Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. október 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/155/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814212192
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3814212192.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MárieVrtochovejasudcovJUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408,
so sídlom Karadžičova 17, Bratislava 26, proti žalovaným: 1/ C. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. 7,
G., t.č. Z. Ružomberok, 2/ I. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. L. E. XXX, a 3/ I. J., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom K. L. E., t.č. Z. W., o zaplatenie 583,45 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1/ a 3/
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 4. januára 2017, č. k. 9C/160/2014 - 139, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že súd žalobu vo vzťahu k žalovaným 1/ a
3/ z a m i e t a .

Žalovaní 1/ a 3/ m a j ú nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieuložilžalovaným1/a3/,abydotrochdníodprávoplatnosti
rozsudku zaplatili žalobcovi sumu 583,45 eur, úrok z omeškania vo výške 6,00 % ročne zo sumy 583,45
eur od 01.01.2006 do zaplatenia, ktorý záväzok je spoločný a nerozdielny so záväzkom I. T., nar.
XX.XX.XXXX, ku ktorému bol zaviazaný platobným rozkazom Okresného súdu Prievidza 9C/160/2014
zo dňa 15.08.2014, právoplatným 08.10.2014. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že
žalovaný 1/ a 3/ sú povinní nahradiť žalobcovi trovy konania spoločne a nerozdielne v celom rozsahu.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 583,45 eur s príslušenstvom
od žalovaných 1/, 2/, 3/. Súd vo veci vydal platobný rozkaz 9C160/2014 dňa 15.08.2014. Voči
žalovanému 2/ nadobudol právoplatnosť 08.10.2014. Vzhľadom na prebiehajúce trestné konanie za
predmetný skutok v konaní Okresného súdu Prievidza 1T/160/2005-3015 súd konanie do právoplatného
rozhodnutia v tomto konaní prerušil. Rozsudok Okresného súdu Prievidza 1T/160/2005 u žalovaných 1/
a 3/ nadobudol právoplatnosť rozsudkom Krajského súdu Trenčín 2To/171/2015-3202 z 18.08.2016 dňa

18.08.2016. Súd preto uznesením rozhodol o pokračovaní v konaní. Citovaným rozsudkom Okresného
súdu Prievidza 1T/160/2005 boli žalovaní v bode 10 uznaní vinnými, že v presne nezistenom čase od
23.00 hod. dňa 22.07.2004 do 10.30 hod. dňa 23.07.2004 v Dolných Vesteniciach, okres Prievidza po
predchádzajúcej dohode C. K. priviezol T. a Bratinu na miesto, následne sekerou rozbili signalizačné
zariadenie na benzínovej pumpe, vytlačili zadné okno, cez mreže vošli dnu, kde odcudzili rôzny tovar,
vŕtačku, Gola sadu a 4 348,- Sk, čím spôsobili I. E. odcudzením škodu 26 124,- Sk a Slovnaftu a.s.
Bratislava poškodením škodu 10 425,50 Sk, po čom odcudzené veci odviezol a uschoval M. K.. V

súvislostistýmtoskutkombolavýškaškodypreukázanáodbornýmivyjadreniaminačíslolistu715c,853,
864. V priebehu konania boli vrátené veci v hodnote 20 026,- Sk. Poškodený I. E. 31.10.2003 uzatvoril
s poisťovňou Univerzálna banková poisťovňa a.s. zmluvu, predmetom ktorej bolo poistenie majetku a
zodpovednosti za škodu so začiatkom poistenia od 01.11.2003. Dňa 12.11.2003 bola schválená zmenaobchodného mena z pôvodného: Univerzálna banková poisťovňa a.s. na Wüstenrot poisťovňa a.s., so
zmenou sídla na Karadžičova 17, Bratislava. Podľa policajnej správy ČVS ORP 572/OEK-PD-2004 zo
dňa 10.11.2005 došlo v čase medzi 23.00 hod. dňa 22.07.2004 do 10.30 hod. dňa 23.07.2004 k škodovej

udalosti tak, že obvinení poškodili signalizačné zariadenie a rozbili sklenenú výplň a cez otvor vnikli
do priestorov čerpacej stanice, odcudzili z nej rôzne predmety, čím spôsobili poškodenému škodu.
Žalobca na základe údajov od poškodeného I. E. o priebehu poistnej udalosti určil výšku poistného
plnenia na 17 577,- Sk, teda 583,45 eur, ktoré poukázal poškodenému. Tieto skutočnosti sú preukázané
oznámením o poistnej udalosti 27.07.2004, oznámením o poistnom plnení z 21.11.2005, likvidačnou

správou k poistnej udalosti z 21.11.2005, zápisom o poškodení 23.07.2004, dokladom o vyplatení
poistného plnenia poškodenému. Listami z 28.11.2005 vyzval žalovaných na náhradu škody do 15 dní
od doručenia výzvy. Napriek výzvam túto sumu nezaplatili.

3. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, a žalovaní nenamietali, že krádež vykonali takým spôsobom,
ako je vyššie uvedené. Nepochybne týmto spôsobom sprístupnili priestory benzínovej pumpy

neurčenému okruhu osôb a sú zodpovední za škodu, ktorú takýmto konaním spôsobili. Výška škody
nebola v konaní sporná. Preto súd považoval za preukázané tvrdenia žalobcu týkajúce sa rozsahu
škody reparovanej žalobcom. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaných
na zaplatenie škody vo výške 17 577,- Sk, pričom výzva bola zaslaná 28.11.2005 na adresu bydliska
žalovaných, ktorí si zásielky neprebrali v odbernej lehote.

4. Zo zistených skutočností a ustanovení právnych predpisov vyplýva, že žaloba žalobcu je dôvodná.
Z ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka vyplýva, že každý sa je povinný zdržať takého konania,
ktorým by vlastníkovi bránil v jeho oprávnení držať a užívať predmet jeho vlastníctva. Žalovaní svojím
spoločným protiprávnym konaním spôsobili poškodenému škodu, a to tak, že ho zbavili držby vecí v

jeho vlastníctve, resp. tieto veci zničili, čím ho zbavili jeho vlastníckeho oprávnenia. Žalobca na základe
poistnej zmluvy túto škodu reparoval, preto má právo na regres od žalovaných 1/, 2/, 3/. Výška škody
žalobcuzodpovedátejčastiškody,zaktorúbolpoškodenýodškodnenýpoisťovňou.Pretocelkováškoda
žalobcu, ktorá mu bola spôsobená protiprávnym konaním žalovaných - krádežou predstavuje 17 577,-
Sk. Preto je žaloba, čo do výšky istiny dôvodná. Žaloba je dôvodná i vo vzťahu k tomu, že súd zaviazal

žalovaných nahradiť škodu spoločne a nerozdielne. Škoda na majetku poškodeného bola spôsobená
spoločným úmyselným konaním žalovaných, ktorého charakter neumožňuje presné zistenie rozsahu ich
účasti na škode vzniknutej poškodenému. Preto súd nemohol považovať námietku žalovaného J. na
rozdelenie škody na tretiny za takú okolnosť, ktorá by zakladala rozdelenie povinnosti na náhradu škody
medzi žalovaných, podľa miery ich jednotlivej účasti na spôsobenej škode. Pokiaľ namietal žalovaný K.

premlčanie nároku, škoda bola spôsobená 22.-23.07.2004, až rozsudkom Okresného súd Prievidza č.
1T/160/2005 z 05.08.2015, právoplatným 18.08.2016 bolo ustálené, kto za škodu zodpovedá a začala
plynúť subjektívna premlčacia dvojročná doba. Žaloba bola podaná 04.07.2014, konanie 9C/160/2014
bolo do právoplatnosti trestného konania 1T/160/2005 prerušené, ako je vyššie uvedené. V zmysle
ustanovenia § 106 ods. 2 je nepochybné, že škoda bola spôsobená úmyselne, preto platí premlčacia

doba 10 rokov, žaloba teda bola podaná počas plynutia tejto doby. S poukazom na tieto skutočnosti
súd nepovažoval uplatnený nárok za premlčaný. Pokiaľ namietal žalovaný C. K., že nebol vyzvaný na
náhradu škody, vyzvaný bol minimálne doručením žaloby 19.09.2014, súd sa však stotožnil s posúdením
v žalobnom návrhu, že žalovaní boli písomne vyzvaní na úhradu škody dňa 28.11.2005 do 15 dní od
doručenia výzvy. Pokiaľ aj bol C. K. v čase doručovania výzvy v decembri 2005 vo väzbe, nič mu

nebránilo zabezpečiť si zasielanie zásielok do väzby, prípadne splnomocniť na preberanie zásielok inú
osobu. Pokiaľ teda bol uplatňovaný úrok z omeškania od 01.01.2006, súd ho žalobcovi priznal.

5. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaní 1/ a 3/ boli v celom

rozsahu neúspešní, preto sú povinní nahradiť žalobcovi trovy konania spoločne a nerozdielne v celom
rozsahu.

6. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/, 3/.

7. Žalovaný 3/ v odvolaní uviedol, že má za to, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody po uplynutí
premlčacej doby. Nesúhlasil s tým, aby bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania, ako aj trovy
konania, nakoľko tieto by nevznikli, ak by žalobca už v samotnom začiatku vykonal počiatočný úkon,
tak ako mal. Teda výzvu mu zaslal na inú adresu. Ďalej namietal, že žiadal súd, aby sa pokúsil uzavrieťdohodu, čo nespravil, preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Nikdy nenamietal spôsobenie škody, avšak žiada, aby bola škoda rozdelená na tretiny.

8. Žalovaný 1/ v odvolaní namietal, že žalobca mu posielal výzvu na nesprávnu adresu, nakoľko mal
vedomosť o tom, že je väzobne stíhaný. Žiadal, aby boli žalovaní zaviazaní zaplatiť škodu rovným dielom
samostatne a aby odvolací súd preskúmal, či nárok žalobcu nie je premlčaný.

9. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že sa stotožňuje so skutkovými a

právnymi závermi súdu prvej inštancie a preto navrhoval, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu
potvrdil.
10. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné vo vzťahu k žalovaným 1/ a 3/ podľa § 388 CSP zmeniť, z týchto dôvodov:

11. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

12. Podľa § 438 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu
spoločne a nerozdielne. V odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili,

zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.

13. Podľa § 813 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak poistený má proti inému právo na náhradu
škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré
mu poistiteľ poskytol. Ak prešlo na poistiteľa právo podľa odseku 1 proti fyzickej osobe, platí pri jeho

uplatňovaní primerane ustanovenie § 450.

14. Podľa § 450 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody
primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové
pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola

poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

15. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Súd je
povinný na vznesenú námietku premlčania vždy prihliadať.

16. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby
v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli
po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje
dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom stanovená

premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo
nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa
oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky
premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo
priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). Pritom zásada hospodárnosti konania musí

viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom
na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej,
bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie napr. výšky bezdôvodného obohatenia, škody a
podobne (porovnaj napr. R 29/1983).

17. Pri právach na náhradu škody ustanovuje Občiansky zákonník premlčaciu dobu v § 106,
a to kratšiu subjektívnu (ods. 1) a dlhšiu objektívnu (ods. 2). Ich začiatok je upravený odlišne. Ich
vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek
tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Ak napríklad odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, do uplatnenia práva na náhradu škody uplynie čas

uvedenývustanovení§106ods.1Občianskehozákonníkaaškodcavsúdnomkonanívznesienámietku
premlčania, právo sa premlčalo, aj keď ide o škodu spôsobenú úmyselne. Neprichádza tu už do úvahy
objektívna desaťročná premlčacia doba podľa ustanovenia § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka.18. Podľa ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí
za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Občiansky
zákonník v tomto ustanovení viaže premlčanie práva uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby

na podmienku vedomosti poškodeného: a/ o škode (nie iba o protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti)
ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne
vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj
na súde; okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o škode sa pritom nemusí zhodovať s
okamihom škodnej udalosti, či s protiprávnym konaním, b/ o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá,

t.j. o zodpovedajúcom subjekte.

XX. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby môže byť teda rozdielny vo vzťahu k vedomosti
poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o škode. Nielen prax, ale aj teória (porovnaj napr. I. B. a
kolektív, Občianske právo hmotné, tretie doplnené a prepracované vydanie. 1. zväzok. Bratislava 2006,
str. 196, 205 - 206) túto dobu označuje ako subjektívnu [presnejšie - avšak na úkor stručnosti - by sa tu

malo hovoriť o premlčacej dobe, ktorej začiatok plynutia je určený so zreteľom na poškodený subjekt,
ktorým je žalobca, konkrétne na jeho vedomosť ("dozvie sa") o skutočnostiach vymedzených v § 106
ods. 1 Občianskeho zákonníka; keďže ani táto premlčacia doba sama osebe ako právna skutočnosť -
udalosť (čas) subjektívnu povahu nemá].

20. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá, treba
vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o tomto prvku (nestačí teda len možnosť
dozvedieť sa o ňom).

21. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné

dokazovanie, dostatočne zistil skutkový stav, avšak na zistený skutkový stav, aplikoval síce správny
právny predpis, avšak ho nesprávne vyložil.

22. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 583,45 eur
s príslušenstvom od žalovaných 1/, 2/, 3/, na tom skutkovom základe, že 31.10.2003 uzatvorila

Univerzálna banková poisťovňa a.s. s p. I. E. IČO: 40 264 751 zmluvu, predmetom ktorej bolo poistenie
majetku a zodpovednosti za škodu so začiatkom poistenia od 01.11.2003. Dňa 12.11.2003 bola
schválená zmena obchodného mena z pôvodného: Univerzálna banková poisťovňa a.s. na Wüstenrot
poisťovňa a.s., so zmenou sídla na Karadžičova 17, Bratislava. Podľa policajnej správy ČVS ORP 572/
OEK - PD - 2004 zo dňa 10.11.2005 došlo v čase medzi 23.00 hod. dňa 22.07.2004 do 10.30 hod.

dňa 23.07.2004 k škodovej udalosti tak, že obvinení poškodili signalizačné zariadenie a rozbili sklenenú
výplň a cez otvor vnikli do priestorov čerpacej stanice, odcudzili z nej rôzne predmety, čím spôsobili
poškodenému škodu. Žalobca na základe údajov o priebehu poistnej udalosti určil výšku poistného
plneniana17577,-SK,teda583,45eur,ktorépoukázalpoškodenému.Tietoskutočnostibolipreukázané
listinnými dôkazmi, a to oznámením o poistnej udalosti 27.07.2004, oznámením o poistnom plnení z

21.11.2005, likvidačnou správou k poistnej udalosti z 21.11.2005, zápisom o poškodení 23.07.2004,
dokladom o vyplatení poistného plnenia poškodenému. Listami z 28.11.2005 vyzval žalovaných na
náhradu škody, do 15 dní od doručenia na výzvy. Napriek výzvam túto sumu žalovaní nezaplatili.
Ďalej z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu
Prievidza 1T/160/2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín 2To/171/2015-3202 zo dňa

18.08.2016, boli žalovaní 1/, 2/, 3/ v bode 10 uznaní vinnými, že v presne nezistenom čase od 23.00 hod,
22.07.2004 do 10.30 hod, dňa 23.07.2004 v Dolných Vesteniciach, okres Prievidza po predchádzajúcej
dohode C. K. priviezol T. a J. na miesto, následne sekerou rozbili signalizačné zariadenie na benzínovej
pumpe, vytlačili zadné okno, cez mreže vošli dnu, kde odcudzili rôzny tovar, vŕtačku, Gola sadu a 4
348,- Sk, čím spôsobili I. E. odcudzením škodu 26 124,- Sk, a Slovnaftu a.s., Bratislava poškodením

škodu 10 425,50 Sk, po čom odcudzené veci odviezol a uschoval M. K.. Na základe takto zisteného
skutkového stavu súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 3/, aby do troch dní od právoplatnosti
rozsudku zaplatili žalobcovi sumu 583,45 eur, úrok z omeškania vo výške 6,00 % ročne zo sumy 583,45
eur od 01.01.2006 do zaplatenia, ktorý záväzok je spoločný a nerozdielny so záväzkom I. T., nar.
XX.XX.XXXX, ku ktorému bol zaviazaný platobným rozkazom Okresného súdu Prievidza 9C/160/2014

zo dňa 15.08.2014, právoplatným 08.10.2014. Čo sa týka námietky premlčania vznesenej žalovanými,
súd prvej inštancie konštatoval, že škoda bola spôsobená 22.-23.07.2004, a až rozsudkom Okresného
súd Prievidza č. 1T/160/2005 z 05.08.2015, právoplatným 18.08.2016 bolo podľa súdu prvej inštancie
ustálené, kto za škodu zodpovedá a začala plynúť subjektívna premlčacia dvojročná doba. Žaloba bolapodaná 04.07.2014, v zmysle ustanovenia § 106 ods. 2 je nepochybné, že škoda bola spôsobená
úmyselne, preto platí premlčacia doba 10 rokov, žaloba teda bola podľa súdu prvej inštancie podaná
počas plynutia tejto doby a preto súd prvej inštancie nepovažoval uplatnený nárok za premlčaný.

23. Odvolací súd však s týmto názorom súdu prvej inštancie nesúhlasí, teda nepovažuje za správny
názor, že žalobca vedomosť o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, nadobudol až 18. augusta
2016, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Prievidza č. 1T/160/2005 z 05.08.2015
v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín 2To/171/2015-3202 zo dňa 18.08.2016, ktorým boli

žalovaní 1/, 3/ odsúdení pre trestný čin (žalobca si neuplatnil náhradu škody v trestnom konaní a ani
nebol ako poškodený odkázaný so svojím nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie), t.j.
názor, že k tomuto dňu sa viaže začiatok plynutia premlčacej doby práva na náhradu škody. Poškodený
sa totiž dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá, v okamihu, kedy preukázateľne získal informáciu
o tých skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, ktorá
určitá (konkrétna) osoba za škodu zodpovedá. Nemusí však ísť o nespochybniteľnú istotu o takomto

zodpovedajúcom subjekte.

24. Žalobca ako právnická osoba získal informáciu o skutkových okolnostiach týkajúcich sa žalovaných
ako za škodu zodpovedajúcich subjektov, nie až z rozsudku Okresného súd Prievidza č. 1T/160/2005 z
05.08.2015, právoplatným 18.08.2016, ale z policajnej správy ČVS ORP 572/OEK - PD - 2004 zo dňa

10.11.2005, doručenej žalobcovi dňa 16.11.2005. Na základe týchto údajov, ako i údajov o priebehu
poistnej udalosti určil výšku poistného plnenia a túto poukázal poškodenému dňa 23.11.2005. Týmto
dňom, teda vyplatením poistného prešlo právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, na
poistiteľa, teda na žalobcu a to do výšky plnenia, ktoré poistiteľ poskytol. Táto skutočná vedomosť
o osobách zodpovedajúcich za škodu, ktorou od uvedeného dňa žalobca disponoval, už v tom čase

nepochybne stačila na podanie žaloby. Nebol teda daný dôvod, aby sa plynutie (subjektívnej) premlčacej
doby práva na náhradu škody začalo odvíjať až od právoplatnosti uvedeného rozsudku. Dokonca i to,
že žalobca listami z 28.11.2005 vyzval žalovaných na náhradu škody do 15 dní od doručenia výzvy,
iba potvrdzuje, že mal informáciu o tomto zodpovedajúcom subjekte. Názor súdu prvej inštancie, že
(subjektívna) premlčacia doba začala plynúť až od právoplatnosti uvedeného trestného rozsudku, teda

chybne stotožňuje začiatok plynutia tejto premlčacej doby s dátumom právoplatnosti rozsudku v trestnej
veci žalovaných, prehliadajúc preukázanú skoršiu vedomosť žalobcu o žalovaných ako subjektoch, ktorí
zavzniknutúškoduzodpovedajú.Vzhľadomnavyššieuvedené,tedadvojročná(subjektívna)premlčacia
doba začala preto žalobcovi plynúť najneskôr dňa 28. novembra 2005 a uplynula dňom 28. novembra
2007, pričom jej plynutie sa neprerušilo, nakoľko žalobca si neuplatnil náhradu škody v trestnom konaní,

žalobca pritom podal žalobu 4. júla 2014, t.j. po uplynutí tejto doby. Čo sa týka použitia 10 ročnej
premlčacej doby, odvolací súd zdôrazňuje ako už konštatoval vyššie, že pri právach na náhradu škody
ustanovuje Občiansky zákonník premlčaciu dobu v § 106, a to kratšiu subjektívnu (ods. 1) a dlhšiu
objektívnu (ods. 2). Ich začiatok je upravený odlišne. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie
jednej z nich, právo sa premlčí a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia

doba. Napríklad ak odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá,
do uplatnenia práva na náhradu škody uplynie čas uvedený v ustanovení § 106 ods. 1 a škodca v
súdnom konaní vznesie námietku premlčania (ako v prejednávanej veci), právo sa premlčalo, aj keď
ide o škodu spôsobenú úmyselne. Neprichádza tu už do úvahy objektívna desaťročná premlčacia doba
podľa ustanovenia § 106 ods. 2.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, tak ako je vedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

26. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 262 ods.

1 a § 255 ods. 1 CSP. V konaní úspešným žalovaným 1/, 3/ odvolací súd priznal nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).