Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. jún 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 11Cb/147/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111224775
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., PhD. Lenka Müllerová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5111224775.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci

navrhovateľa: ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Panónska cesta 11, 852 01 Bratislava, IČO: 35 704 713,
zastúpený: JUDr. Milan Malata, advokát so sídlom Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, proti odporcovi:
v rade 2/ M. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX Ž., občan SR, o zaplatenie 88.866,98 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca v rade 2/ j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 26.600,- eur s úrokom z omeškania
vo výške 9,5% ročne zo sumy 26.600,- eur od 18.03.2009 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

V ostatnej časti žalobný návrh z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 25.07.2011 domáhal voči pôvodne
označenému odporcovi v rade 1/ ABScars, s.r.o. a odporcovi v rade 2/ vydania platobného rozkazu,
ktorým by súd uložil odporcom v rade 1/ a 2/ zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu
88.866,98 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 47.427,13 eur od 15.06.2009

do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 41.439,85 eur od 18.03.2009 do
zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že s pôvodne označeným odporcom v rade
1/ uzatvoril dve zmluvy o spotrebnom úvere. Predmetom týchto zmlúv bolo financovanie ojazdených
motorových vozidiel, a to G. S. a Z. A. U.. Kúpna cena predmetov financovania bola 1.800.000,-
Sk, resp. 1.700.000,- Sk. Odporca podľa zmlúv uhradil časť kúpnej ceny vopred vo výške 450.000,-
Sk a vo výške 500.000,- Sk. V prvom prípade tak výška spotrebného úveru predstavovala sumu
1.350.000,-Skavdruhomprípadesumu1.200.000,-Sk.Neoddeliteľnousúčasťouzmlúvbolivšeobecné

zmluvné podmienky a predpis splátok k zmluve o spotrebnom úvere. Odporca sa podľa predpisu
splátok zaviazal uhrádzať mesačné splátky č. 1 až č. 60, každú vo výške 28.083,80 Sk, resp. vo
výške 25.550,50 Sk. Súčasne s uzatvorením zmlúv o spotrebnom úvere uzatvorili zmluvné strany aj
zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, na základe ktorej odporca v rade 1/ previedol
na navrhovateľa vlastnícke právo k predmetom financovania. Odporca v rade 1/ nedodržal platobnú
disciplínu, na ktorú sa zaviazal v predpise splátok, a neuhradil ani jednu splátku podľa zmlúv o úvere.
Pretonavrhovateľurčilpredčasnúsplatnosťúverukudňu19.02.2009,resp.kudňu17.02.2009.Odporcu

navrhovateľ vyzval, aby z dôvodu predčasnej splatnosti uhradil zostatok spotrebného úveru vo výške
41.796,23 Eur, resp. vo výške 37.754,53 Eur. Svoje nároky zo zmlúv navrhovateľ vyúčtoval vo forme
finančného vyúčtovania. Jednotlivé nároky vyplývali z neuhradených splátok, zmluvných pokút, zostatku
spotrebného úveru, faktúr a ďalších pohľadávok navrhovateľa. Celkový nedoplatok podľa prvej zmluvyo úvere predstavuje 47.427,13 Eur a podľa druhej zmluvy 41.439,85 Eur. Odporca v rade 1/ bol
vyzvaný,abynedoplatokpodľaprvejzmluvyzaplatildo14.06.2009apodľadruhejzmluvydo17.03.2009.
Dokumenty týkajúce sa zmlúv boli odporcovi doručené v súlade s Článkom XIV. ods. 4 Všeobecných

zmluvných podmienok, podľa ktorého písomnosti doručované dlžníkovi zo strany veriteľa poštou, sa
považujú za doručené aj v prípade, ak ich doručeniu nedošlo z akýchkoľvek dôvodov na strane dlžníka.
V tomto prípade je dňom doručenia písomnosti deň, kedy bude písomnosť vrátená veriteľovi poštou
ako nedoručená. Navrhovateľ okrem neuhradených súm podľa ich finančného vyúčtovania požaduje
tiež zaplatenie úroku z omeškania. Vo vzťahu k odporcovi v rade 2/ navrhovateľ uviedol, že Okresný

súd Žilina vo veci sp. zn. 29T/25/2010 vydal rozsudok, ktorým odporcu v rade 2/ uznal vinným zo
zločinu sprenevery, ktorého sa tento dopustil tým, že ako jediný konateľ a spoločník odporcu v rade 1/
v čase určenia predčasnej splatnosti úveru nereagoval na výzvy na splatenie a na vrátenie predmetu
financovania. Tieto predmety navrhovateľovi nevrátil a dlžné sumy nezaplatil, čím navrhovateľovi
spôsobilškoduvcelkovejvýške88.866,98Eur.Pretonavrhovateľžiadaodporcovzaviazaťnazaplatenie
tejto sumy spoločne a nerozdielne spolu s úrokom z omeškania.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovateľ si voči pôvodne označenému odporcovi v rade 1/ a
odporcovi 2/ uplatnil svoj nárok z rôznych právnych titulov, a to voči odporcovi v rade 1/ na základe
uzatvorených zmlúv o úvere a voči odporcovi v rade 2/ titulom nároku na náhradu škody. Na základe
vykonaných dôkazov v pôvodnom konaní Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 11Cb 147/2011-84 zo

dňa 22.02.2012 vo vzťahu k odporcovi v rade 1/ vyhovel žalobe a uložil odporcovi 1/ povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi sumu 88.866,98 eur spolu s úrokom z omeškania v zmysle žalobného návrhu s
odôvodnením, že odporca v rade 1/ si nesplnil svoje povinnosti podľa uzatvorených zmlúv o spotrebných
úveroch, pričom priznaná istina navrhovateľovi predstavuje súčet finančných vyúčtovaní vo výške
47.427,13 eur a 41.439,85 eur, vo vzťahu ku ktorým súd priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie

úrokov z omeškania, a to v prípade nedoplatku vo výške 47.427,13 eur počnúc dňom 15.06.2009
a vo vzťahu k sume 41.439,85 eur od 18.03.2009 v zákonom stanovenej sadzbe poukazujúc na
obsah zákonného ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, ustanovenie § 544 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

Vo vzťahu k odporcovi v rade 2/ navrhovateľ svoj nárok uplatnil titulom náhrady škody, pričom
navrhovateľ sa odvolával na predložený rozsudok Okresného súdu Žilina, sp. zn. 29T/25/2010, ktorým
súd uznal odporcu v rade 2/ vinným zo zločinu sprenevery, ktorého sa mal odporca 2/ dopustiť tým , že
ako jediný konateľ a spoločník odporcu v rade 1/ v čase určenia predčasnej splatnosti úveru nereagoval
na výzvy na splatenie a na vrátenie predmetu financovania. Tieto predmety navrhovateľovi nevrátil a

dlžné sumy nezaplatil, čím navrhovateľovi spôsobil škodu v celkovej výške 88.866,98 eur.

Rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 22.02.2012 súd návrh voči odporcovi v rade 2/ zamietol
s odôvodnením, že navrhovateľ v konaní nepreukázal splnenie všetkých zákonom stanovených
predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, keď navrhovateľ

ohľadom uplatneného nároku na náhrady škody sa odvolával výlučne na pripojený rozsudok Okresného
súdu Žilina a ďalšie dôkazné návrhy nepredkladal. Súd konštatoval, že z uvedeného rozsudku vo
vzťahu k odporcovi v rade 2/ možno konštatovať, že odporca sa dopustil trestného činu sprenevery, a
to tým spôsobom, že neodovzdal navrhovateľovi dva predmety financovania podľa uzatvorených zmlúv
o spotrebnom úvere, keď po ukončení zmluvného vzťahu bol odporca v rade 1/ povinný predmety

financovania navrhovateľovi vrátiť, čo odporca v rade 2/ v tom čase v postavení konateľa odporcu
v rade 1/ nesplnil. Súd tak mal za preukázané porušenie právnej povinnosti odporcom v rade 2/
tým, že predmet financovania neodovzdal jeho vlastníkovi, teda navrhovateľovi a zároveň z tohto
rozsudku vyplýva aj naplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik povinnosti odporcu v rade 2/ nahradiť
navrhovateľovi spôsobenú škodu, a to zavinenie úmyselným konaním, zločin sprenevery je trestným

činomprespáchaniektoréhotrestnýzákonvyžadujeúmyselnézavinenie.Súdďalejkonštatovalsplnenie
ďalšieho predpokladu pre vznik nároku na náhrady škody, a síce príčinnú súvislosť medzi protiprávnym
konaním odporcu v rade 2/ a vznikom škody na strane navrhovateľa. Súd však dospel k záveru, že
navrhovateľ s výnimkou rozsudku tunajšieho súdu ohľadom uplatneného nároku voči odporcovi v rade
2/ ďalšie listinné dôkazy preukazujúce výšku spôsobenej škody odporcom v rade 2/ nepredložil. Súd

poukázal na znenie ustanovenia § 135 O.s.p., v zmysle ktorého je pre súd záväzné len rozhodnutie
o tom, že trestný čin bol spáchaný a kto ho spáchal. Súd vychádzal z predpokladu, že časť rozsudku,
v ktorom je konštatovaná aj škoda v celkovej výške rovnajúcej sa uplatnenému nároku navrhovateľav sume 88.866,98 eur, nie je pre konajúci súd záväzná. V tejto súvislosti súd poukázal na judikatúru
publikovanú pod č. (Rc) Pls 2/76.

Proti rozsudku Okresného súdu Žilina podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ
prostredníctvom svojho právneho zástupcu a žiadal rozhodnutie súdu zmeniť tak, že odporcu v rade 2/
odvolací súd zaviaže k rovnakému plneniu ako odporcu v rade 1/. Navrhovateľ svoje odvolanie založil
na názore, že dôvody právoplatného odsúdenia odporcu v rade 2/ boli v zmysle § 135 ods. 1 O.s.p.
pre okresný súd záväzné v tom rozsahu, že došlo k spáchaniu trestného činu a kto za tento trestný

čin zodpovedá. Navrhovateľ má za to, že v zmysle ustanovenia § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka
konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne
nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Navrhovateľ je tak oprávnený uplatňovať si svoje nároky
na náhradu škody za spoločnosť, t. j. odporcu v rade 1/ voči konateľovi, t. j. odporcu v rade 2/ ak nemôže
uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti, t. j. odporcu v rade 1/.

Odvolací súd ako nové tvrdenie označil argumentáciu navrhovateľa v rovine ustanovenia § 135a ods.
2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorej konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej
pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili, najmä sú
povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že po a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore
s týmto zákonom, b) nadobudli majetok v rozpore s ustanovením § 59a, keď odporca v rade 1/ nemá

od roku 2008, odkedy sa stal ako jediným spoločníkom a konateľom odporca v rade 2/ uloženú do
zbierky listín individuálnu účtovnú závierku a tiež, že v takomto prípade sa pre súd záväzne predpokladá,
že taká spoločnosť, t. j. odporca v rade 1/ nemá žiadny obchodný majetok. Za nosný odvolací dôvod
súd posudzoval závery Okresného súdu vo vzťahu k rozsahu viazanosti všeobecného súdu rozsudkom
vydaným v trestnom konaní pri rozhodovaní v občianskom súdnom konaní o náhrade škody.

Krajský súd v Žiline ako odvolací súd uznesením č. k. 14Cob/171/2012 zo dňa 26.04.2013 rozsudok
Okresného súdu Žilina č. k. 11Cb/147/2011-84 zo dňa 22.02.2012 v napadnutom výroku, ktorým bola
žaloba voči odporcovi v rade 2/ zamietnutá a vo výroku o trovách konania, ktorým odporcovi v rade 2/
súd náhradu trov konania nepriznal, zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súčasne

uložil prvostupňovému súdu opätovne sa zaoberať argumentáciou navrhovateľa v rovine vyhodnotenia
nároku navrhovateľa na základe navrhovateľom tvrdených skutočností, vrátane argumentácie použitej
v odvolaní s prihliadnutím na obranu odporcu v rade 2/. Vychádzajúc z judikatúry Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky odvolací súd zakcentoval obsah princípu právneho štátu, ktorým je vytvorenie
právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva

rovnaká odpoveď. Odvolací súd uviedol, že pokiaľ z rozsudku okresného súdu v trestnom konaní
vyplývalo, že odporca v rade 2/ bol uznaný za vinného z trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1,
2 trestného poriadku, pričom kvalifikačným momentom pre takéto rozhodnutie bol rozsah spôsobenej
škody odporcom v rade 2/, a navrhovateľ sa náhrady škody v civilnom konaní domáhal práve na základe
predmetného trestného rozsudku, tak potom v civilnom konaní nemožno konštatovať, že navrhovateľ

nepreukázal vôbec výšku spôsobenej škody a práve v dôsledku tohto záveru potom žalobu zamietnuť.

Vychádzajúc zo záväzných právnych záverov odvolacieho súdu podľa § 226 O.s.p. Okresný súd Žilina
vec opätovne prejednal a vo veci rozhodol.

Pojednávanie konané dňa 17.06.2016 sa uskutočnilo v neprítomnosti riadne a včas predvolaného
navrhovateľa za súčasného splnenia zákonných podmienok vymedzených ustanovením § 101 ods.
2 O.s.p.. Právny zástupca navrhovateľa ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s
prejednaním veci v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, prečítaním podstatnej časti obsahu spisového materiálu,
pričom zistil nasledovný skutkový stav:

V návrhu na začatie konania sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi v rade 2/ náhrady škody výlučne
odvolávajúc sa na rozsudok Okresného súdu Žilina, sp. zn. 29T/25/2010, ktorým súd uznal odporcu v

rade 2/ vinným zo zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, ktorého sa mal
odporca dopustiť tým, že ako jediný konateľ a spoločník odporcu v rade 1/ v čase určenia predčasnej
splatnosti úveru poskytnutého na základe Zmluvy o spotrebnom úvere zo dňa 05.09.2008 a Zmluvy
o spotrebnom úvere zo dňa 22.09.2008 nereagoval na výzvy na splatenie a na vrátenie predmetufinancovania, tieto nevrátil a dlžné sumy ku dňu podania žaloby nezaplatil, čím spôsobil navrhovateľovi
škodu v celkovej výške 88.866,98 eur. Navrhovateľ poukázal, že trestným rozsudkom súd odkázal
navrhovateľa na uplatnenie si nároku na náhradu škody v občianskom súdnom konaní. V odvolaní proti

rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 22.02.2012 navrhovateľ rozšíril svoju vecnú argumentáciu o
tvrdenie, že odporca v rade 2/ ako štatutárny orgán odporcu v rade 1/ zásadným spôsobom porušoval
svoje zákonné povinnosti vo vzťahu k spoločnosti, ktorej bol konateľom tak, že neuhrádzal predpísané
splátky spotrebných úverov, nevydal navrhovateľovi predmety financovania, ktoré boli v jeho vlastníctve
na základe zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, za čo bol právoplatne odsúdený trestným

rozsudkom. Navrhovateľ ďalej poukázal na obsah zákonných ustanovení § 135a ods. 2, ods. 3 a ods.
5 Obchodného zákonníka. Uviedol, že majetok odporcu v rade 1/ nebude postačovať na uspokojenie
pohľadávky navrhovateľa, ktorú má voči odporcovi v rade 1/. Navrhovateľ súčasne poukazujúc na
ustanovenie § 68 ods. 6 písm. f) a ods. 9 Obchodného zákonníka a skutočnosť, že odporca v rade 1/
nemá od roku 2008, odkedy sa stal jeho jediným spoločníkom a konateľom odporca v rade 2/, uloženú do
Zbierky listín individuálnu účtovnú závierku, vychádza z predpokladu, že takáto spoločnosť nemá žiaden

obchodný majetok. Navrhovateľ má za to, že v danom prípade došlo k naplneniu všetkých zákonných
predpokladov na uplatňovanie škody voči odporcovi v rade 2/ a napriek rozdielnym právnym titulom je
navrhovateľ oprávnený domáhať sa splnenia svojho nároku voči odporcovi v rade 1/ a 2/ spoločne a
nerozdielne.

Z rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 29T/25/2010 zo dňa 26.11.2010 súd zistil schválenie dohody o
vine a tresne medzi prokurátorom Okresnej prokuratúry v Žiline a odporcom v rade 2/, podľa ktorej je
odporca v rade 2/ vinný, že po určení predčasnej splatnosti úveru a výzve na odovzdanie predmetov
financovania, ako v tom čase jediný konateľ odporcu v rade 1/ nereagoval na výzvy na predčasné
splatenie úverov a na výzvy na odovzdanie predmetu financovania, tieto úvery neuhradil a predmet

financovania neodovzdal, čím navrhovateľovi spôsobil škodu spreneverou v celkovej výške 88.866,98
eur.

S prihliadnutím na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu, predmet ich záväzkov a vznik
omeškania odporcu 2/ s úhradou peňažného dlhu, súd na daný skutkový stav aplikoval nasl. zákonné

ustanovenia:

Podľa § 420 ods. 1 z.č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) každý zodpovedá za
škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 443 OZ pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 135a z. č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“)

(1) Konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami

spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť
všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných
informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť
škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú
uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred

záujmami spoločnosti.(2) Konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a
nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá
spoločnosti vznikla tým, že

a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom,

b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a.

(3) Konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou

starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu
spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak
je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo
stanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Ak má spoločnosť zriadenú
dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila.

(4) Dohody medzi spoločnosťou a konateľom, ktoré vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť konateľa,
sú zakázané; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť zodpovednosť konateľa.
Spoločnosť sa môže vzdať nárokov na náhradu škody voči konateľom alebo uzatvoriť s nimi dohodu o
urovnaní najskôr po troch rokoch od ich vzniku, a to len ak s tým vysloví súhlas valné zhromaždenie a
ak proti takémuto rozhodnutiu na valnom zhromaždení nevznesie do zápisnice protest spoločník alebo

spoločníci, ktorých vklady dosahujú 10% výšky základného imania.

(5)Nárokyspoločnostinanáhraduškodyvočikonateľommôžeuplatniťvosvojommeneanavlastnýúčet
veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov
1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť

vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti
vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty.

Podľa § 135 O.s.p.
(1) Súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so

zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná [ § 109 ods. 1 písm.
b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré
sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov
o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných
predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o

zápise základného imania; 14) súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.
(2) Inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto
otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.

Z obsahu vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 135 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že súdy v občianskom
súdnom konaní sú viazané rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Z
rozsudkuOkresnéhosúduŽilina,č.k.29T/25/2010zodňa26.11.2010možnovyvodiťzáveropreukázaní
porušenia právnej povinnosti odporcom v rade 2/ tým, že predmet financovania neodovzdal jeho
vlastníkovi, t. j. navrhovateľovi, vznik škody na strane navrhovateľa a kauzálny nexus medzi porušením

právnej povinnosti a vzniknutou škodou ako predpokladov zodpovednosti za škodu podľa § 420
Občianskeho zákonníka. Rovnako možno konštatovať, že vzhľadom na povahu trestného činu ako
zavineného úmyselného konania je preukázané zavinenie na strane odporcu v rade 2/. Pokiaľ ide o
výšku škody, súd má za to, že ak je znakom skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý bol odporca
v rade 2/ právoplatne odsúdený, spôsobenie škody na cudzom majetku, súd je v občianskoprávnom

konaní o náhrade škody viazaný aj právoplatným rozhodnutím trestného súdu vo vzťahu ku všetkým
skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia, teda ak kvalifikačným momentom trestného činu je aj
rozsah spôsobenej škody, je súd viazaný výrokom rozsudku k výške škody, ktorá je týmto kvalifikačným
momentom (znakom) trestného činu. Rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 26.11.2010 bol odporca
v rade 2/ v postavení obvineného uznaný vinným z trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods.

3 Trestného zákona za to, že si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom
majetku značnú škodu.Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej 100-
násobku sumy 266,- eur, t. j. najmenej 26.600,- eur. Podľa § 125 ods. 2 Trestného zákona ak tento zákon
v osobitnej časti vyžaduje v základnej skutkovej podstate spôsobenie škody ako majetkový následok

trestného činu a neuvádza jej výšku, má sa za to, že musí byť spôsobená aspoň škoda malá.

Pokiaľ ide o škodu spôsobenú na majetkových právach, podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa
uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Pri určovaní výšky škody na veci sa
vychádza z ceny, ktorú mala vec v čase poškodenia podľa § 443 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom

na to, že navrhovateľ bol so svojim nárokom na náhradu škody odkázaný na občianskoprávne konanie,
je povinnosťou navrhovateľa výšku škody v uplatňovanej sume preukázať. Navrhovateľ k hodnote
predmetovfinancovania-motorovýchvozidiel,vovzťahukuktorýmvzniklaodporcovivrade2/povinnosť
tietonavrhovateľovivydať,dôkazyneoznačil.Konajúcisúdjenázoru,žeujmu,ktoránavrhovateľovimala
vzniknúť, nemožno stotožňovať so zmluvným nárokom, ktorý navrhovateľ bol oprávnený uplatňovať vo
vzťahu k odporcovi rade 1/. Nároky, ktoré boli navrhovateľovi vo vzťahu k odporcovi v rade 1/ súdom

priznané, vyplývajú zo zmlúv o úvere uzatvorených medzi navrhovateľom a odporcom v rade 1/ a to v
čase, kedy odporca v rade 2/ preukázateľne nebol spoločníkom a štatutárnym orgánom odporcu v rade
1/ (výpis z obchodného registra odporcu v rade 1/). Súčasťou navrhovateľovi priznanej istiny sú zmluvné
pokuty, zostatok spotrebného úveru, neuhradené splátky a náklady spojené s vymáhaním pohľadávky
navrhovateľa, pričom odporca v rade 2/ nebol účastníkom zmlúv, z ktorých navrhovateľovi bol priznaný

súdom nárok, preto tieto nie je možné priznať navrhovateľovi voči odporcovi 2/ z titulu zmluvného
plnenia. Pokiaľ navrhovateľ doplnil svoju argumentáciu o tvrdenie, že zodpovednosť odporcu v rade 2/
je daná v zmysle ustanovenia § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka, súd poznamenáva, že navrhovateľ
neuviedol skutkové tvrdenia, ktoré by zakladali zodpovednosť odporcu v rade 2/ za škodu spôsobenú
spoločnosti, t. j. odporcovi v rade 1/. Odporca v rade 2/ ako účastník konania na pojednávaní uviedol,

že škodu, ktorej sa navrhovateľ voči odporcovi v rade 2/ domáha, odporca nespôsobil. Motorovými
vozidlami, ktoré tvorili predmet finančného lízingu, odporca v rade 2/ nedisponuje a tieto vozidlá
ani nevyužíval. Obchodný podiel v obchodnej spoločnosti odporcu v rade 1/ odporca nadobudol od
vtedajšieho spoločníka obchodnej spoločnosti pána S. E.. Napriek tomu, že podľa prechádzajúcej
dohody medzi prevádzajúcim spoločníkom a odporcom v rade 2/ mali byť motorové vozidlá, ako predmet

lízingu odporcovi v rade 2/ odovzdané, k naplneniu tejto dohody medzi odporcom v rade 2/ a S. E.
podľa výpovede odporcu 2/ nedošlo. Z vykonaných dôkazov nevyplýva, kto a na základe aký právnych
skutočností predmetom financovania disponuje.

Pri rešpektovaní už súdmi citovaných rozhodnutí v predmetnej právnej veci, a to uznesenia Najvyššieho

súdu SR, sp. zn. 1Obdo/41/2011 zo dňa 17.05.2012, nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. I.ÚS 269/2011
zo dňa 23.11.2011, súd má za to, že rozsah viazanosti všeobecného súdu rozsudkom vydaným v
trestnom konaní pri rozhodovaní v občianskom súdnom konaní o náhrade škody, je limitovaný výrokom
o tom, že bol spáchaný trestný čin a skutkovými okolnosťami relevantnými pre naplnenie kvalifikačného
predpokladu skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu, v danom prípade minimálnou výškou

spôsobenej škody, ktorá v posudzovanej veci predstavuje sumu 26.600,- eur.

Z pripojeného výpisu z Obchodného registra pôvodne označeného odporcu v rade 1/ - spoločnosti
ABScars,s.r.o.súdzistil,ženazákladerozhodnutiakonkurznéhosúduozastaveníkonkurznéhokonania
pre nedostatok majetku podľa § 68 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka bola táto spoločnosť z

Obchodného registra vymazaná s dňom výmazu 19.06.2013. Z výpisu z Obchodného registra tejto
spoločnosti súd ďalej zistil, že odporca v rade 2/ sa stal spoločníkom tejto obchodnej spoločnosti dňa
31.12.2008, teda až v čase po uzavretí Zmluvy o spotrebnom úvere zo dňa 05.09.2008 a Zmluvy
o spotrebnom úvere zo dňa 22.09.2008. Dňom 31.12.2008 sa stal jediným konateľom obchodnej
spoločnosti, keď do uvedeného dátumu túto funkciu vykonával S. E.. Odporca v rade 2/ nespochybňoval

skutočnosť, že zaplatenia žalovanej pohľadávky sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi v rade 2/
bezprostredne po tom, kedy odporca v rade 2/ nadobudol obchodný podiel S. E.. Odporca v rade
2/ poprel, že by škodu, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ voči odporcovi domáha, v uplatnenom
rozsahu spôsobil. Napriek tomu, že povinnosti, ktoré musia konatelia plniť pri výkone svojej pôsobnosti
štatutárneho orgánu sú upravené vo viacerých ustanoveniach zákona, navrhovateľ nešpecifikoval a

nekonkretizoval konanie odporcu v rade 2/, v dôsledku ktorého mala spoločnosti odporcu v rade 1/
vzniknúť škoda. Pokiaľ v tejto súvislosti navrhovateľ uviedol, že povinnosť konateľa nahradiť škodu
sa viaže najmä na situáciu, že konateľ poskytol plnenie spoločníkom v rozpore so zákonom alebo
nadobudol majetok v rozpore s ustanovením § 59a Obchodného zákonníka, nekonkretizoval konanieodporcu v rade 2/, ktoré by umožňovalo takéto skutkové tvrdenia podradiť pod hypotézu príslušnej
právnej normy. Teda aj pri rešpektovaní právne záväznej skutkovej vety trestného rozsudku Okresného
súdu Žilina o tom, že odporca v rade 2/ si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená, čím spôsobil

na cudzom majetku značnú škodu, je možné vychádzať z predpokladu minimálne spôsobenej škody
vo výške 26.600,- eur, keďže dôkazy preukazujúce hodnotu vozidiel, ktoré tvorili predmet financovania,
k okamihu škodovej udalosti navrhovateľ neoznačil. Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal škody vo väčšom
rozsahu nad uvedenú výmeru, ktorá je kvalifikačným znakom zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1,
3 Trestného zákona, bolo povinnosťou navrhovateľa v rámci povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti

takúto škodu preukázať. Neunesenie dôkazného bremena znamená procesnú zodpovednosť účastníka
konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia, ktorá sa odzrkadľuje pre dotknutého
účastníka v nepriaznivom rozhodnutí súdu. Dôkazné bremeno umožňuje súdu rozhodnúť o veci samej
aj v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo
veci samej, nebola v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej účastníkovi konania podľa § 120 ods.
1 vety prvej O.s.p. alebo v dôsledku objektívnej nemožnosti preukázaná a kedy výsledky zhodnotenia

dôkazov neumožňujúc súdu prijať záver o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť
bola nepravdivá. Z vykonaných dôkazov možno dospieť len k záveru, že odporca v rade 2/ si
ako bývalý konateľ spoločnosti ABScars, s.r.o. spáchaným trestným činom spôsobil tak na majetku
navrhovateľa značnú škodu, ktorá podľa ustanovenia § 125 ods. 3 Trestného zákona prestavuje škodu
najmenej 26.600,- eur. Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi v rade 2/ náhrady škody v

rozsahu prevyšujúcom sumu 26.600,- eur, bol povinný škodu v tvrdenej sume dôkazne preukázať.
Rozsudkom súdu č. k. 29T/25/2010 zo dňa 26.11.2010 trestný súd schvaľoval dohodu o vine a
treste s podstatne obmedzeným rozsahom dokazovania ako pri štandardom formalizovanom trestnom
procese, pričom navrhovateľa s nárokom na náhradu škody odkázal na občianskoprávne konanie.
Pokiaľ navrhovateľom uplatňovaný nárok mal predstavovať nárok voči odporcovi z titulu náhrady

škody, ktorú mal odporca v rade 2/ spôsobiť obchodnej spoločnosti odporcu v rade 1/, bolo procesnou
povinnosťou navrhovateľa tvrdiť a preukázať všetky podmienky zodpovednosti za takto spôsobenú
škodu odporcom v rade2 /, z ktorých by dôvodnosť žalovaného nároku vyplývala. Navrhovateľ však vo
svojej doplňujúcej argumentácii v rámci podaného odvolania poukázal na právne dôvody uplatňovaného
nároku bez vymedzenia relevantných skutkových okolností. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru,

že navrhovateľ svoj nárok voči odporcovi v rade 2/ nad priznanú sumu 26.600,- eur nepreukázal, a preto
súd žalobný návrh v časti uplatnenej istiny nad priznanú sumu 26.600,- eur ako nedôvodný zamietol. Súd
priznal navrhovateľovi spolu s istinou úrok z omeškania v zákonom stanovenej sadzbe podľa § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka s prihliadnutím na vznik omeškania odporcu s úhradou peňažného dlhu, t. j.
ku dňu 15.06.2009, keď z výpovede odporcu v rade 2/ má súd preukázané, že na zaplatenie dlžnej istiny

bolnavrhovateľomvyzvanýbezprostredneponadobudnutíobchodnéhopodieluvobchodnejspoločnosti
odporcuvrade1/odporcomvrade2/.Súdtakpriznalnavrhovateľovispolusistinou26.600,-eurzákonný
úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne od 18.03.2009 do zaplatenia a v ostatnej časti žalobný návrh
ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého zákonného
ustanovenia ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Odporcovi v rade 2/ ako účastníkovi úspešnejšiemu v konaní vzniklo právo na náhradu trov konania,

ktorésivšakvočinavrhovateľovineuplatnil,vzniktrovnastraneodporcu2/zobsahuspisovéhomateriálu
nevyplýva, a preto súd rozhodol tak, že odporcovi v rade 2/ náhradu trov konania nepriznáva. Súd ďalej
poznamenáva, že vzhľadom na zánik odporcu v rade 1/ ako subjektu práva po začatí konania súd uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť priznanú istinu s úrokom z omeškania bez viazanosti na súdom uloženú
povinnosť odporcovi v rade 1/ rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 22.02.2012.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí

byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa
domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.