Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Patrícia Železníková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/554/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117214237
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1117214237.1
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Miroslavy Štannerovej v právnej veci starostlivosti súdu o
maloleté dieťa: T. W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - T.. R. W.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. cesta XX, XXX XX X., zastúpená Advokátskou kanceláriou FELŠÖCI
& Partners, s.r.o., so sídlom Bajkalská 31, 821 05 Bratislava, a otec - N.. A. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom U. XX, XXX XX X., zastúpený JUDr. Barborou Vrbovou, advokátkou, so sídlom Wilsonova 6, 811
07 Bratislava a Advokátskou kanceláriou Zahradnikova.SK s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, 811 04
Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava I, so sídlom Kvetná 13, 820 05 Bratislava a Úradu
komisára pre deti, so sídlom Odborárske nám. 3, 811 07 Bratislava, v konaní o návrhoch rodičov na
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, na návrh otca o
nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo
dňa 13.11.2017, 3P/101/2017-852, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 13.11.2017, 3P/101/2017-852, zamietol návrh otca
na nariadenie neodkladného opatrenia o zverenie maloletého T. W., nar. XX.XX.XXXX, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alternatívne o zmenu úpravy jeho styku s maloletým do
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2.Súdprvejinštancievecprávneposúdilpodľa§324,§325,§326a§329Civilnéhosporovéhoporiadku
(ďalej len C.s.p.) dospejúc k záveru o nesplnení podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia
v zmysle návrhu otca. Nezistil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletého T. jeho zverením
do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, prípadne rozšírením styku otca s maloletým na
čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej formou nariadenia neodkladného opatrenia.
Skonštatoval, že rodičia maloletého sú manželmi, od marca 2017 nežijú v spoločnej domácnosti a
snažia sa dosiahnuť zverenie maloletého T. a jeho brata K. W., nar. XX.XX.XXXX, do svojej výlučnej
osobnej starostlivosti, prípadne aby jedno z detí bolo zverené do výlučnej osobnej starostlivosti
jedného z nich a druhé do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Uviedol, že v konaní o
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu boli rodičmi
podané už 4 návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia, vytvárajúce spolu s ďalšími dôkazmi
obraz o eskalácii ich vzájomných vzťahov, ústiacich až do neštandardného správania, kedy sa rodičia
vzájomne obviňujú a ich dôkazné prostriedky hraničia so zásadami morálky a slušného správania.
Vyslovil, že napriek prezentácii priority záujmov maloletých detí, sa rodičia sústredili na boj proti
sebe. V dôsledku preukázanej diametrálnej odlišnosti vyjadrení rodičov nepovažoval pre nariadenie
neodkladného opatrenia za postačujúce tvrdenie otca o nepriaznivom vplyve matky na zdravý vývoj
maloletých detí. Za dôvod nariadenia neodkladného opatrenia neuznal ani otcom uvádzanú neochotumatky umožniť mu styk s maloletým T. nad rámec už nariadeného neodkladného opatrenia, ani obsah
otcompredloženejkomunikáciematkysjejpríbuznými.Ostatnéotcomuvádzanéskutočnostitýkajúcesa
priebehu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom označil pre rozhodovanie o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia za nepodstatné, nakoľko sa otec zameriava predovšetkým na
vzťah medzi matkou a maloletým K., vykresľujúc ju ako neschopnú matku. Zdôraznil, že k predlžovaniu
konania a k odďaľovaniu rozhodnutia vo veci samej, prispieva najmä množstvo procesných návrhov
rodičov uplatnených v konaní, o ktorých je povinný rozhodovať. Mal za to, že po nariadení neodkladných
opatrení došlo ku zastabilizovaniu prostredia maloletých detí a vyhrotených vzťahov medzi rodičmi, kedy
je dočasnou úpravou výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom nastavená určitá
rovnováha. Uzavrel, že prípadným vyhovením návrhu otca, by došlo k ďalšiemu vyhroteniu situácie,
za ktorej by si obidve maloleté deti museli zvykať na nový model fungovania práve v čase nariadenia
znaleckého dokazovania, ktorého účelom je aj zistenie najvhodnejšieho výchovného prostredia pre
maloleté deti. Preto nepovažoval za vhodnú zmenu výchovného prostredia maloletého T. jeho zverením
do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a ani otcom navrhovanú zmenu úpravy jeho styku
s maloletým, ktorá by takmer zodpovedala striedavej osobnej starostlivosti. Do pozornosti rodičov dal,
že všetci do konania zainteresovaní - súd, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Okresná
prokuratúra Bratislava I a Úrad komisára pre deti, sa snažia všetkými dostupnými prostriedkami pomôcť
im vyriešiť ich problémy, avšak zo strany rodičov žiadna odozva nie je. Obaja rodičia svojim správaním
rodičovské povinnosti vymedzené v § 28 ods. 1 Zákona o rodine porušujú, čím maloleté deti ukracujú
o šťastné detstvo.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu v zákonnej
lehote odvolanie otec, ktorý odvolaciemu súdu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že
jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie. Mal za to, že súd prvej inštancie doteraz
zistený skutkový stav vo svojom rozhodnutí vôbec nezohľadnil. Vyslovil, že súd prvej inštancie bol
povinný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť, ako vyhodnotil dôkazy v súdnom spise založené
už niekoľko mesiacov. Ku komunikácii matky s jej príbuznými (matkina sestra a matkina matka)
uviedol, že z nej vyplývajú rozhodujúce a závažné skutočnosti majúce priamy vplyv na zabezpečenie
najlepšieho záujmu maloletých detí. Zdôraznil, že je to práve matka, ktorá z celej situácie obviňuje
jeho, označuje ho za príčinu ich rozchodu, namieta jeho výchovné postupy a správanie sa k nej,
jeho údajné nepodieľanie sa na starostlivosti o domácnosť a o deti, jeho duševný stav, atď. V rámci
odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie otec uplatnil námietku zaujatosti sudkyne Okresného
súdu Bratislava I T.. Y. Y. X. pre jej pomer k sporu, požadujúc jej vylúčenie z rozhodovania vo veci
vedenej pod sp. zn. 3P/101/2017 - úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom
na čas do rozvodu manželstva. Uviedol, že dňa 21.11.2017 sa nahliadnutím do súdneho spisu sp. zn.
3P/101/2017 jeho právnou zástupkyňou dozvedel, že matka do tohto spisu nahliadala dňa 16.11.2017,
pričom jeho právnej zástupkyni v informačnom centre nevedeli dať skorší termín ako 21.11.2017 z
dôvodu sťahovania informačného centra do iných priestorov v čase od 13.11.2017 do 16.11.2017.
Právnemu zástupcovi matky bolo teda umožnené do spisu nahliadať skôr. Uvedeným konaním došlo k
závažnému porušeniu rovnosti účastníkov konania a k porušeniu jeho procesných práv. Ďalej uviedol, že
konajúci súd dňa 25.10.2017 nariadil uznesením č.k. 3P/101/2017-810 znalecké dokazovanie znalcom
z odboru psychológia a z odboru zdravotníctvo a farmácia ustanoviac za znalca znalecký ústav
z dôvodu obzvlášť zložitej veci, čo však bližšie neskonkretizoval. Zároveň súd opomenul predmet
dokazovania vopred prediskutovať so zvoleným znaleckým ústavom napriek povinnosti vyplývajúcej
mu z príslušného právneho predpisu. V rámci znaleckého dokazovania súd nariadil vyšetrenie jeho
sexuálneho zdravia a psychiatrické vyšetrenie duševného stavu maloletého K., pritom v konaní doposiaľ
nevyšli najavo žiadne skutočnosti o prítomnosti domáceho násilia v rodine, o jeho sexuálnej poruche, či
o prejavoch duševnej poruchy maloletého K.. Za narušenie princípu rovnosti účastníkov konania označil
nenariadenie povinnosti vyšetrenia sexuálneho zdravia matky. Zákonnej sudkyni vytýkal tiež nesplnenie
podmienok pre pojednávanie v jeho neprítomnosti dňa 12.10.2017. Všetky uvedené skutočnosti vo
vzájomných súvislostiach, a najmä umožnenie matke nahliadnuť do súdneho spisu v čase, kedy to jemu
bolo odmietnuté, preukazujú podľa neho existenciu odôvodnených pochybností o nezaujatosti sudkyne
Mgr. Y. Y. X..
4. Matka sa prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu k odvolaniu otca vyjadrila tak, že súhlasí
so zamietnutím návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzťah s otcom označila za
problematický a komunikáciu s ním za veľmi náročnú. Otcovi vyčítala zverejňovanie jej komunikácie s
príbuznými, čím sa ju snaží znevažovať a dosiahnuť obmedzenie jej styku aj s maloletým T.. Poprela,že by otcovi neumožňovala styk s maloletým T., pretože mu predložila dohodu o rozšírení jeho styku s
maloletým, ktorú ale otec odmietol.
5. Dňa 05.12.2017 otec prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu založil do spisu správu zo
psychologického vyšetrenia maloletého K. napriek tomu, že sa odvolacie konanie tohto maloletého
dieťaťa netýka.
6. K vyjadreniu matky sa následne otec prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu vyjadril tak, že
odmieta matkinu snahu podsunúť súdu, že sa jej snaží vziať maloletého T., ktorého jej vždy odovzdal
načas tak, ako je určené neodkladným opatrením, alebo podľa ich dohody. Tvrdil, že matka iba
prezentuje svoje negatívne pocity a obviňuje ho z toho, že sa situáciu nesnaží riešiť, pritom ona sama
odmieta jeho návrhy na riešenie vecí, ktoré by s trochou spoločného úsilia vyriešiť mohli. V ďalšom sa
zaoberal osobou maloletého K., čo s odvolaním napadnutým uznesením súdu prvej inštancie nesúvisí.
7. Ako prvoradou sa odvolací súd zaoberal otcom uplatnenou námietkou zaujatosti sudkyne Okresného
súdu Bratislava I Mgr. Y. Y. X. pre jej údajný pomer k sporu, ktorou otec požadoval jej vylúčenie z
rozhodovania vo veci vedenej pod sp. zn. 3P/101/2017 - úprava výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva.
8. Podľa § 52 ods. 1 C.s.p., strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť
námietku zaujatosti.
9. Podľa § 49 ods. 1 C.s.p., sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom
na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať
odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.
10. Podľa § 53 ods. 3 C.s.p., ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade
sa vec nadriadenému súdu neprekladá.
11. Účelom ustanovení § 49 a nasl. C.s.p., je zabezpečiť nestrannosť výkonu súdnictva, najmä ak
ide o okolnosti, existencia ktorých by mohla vzbudiť zdanie pochybností o nezaujatosti a nestrannosti
sudcu. Takouto okolnosťou by mohol byť blízky vzťah sudcu k prejednávanej veci, t.j. určitá osobná
zainteresovanosť sudcu na prejednávanej veci, alebo taký osobný vzťah k strane sporu alebo k jej
zástupcovi, ktorý by ovplyvňoval jeho objektívny postoj pri prejednávaní a rozhodovaní veci. Vzhľadom
na to, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 49 ods. 1 C.s.p. predstavuje výnimku z ústavnej
zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 38 ods. 1 Listiny, čl.
48 ods. 1 Ústavy SR), možno sudcu vylúčiť z prejednania a rozhodovania veci len výnimočne a z
naozaj závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato
a spravodlivo. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti sudcu sa vyžaduje dôkaz o jeho
skutočnej zaujatosti. Objektívnu nestrannosť sudcu nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť
čo i len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného.
12. Keďže otcom uplatnená námietka zaujatosti zákonnej sudkyne nespĺňa podmienky zakotvené v
ustanovení § 49 ods. 1 a § 52 C.s.p., odvolací súd na ňu v súlade s obsahom § 52 ods. 2 veta druhá
a § 53 ods. 3 C.s.p. neprihliadal.
13. Odvolacísúdpreskúmalvecnapadnutúodvolanímotca,vktorejniejeviazanýrozsahomadôvodmi
odvolania podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. Civilného mimosprového poriadku (ďalej len C.m.p.),
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. C.s.p., považujúc
odvolanie za nedôvodné.
14. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie podľa príslušných
ustanovení C.s.p. zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, týkajúci sa zmeny
zverenia maloletého T. W., nar. XX.XX.XXXX, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov,
alternatívne zmeny úpravy jeho styku s maloletým. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal
odvolanie otec.15. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
16. Odvolací súd pripomína, že každé neodkladné opatrenie musí vždy vychádzať z pomerov
a okolností existujúcich v čase rozhodovania. Základnou podmienkou uplatnenia tohto procesného
inštitútu je preukázanie potreby neodkladného zásahu súdu do pomerov účastníkov. V konaniach vo
veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 C.m.p.) je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom
ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa
príslušných ustanovení Zákona o rodine. Prvoradou a zásadnou úlohou súdu vo všetkých konaniach
týkajúcich sa starostlivosti o maloletých je ochrana oprávnených záujmov maloletého dieťaťa, ktorá
vždy nemusí byť v súlade s vôľou jeho rodičov. Inštitút neodkladného opatrenia je procesným
nástrojom zabezpečenia tejto ochrany. Súd musí zabrániť zneužitiu tohto svojim významom osobitného
procesného inštitútu presadzovaním osobných zámerov rodičov, riešením ich vzťahových problémov a
dosiahnutím výhodnejšieho postavenia jedného z rodičov v meritórnom konaní.
17. Na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací
súd dopĺňa, že pomery účastníkov konania už boli provizórne upravené nariadenými neodkladnými
opatreniami o zverení maloletého T. do osobnej starostlivosti matky a zverení maloletého K. do osobnej
starostlivosti otca a o úprave styku otca s maloletým T. a úprave styku matky s maloletým K.. Uvedenými
rozhodnutiami súd prvej inštancie dočasne zastabilizoval výchovné prostredie maloletých detí, ako aj
ich styk s tým rodičom, ktorému nie sú zverené do osobnej starostlivosti. V aktuálnom konaní o návrhu
otca na nariadenie neodkladného opatrenia neboli prezentované také závažné skutočnosti, ktoré by mali
za následok potrebu neodkladnej zmeny doterajšej úpravy osobnej starostlivosti maloletého T., resp.
zmeny styku otca s ním. Neustále zmeny vo výchovnom prostredí maloletých detí, ako aj v úprave ich
styku s rodičmi, by rozhodne neprispeli k ich duševnej rovnováhe už i tak narušenej správaním sa ich
rodičov. Stav, ktorý je aktuálne nastavený doteraz nariadenými neodkladnými opatreniami, je z hľadiska
posudzovania záujmov maloletých detí pre ne najvyhovujúcejší za situácie absolútne neprijateľného
antagonistického nastavenia rodičov. Odvolací súd sa v plnej miere stotožnil aj s hodnotením pomerov v
rodine súdom prvej inštancie a jeho konštatovaním, že rodičmi prezentovanému záujmu o maloleté deti,
je nadradený ich vzájomný boj vyplývajúci z narušeného manželského spolužitia. Rovnako odvolací súd
dáva za pravdu súdu prvej inštancie, že rodičia odďaľujú meritórne rozhodnutie podávaním procesných
návrhov, o ktorých je súd prvej inštancie povinný rozhodovať, pričom v ich vlastnom záujme by mala byť
zbytočne nenarušovaná plynulosť konania vo veci samej, ku ktorej svojim postojom vôbec neprispievajú.
18. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.