Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. február 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/598/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114206172
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6114206172.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža s sudcov
JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu Slovenská sporiteľňa, a. s., so
sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zastúpeného Havel, Holásek & Partners, s. r. o.,
advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 49, IČO: 36 856 584, proti žalovanému O.
N., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. N., H. XX, o zaplatenie 9.610,49 EUR s prísl., na odvolanie žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 12C/23/2014-106 zo dňa 30. 09. 2014, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a vo
výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a v tomto rozsahu vec v r a c i a okresnému súdu na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3 320,15 €

s príslušenstvom v súdom určenej lehote a vo výroku, ktorým bolo konanie v časti o zaplatenie 80 €
zastavené, zostáva n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.320,15
EUR spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.400,15 EUR od 06. 03. 2014 do 17. 03. 2014,
zo sumy 3.380,15 EUR od 18. 03. 2014 do 21. 04. 2014, zo sumy 3.360,15 EUR od 22. 04. 2014 do

24. 07. 2014, zo sumy 3.340,15 EUR od 25. 07. 2014 do 24. 08. 2014 a zo sumy 3.320,15 EUR od 25.
08. 2014 do zaplatenia, všetko v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu
zamietol, konanie o zaplatenie 80 EUR zastavil a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

2. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že strany sporu uzavreli dňa 31. 07. 2008 zmluvu
o úvere č. 0304688035, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 6.638,78 EUR,

ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 120 mesačných splátkach po 2.980 Sk (98,92 EUR). Nakoľko
žalovaný neplnil riadne a včas, žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 13. 11. 2013, ku ktorému
dňu predstavovala pohľadávka žalobcu sumu 9.203,68 EUR. Žalobca do podania žaloby uhradil sumu
3.049,46 EUR a v priebehu konania uhradil ešte sumu 80 EUR. Okresný súd posúdil právny vzťah podľa
zák.č.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochazistil,žezmluvaneobsahovalapredpísanénáležitosti,
lebo údaj o celkových nákladoch spojených s úverom a údaj o výške splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov bol v úverovej zmluve uvedený v nesprávnej výške. Žalovanému boli poskytnuté finančné
prostriedky vo výške 6.449,61 EUR (194.301 Sk) po odrátaní spracovateľského poplatku 189,17 EUR
(5.699 Sk). Žalovaný sa zaviazal dlžnú sumu splácať v mesačných splátkach po 98,92 EUR a súčasne
mal uhrádzať poplatok za správu úveru 1,99 EUR. Spolu mal žalovaný uhradiť sumu 12.109,14 EUR
(364.800 Sk), pričom po odpočítaní poskytnutých finančných prostriedkov 6.449,61 EUR predstavujú
celkové náklady spotrebiteľa sumu 5.659,53 EUR (170.499 Sk). V úverovej zmluve boli celkové náklady

spojené s úverom uvedené vo výške 5.418,37 EUR (163.233,90 Sk), z čoho okresný súd vyvodil,
že žalobca uviedol nesprávnu výšku celkových nákladov v neprospech spotrebiteľa, lebo tieto sú vzmluve uvedené v nižšej sume, ako v skutočnosti boli, čím došlo k porušeniu § 4 ods. 2 písm. j)
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Ďalej okresný súd zistil, že zmluva neobsahuje ani
správnu výšku splátok istiny úrokov a iných poplatkov, lebo k splátke v sume 98,92 EUR je potrebné

pripočítať poplatok za správu úveru vo výške 1,99 EUR, a z toho dôvodu bola výška splátky 100,91 EUR.
Nesprávna nižšia výška splátok bolo v neprospech spotrebiteľa, čo malo za následok porušenie § 4 ods.
2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z uvedených dôvodov a v zmysle § 4
ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. sa považuje poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko
žalovaný z poskytnutej sumy 6.449,61 EUR už uhradil 3.049,46 EUR a v priebehu konania ďalších 80

EUR ,okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 3.320,15 EUR. Z dôvodu omeškania s úhradou
peňažného záväzku priznal žalobcovi právo na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne.

3. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 369 ods. 1, § 497 Obchodného zákonníka, § 2 písm.
a), § 4 ods. 2 písm. i), písm. j), § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení
platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy. O čiastočnom zastavení konania čo do sumy 80 EUR, ktorú

žalovaný uhradil po začatí konania súd rozhodol podľa § 96 ods. 1 OSP. O trovách konania okresný súd
rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal vzhľadom nato, že nebol v
konaní úspešný a žalovaný náhradu trov neuplatnil.

4. Žalobca vo včas podanom odvolaní proti výrokom, ktorými bolo rozhodnuté vo veci samej okresnému

súdu vytýkal nesprávne skutkové a právne závery, odňatie možnosti konať pred súdom a porušenie
zásady kontradiktórnosti. Okresný súd založil rozhodnutie na dôvodoch uplatnených súdom ex offo,
preto bolo jeho povinnosťou včas oboznámiť strany sporu a dať im možnosť vyjadriť sa k právnym
dôvodom, na ktorých založil rozhodnutie. Okresný súd nevyzval žalobcu na vyjadrenie sa k zamýšľaným
dôvodom čiastočného zamietnutia žaloby, v dôsledku čoho porušil zásadu kontradiktórnosti a odňal

žalobcovi možnosť konať pred súdom. Posúdenie dôvodov toho, že úver je bezúročný a bez poplatkov
založil okresný súd na nesprávnych skutkových zisteniach. Okresný súd nezohľadnil špecifiká anuitného
splácania úveru poskytnutého bankou a obchodných podmienok žalobcu ako banky. Úver bol poskytnutý
31. 07. 2008 a v ten istý deň došlo k jeho čerpaniu v celej výške. Ku dňu 31. 07. 2008 bol splatný
úrok vo výške 68,70 Sk a poplatok za správu úveru. Žalovanému nevznikla povinnosť nad rámec

dohodnutej mesačnej splátky, lebo v zmluve sa zaviazal uhrádzať istinu, úroky s poplatky splatné
v danom kalendárnom mesiaci. Žalobca ďalej uviedol, že celkové náklady spojené s poskytnutým
úverom,uvedenévzmluvevovýške163.233,90Skbolistanovené(vypočítané)nasledovnýmpostupom:
119*2.980 + 5.699 + 60 + 68,70 + 2.786,20 - 200.000 = 163.233,90 Sk (5.418,37 EUR). Suma 2.786,20
Sk zodpovedajúca 120. splátke bola vypočítaná nasledovným postupom: 119*2.980 Sk (mesačná

splátka) = 354.620 + 5.699 Sk (spracovateľský poplatok) + 60 Sk (poplatok) + 68,70 Sk (splatný úrok
ku dňu čerpania úveru) = 360.447,70 Sk - 200.000 Sk (suma poskytnutého úveru) = 160.447,70 Sk.
Suma 163.233,90 Sk (celkové náklady) - 160.447,70 Sk = 2.786,20 Sk. Žalobca ďalej namietal, že
okresný súd nesprávne zamietol aj zmluvný úrok požadovaný zo sumy 7.169,02 EUR od 06. 03. 2014
do zaplatenia, ktorý bol uplatnený v zmysle § 497 a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka. Priamo zo

zákona vyplýva, že žalovaný povinný zaplatiť úroky od poskytnutia do vrátenia finančných prostriedkov,
čo zodpovedá podstate úveru ako odplatného požičiavania peňazí. Žalobca má z toho dôvodu nárok na
úrok z omeškania aj na zmluvný úrok vo výške 12,35 % ročne zo sumy 7.169,02 EUR od 06. 03. 2014.
Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby krajský súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že žalobe
vyhovie. Súčasne uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil v sume 314,38 EUR.

5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

6. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie vydal v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (do
30. 06. 2016) a odvolací súd o odvolaní žalobcu rozhodol po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015

Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) od 01. 07. 2016, ktorý sa vzťahuje aj na konania začaté
pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa 470 ods. 2, veta prvá CSP právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú

zachované. Nová právna úprava rešpektuje účinok procesných podaní urobených do 30. 06. 2016
v zmysle princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní strán sporu v konaní, ktoré neskončilo za
účinnosti skoršej právnej úpravy.7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu v medziach daných ust. §
379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP) rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) c) CSP v napadnutých výrokoch zrušil a vec vrátil na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie, pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a súčasne súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, a nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

8. Podľa § 1 ods. 1 Zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch tento zákon upravuje niektoré
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 písm. c) bod 3. Zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch celkovými nákladmi

spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú
spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými

poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak.
Podľa § 4 ods. 2 písm. i), písm. j) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku
dňu 31. 07. 2008 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 3 písm. a) Zák. o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je
zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský
úver a spotrebiteľ ho začal čerpať. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa

odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom od 01. 05. 2014 súd ako
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči

spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. S účinnosťou od 01. 04. 2015

bol uvedený text právnej normy doplnený treťou vetou, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa

najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitnéhoupozornenia. Podľa § 369 ods. 1 ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ,
možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.
Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Podľa § 300 CSP na konanie podľa
tohto oddielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.

9. Okresný súd založil svoje rozhodnutie na zistení, že strany sporu uzavreli spotrebiteľskú úverovú
zmluvu, v ktorej žalobca uviedol nesprávnu výšku splátok istiny úrokov a iných poplatkov, lebo
nezapočítal poplatok za správu úveru vo výške 1,99 EUR (60 Sk), v dôsledku čoho bola skutočná výška
splátky 100,91 EUR a nie 98,92 EUR a v dôsledku toho aj nesprávnu výšku celkových nákladov v

neprospech spotrebiteľa. Keďže z týchto dôvodov bol úver bezúročný a bez poplatkov, žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť iba sumu zodpovedajúcu rozdielu medzi sumou poskytnutých peňažných
prostriedkov a sumou, ktorú už žalovaný uhradil. Súčasne žalobcovi priznal iba úrok z omeškania
uplatnený v žalobe od 06. 03. 2014 a v prevyšujúcej časti žalobu, vrátane zmluvného úroku zamietol.

10. Závery okresného súdu, uvedené na odôvodnenie rozhodnutia považuje odvolací súd vzhľadom
na odvolacie dôvody žalobcu a procesný postup súdu za predčasné a nedostatočne odôvodnené z
hľadiska skutkového posúdenia zmluvy a právnej argumentácie súdu prevej inštancie. Okresný súd
porušil procesné práva žalobcu, lebo mu neumožnil vyjadriť sa k zamýšľanému posúdeniu veci, ktoré
urobil ex offo a za procesnej situácie, keď ani z vyjadrenia žalovaného nevyplývalo, že by žalobný nárok

spochybňoval.

11. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobou uplatnenú pohľadávku žalobca špecifikoval v žalobe a
ďalej podaniami zo dňa 02. 09. 2014 a 22. 09. 2014. Táto pôvodne pozostáva z istiny v sume 7.169,02
EUR, zmluvných úrokov vyčíslených v sume 1.832,39 EUR od 1. 11. 2011 do vyhlásenia mimoriadnej

splatnosti úveru 13. 11. 2013 a úrokov z omeškania vyčíslených v sume 609,08 EUR. Súčasne žalobca
požadoval zmluvný úrok vo výške 12,35% z istiny 7.169,02 EUR od 06. 03. 20147 do zaplatenia a úrok
z omeškania 5 % zo sumy 9.001,41 EUR (neuhradená istina 7.169,02 EUR + zmluvný úrok 1.832,39
EUR). Vzhľadom na úhrady vykonané žalovaným v priebehu konania žalobca čiastočne zobral žalobný
návrh späť čo do sumy 80 EUR a upravil žalobný návrh (č. l. 97 - 98). Podľa zápisnice o pojednávaní č. k.

12C/23/2014-82zodňa16.09.2014žalovanýsakžalobevyjadriltak,žes„návrhomsúhlasím“.Okresný
súd pojednávanie odročil, aby sa žalobca vyjadril k čiastočným úhradám, ktoré žalovaný preukazoval
poštovými poukážkami. Zo zápisnice o pojednávaní č. k. 12C/23/2014-101 zo dňa 30. 09. 2014 potom
vyplýva, že žalovaný súhlasil s upravenou žalobou po započítaní úhrad tak, ako uviedol žalobca a
súčasne navrhol, aby mohol splácať peňažný záväzok v splátkach ako doteraz.

12. V konaní nebolo sporné, že stany sporu uzavreli platnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, že žalovaný
úver čerpal, a že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 13. 11. 2013. Aj keď je súd
oprávnený ex offo prihliadnuť na dôvody, pre ktoré je zmluva o spotrebiteľskom úvere bezúročná a bez
poplatkov, podľa odvolacieho súdu dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie považoval úver za bezúročný a

bezpoplatkov,zúverovejzmluvynevyplývajú.Okresnýsúdsavodôvodnení,vzhľadomnaargumentáciu
žalobcu v odvolaní, nedostatočne vysporiadal so správnosťou, resp. nesprávnosťou celkových nákladov
spotrebiteľského úveru a výšky splátok v neprospech spotrebiteľa. Podľa názoru odvolacieho súdu
žalobca preukázal, že celkové náklady v sume 163.233,90 Sk (5.418,37 EUR) boli uvedené správne.
Tomu nasvedčuje aj predložený výpočet, v ktorom je zahrnutý poplatok za vedenie účtu v sume 60 Sk

(1,99 EUR) x počet dohodnutých splátok. Navyše, v úverovej zmluve je poplatok za správu úveru 60 Sk/
mesačne uvedený aj samostatne (č. l. 9). Nešlo teda o skrytý náklad, s ktorým by sa spotrebiteľ nemal
možnosť oboznámiť. Okresný súd vôbec neuviedol, v čom mali byť ex offo posudzované náležitosti
úverovej zmluvy v neprospech žalovaného spotrebiteľa. Okresný súd sa nezaoberal tým, či nejde opoplatok, ktorý sa do celkových nákladov spotrebiteľa nemusí započítať podľa § 2 písm. c) bod 3. Zák.
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Okresný súd síce vychádzal z toho, že úver je bezúročný
a bez poplatkov a priznal žalobcovi iba úrok z omeškania, ale z rozsudku nevyplýva, ako rozhodol o

úroku z omeškania, ktorý žalobca vyčíslil v sume 609,08 EUR (bod II. c) špecifikácie žaloby zo dňa
02. 09. 2014).

13. Žalobca uplatnil popri úroku z omeškania aj zmluvný úrok. Keďže úrok je odplata za užívanie
peňažných prostriedkov veriteľa, základom pre vyčíslenie pohľadávky zo zmluvného úroku, ale aj úroku

z omeškania, je úverová zmluva. Či má veriteľ právo požadovať popri zmluvnom úroku aj úrok z
omeškania a kedy odplatu vo forme zmluvného úroku nahrádza úrok z omeškania, vyplýva z toho, či
na strane dlžníka je podnikateľský subjekt alebo spotrebiteľ. V posudzovanej veci nebolo sporné, že
žalobca vyhlásil splatnosť úveru. Bez ohľadu na to, že žalobca odôvodňuje nároky z úverovej zmluvy
podľa Obchodného zákonníka, čo uvádza záhlavie úverovej zmluvy, niet pochýb o tom, že táto úverová
zmluva je spotrebiteľská a právny vzťah sa prednostne riadi ustanoveniami zák. č. 258/2001 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch, na požitie ktorého odkazujú aj záverečné ustanovenia uvedené pod bodom
II. úverovej zmluvy, a ďalej právnou úpravou spotrebiteľskej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka.

14. Odvolací súd poukazuje na rozhodovaciu prax súdov vyjadrenú napr. v rozhodnutí Krajského súdu
Prešov sp. zn. 6Co/190/2014, od ktorej sa nemá dôvod odchýliť a z ktorej vyplýva, že odplata pre

veriteľa v podobe zmluvného úroku aj úroku z omeškania popri sebe je v spotrebiteľskom úverovom
vzťahu po jednostrannom zosplatnení úveru veriteľom vylúčená. V tomto prípade veriteľ svojím právnym
úkonom vyvolal stav, po ktorom má právo požadovať okamžite späť celú sumu peňažných prostriedkov,
lebo odpadá jeho zmluvné obmedzenie v dispozícii s nimi, keďže dlžný spotrebiteľ nemá právo vrátiť
ich v režime výhody dohodnutých splátok. Zosplatnením úveru došlo k zmene obsahu záväzku, ktorý

vyvolal veriteľ. Zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru,
navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia. Keďže spotrebiteľ už nemá zmluvne dohodnutý
dôvod peňažné prostriedky ďalej užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ ďalej inkasoval zmluvné úroky,
ktoré mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby peňažných prostriedkov. Ak je po zosplatnení úveru
spotrebiteľ naďalej v omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov, ide o protiprávny stav, s ktorým

nemožno ďalej spájať odplatné plnenia vo forme zmluvného úroku, ktorý bol dohodnutý v zmluve, pri
uzavretíktorejsavychádzazpredpokladudobrejvôlezmluvnýchstránnariadnomplnenísidohodnutých
zmluvných povinností.
15. Po zosplatnení úveru je ďalšie užívanie peňažných prostriedkov zo strany dlžníka protiprávne a s
protiprávnym stavom sa spájajú výhradne sankcie, nie odplatné plnenia, ktoré boli zmluvne dohodnuté

pre prípad oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej úverovej
zmluvy. Právny poriadok dáva veriteľovi prostriedky, ktorými sa môže domôcť jednorazového vrátenia
peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí ďalej trpieť obmedzenia podľa zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vyplývajúce po zosplatnení úveru už z neoprávneného užívania peňažných
prostriedkov spotrebiteľom. Ak by za tohto stavu veriteľ uplatňoval zmluvné úroky, ako keby k zmene

záväzku nedošlo, zatiaľ čo spotrebiteľ nemá nijaké práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy, išlo by o
hrubú nerovnováhu v prospech veriteľa, ale zároveň by sa podporoval stav, v ktorom veriteľ nie je
nútený vymáhať svoju pohľadávku a zmluvné úroky mu nahrádzajú jeho nečinnosti, resp. stav, na vzniku
ktorého sa spolupodieľal tým, že úverovú zmluvu uzavrel s osobou, u ktorej nebola spôsobilosť vrátiť
dohodnuté požičané prostriedky riadne a včas. Z uvedených dôvodov oprávnenému veriteľovi patria

po zosplatnení spotrebiteľského úveru len sankcie vo forme úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nariadením vlády č. 87/1995 Z. z.

16. V ďalšom konaní okresný súd znovu posúdi náležitosti úverovej zmluvy z hľadiska uvedených
celkových nákladov spotrebiteľa, výšky mesačnej splátky a poplatku za správu úveru, pričom sa

dôsledne vysporiada s odôvodnením správnosti vyčíslenia, ktoré predložil žalobca. Vzhľadom na to, že
v odvolaní žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 8 % oproti pôvodnej výške 5 %, bude sa súd prvej
inštancie zaoberať tým, či sú splnené podmienky na zmenu žaloby. V novom rozhodnutí sa vysporiada
s úrokom z omeškania, ktorý bol v žalobe uplatnený v sume 609,08 EUR. Bude povinný prihliaduť na
to, že po zosplatnení úveru došlo k zmene obsahu záväzku, ktorý vyvolal veriteľ a že spotrebiteľovi

vznikla povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku
dňu zosplatnenia. Okresný súd tiež posúdi návrh žalovaného na možnosť úhrady peňažného dlhu v
splátkach, pričom bude vychádzať z jeho príjmových, majetkových a záväzkových pomerov, prihliadne
na stanovisko žalobcu, na doterajšie úhrady splátok a na správanie žalovaného počas súdneho konania.17. Výrok, ktorým súd prvej inštancie konanie o zaplatenie 80 EUR zastavil a výrok, ktorým čiastočne
súd žalobe vyhovel nebol napadnutý odvolaním a z toho dôvodu zostáva rozsudok okresného súdu v

tejto časti nedotknutý.

18. V novom konečnom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

19. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).