Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. október 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/33/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3716209402
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3716209402.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr.

Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti K.,
B., nar. XX.X.XXXX a P., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpené opatrovníkom R., o návrhu
matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo
dňa 28. februára 2017, č. k. 7P/80/2016-42, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné zo strany otca na maloletého B. (XXXX) z
doterajších 120 eur mesačne na 150 eur mesačne a na mal. P. (XXXX) z doterajších 100 eur mesačne na
130 eur mesačne. Rozhodol tak o návrhu matky. Ktorá žiadala zvýšiť výživné na 250 a 200 eur mesačne.

K dôvodom rozhodnutia uviedol, že o výživnom bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súd
Považská Bystrica zo dňa 13.1.2011 č.k. 3P/93/2010-28, ktorým bola schválená rodičovská dohoda.
V čase tejto poslednej úpravy výživného bol maloletý B. žiakom 6. ročníka základnej školy, maloletý
P. bol v predškolskom veku. Matka okrem maloletých detí B. a P. inú vyživovaciu povinnosť nemala,
bola zamestnaná na N. SR, kde dosahovala priemerný mesačný zárobok 672,- eur netto. Otec okrem
maloletých detí B. a P. mal ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletej O. K., nar. XX.X.XXXX, na
výživu ktorej mesačne prispieval sumou 80,- eur. Bol zamestnaný v spoločnosti X. N., s.r.o., kde podľa

vlastného vyjadrenia na pojednávaní dňa 01.06.2010 v konaní súdu sp. zn. 4P/37/2010 dosahoval
mesačný zárobok vo výške 600,- eur netto. Aktuálne pomery zistené súdom prvej inštancie boli také, že
v školskom roku 2016/2017 začal maloletý B. navštevovať 1. ročník X.i, maloletý P. začal navštevovať
3. ročník základnej školy. S oboma maloletými deťmi býva matka sama a pre nezáujem otca o deti sama
zabezpečuje ich výchovu. S oboma maloletými deťmi sa však pravidelne stýkajú otcovi rodičia, ktorí
okrem toho, že za otca uhrádzajú súdom určené výživné, deťom prispievajú aj nad tento rámec, najmä
zakupovaním darčekov pri príležitosti mením, narodenín, Vianoc a podobne. Ohľadom pomerov otca

súd prvej inštancie zistil, že okrem maloletých B. a P. má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletej
O. K., nar. XX.X.XXXX, na výživu ktorej bol rozhodnutím súdu zaviazaný k povinnosti prispievať sumou
80,- eur mesačne. Podľa vyjadrenia otca na pojednávaní dňa 30.11.2016 na jej výživu prispieva nad
rámec súdom určeného výživného, celkovo sumou 110,- eur. Otec v období od 19.5.2015 do 30.6.2016
bol zamestnaný v spoločnosti P., s.r.o. W., kde podľa správy tohto zamestnávateľa dosiahol za obdobie
od 1.1.2016 do 30.6.2016 priemerný mesačný zárobok 337,- eur netto. Na základe dohody o vykonaní
práce sa otec zamestnal od 1.8.2016 v spoločnosti X., s.r.o. so sídlom v obci W., kde podľa správy

tohto zamestnávateľa dosahoval zárobok vo výške 114,34 eur mesačne netto. Na pojednávaní dňa
28.2.2017 otec súdu predložil pracovnú zmluvu zo dňa 27.2.2017, podľa ktorej sa na dobu určitú od
1.3.2017do28.2.2018zamestnalvspoločnostiW.,s.r.o.sosídlomvN.,kdebymaldosahovaťpriemerný
mesačný zárobok vo výške 522,- eur mesačne brutto. Otec maloletých detí od poslednej úpravyvýživného doposiaľ pracoval ako vodič nákladného motorového vozidla u viacerých zamestnávateľov,
u ktorých pracovný pomer skončil spravidla dohodou na vlastnú žiadosť. Rovnako takýmto spôsobom
otec rozviazal pracovný pomer aj v spoločnosti X., kde pracoval v čase poslednej úpravy výživného na

maloleté deti B. a P..

2. Na základe právneho posúdenia podľa § 62 ods. 1 až 5, § 65, § 75, §76 a § 78 Zákona o rodine
prijal súd prvej inštancie záver, že od poslednej úpravy výživného na maloleté deti B. a P. uplynula doba
viac ako 6 rokov, za ktorú na strane detí došlo k podstatnej zmene pomerov v tom, že obe sú vekovo

staršie, fyzicky vyspelejšie a došlo aj k zmene zo základnej na strednú školu (B.), resp. k nástupu na
ZŠ (P.), čím sa matke nepochybne podstatným spôsobom zvýšili náklady na zabezpečenie ich riadnej
výživy. Hoci podľa súdu prvej inštancie otcovi v porovnaní s dobou poslednej úpravy výživného poklesol
jeho deklarovaný mesačný zárobok, pracoval u viacerých zamestnávateľov, u ktorých spravidla sám
na základe vlastnej žiadosti rozviazal pracovný pomer, pričom v súčasnosti sa uspokojoval len s tým,
že pracoval na základe dohody o vykonaní práce v spoločnosti X., s.r.o. v W. so zárobkom 114,34 eur

mesačne netto. Uvedené konanie otca, teda vykonávanie práce za tak nízku mzdu považoval súd za
účelové v snahe vyhnúť sa plateniu vyššieho výživného. Podľa súdu prvej inštancie je pri kvalifikácii
otca (vyučený mäsiar - profesionálny vodič) jednoznačne v jeho možnostiach a schopnostiach nájsť si
zamestnanie, ktoré bude finančne ohodnotené adekvátnym spôsobom. Napokon súd prvej inštancie
prihliadol aj na to, že otec maloletých detí na základe riadne uzatvorenej pracovnej zmluvy začne od

1.3.2017 pracovať v spoločnosti W., s.r.o. v N., kde podľa uzatvorenej pracovnej zmluvy bude dosahovať
zárobok vo výške 522,- eur mesačne brutto.

3. Proti rozsudku podal odvolanie otec, ktorý so zvýšením výživného nesúhlasil. Namietal záver, že
účelovo pracuje za nízku mzdu, aby sa vyhol plateniu vyššieho výživného a v tejto súvislosti poukázal

na priebeh svojich doterajších zamestnaní, pričom v spoločnosti P., s.r.o. ukončil pracovný pomer pre
nevyplatenie mzdy a v ostatnom zamestnaní (X. s.r.o.) bola pre neho preferovanou súčasná možnosť
ubytovania i keď pri nízkej mzde. Napokon posledné zamestnanie zistené súdom prvej inštancie za
mzdu 522 € brutto preukazuje, že konanie otca nie je účelové ako konštatoval súd prvej inštancie. Ako
ďalší dôvod nesprávnosti napadnutého rozhodnutia uviedol otec dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav s

pôvodom v úraze v detstve s následným pridružením sa ďalších komplikácií, v dôsledku ktorého lekár
u otca odporúčal nevykonávať fyzicky náročnú prácu, zdvíhanie ťažkých bremien a zdržiavanie sa v
chlade. Lekársku správu tohto obsahu doložil k odvolaniu. Pre uvedené obmedzenia nie je otec schopný
vykonávať prácu mäsiara a je značne obmedzený vo výkone práce vodiča. Napokon otec považoval za
nesprávne zvýšené výživné aj pri adekvátne ohodnotenom zamestnaní, pretože napríklad ani súčasné,

ktoré otec za adekvátne ohodnotené považuje s príjmom 426,39 netto mu neumožňuje platiť zvýšené
výživné. Po splnení zvýšeného výživného a ďalšej vyživovacej povinnosti by totiž otcovi ostalo na úhradu
svojich potrieb 36,39 eur, čo je suma hlboko pod sumou životného minima. Dokonca ani pri príjme 600
eur netto, ktorý dosahoval otec pri poslednom rozhodnutí o výživnom, by sa podľa otca nejednalo o
príjem, z ktorého by bolo možné platiť napadnutým rozhodnutím zvýšené výživné. Súd prvej inštancie

sa totiž vôbec nezaoberal nevyhnutnými výdavkami na úhradu životných potrieb otca. V ďalšom podaní
otec naviac poukázal na to, že zhoršujúci sa zdravotný stav mu už nedovoľuje prácu vodiča vykonávať
vôbec a u súčasného zamestnávateľa pracuje už iba ako technik nákladných vozidiel.

4. Matka a kolízny opatrovník žiadali napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 59 a nasl.
CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387.

6. Zmena výšky vyživovacej povinnosti, ktorá bola predmetom konania aj v tomto prípade, je možná iba
vtedy, ak došlo na strane výživou povinných osôb alebo výživou oprávnenej osoby k zmene pomerov
(ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine). Pritom postačuje, ak k podstatnej zmene pomerov dôjde čo i len na
strane jedného zo subjektov právneho vzťahu výživného na dieťa. V tomto prípade konštatoval súd prvej
inštancie zmenu pomerov svedčiacu v prospech zvýšenia výživného najmä na strane maloletých. Toto

zistenie otec vo svojom odvolaní nerozporuje, nepovažuje však svoje majetkové a príjmové možnosti
za dostatočné na to, aby bol schopný platiť zvýšené výživné.7. Podľa ust. § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

8. Citované ustanovenie stanoví ako určujúce kritériá pre posudzovanie výšky výživného na strane
povinnej osoby nielen majetkové pomery, teda aktuálnu výšku príjmu a hodnotu majetku, ale aj
schopnosti a možnosti povinného. Aj keď teda majetok povinného a najmä jeho reálny aktuálny príjem
nie je dostatočný na určenie výživného vo výške zodpovedajúcej potrebám oprávneného, môže byť
určené výživné aj v takej výške, že preukázaný existujúci príjem povinného na plnenie takto stanovenej

výšky výživného nepostačuje. Podmienkou takejto zdanlivej disproporcie je, že na strane povinného
sú objektívne dané také schopnosti a možnosti, že by mohol dosahovať aj príjem vyšší ako reálne
má, no iba z dôvodov na jeho strane tomu tak nie je. O takúto situáciu sa jedná aj v posudzovanom
prípade. I keď je príjem dosahovaný otcom pre plnenie zvýšeného výživného skutočne nepostačujúci
(426,39 eur netto v W., s.r.o.), je na jeho strane rozhodujúce, že už predchádzajúci pomer v X.
N., v ktorom v čase poslednej úpravy výživného v r. 2011 dosahoval príjem 600 eur netto skončil

otec podľa vlastného vyjadrenia z vlastnej iniciatívy pretože sa mu príjem javil nízky (výpoveď otca
na pojednávaní dňa 13.12.2016). Vzhľadom na to, že takýto dôvod skončenia pracovného pomeru
je výlučne subjektívnej povahy, je potrebné u otca vychádzať pri určení výživného prinajmenšom z
príjmu, ktorý by dosahoval, pokiaľ by v uvedenom pracovnom pomere zotrval. Vzhľadom na obdobie,
ktoré odvtedy uplynulo a stabilitu uvedeného zamestnávateľa, je dôvodné počítať s nárastom príjmu

otca odhadom zodpovedajúcim štatistickému nárastu miezd v hospodárstve SR za uvedené obdobie.
Vychádzajúc z priemernej mzdy predstavuje tento nárast v porovnaní rokov 2011 (786 eur) a 2016
(912 eur) sumu 126 eur (http://www.minimalnamzda.sk/priemerna-mzda.php). Vychádzajúc teda z
potenciálneho, objektívne dosiahnuteľného príjmu otca vo výške 726 eur, zodpovedá napadnutým
rozhodnutím zvýšené výživné takýmto príjmovým možnostiam otca.

9. Ostáva dodať, že za objektívnu prekážku uvedených príjmových možností otca nepovažuje odvolací
súd otcom deklarovaný nepriaznivý zdravotný stav, pretože pokiaľ mu dovoľuje vykonávať prácu
technika nákladných vozidiel, nebol by na prekážku ani výkonu práce vodiča autobusu, ktoré povolanie
nie je spojené ani s fyzicky náročnou prácou, zdvíhaním ťažkých bremien, ani zdržiavaním sa v chlade.

10. Pretože na strane otca sú možnosti a schopnosti plniť výživné vo výške určenej napadnutým
rozhodnutím, odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil pre vecnú správnosť jeho výroku.

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e je p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).