Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. november 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/5/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8203899724
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8203899724.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcov: 1. H. Q., U.. XX.X.XXXX, 2.
Y. Q., obaja bytom T. XXX/XXX, T., obaja v konaní zastúpení JUDr. Ivanom Jurčišínom, advokátom so
sídlom Mlynská 26, 040 01 Košice, proti žalovaným: 1. C. M., U.. X.X.XXXX, R. T. X, T., 2. E. M., U..
XX.X.XXXX, R. T. XXX, T., právne zast. JUDr. Vladimír Poch, Advokátska kancelária, Hviezdoslavova
3, 085 01 Bardejov, o určenie hranice pozemkov, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu
Bardejov zo dňa 24.10.2016 č. k. 5C/91/2003-531 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

P r i s u d z u j e žalobcovi v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
% a to oproti žalovaným v 1. a 2. rade.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov rozsudkom č. k. 5C/91/2003-531 určil hranicu pozemkov vo vlastníctve
žalobcov v 1. a 2.rade, a to parcelou V.L. Č.. XX/X o výmere 687 m2 - trvalé trávne porasty, zapísaným
na M. Č.. XXX, katastrálne územie T., O. T. a pozemkami vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade,
a to parcelami V.L. Č.. XX o výmere 713 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísaná na M. Č.. XX,
katastrálne územie T., O. T., a V. Č.. XX o výmere 2.037 m2 - trvalé trávne porasty, zapísaná na M. Č..
XX, katastrálne územie T., O. T., prechádza bodmi XXX-XX, XXX-XXX, XXX-XXX, XXX-XXX, XXX-X

tak, ako je to zakreslené v geometrickom pláne Č.. XX/XXXX overeného Okresným úradom Bardejov -
katastrálnym odborom pod Č.. I.-XXX/XXXX dňa 10.10.2016, ktorý je grafickou prílohou č. 2 znaleckého
posudku znalca C. I. č. XX/XXXX zo dňa 28.5.2016, a ktorý je súčasťou tohto rozsudku. Žalobcom v 1. a
2. rade priznáva nárok na náhradu účelne vynaložených trov tohto konania voči žalovaným v 1. a 2. rade
v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatnýmuznesením,ktorévydásúdnyúradník.Štátupriznávanároknanáhradutrovkonania,ktoré
platil voči žalovaným v 1. a 2. rade v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Znalcovi C.
I. priznáva nárok na náhradu účelne vynaložených výdavkov spojených so znaleckým dokazovaním v
plnomrozsahuvočižalovanýmv1.-2.rade,ovýškektorýchrozhodnesúdpoprávoplatnostirozhodnutia,
ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V odôvodnení rozhodnutia
súd uviedol, že žalobcovia sa domáhali určenia priebehu hranice medzi parcelami na M. Č.. XXX a
M. Č.. XX tak, ako je vyznačená na geometrickom pláne znalca G. M. č. XXXXX-X/XX a náhrady
trov konania. Účastníci vedú sporu o priebehu hranice pozemkov, pričom žalovaní priebeh hranice

neuznávajú a snažia sa ju posunúť na úkor ich pozemku. Podľa žalovaných ale hranica je nesporná od
nepamäti, najmä posledných 80 rokov. Právni predchodcovia účastníkov nemali spory o určenie hranice.
Žalovaných nikto nerušil vo výkone vlastníckeho práva v rokoch 1969 až 1994. Na výstavbu rodinného
domužalovanýchbolovydanérozhodnutiebývaléhoOkresnéhonárodnéhovýboruvBardejove-odboruúzemného plánovania zo dňa 18.2.1970 s tým, že stavebná plocha rodinného domu je určená 8 m od osi
obecnej cesty a 1 meter od hranice susedného pozemku zo strany západnej parc. č. XX/X. K posunutiu
hranice zo strany žalovaných nikdy nedošlo. Rodinný dom žalovaných bol postavený vo vzdialenosti 1

m od hranice s pozemkom parc. č. XX/X na mieste starého rodinného domu, a to v roku 1970 až 1972,
čomu nasvedčuje aj snímok z katastrálnej mapy z roku 1969 (č. l. 72 spisu). Vtedajší vlastník susedných
pozemkov D. F. k osadeniu rodinného domu nevzniesol ani pri kolaudačnom konaní žiadne námietky a
do roku 1994 neboli ani žiadne výhrady. Súd by mal prihliadať na dlhodobú, dobromyseľnú a pokojnú
držbu vytvorenú v prírode. Táto držba bola nerušená aj podľa uhorského práva až do podania žaloby.

V roku 1996 kataster vykonal na liste vlastníctva č. XX bez súhlasu žalovaných zmenu v grafickom
znázornení priebehu hranice, ale aj v znížení celkovej výmery parciel tak, že upravil parcelu č. XX na
výmeru 708 m2 a parcelu č. XX na výmeru 1.942 m2. Požiadali kataster o opravu, ktorý rozhodnutím
pod č. S. zo dňa 29.5.1996 čiastočne vyhovel žiadosti žalovaných tak, že upravil výmeru parcely č.
XX z pôvodných 1.942 m2 na 2.037 m2 a parcelu č. XX zo 708 m2 na 713 m2. Zmenu odôvodnil
tým, že nastala pri určení výmeru pri THM. Terajšia mapová hranica medzi pozemkami nie je totožná s

mapovou hranicou do roku 1996. Pôvodne žalovaná v 3. rade G. M. zomrela a jej právnymi nástupcami
sú dediči, a to C. M., G. M., K. H. a C. B.L.. Okresný súd uznesením z 18.12.2012 zastavil konanie
voči pôvodne žalovanom v 3. rade C. M. a v 4. rade G. M., a to pre späťvzatie zo strany žalobcov.
Rozsudkom z 23.10.2013 č. k. 5C/91/2003-407, súd žalobu zamietol. V dôsledku podaného odvolania
krajský súd uznesením z 23.6.2015 č. k. 12Co/124/2014-430 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a

vec vracia na ďalšie konanie. Následne okresný súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalobcovia v 1.
a 2. rade sa domáhali voči žalovaným v 1. a 2. rade určenia priebehu hranice tak, ako je zakreslená
v grafickej prílohe č. 2 znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 31.3.2016 znalca C. I.. Súd v konaní
ustanovil znalca B.. D. L., ktorý mal vypracovať znalecký posudok, v ktorom sa vykoná porovnanie a
platnosť pozemkovej mapy z rokov 1964 a 1992 a zakreslí geometrický plán so zameraním, ako mal

byť postavený rodinný dom žalovaných podľa stavebného povolenia. Znalec v znaleckom posudku č.
X/XXXX uviedol, že katastrálna mapa nehnuteľností, ktorej základom je jej mapovanie v roku 1964 je
hodnoverná, meračská dokumentácia z jej tvorby poskytuje dostatok údajov na posúdenie priebehu
mapovej hranice s priebehom hranice reálnej. Novostavba rodinného domu žalovaných nezasahuje do
parcely žalobcov, jej predný ľavý okraj z pohľadu od cesty je od mapovej hranice parciel vzdialený 0,10

m do parcely č. XX/X a zadný ľavý roh 0,30 m do parcely č. XX/X. Vo vzťahu k mapovej hranici tak
novostavba rodinného domu nezachováva parametre stanovené v rozhodnutí Okresného národného
výboruvBardejove,asíce,žestavbabudeosadenána1modhranicesusednéhopozemkuzozápadnej
strany. Žalobcovia mali námietky voči znaleckému posudku, keďže znalec nevzal do úvahy skutkový
stav, že na novovytvorenej parcele XX/X je železobetónový plot žalovaných od roku 1972. Žalovaní

navrhli doplniť znalecké dokazovanie v tom smere, aby bola uvedená šírka pozemkov tak ako ju majú
reálne v prírode. Okresný súd uznesením pripustil ďalšieho znalca B.. G. W., ktorý v znaleckom posudku
č. X/XXXX potvrdil, že účastníci sa nevedia dohodnúť, aký je správny priebeh ich spoločnej majetkovej
hranice. Podľa katastrálneho zákona, a to § 67 ods. 5, za hodnovernú sa považuje hranica vyznačená
v platnom katastrálnom operáte. Právna hranica je vyznačená tak, ako je zobrazená čiernou farbou na

osobitnej prílohe. Na parcele žalobcu KN č. XX/X sa nachádza drobná stavba - oplotenie, ktorá zasahuje
do jeho vlastníctva od cesty 0,70 m a v zadnej časti 0,51 m. Časť tohto oplotenia sa nachádza na parcele
KN č. XX vo vlastníctve žalovaných, čo je 46 % z celkovej dĺžky oplotenia. Porovnanie aktuálneho
právneho stavu z roku 2011 nemožno vykonať na stav platný v roku 1964, pretože pozemnoknižná
mapa z roku 1911 nemá vyznačenú mierku, je takmer nečitateľná. Žalobcovia nemali výhradu k otázke

č. 1 na znalca (určiť, kedy a na základe akého úkonu sa z parcely č. XX, k.ú. T. odčlenila parcela
č. XX/X a v akej šírke a či súčet šírky parciel vytvorených z tejto parcely zodpovedá šírke parcely č.
XX), ale mali výhrady k záveru znaleckého posudku, že oplotenie nachádzajúce sa na parcele V. Č..
XX/X zasahuje do vlastníctva od cesty 0,71 m. Podľa znaleckého posudku B.. L., oplotenie zasahuje
do parcely žalobcov o 0,95 m, preto tento rozdiel pri meraní cez GPS považovali za neprípustný,

ktorý nemožno odôvodniť prípustnou odchýlkou. Údaj o tom, že žalobcovia využívajú o 336 m2 viac,
ako im patrí, považovali za nepreskúmateľný, pretože znalec nevymedzil, na úkor koho užívajú viac,
pričom zrejme ide o parcelu č. XX/X a XX/X. Na druhej strane žalovaní stále priebeh hranice odvodzujú
od mapového stavu, ktorý existoval pred technicko-hospodárskym mapovaním, ktoré prebehlo v roku
1980. Stav oplotenia tvoril hranicu vlastníctva, ktorá je rozdielna od stavu priebehu hranice evidovanej

v stave katastrálneho operátu. Trvali na tom, že oplotenie je hranicou vlastníckou. Na pojednávaní
dňa 4.1.2012 predložil znalec B.. W. vytyčovací návrh hranice medzi pozemkami č. XX/X a XX a 92.
Následne na základe dohody strán geodetom K. R. bolo vykonané vytýčenie hraníc sporného pozemku
zaznamenané vo vytyčovacom návrhu spolu s vyhotovením protokolu o vytýčení hraníc pozemku. Ktomu dal odborné vyjadrenie B.. W. 24.10.2012. Podľa neho súradnice lomových bodov boli geodetom
prevzaté od znalca B.. W., a to je v rozpore s § 52 vyhlášky č. 461/2009 Z.z., pretože podklady pre
vytyčovacie práce poskytuje príslušná správa katastra, nie znalec. Vo vytyčovacom náčrte sú chybne

uvedené súradnice podrobného bodu XXX-XXX a je tam chybne uvedené, že ide o vytýčenie hranice
medzi parcelami č. XX, XX K. XX/X, pretože hranica medzi spornými nehnuteľnosťami prebieha medzi
parcelami č. XX,XX K. XX/X. Chybné je uvedená vzdialenosť medzi bodmi XXX-XX a XXX-XXX na 33,45
m, pričom správne má byť 32,98 m. Na pojednávaní 18.12.2012 znalec W. uviedol, že hranicu podľa
užívacieho stavu tvorí časť oplotenia a časť hranice nie je určená. Pre kataster sa pôvodne považuje

za relevantný údaj a pre znalca je to sekundárna udalosť. V roku 1964 sa uskutočnil THM v obci, kde
sa zmeral v tej dobe užívací stav z pôvodných plôch. THM neumožňuje nadobudnúť vlastnícke právo
k nehnuteľnosti. Preto účastníci zhodne navrhli vytýčenie hranice geodetom po celej dĺžke. 19.6.2013
bolo na mieste samom za prítomnosti sudcu a strán sporu konštatované, že znalec vykoná vytýčenie
spornej majetkovej hranice podľa platných údajov katastra. Znalec ale 18.7.2013 uviedol, že vytýčenie
nemožno v súčasnosti vykonať, pretože Správa katastra spochybnila lomový bod č XXX-XXX. Potom

by sa majetková hranica odchyľovala od platného právneho stavu v neprospech žalobcov o 1,12 m do
jeho pozemku. Strany sa zhodli, že je potrebné vykonať geometrický plán po celej dĺžke hranice. Súd
ustanovil znalca B.. C. I. za účelom určenia hranice medzi parcelami V. Č.. XX K. XX a parcelou V. Č..
XX/X, v katastrálnom území T. podľa vytyčovacieho náčrtu B.. G. W.. Priestorové súradnice sú v Q. Č..
XXX uvedené neúplne a predstavujú vzdialenosť od rámu mapového listu. Znalec pri prepočte uviedol

ich skutočné hodnoty. Zistil nesúlad v údajoch týkajúcich sa bodu č. XXX. Podľa žalovaných ale znalec z
neznámychdôvodovposunulhranicemedziparcelamiV.Č..XXaXX/Xpricesteocca75cm.Nesúhlasili
so znaleckým posudkom, pretože znalec zobrazil skutočný stav v teréne, konštatuje, že užívací stav na
parcele č. XX, ktorá po zameraní je rozdelená na parcely č. XX/X, XX/X K. XX/X tak, že pôvodná parcela
č. XX, v súčasnosti XX/X, má spoločnú hranicu s parcelami č. XX K. XX označené bodmi č. XX, XXX,

XXX K. XXX s jednotlivými súradnicami, ale nešetril spornú hranicu medzi parcelami č. V. Č.. XX K. XX
a parcelou č. XX/X, len zobrazil priebeh spoločnej majetkovej hranice. Na základe tohto posudku nie je
možné zistiť, či rodinný dom žalovaných na parcele č. XX bol postavený vo vzdialenosti 1 m od hranice
s pozemkom č. XX/X, aj napriek tomu, že táto vzdialenosť bola v tom čase volená z dôvodu, aby mohla
voda odtekať po rigole za rodinným domom aj z dôvodu voľného vstupu za dom žalovaných.

2. Žalobcovia predložili vyjadrenie z 27.6.2016, v ktorom odôvodnili naliehavý právny záujem na podaní
určovacej žaloby potrebou ochrany ich vlastníckeho práva. To je porušované zo strany žalovaných,
pretože nerešpektujú právnu hranicu medzi parcelou č. XX/X a parcelami č. XX K. XX. Aj podľa
znaleckého posudku č. XX/XXXX C. I., užívacia hranica medzi spornými pozemkami je odlišná od
právnej hranice evidovanej v KN, určenia ktorej sa žalobcovia domáhajú. Rozhodnutie o určení priebehu

hranice má deklaratórny charakter, nevytvára nový právny stav, nezakladá sa nová hranica, ale súd
iba konštatuje, aký je právny stav priebehu hranice. Zo strany žalovaných nebol preukázaný žiaden
taký dôkaz, na základe ktorého by súd mohol určiť priebeh hranice medzi spornými parcelami podľa
užívacieho stavu tak, ako to žiadajú žalovaní. Znalec B.. C. I. uviedol, že prevzal všetky súradnice
z vytyčovacieho náčrtu B.. W., až na jeden bod č. XXX, ktorý bol v katastri opravený, a B.. W. vzal

pôvodné súradnice. Tento bod odbočuje od hranice katastrálnej mapy, chyba nastala v minulosti, kým
sa vyhotovovala katastrálna mapa. Dňa 11.10.2016 bol doručený znalcom C. I. geometrický plán č. XX/
XXXX overený Okresným úradom - Katastrálnym odborom pod č. I.-XXX/XXXX.
3. Podľa súdu návrh na určenie hranice medzi spornými pozemkami patrí medzi určovacie žaloby z
hľadiska § 137 písm. c) CSP. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.), vlastník je

v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a
nakladaťsním.Podľa§126ods.1OZ,vlastníkmáprávonaochranuprotitomu,ktodojehovlastníckeho
práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom
zadržuje. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom vecí, ak
ich má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu desať rokov, ak ide

o nehnuteľnosť. V konaní bol sporný priebeh hranice medzi parcelami V. Č.. XX/X, k.ú. T., ktorá je v
bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov v 1. a 2.rade a parcely V. Č.. XX K. Č.. XX v katastrálnom
území T., ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade. Preto vo veci bolo
vykonané dokazovanie znalcom. Znalci vypracovali viacero posudkov, kde žalobcovia s posudkami
súhlasili, ale žalovaní mali v niektorých veciach námietky. Preto za súhlasu účastníkov 12.11.2015 sa

dohodlo vytvoriť geometrický plán po celej dĺžke hranice medzi pozemkami. Tento znalecký posudok
č. XX/XXXX znalca C. I. riešil užívacie hranice tak, ako je uvedené v prílohe 2 znaleckého posudku.
Podľa žalobcov užívacia hranica sa stala hranicou vlastníckou, a to na základe vydržania. Súd ďalej sa
zaoberal otázkou, či žalovaní nadobudli vydržaním plochu, ktorá je v geometrickom pláne vyhotovenýmznalcomC.I.označenáakoparcelač.XX/X,XX/XK.XX/X.Súdhodnotilvydržanieakooriginálnyspôsob
nadobudnutia vlastníckeho práva, pričom vydržať môže len oprávnený držiteľ, pričom samotná detencia
k vydržaniu nestačí. Podstatou je dobromyseľnosť držiteľa, ktorá musí byť objektívna, nepostačuje len

subjektívna predstava držiteľa. Dobrá viera zaniká v okamihu, keď sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami,
ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec alebo právo patrí. Žalovaný v 1. rade a
jeho manželka nadobudli v roku 1969 sporné pozemky do bezpodielového spoluvlastníctva na základe
darovacej zmluvy od otca žalovaného v 1. rade. Oplotenie, ktoré žalovaní považujú za časť užívacej
hranice medzi spornými pozemkami bolo postavené v roku 1971. Žalovaní tvrdia, že najmenej od tohto

roku užívali nehnuteľnosti podľa oplotenia a neboli rušení. Občiansky zákonník do 1.4.1983 vydržanie
neupravoval, ani nepoznal. Vydržanie bolo upravené až zákonom č. 509/1991 Zb. s tým, že bolo možné
započítať čas predchádzajúcej nepretržitej držby pred 1.4.1983. V konaní ale nebolo preukázané, aby
žalovaní a ich právni predchodcovia užívali sporné nehnuteľnosti pokojne a nikým nerušene, v dobrej
viere a že im to patrí od 1.1.1992. Naopak bolo preukázané, že vždy boli medzi nimi nezhody a spory
ohľadom hranice pozemkov, pokiaľ ide o právneho predchodcu žalobcov D. F., čo je preukázané aj vo

veci 9C/564/94. Tak u žalovaných chýba dobromyseľnosť ako predpoklad vydržania. Dobromyseľnosť
musí byť preukázaná pred účinnosťou zákona č. 509/1991 Zb, pričom žalovaní nepreukázali, aby
hranica medzi spornými nehnuteľnosťami bola aj hranicou užívacou. Žalovaní trvali na tom, že držba
bola nerušená aj podľa predpisov uhorského práva do podania žaloby. Toto nebolo preukázané
žalovanými žiadnym relevantným dôkazom. Podľa znalcov B.. L., či C. I. pozemnoknižná mapa je

bez definovanej presnosti a v spornej časti nečitateľná. Možno využiť len stotožnenie nehnuteľností,
avšak je to nepoužiteľné pre vytyčovanie hraníc. Nebolo možné určiť hranice podľa mapových podkladov
platných do roku 1964, vychádza sa až zo zameraní z roku 1964. Dom žalovaných postavený v roku
1972 nezachováva parametre v zmysle rozhodnutia Okresného národného výboru z 18.2.1970, t.j. že
nebol postavený 1 m od hraníc susedného pozemku zo západnej strany. Tento dom nebol postavený

ani na mieste starého rodinného domu. Neobstojí ani odvolávka na katastrálnu mapu, pretože na
tej je zaznačený starý rodinný dom. Preto súd žalobe vyhovel a určil hraničnú čiaru medzi spornými
pozemkami tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. O trovách konania účastníkov bolo
rozhodnuté podľa § 262 v spojení s § 255 CSP a 100 % úspešným žalobcom priznaný nárok na náhradu
trov konania proti neúspešným žalovaným. Keďže v konaní vznikli aj trovy štátu, súd priznal štátu nárok

na náhradu trov konania proti žalovaným. Súd priznal znalcovi nárok na náhradu výdavkov spojených
s vykonaním znaleckého dokazovania.
4. Proti rozsudku okresného súdu dali odvolanie žalovaní. Súd sa v plnom rozsahu opiera o geometrický
plán znalca C. I.. Ten ale nevyriešil predmet sporu. Žalovaní neuznávajú nárok žalobcov z dôvodu,
že hranica medzi pozemkami nebola sporná v minulosti po dobu viac ako 80 rokov. Žalovaní

nadobudli vlastnícke právo v rokoch 1964 až 1994. Rozhodnutie Okresného národného výboru Bardejov
rešpektovali pri postavaní rodinného domu v hranici 1 m od hranice susedného pozemku zo strany
západnejparcelyč.XX/X.Kposunuhranicezostranyžalovanýchnedošlo.Žalovanímalidržbunerušenú
aj podľa uhorského práva až do podania žaloby. Preto aj znalec G. M. potvrdil užívaciu hranicu iba
1 m od rodinného domu žalovaných, čo je vyznačené červenou farbou. Stavba je postavená podľa

schváleného projektu a vyhovuje podmienkam uvedeným v rozhodnutí o pripustení stavby. Aj B.. D. L.
uviedol, že novostavba rodinného domu žalovaných nezasahuje do parcely žalobcov. Pôvodná parcela
Y. Č.. XX sa rozčlenila na parcely č. XX/X, XX/X K. XX/X a výmery týchto parciel sú plošne tie isté
ako v roku 1980. Žalovaní pri znaleckom posudku B.. W. uviedli, že znalecký posudok nasmeroval
veci na pravú mieru s tým, že dom žalovaných nie je a nikdy nebol postavený na hranici parciel

č. XX/X a č. XX, ako sa mylne vysvetľuje žalobcami. Znalec C. I.I. zameral skutočný stav v teréne
a vyčíslil výkaz parc. č. XX/X, XX/X, XX/X, XX/X K. XX/X a tieto pričleňoval. V samotnom výkaze
výmer pridelil parcelné čísla, určil výmeru a podiel vlastníkov citovaných parciel. Znalec vychádzal zo
známych bodov a na základe meracej priamky vytyčoval hranice. Z neznámych dôvodov znalec posunul
hranice medzi parcelami V. Č.. XX K. XX/X pri ceste asi o 75 cm. S geometrickým plánom nesúhlasia.

Žalobcovi nepredložili žiaden relevantný dôkaz o tom, v akej výmere kúpili nehnuteľnosti od D. F..
Naliehavý právny záujem žalobcov je neurčený a určovacia žaloba neopodstatnená, pretože zo strany
žalovaných nedochádzalo v minulosti, ani v terajšej dobe, k rušeniu vlastníckeho práva žalobcov. Nie
je pravda, že nerešpektujú právny stav hranice medzi parcelami č. XX K. XX. Znalec C. I. vychádzal
z vyhotovených máp z roku 1964, ale mapy boli ručne kreslené na kožené plachty, kde len hrúbka pol

milimetra predstavuje reálne 1,44 m v teréne a nemusí byť presná. Z predmetnej mapy nie je možné
vyčítať okrem hrubých čiar / body podľa skutočne postaveného plotu. Hranica v geometrickom pláne
ide po červenej čiare, a to je skutočný stav, ktorý znalec zameral. Znalec nepodal vysvetlenie v tom
zmysle, že 3/4 hraníc v Hažline nekorešponduje so stavom v katastrálnej mape, teda 3/4 počtu parcielv katastrálnom území T. nie je v súlade v zastavanom území obce so stavom v mapovom elaboráte.
Žalovaní trvajú na vymeraní znalcom W.. Pri určení priebehu hranice je nevyhnutné vychádzať zo
stavu mapového, ktorý existoval pred technicko-hospodárskym mapovaním, ktoré prebiehalo v roku

1980. Súčasný stav oplotenia vytvoril hranicu vlastníctva, ktorá je rozdielna od stavu priebehu hranice
evidovanej v stave katastrálneho operátu. Oplotenie oddeľujúce parc. č. XX/X a parc. č. XX je hranicou,
ktorá v priebehu rokov nadobudla status hranice vlastníckej. Dňa 18.2.1970 bola legalizovaná hrubá
stavba žalovaných na prac. č. XX, ktorá ak by nebola osadená 1 m od hranice pozemku, nemohla
byť legalizovaná rozhodnutím. Nesúhlasia s geometrickým plánom C. I., pretože posun hranice medzi

parcelami V. Č.. XX K. XX/X pri ceste je cca 75 cm. Žalobcovia nepreukázali, čo vôbec kúpili, preto ani
nesúhlasia s tým, že žalobcovi preukázali naliehavý právny záujem, že ide o ochranu ich vlastníckeho
práca a že sú v ňom rušení. Znalec I. zobrazil skutočný stav v teréne, ale nešetril spodnú hranicu medzi
parc. č. V. XX K. XX a parc. V. Č.. XX/X, a teda nepotvrdil tú právnu skutočnosť, že konaním žalovaných
došlo k zníženiu výmery parc. V. XX/X, a či 1 meter za rodinným domov žalovaných do 1996 umožňoval
žalovaným vstup na pozemok alebo skutočnosť bola iná. Priebeh hranice medzi účastníkmi bol sporný,

ale nedošlo zo strany žalovaných k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu. Okresný súd vychádzal zo
záveru znaleckého posudku, ktorý síce zameral skutočný stav v teréne, ale v žiadnom prípade nešetril
spodnúhranicumedziparc.V.Č..XXK.XXaparc.V.Č..XX/X,pričommallenzobraziťpriebehspoločnej
majetkovej hranice. Tento názor znalca v podaní vyhotoveného geometrického plánu sa podľa nášho
názoru minul svojim účelom a nemohol byť rozhodujúcim prvkom pre cieľové riešenie predmetu sporu.

Keďže súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, navrhuje
zrušiť rozsudok okresného súdu a vrátiť vec na nové konanie a rozhodnutie.
5. Zástupca žalobcov k podanému odvolaniu navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie. Príčinou
sporu je nerešpektovanie žalovanými, snaha žalobcov postaviť oplotenie vlastného pozemku, ktorý
susedí s pozemkami žalovaných. Okresný súd určil priebeh hranice v zmysle znaleckého posudku C.

I., pričom podľa žalovaným rozsudok nerieši predmet sporu, a to je návrh žalobcu na určenie priebehu
hranice medzi pozemkami. Znalecký posudok ale dáva odpoveď, kade vedie priebeh hranice medzi
pozemkami. Žalovaní v priebehu konania pred súdom prvej inštancie opakovane uvádzajú, že súčasný
stav užívacej hranice medzi spornými pozemkami je rozdielny od priebehu hranice evidovanej v KN
a žaloba žalobcov by mala byť v celom rozsahu zamietnutá. Aby súd mohol žalobu v celom rozsahu

zamietnuť, je však nevyhnutné, aby žalovaní v priebehu konania preukázali nadobudnutie vlastníckeho
práva k novovytvoreným parc. V. XX/X, XX/X K. XX/X uvedených v znaleckom posudku č. XX/XXXX
znalca C. I.. Ak by sa to žalovaným podarilo preukázať, mal by súd za preukázané, že hranica užívateľa
sa stala jeho vlastníckou hranicou odchýlenou od mapovej hranice, ktorá by týmto stratila status hranice
vlastníckej a musel by žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Súd sa zaoberal aj možnosťou, či by

žalovaní mohli nadobudnúť vlastnícke právo k novovytvorenej parc. V. XX/X, XX/X Č. XX/X uvedených
v znaleckom posudku, ale súd konštatoval, že vlastnícke právo k týmto parcelám nebolo nadobudnuté
vydržaním. Ak žalovaní tvrdili, že postaviť rodinný dom v súlade s rozhodnutím ONV Bardejov 8 m od
hranice obecnej cesty a 1 m od hranice susedného pozemku, tak nevyprodukovali žiaden relevantný
dôkaz, že hranica medzi spornými pozemkami prechádza 1 m od rodinného domu žalovaných. Podľa

znaleckého posudku B.. D. L. Č.. X/XXXX, novostavba rodinného domu vo vzťahu k mapovej hranici
nezachováva parametre stanovené v rozhodnutí ONV Bardejov, že stavba bude osadená na 1 m od
hranice susedného pozemku. Novostavba rodinného domu žalovaných nezasahuje do parcely žalobcu,
avšak jej predný ľavý roh z pohľadu od cesty je od mapovej hranice parciel vzdialený 0,10 m od parc. č.
XX/X a zadný ľavý roh 0,30 m do parcely č. XX/X. Minimálne zo strany žalovaných došlo k svojvoľnému

zabratiu pozemku žalobcov a k následnému svojvoľnému vytvoreniu užívacej hranice medzi pozemkami
strán sporu bez toho, aby k tomu mali akýkoľvek dôvod, teda domnelý, či iný právny titul. Nemôžu sa
opierať o dobrú vôľu, ako vydržitelia zabratého pozemku žalobcov. Nemôže ísť o dobromyseľnú držbu
zo strany žalovaných, hoci sa domnievajú o vstupe do držby. Ak medzi spornými pozemkami neexistuje
vytýčená hranica a reálne oplatenie, konaním žalovaných dochádza k zásahom do vlastníckeho práca

žalobcov, preto o priebehu hranice rozhodol súd prvej inštancie. Súdny rozsudok je jediný spôsob,
ako môže žalobca odstrániť existujúcu spornosť medzi nimi a rozhodnutím určený priebeh skutočnej
vlastníckej hranice medzi nehnuteľnosťami. Navrhuje rozhodnutie súdu potvrdiť. Žalobcovia si uplatňujú
nárok na náhradu trov konania.
6. Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého

rozhodnutia (podľa § 380 ods. 1 CSP, že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný), pričom odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). Na
zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie ďalej v krátkosti uvádza:7. Úlohou znalca C. I. bolo vyhotoviť geometrický pán za účelom určenia hranice medzi parcelami V. Č..
XX, XX a parc. č. V. XX/X podľa vytyčovacieho náčrtu B.. G. W., ktorý je súčasťou znaleckého posudku č.
X/XXXX. Užívací stav je zameraný B.. G. W. červenou farbou. Plochy predstavujúce vlastnícku hranicu

sú zobrazené v katastrálnej mape, ktorá má podľa vytyčovacieho návrhu G. W. prebiehať v bodoch
XXX-XX, XXX-XXX, XXX-XX, XXX-XXX K. XXX-XX a sú vyznačené parcelnými číslami. Znalec I. potom
označil lomové body hraníc príslušnými číslami. V žiadnom prípade nie je možné na určenie priebehu
hranice použiť územné rozhodnutie stavebného úradu vydané pri výstavbe rodinného domu alebo údaje
uvedené v projekte na plynofikáciu obce. Takisto nie je možné pri vyhotovení geometrického plánu

vychádzať z máp, ktoré sa ručne kreslili na kožené plachty, ako to tvrdí právny zástupca žalovaných.
Poloha lomových bodov hranice parciel sa neodsúva z mapy, ale je daná súradnicami v systéme JT SK,
a tieto spolu s ďalšími údajmi potrebnými na vypracovanie GP poskytuje katastrálny odbor príslušného
okresného úradu. V priebehu súdneho konania, znalecký posudok č. XX z roku XXXX znalca C. I. mal
za úlohu vypracovať geometrický plán za účelom určenia hranice medzi parcelami podľa vytyčovacieho
návrhu B.. G. W., ktorý je súčasťou znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného v tomto konaní. Stav

podľa katastrálnej mapy je vykreslený čiernou farbou a skutočný užívací stav farbou červenou. Znalecký
posudok B.. G. W. č. X/XXXX určoval priebeh hranice medzi V. XX/X, V. XX, XX k.ú. T., pričom technické
vyriešenie priebehu hraníc znalcami nemá dôvod krajský súd spochybňovať, pričom sa stotožňuje so
závermi okresného súdu pri hodnotení tvrdeného vydržania zo strany žalovaných. Je spochybnená
dobromyseľnosť žalovaných na nadobudnutie majetkového práva v časti sporných pozemkov na hranici.

V princípe platí to, že jednoducho okupácia neznamená pri dlhšom užívaní vytvorenie postavenia
dobrovoľného užívania nehnuteľnosti ako základ pre budúce vydržanie. Ak boli spory o priebeh hranice,
nemohlo to vytvoriť zdanie dobromyseľnosti a nerušené užívanie ako predpokladu na právne vydržanie
nehnuteľnosti. Podľa znaleckého posudku B.. D. L. č. X/XXXX, novostavba rodinného domu žalovaných
vo vzťahu k mapovej hranici nezachováva parametre stanovené rozhodnutím ONV v Bardejove, a

to osadenie stavby 1 m od hranice susedného pozemku. Ak došlo k určitému svojvoľnému zabratiu
časti pozemku žalobcov a svojvôľa vo vytvorení užívacej hranice medzi pozemkami strán, aby na to
bol právny dôvod, preto je len na súde, aby v prípade sporu doriešil túto otázku priebehu hranice aj
za pomoci dokazovania znalcom. Ak je znalcami určený priebeh hranice, to bude základ pred úpravu
budúceho chovania medzi účastníkmi, pretože rozsudok dáva základ pre definitívne vyriešenie, či zo

strany žalovaných dochádza k zásahom do vlastníckeho práva alebo nie. Preto sa žalobcovi mohli
domáhať ochrany vlastníckeho práva z hľadiska všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka,
pretože podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do
jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu
ju neprávom zadržuje. V danom prípade znalecký posudok s určením priebehu hranice stanovuje líniu,

ktorá určuje rozsah užívacieho práva pre tú, ktorú stranu z predmetu sporu. Preto krajský súd potvrdzuje
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne.
8. Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj výrok o náhrade trov konania medzi
účastníkmi, ako aj vo výrokoch o náhrade trov štátu a náhrade účelne vynaložených výdavkov znalcovi
C. I.. Žalovaní ako neúspešní účastníci sú povinní nahradiť žalobcov trovy konania z hľadiska § 255

ods. 1 CSP, kde žalobcovia ako úspešní účastníci konania majú právo na náhradu trov konania proti
neúspešným žalovaným. Preto neúspešní žalovaní sú povinní nahradiť aj trovy štátu pozostávajúce
z časti vyplatených odmien znalcom, ktoré neboli pokryté preddavkami zo strany účastníkov konania.
Obdobne aj znalec má nárok na účelne vynaložené náklady súvisiace s overením geometrického plánu,
pričom o konkrétnej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením opätovne súdom prvej inštancie.

9. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 v spojení s § 255 CSP, kde úspešní
žalobcovia majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešným žalovaným v rozsahu
100 %.
10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).