore citovaných ustanovení vyplýva, že pozemky pridelené do osobného užívania žalovaným a
právnym predchodcom žalobkyne sa zo zákona zmenili na pozemky, ku ktorým trvalo bezpodielové
spoluvlastníctvo právnych predchodcov žalobkyne a trvá u žalovaných.

Do konania boli predložené listinné dôkazy - stavebné povolenia vydané Mestským národným výborom
v G., ktorými bola povolená výstavba rodinných domov, u právnych predchodcov žalobkyne na parcele
EN 1107/31 a u žalovaných na parcele EN 1107/32. Rozhodnutia sú z 10.5.1972 a 18.1.1972. V týchto
stavebných povoleniach bol uvedený aj popis uličnej /stavebnej/ čiary a to tak, že v oboch prípadoch
stavba rodinného domu bude osadená do terénu s 10bm odstupom od osi miestnej cesty, s vytvorením

40bm predzáhradky a s 50cm odstupom od hranice susedného pozemku.

Teda pozemky pridelené do osobného užívania boli vymedzené presnou výmerou a tiež bolo vymedzené
umiestnenie stavieb na týchto pozemkoch a to tak, že stavby budú postavené s 50cm odstupom od
hranice susedovho pozemku.

Už z priebehu v súčasnosti užívanej hranice medzi parcelou žalobkyne a parcelou žalovaných v prednej
časti je zrejmé, že nezodpovedá rozhodnutiu bývalého Mestského národného výboru v G. o umiestnení
stavby. Hranicu medzi spornými pozemkami totiž v súčasnom stave tvorí v určitej časti múr rodinného
domu žalobkyne, pričom z citovaného rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že dom musí byť umiestnený

s 50cm odstupom od hranice susedného pozemku.

Aj napriek takémuto vymedzeniu priebehu hranice v rozhodnutí Mestského národného výboru G. bol
medzi účastníkmi konania priebeh hranice sporný a preto bolo potrebné vo veci nariadiť znalecké
dokazovanie. Znalec B.. G. G. v znaleckom posudku jednoznačne konštatoval, že oplotenie v prednej

časti pozemku nevedie po hranici parciel KN-C 823/1 a 821/1. Oplotenie je vedené v parcele žalobkyne,
t. j. KN-C 823/1. Za domom v zadnej časti oplotenie prebieha v súlade /v dovolených odchýlkach/ s
priebehom hranice medzi parcelami KN-C 823/2, 823/3, 821/1, 821/2. Znalec v prílohe č. 4 znaleckéhoposudku vyznačil priebeh hranice medzi parcelami žalobkyne a parcelami žalovaných a to bodmi B, O,
M2.

Na základe vypracovaného znaleckého posudku a prílohy č. 4 tohto posudku súd určil priebeh hranice
medzi pozemkami žalobkyne a pozemkami žalovaných, pričom vo výroku uviedol, že súčasťou rozsudku
je aj príloha č. 4 znaleckého posudku znalca B.. G. G. č. 3/2011 tak, aby bolo možné graficky znázorniť
priebeh hranice.

Z obsahu znaleckého posudku zároveň vyplynulo, že žalovaní užívajú časť pozemku žalobkyne a to
ohraničenú bodmi B, G, I, L, K, J, H, F, E a B, a preto súd v rozsudku uložil žalovaným povinnosť vydať
túto plochu žalobkyni, pričom za súčasť posudku považoval aj prílohu č. 4 znaleckého posudku znalca
B.. G. G. č. 3/2011.

Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,

požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Keďže v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaní neoprávnene užívajú časť pozemku
žalobkyne, mal súd za preukázané, že jej ako vlastníčke bránia predmet vlastníctva užívať a nakladať
s ním.

Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala toho, aby súd uložil povinnosť žalovaným spoločne a

nerozdielne vydať jej plochu označenú v znaleckom posudku a súd žalobe v tejto časti vyhovel. Mal za
preukázané,žežalovaníneoprávnenezasahujúdovýkonuvlastníckehoprávažalobkynetým,žeužívajú
časť jej pozemku. Vo výroku rozsudku súd túto časť pozemku vymedzil bodmi, v súlade s prílohou č.
4 znaleckého posudku. Zároveň súd uložil žalovaným povinnosť odstrániť murovaný plot postavený na
časti parcely C-KN 823/1 patriacej žalobkyni, lebo je postavený bez súhlasu žalobkyne na parcele, ktorá

jej vlastnícky patrí. Bez odstránenia tohto plota nemôže žalobkyňa predmet svojho vlastníctva užívať a
nakladať s ním. Z toho dôvodu aj v tejto časti súd žalobe vyhovel.

Žalovaní po vypracovaní znaleckého posudku zaslali súdu písomné vyjadrenie dňa 10.12.2013 a uviedli,
že o tom, aký je skutočný priebeh hranice sa dozvedeli až zo znaleckého posudku č. 3/2011 znalca B..

G., ktorého úlohou bolo zidentifikovať hranicu susediacich parciel žalobkyne a žalovaných. Akceptovali
závery znaleckého posudku v tom, že oplotenie v prednej časti nevedie po hranici parciel C-KN 823/1
a 821/1, ale že je vedené v parcele žalobkyne. Akceptovali, že oplotenie v zadnej časti prebieha v
súlade s priebehom hraníc medzi parcelami C-KN 823/2, 823/3, 821/1 a 821/2. Poukázali na skutkové
zistenia a konštatovali, že vstúpili do držby plochy ohraničenej v znaleckom posudku č. 3/2011 a to v

roku 1974, túto plochu nepretržite, nerušene a v dobrej viere užívali až dovtedy, kým im neboli oznámené
závery znaleckého posudku. Teda mali za to, že plochu, ktorú užívajú podľa znaleckého posudku na úkor
žalobkyne,vydržaliatodržbouodroku1974.Poukázalinato,žepočasvýstavbyplotanemalisprávnymi
predchodcami žalobkyne žiadne spory a dokonca svokor žalobkyne mal pomáhať pri výstavbe plota.
Právni predchodcovia žalobkyne si spornú časť parcely od žalovaných nikdy nenárokovali, nežiadali o

jej vydanie a neviedli spor o určenie hranice medzi susednými pozemkami. Teda žalovaní sa oprávnene
a dobromyseľne domnievali, že im plocha ohraničená plotom patrí.

Teda bolo povinnosťou súdu zistiť, či žalovaní nadobudli vydržaním plochu označenú v znaleckom
posudku bodmi B, G, I, L, K, J, H, F, E a B aj napriek tomu, že znalec jednoznačne konštatoval, že táto

plocha je súčasťou parcely C-KN 823/1, ktorá vlastnícky patrí žalobkyni.

Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu
troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa odseku 2, takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom
vlastníctva,alebokveciam,ktorémôžubyťlenvovlastníctveštátualebozákonomurčenýchprávnických
osôb.Na základe citovaného zákonného ustanovenia by teoreticky aj žalovaní mohli nadobudnúť vydržaním
vlastnícke právo k ploche z pozemku žalobkyne, ktorú užívajú. Vydržanie je osobitný a originálny spôsob
nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona pri splnení zákonom žiadaných predpokladov. Musí ísť o

spôsobilý predmet vydržania, držba musí byť oprávnená a nepretržitá počas celej zákonom stanovenej
doby. Subjektom vydržania môže byť fyzická, ako aj právnická osoba. Výsledkom splnenia zákonom
požadovaných predpokladov vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva vydržateľom a to okamihom
uplynutia vydržacej doby. Tento právny následok nastáva priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu
konštitutívne rozhodnutie štátneho orgánu. Treba však rozlišovať niekoľko období platnosti právnej

úpravy inštitútu vydržania. Ide o obdobie platnosti obyčajového práva na území Slovenska a to do
31.12.1950, ďalej obdobie platnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. od 1.1.1951 do 31.3.1964
a napokon obdobie Občianskeho zákonníka č. 40/1964 od 1.4.1964, aj vzhľadom na novelu Zák. č.
131/1982 Zb. účinného od 1.4.1983 a Zák. č. 509/1991 Zb. účinného od 1.1.1992.

Sporné pozemky boli žalovaným a právnym predchodcom žalobkyne dané do osobného užívania v

roku 1971. Sporný plot bol s najväčšou pravdepodobnosťou postavený v roku 1976. Od výstavby
plota žalovaní odvádzajú plynutie premlčacej doby. Je potrebné uviesť, že Občiansky zákonník č.
40/1964 držbu a vydržanie až do novelizácie Zák. č. 131/1982 Zb. t. j. do 1.4.1983 neupravoval, ani
nepoznal. Až táto novela v ustanoveniach § 132a a § 135a novoupravila ochranu držby a vydržanie,
s možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby pred 1.4.1983. Súčasná úprava

vydržania zavedená Zák. č. 509/1991 Zb. obnovila od 1.1.1992 tradičné dôsledky spojené s vydržaním.

Podľa § 872 ods. 6 OZ možno do vydržacej doby podľa § 134 započítať aj dobu držby uskutočnenej
pred 1.1.1992. Teda žalovaní reálne mohli vydržať užívanú plochu až ku dňu účinnosti novely OZ, t. j.
k 1.1.1992.

Bolo však potrebné skúmať, či splnili všetky predpoklady a podmienky vydržania, ktoré museli byť
splnené po celú vydržaciu dobu. Ide o spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet držby, dobrá viera a
oprávnená držba po celú stanovenú dobu a uplynutie vydržacej lehoty.

V tejto súvislosti súd konštatuje, že žalovaní boli subjektom spôsobilým vydržať vlastnícke právo a
rovnako plocha, ktorú užívajú by bola predmetom spôsobilým na vydržanie. Tiež je splnený predpoklad
držby a vydržacej lehoty.

Podľa názoru súdu však k vydržaniu spornej plochy nedošlo a nemohlo dôjsť z dôvodu nedostatku

dobromyseľnosti žalovaných a titulu na vstup do držby.

Jednoznačne a nespochybniteľne bolo v konaní preukázané, že v stavebnom povolení bolo osadenie
rodinných domov žalovaných a právnych predchodcov žalobkyne vymedzené tak, že hranica bude
prebiehať 50cm od múru domu. Toto rozhodnutie bolo žalovaným doručené a samy ho predložili ako

listinný dôkaz v konaní. Teda museli si byť vedomí priebehu hranice medzi pozemkami a nemohli plot
postaviť v rozpore s takýmto priebehom a prisvojiť si časť pozemku svojich susedov. O dobromyseľnosti
žalovanýchnemôžesvedčiťskutočnosť,žeajinédomynarovnakejulicimajúplotypostavenéobdobným
spôsobom.

Žalovaní aj napriek písomnému rozhodnutiu bývalého Mestského národného výboru v Medzilaborciach
postavili plot v rozpore s tým, ako mala prebiehať hraničná čiara. Nepreukázala sa skutočnosť, aby
svokor žalobkyne participoval na výstavbe tohto plota, naopak, z výpovede svedkov vyplynulo, že plot
bol stavaný niekedy v lete roku 1976 a do konania boli predložené lekárske záznamy o tom, že p. Ž. bol
hospitalizovaný od 27.5.1976 do 17.7.1976 kvôli ťažkému úrazu chrbtice. Bolo preukázané, že medzi

svokromžalobkyneažalovanýmibolineustálenezhodyahádkyohľadneplota,očomsvedčískutočnosť,
že sa nerozprávali takmer 30 rokov. Teda žalovaní nemohli byť dobromyseľní v tom, že im sporná plocha
patrí.

Aj keby sa preukázalo, že právni predchodcovia žalobkyne súhlasili s výstavbou plota tak, ako je

postavený, žalovaní by nemohli nadobudnúť spornú plochu vydržaním. Tak ako bolo niekoľko krát
konštatované, pozemok bol žalovaným daný do osobného užívania rozhodnutím Mestského národného
výboru v G. a to o presne určenej výmere 671 m2. Žalovaní preto nemohli užívať pozemok o väčšej
výmere a byť dobromyseľní v tom, že im patrí. Žalovaní jednoznačne museli vedieť, keď stavali plot,že ho stavajú na pozemku, ktorý im nepatrí a teda nemohli byť dobromyseľní ani pri vstupe do držby,
ani počas plynutia celej vydržacej lehoty. Nie je pravdou, že žalovaní sa až zo znaleckého posudku
dozvedeli o správnom priebehu hranice, lebo z rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania

im muselo byť presne známe, aká plocha im bola pridelená a zo stavebného povolenia im muselo byť
jednoznačne zrejmé, že hraničnú čiaru medzi pozemkami nemôže tvoriť múr domu, ale hranica musí
prebiehať 50cm od tohto múra. Nemohli teda postaviť plot v prednej časti pozemkov tak, že ho zošikmili
na roh domu žalobkyne, čím si prisvojili čas jej pozemku. Samotní žalovaní v konaní poukazovali na to,
že v zadnej časti pozemkov je doteraz zachovaný hraničný kameň a hraničná čiara mala prechádzať po

priamke od zadnej časti pozemkov, až po cestu. Teda žalovaným muselo byť zrejmé, že v prednej časti
pozemkov nemôže hranica prebiehať šikmo na roh domu žalobkyne. Z toho dôvodu súd neprihliadol na
námietku žalovaných, že spornú plochu nadobudli vydržaním.

Na základe hore uvedených dôvodov súd podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel, určil priebeh
hraničnej čiary, rozhodol o tom, že žalovaní sú povinní vydať žalobkyni plochu ohraničenú bodmi podľa

prílohy č. 4 znaleckého posudku a sú povinní odstrániť plot, ktorý je postavený na pozemku žalobkyne.

Keďže žalobkyňa bola v konaní úspešná, súd jej priznal náhradu trov konania v celom rozsahu a to
podľa § 142 ods. 1, v spojení s § 142 ods. 3 O. s. p. Žalobkyňa bola úspešná v časti, v ktorej žiadala
vydať spornú plochu a odstrániť plot a v časti určenia priebehu hraničnej čiary, rozhodnutie záviselo od

znaleckého posudku.

Celkovo súd priznal žalobkyni náhradu trov konania vo výške 1 523,40 eur. Z toho jej priznal náhradu za
zaplatený súdny poplatok vo výške 99,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1 423,90 eur.

Právnemu zástupcovi žalobkyne súd priznal odmenu v zmysle Vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za nasledovné úkony a v nasledovných
výškach:
- 2.6.2010 - prevzatie a príprava zastúpenia, odmena 55,49 eur, 26.7.2010 - návrh na začatie konania,
odmena 55,49 eur, 29.12.2010 - podanie vo veci samej, odmena 55,49 eur, 17.1.2011 - pojednávanie -

odročené, úkon vo výške 1 14.25 eur, 18.2.2011 - pojednávanie, odročené, úkon vo výške 1 14,25 eur,
18.4.2011 - pojednávanie, odmena 57 eur, 18.5.2011 - porada s klientom, úkon vo výške 1 28,50 eur,
25.5.2010 - pojednávanie v čase od 10.00 hod. do 12.20 hod, odmena 114 eur /§ 14 ods. 1 písm. „c“
Vyhl. č. 655/2004 Z. z., 14.6.2011 - podanie vo veci samej, odmena 57 eur, 30.12.2011 - ďalšia porada
s klientom, úkon vo výške 1 28,50 eur, 3.1.2012 - podanie vo veci samej, odmena 58,69 eur, 21.3.2012

- ďalšia porada s klientom, úkon vo výške 1 29,34 eur, 21.3.2012 - podanie vo veci samej, odmena
58,69 eur, 25.3.2013 - podanie na Správu katastra Medzilaborce, úkon vo výške 1 29,34 eur, 19.8.2013
- podanie vo veci samej, odmena 60,07 eur, 21.11.2013 - pojednávanie, odmena 60,07 eur, 18.12.2013
- ďalšia porada s klientom, úkon vo výške 1 30,03 eur, 27.1.2014 - podanie vo veci samej, odmena
61,84 eur, 18.2.2014 - pojednávanie, odmena 61,84 eur, 18.3.2014 - pojednávanie odročené, úkon vo

výške 1 15,46 eur, 22.5.2014 - pojednávanie, odmena 61,84 eur, 25.7.2014 - výsluch svedka v Kalinove,
odmena 61,84 eur, 26.2.2015 - pojednávanie, odmena 64,53 eur.
Celkovo tak súd priznal právnemu zástupcovi žalobkyne odmenu za jednotlivé úkony právnej pomoci v
celkovej výške 1 162,91 eur, podľa § 11 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z. z. Ku každému úkonu súd priznal
aj paušálnu náhradu v celkovej výške 176,04 eur a to za 3 úkony v roku 2010 vo výške 7,21 eur za 1

úkon, za 7 úkonov v roku 2011 vo výške 7,41 eur za 1 úkon, za 3 úkony v roku 2012 vo výške 7,63 eur
za 1 úkon, za 4 úkony v roku 2013, 1 úkon vo výške 7,81 eur, za 5 úkonov v roku 2014, 1 úkon vo výške
8,04 eur a 1 úkon v roku 2015 vo výške 8,39 eur.

Keďže výsluch svedka sa uskutočnil v obci L. a právny zástupca žalobkyne sa tohto úkonu zúčastnil,

priznal mu súd aj náhradu cestovného a náhradu za stratu času. Náhrada cestovného spočíva v priznaní
amortizácie a náhrady nákupu pohonných hmôt. Jedna cesta z Humenného do L. meria 50 km a teda
súd priznal náhradu za použitie motorového vozidla zn. Daewoo Tacuma za 100 km. Spolu bola priznaná
suma vo výške 31,35 eur, pričom amortizácia vo výške 18,30 eur /0,183 x 100/ a náhrada pohonných
hmôt vo výške 13,05 eur /100 km x 8,7/100km x 1,5 eur/liter/. Náhradu za stratu času priznal súd vo

výške53,60euratoza4polhodinyx13,40eurza1polhodinu.Celkovosúdpriznalprávnemuzástupcovi
odmenu vo výške 1 523,40 eur.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).