Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. apríl 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/370/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415208396
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1415208396.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci navrhovateľky: Q..

P. G., bytom U. I. XXXX/XX, V., zastúpená Advokátskou kanceláriou Hagara-Hagarová, s.r.o., Daniela
Dlabača 35, Žilina, proti odporcovi: Generali Slovensko poisťovňa, a.s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava,
o zaplatenie 396,31 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 396,31 eur s úrokom z omeškania 5,05% ročne zo
sumy 396,31 eur od 6.2.2015 do zaplatenie, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom domáhala zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 396,31 eur s 5,05% úrokom

z omeškania od 16.2.2015 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Návrh odôvodnila tým, že dňa 18.1.2013 došlo na K. ulici v O. ku škodovej udalosti, pri ktorej
bolo motorové vozidlo navrhovateľky, EČ: V poškodené prevádzkou motorového vozidla, EČ: O
povinne zmluvne poisteného u odporcu. Poškodenia spôsobené motorovým vozidlom, poisteným u
odporcu si navrhovateľka nechala opraviť v spoločnosti AUTOGRAND, a.s., IČO: 34 109 986, a za
vykonanú opravu navrhovateľka uhradila náklady na opravu poškodeného vozidla vo výške 396,31 eur.

Oznámením o ukončení likvidácie škodovej udalosti zo dňa 21.1.2015 odporca navrhovateľke oznámil,
že škodovú udalosť č. XXXXXXXXXX odkladá bez poskytnutia poistného plnenia, a to z dôvodu, že
nárok navrhovateľky na náhradu škody zanikol po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.
Navrhovateľka dňa 20.2.2015 vyzvala odporcu prostredníctvom jej právneho zástupca na vyplatenie
poistného plnenia z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, a to z dôvodu nesprávneho postupu pri
likvidácii poistnej udalosti. Odporca listom zo dňa 10.3.2015 zotrval na svojom pôvodnom stanovisku.
Navrhovateľka v ďalšom poukazovala na ustanovenie § 166 Občianskeho zákonníka. Poukazovala na

to, že pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá, treba
vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o týchto prvkoch (nestačí teda len možnosť
dozvedieť sa o nich) a len vtedy začne poškodenému plynúť subjektívna premlčacia doba. O tom, kto
za škodu zodpovedá sa navrhovateľka dozvedela dňa 18.1.2013. Vedomosť o škode nadobudla najskôr
dňa 20.1.2015 po oboznámení sa s kalkuláciou opravy vyhotovenou spoločnosťou AUTOGRAND, a.s.,
pričom náklady na opravu boli uhradené dňa 14.5.2015. Obidve podmienky začatia plynutia subjektívnej
premlčacej doby boli splnené najskôr dňa 20.1.2015 a tento deň je teda začiatkom plynutia dvojročnej

subjektívnej premlčacej doby nároku navrhovateľky na náhradu škody. Začiatok subjektívnej premlčacej
doby nastal pred uplynutím trojročnej objektívnej premlčacej doby a navrhovateľka si nárok riadne
uplatnila pred uplynutím subjektívnej i objektívnej premlčacej doby a preto má navrhovateľka za to, že
jej nárok na náhradu škody nie je premlčaný. Navrhovateľka poukazovala na ustanovenie § 11 ods.7 zákona č. 381/2001 Z.z., podľa ktorého, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie. Odporca ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 21.1.2015. Lehota na poskytnutie poistného

plnenia podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia teda uplynula dňa 5.2.2015, t.j. odporca je od
6.2.2015 v omeškaní so splnením svojej povinnosti.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že dňa 21.1.2013 ich poistený - obchodná spoločnosť
PPA CONTROLL, nahlásil škodovú udalosť (dopravnú nehodu), ku ktorej došlo dňa 18.1.2013 o 18.31

hod v Bratislave na K. ulici. Podľa hlásenia k dopravnej nehode došlo tak, že vodič motorového
vozidla Škoda R. D., EČV: BL-XXXAD, X. B. neubrzdil na snehu a vrazil do motorového vozidla I.
M., EČV: PN-XXXCJ, ktoré zastavilo a chcelo odbočiť. V hlásení uviedol, že pri dopravnej nehode
došlo k poškodeniu zadného nárazníka motorového vozidla EČV: PN-XXXCJ. Podľa hlásenia nehoda
nebola šetrená políciou. Uvedenú škodovú udalosť odporcovi dňa 28.1.2013 oznámila telefonicky
aj poškodená navrhovateľka, ktorá si zároveň uplatnila nároky z poistenia zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Navrhovateľka uviedla, že na motorovom vozidle I. M.,
EČV: PN-XXXCJ boli poškodené ŠPZ, držiak ŠPZ, lak na nárazníku, nárazník, krytka, alebo plast
zo spodnej časti motorového vozidla. Držiteľ motorového vozidla EČV: BL-XXX AD, VIN: I obchodná
spoločnosť PPA Control, a.s. Prevádzkou ktorého bola spôsobená škoda na motorovom vozidle
navrhovateľky, mal v čase dopravnej nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou označeného motorového vozidla u odporcu. Odporca vo vyjadrení ďalej
uviedol, že listom zo dňa 25.2.2013 navrhovateľke oznámil, že škodovú udalosť zo dňa 18.1.2013
evidoval pod č. XXXXXXXXXX a požiadal ju o doloženie technického preukazu o Záznamu o nehode.
Navrhovateľke zároveň zaslal na doplnenie a podpísanie tlačivo ,,Uplatnenie nárokov poškodeného
z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla“ ktoré bolo vyplnené

na základe jej telefonického oznámenia. Na tento list navrhovateľka nereagovala a požadované listiny
odporcovi nezaslala. Listom zo dňa 5.8.2013 odporca navrhovateľke oznámil, že šetrenie škodovej
udalosti zo dňa 18.1.2013 nemôže ukončiť a jej nároky vyporiadať z dôvodov, že v spise chýba a je
potrebné doložiť písomný súhlas s preplatením náhrady škody bez doloženia účtov, ak sa rozhodla
opravovať vozidlo svojpomocne, účet za opravu vozidla, vrátane dokladu o zaplatení, zápis o poškodení

a fotodokumentácia. Odporca navrhovateľke oznámil, že jej nárokmi sa bude znovu zaoberať po
predložení chýbajúcich dokladov. Keďže navrhovateľka nereagovala ani na túto výzvu, listom zo
dňa 4.12.2014 ju odporca opätovne vyzval na doloženie požadovaných listín, ako aj doplneného a
podpísaného tlačiva ,,Uplatnenie nárokov poškodeného z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla“. Dňa 20.1.2015 navrhovateľka predložila odporcovi zápis o poškodení

vozidla, fotodokumentáciu a kalkuláciu opravy z 20.1.2015, podľa ktorej náklady na opravu s DPH
predstavujúsumu655,88eur.Zozápisuopoškodenívozidlaazfotodokumentáciejezrejmé,žeohliadka
motorového vozidla navrhovateľky zn. I. M., EČV: PN-XXXCJ, ktoré podľa hlásení bolo poškodené
dňa 18.1.2013 sa uskutočnila až dňa 20.1.2015, t.j. po 2 rokoch od poškodenia! Listom zo dňa
21.1.2015 odporca navrhovateľke oznámil, že ukončil likvidáciu škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX a

škodovú udalosť odkladá bez poskytnutia poistného plnenia, a to z dôvodu premlčania nároku v 2-
ročnej subjektívnej premlčacej dobe. Na tomto stanovisku odporca zotrval aj potom, ako navrhovateľka
podala odvolanie proti oznámeniu o ukončení likvidácie bez poistného plnenia a následne odporcu
prostredníctvom obchodnej spoločnosti InHelp s.r.o. vyzvala na vyplatenie poistného plnenia. Odporca
naďalej zastáva názor, že nárok navrhovateľky je premlčaný a voči navrhovateľkou uplatnenému nároku

odporca vznáša námietku premlčania.

Uviedol, že vo všeobecnosti možno súhlasiť s právnym názorom navrhovateľky, vychádzajúcim z
ustálenej judikatúry a súdnej praxe, že premlčacia doba začína plynúť dňom keď sa poškodený o škode
skutočne (nie iba predpokladane) dozvedel, t.j. kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy

určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol
svoj nárok uplatniť na súde, ako aj s tým, že vedomosť o škode nemožno zamieňať s dozvedením
sa o škodnej udalosti alebo o protiprávnom úkone , ktorým bola škoda spôsobená. To platí najmä pri
rozsiahlejších škodách na vozidle, keď rozsah škody, vrátane jej výšky je ťažké vopred určiť. Pokiaľ ide
o škody menšieho rozsahu, Najvyšší súd SR vo svojom stanovisku Cpj 10/83 uverejnenom v Zbierke

rozhodnuté a stanovísk súdov SR pod č. 3/84 (k náhrade škody v doprave) považoval za správny
postup súdov, ktoré pri škode na veci, ak došlo len k menšiemu poškodeniu jednotlivých častí, prípadne
súčiastok vozidla, ktorých cena je bežne známa, a poškodený sa s touto škodou oboznámil ihneď po
nehode, majú za to, že začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby nastáva súčasne so vznikomškodnej udalosti. Odporca vo vyjadrení uviedol, že medzi účastníkmi je nesporné, že navrhovateľka sa
o poškodení svojho motorového vozidla dozvedela dňa 18.1.2013, kedy došlo k dopravnej nehode a
v tento deň sa zároveň dozvedela, kto za škodu zodpovedá. Vzhľadom na malý rozsah poškodenia

motorového vozidla navrhovateľky ( nárazník, svorka a podložka pod EČV), možno konštatovať, že
navrhovateľkavdeňdopravnejnehodypoznala,resp.mohlapoznaťajvýškuškody,prípadneobjektívne
ju mohla poznať pár dní po dopravnej nehode, nie však až po uplynutí dvoch rokov od dopravnej nehody,
kedy dala motorové vozidlo ohliadnuť a vyhotoviť kalkuláciu nákladov. Odporca má za to, že začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej doby, najmä pri škodách menšieho rozsahu by nemal byť závislý

výlučne na subjektívnych okolnostiach na strane poškodeného (poškodené vozidlo dá zo subjektívnych
dôvodov ohliadnuť a vyhotoviť kalkuláciu po dvoch rokoch od nehody), ale do úvahy by sa mala brať
aj objektívna možnosť stanovenia výšky škody. V danom prípade navrhovateľke nič nebránilo (a podľa
názoru odporcu tak aj mala urobiť), dať vozidlo ohliadnuť odporcovi, ako poisťovateľovi, bez zbytočného
odkladu po nehode, pričom pri ohliadke by sa dozvedela aj výšku škody alebo dať si urobiť predbežné
vyčíslenie nákladov na opravu (kalkulácia opravy) kvalifikovaným autoservisom a pod. Navrhovateľka

odporcu ako poisťovateľa mohla požiadať o náhradu škody na základe rozpočtu, kedy by jej plnenie bolo
poskytnuténezávisleodvykonaniaopravy,t.j.bezpredloženiaúčtovnýchdokladov.Odporcapoukazoval
na to, že navrhovateľku opakovane vyzýval o prípadné udelenie súhlasu s takýmto spôsobom likvidácie
škodovej udalosti, eventuálne o predloženie dokladov o oprave vozidla. Navrhovateľka na jeho výzvy
nereagovala, resp. reagovala až 20.1.2015, hoci ku škodovej udalosti došlo 18.1.2013. Odporca tiež

poukazovala na tú skutočnosť, že navrhovateľka poškodené motorové vozidlo dala do opravy po dvoch
rokoch od škodovej udalosti, mohla mať vplyv aj na rozsah poškodenia vozidla, nakoľko časom mohlo
dôjsť k jeho zväčšeniu a škoda náhrady ktorej sa domáha nemusí zodpovedať poškodeniu vozidla v
čase dopravnej nehody. Keďže navrhovateľka návrh na súd podala dňa 23.6.2015, odporca má za
to, že tak urobila po uplynutí 2- ročnej subjektívnej premlčacej doby, nakoľko v období od dopravnej

nehody ku ktorej došlo 18.1.2013 do 22.6.2013 uplynulo 5 mesiacov, počas ktorých sa navrhovateľka
nielenže mohla dozvedieť o výške škody, a to aj v prípade, ak by vozidlo nedala do opravy, ale odporca
je presvedčený, že v tomto období sa navrhovateľka vzhľadom na rozsah poškodenia vozidla o výške
škody hoci aj orientačne dozvedela. Je nepredstaviteľné, aby sa viac ako 5 mesiacov nezaujímala o
škodu, ktorá jej bola spôsobená na motorovom vozidle.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, správou o nehode zo dňa 18.1.2013,
rekapituláciou zákazky zo dňa 14.5.2015, pokladničným dokladom zo dňa 14.5.2015, listom odporcu zo
dňa 25.2.2013, 5.8.2013, 4.12.2014, 21.1.2015, 10.3.2015, listom navrhovateľky zo dňa 20.2.2015,
zápisom o poškodení vozidla, fotodokumentáciou, kalkuláciou opravy zo dňa 20.1.2015, ako aj ostatným

obsahom spisu, výsluchom navrhovateľky, prednesmi zástupcov účastníkov a po poučení podľa § 120
ods. 4 O.s.p. zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 18.1.2013 došlo na K. ulici v O. ku škodovej udalosti, pri ktorej bolo motorové vozidlo navrhovateľky,
EČ: V poškodené prevádzkou motorového vozidla, EČ: O povinne zmluvne poisteného u odporcu.

Poškodenia spôsobené motorovým vozidlom, poisteným u odporcu si navrhovateľka nechala opraviť v
spoločnosti AUTOGRAND, a.s., IČO: 34 109 986, a za vykonanú opravu navrhovateľka uhradila náklady
na opravu poškodeného vozidla vo výške 396,31 eur. Oznámením o ukončení likvidácie škodovej
udalosti zo dňa 21.1.2015 odporca navrhovateľke oznámil, že škodovú udalosť č. XXXXXXXXXX
odkladá bez poskytnutia poistného plnenia, a to z dôvodu, že nárok navrhovateľky na náhradu škody

zanikol po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Navrhovateľka dňa 20.2.2015 vyzvala
odporcu prostredníctvom jej právneho zástupca na vyplatenie poistného plnenia z poistnej udalosti č.
6400962669, a to z dôvodu nesprávneho postupu pri likvidácii poistnej udalosti. Odporca listom zo dňa
10.3.2015 zotrval na svojom pôvodnom stanovisku.

Navrhovateľka vypovedala, že predmetnú poistnú udalosť nahlásila do poisťovne ešte v ten večer, ako
sa udalosť stala. Pracovník odporcu jej povedal, aby s autom šla do zmluvného autorizovaného servisu
Toyota. Do servisu sa nahlásila, a je faktom, že doň neprišla 2 roky. Bolo tomu tak v dôsledku jej
extrémnej pracovnej vyťaženosti. Pracovala od rána do večera, plus služobné cesty do cudziny. Auto
bolo pojazdné, potrebovala ho, každý deň dochádzala domov do Piešťan. Nevedela, či oprava bude stáť

20 alebo 200 eur. Až potom, ako sa rozhodla auto predať, vec začala riešiť. Zamestnanec odporcu jej
povedal, že predmetná poistná udalosť je stále otvorená, je možné ju riešiť cez ich autorizovaný servis.
Išla do servisu, odovzdala doklady. Pracovník servisu jej povedal, že je všetko v poriadku. Dňa 13.1.2015
sa konala ohliadka. Termín opravy bol 20.1.2015. Pracovník servisu jej zatelefonoval, že oprava vozidlaje hotová. Vraj mu ale, odporca odmietol faktúru preplatiť. Bola prekvapená. Faktúru musela zaplatiť
sama.

Zástupca navrhovateľky na pojednávaní poukazoval na skutočnosť, že stanovisko NS SR sp. zn.
Cpj 10/83, ktorým vo vyjadrení argumentoval odporca vychádza z predpokladu, že cena náhradných
dielov je bežne známa, nutnosť opravovať vozidlo v opravovni. 30 rokov odo dňa vydania uvedeného
stanoviska sa situácia na trhu motorových vozidiel, oprava vozidiel , náhradných dielov zmenila.
Bežnému človeku, akým je aj navrhovateľka nie je známa cena náhradných dielov na motorové vozidlá.

Tieto ceny sú známe osobám, ktoré opravy vozidiel vykonávajú, alebo napr. znalcom. Navrhovateľka
sa o výške nákladov na opravu jej vozidla dozvedela až z kalkulácie predloženej súdu. V dôsledku
vysokej pracovnej vyťaženosti sa o túto vec v zásade nezaujímala. Auto bolo pojazdné, mohla ho
užívať. Opravu vozidla začala riešiť až vtedy, keď ho chcela predať a mala záujemca o jeho kúpu.
Aj keď navrhovateľka vec riešila až vtedy, kedy ju riešila, nedošlo k zväčšeniu rozsahu poškodenia, v
ktorej súvislosti poukazoval na fotodokumentáciu. Navrhovateľka od odporcu obdržala len jednu, tú prvú

výzvu. Uviedol, že navrhovateľka sa reálne o výške škody dozvedela pri ohliadke dňa 13.1.2015. K
premlčaniu by došlo konaním zamestnanca autoservisu, keď si nesplnil svoju povinnosť a náklady na
opravu vozidla nenahlásil odporcovi bezodkladne, ale až po vykonaní opravy auta. Je nepochopiteľné,
že človek príde do servisu, hrozí tu premlčanie nároku a poškodený na to nie je upozornený. Keby
zamestnanec autorizovaného servisu Toyoty 13.1.2015 poslal kalkukáciu odporcovi, odporca by mal

5 dní na to, aby predmetnú poistnú udalosť zlikvidoval a nemusel sa viesť tento spor. Zamestnanec
servisu neštandartným jednaním dostal navrhovateľku do situácie, že opravil jej vozidlo bez súhlasu
odporcu a v zásade aj navrhovateľky, ktorá si dala vozidlo opraviť s tým, že náklady na jeho opravu
uhradí odporca. Napokon zástupca navrhovateľky poukazoval na zákazkový list zo dňa 13.1.2015,
kde osoba kompetentná učila cenu opravy zákazky sumu 850 eur. Následne bola kalkulácia opravy

vyčíslená sumou 655,88 eur a napokon cena opravy vyčíslená sumou 396,31 eur. Uvedeným zástupca
navrhovateľky poukazoval na to, ako mohla navrhovateľka, ako laik vyčísliť výšku škody na jej vozidle,
keď vidíme, že servisy túto vyčíslili rôzne.

Zástupkyňa odporcu naďalej zotrvávala na stanovisku, že nárok navrhovateľky je premlčaný. Na

motorovom vozidle navrhovateľky vznikla škoda menšieho rozsahu. Navrhovateľka sa o predmetnej
škode mohla dozvedieť skôr ako 20.1.2015, kedy jej autoopravovňou bola vykonaná kalkulácia opravy.
Navrhovateľka mala dostatok času výšku škody si zistiť aj pri tvrdenej pracovnej vyťaženosti. Cenu
poškodených častí a dielov vozidla si mohla zistiť napr. na internete, alebo inou cestou. Aj za
predpokladu, že by postupovala tak, ako je to bežné, a po nahlásení škodovej udalosti by si bola dala

vozidlo odporcovi ohliadnuť, bola by jej povedená predpokladaná výška škody. Je nepochopiteľné, aby
si niekto dal odstrániť následky škody až po dvoch rokoch od škodovej udalosti. Po dvoch rokoch je
obrovský predpoklad, rovnajúci sa istote, že poškodenia na vozidle sa v dôsledku korózie môžu zväčšiť,
tzn. rozsah škody je väčší. Pri náhrade škody sa pritom vychádza zo škody v čase poškodenia.

Na pojednávaní konanom dňa 1.4.2016 zástupkyňa odporcu uviedla, že odporca výšku uplatnenej
škody 396,31 eur nenamieta, túto považuje za primeranú.

Navrhovateľka uviedla, že cenu poškodených častí na internete nezisťovala, keď nevedela, čo má
vlastne zisťovať. Nevedela, či sa bude poškodená súčiastka odstraňovať, alebo tmelovať. Otec jej ŠPZ-

ku zalepil páskou, držala.
Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre
posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter
sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené výnimočne nariaďovať ďalšie dokazovanie nad
rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania, nakoľko považoval skutkový stav za dostatočný pre

posúdenie nedôvodnosti žalobného návrhu, ďalšie dokazovanie by bolo nadbytočné a nepotrebné z
hľadiska zistenia a posúdenia rozhodujúcich skutočností v prejednávanej veci, vychádzajúc zo zásady
občianskeho súdneho konania, že skutkový stav na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní,
ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy účastníkov konania,
ktorímajúhlavnúzodpovednosťzazistenieskutkovéhostavuapreukázaniesvojichtvrdeníakdeaktivita

súdu v rámci dokazovania sa vo všeobecnosti obmedzuje na rozhodovanie, ktoré z označených dôkazov
účastníkmi konania vykoná. So zreteľom na uvedené preto vyhlásil súd uznesením dokazovanie za
skončené (§ 120 ods. 1, 4 O.s.p).Dôkazné bremeno stíha každého, kto navrhne dôkaz na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Kto
dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení neunesie, stratí spor.

Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje
poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená, a
fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa§806OZzpoisteniamajetkumápoistenýprávo,abymuboloposkytnutéplnenievovýškeurčenej

podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

Podľa§797ods.3OZ,plneniejesplatnédopätnástichdní,lenčopoistiteľskončilvyšetrovaniepotrebné
na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu, ak
sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ
povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

Podľa § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do
pätnástich dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie.

Podľa § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa , keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 OZ najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení,
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (v znení od 1. 1. 2009) výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu sa súd predbežne skúmal, či nárok
navrhovateľky nie je premlčaný.

Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v

primeraných dobách uplatnili s voje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby
neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje
dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom stanovená
premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo
nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa

oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky
premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe
právo (nárok) priznať ( § 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). Pritom zásada hospodárnosti
konaniamusíviesťkonajúcisúdktomu,abyprednostneposúdilvkonanívznesenúnámietkupremlčania
vzhľadom k tomu, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia

vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie napr. výšky bezdôvodného
obohatenia, škody a podobne (viď napr. R 29/1983).

Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101
až 110). Na premlčanie súd prihliadne na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno

premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dńa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa najneskoršie právo nanáhradu škody premlčí za tri roky a ak nejde o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa ,
kedy došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Občiansky zákonník v citovanom ustanovení § 106 ods. 1 viaže premlčanie práva uplynutím subjektívnej
dvojročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného: a/ o vzniknutej škode (nie iba o
protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého
druhu a rozsahu, ktorý možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj
nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde, okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o škode

sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním, b/ o škodcovi, t.j. o
tom, kto za škodu zodpovedá. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby môže byť teda rozdielny
vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o škode.

Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodená (navrhovateľka) dozvedela o škode treba v zmysle vyššie
uvedeného vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodenej o vzniknutej škode (nestačí teda

lenmožnosťdozvedieťsaonej),tedakedynadobudlavedomosťorozsahumajetkovejujmyvyjadriteľnej
v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia, t.j. ktorú bolo možné
natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodená svoj nárok na náhradu škody mohla uplatniť aj
na súde. Ide teda o vedomosť nielen o vzniku a existencii škody, ale aj o jej výške.

Súd dospel k záveru, že navrhovateľka sa dozvedela o tom, kto jej škodu na motorovom vozidle
spôsobil v deň dopravnej nehody, tak ako preukazuje Správa o dopravnej nehode z 18.1.2013 (čl. 4
spisu). Vedomosť navrhovateľky nielen o osobe škodcu (spoločnosť PPA CONTROLL, a.s. ) ale aj o
rozsahu škody (čl. 90 ) na jej vozidle nadobudla najskôr 13.1.2015, po oboznámení sa s predbežnou
cenou opravy vyhotovenou spoločnosťou AUTOGRAND, a.s., (čl. 90) pričom náklady na opravu boli

uhradené dňa 14.5.2015 (čl. 7). Od tohto okamihu, t.j. vedomosti o predbežnej cene opravy vozidla zo
dňa 13.1.2015 navrhovateľka mala preukázateľne vedomosť dozvedela sa nielen o tom, kto za škodu
zodpovedá, aj aj o rozsahu škody a mohla si príslušným návrhom na súde uplatniť aj nárok na náhradu
škody.

So zreteľom na uvedené nárok navrhovateľky premlčaný nie je.

Vyhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach súd dospel k záveru,
že návrhu navrhovateľky je potrebné vyhovieť, keď vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
dňa 18.1.2013 došlo na Nevädzovej ulici v O. ku škodovej udalosti, pri ktorej bolo motorové vozidlo

navrhovateľky, EČ: V poškodené prevádzkou motorového vozidla, EČ: O povinne zmluvne poisteného
u odporcu. Poškodenia spôsobené motorovým vozidlom, poisteným u odporcu si navrhovateľka nechala
opraviť v spoločnosti AUTOGRAND, a.s., IČO: 34 109 986, a za vykonanú opravu uhradila náklady na
opravu poškodeného vozidla vo výške 396,31 eur. Navrhovateľka má nárok na poskytnutie poistného
plnenia zo škodovej udalosti č. 6400962669, keď súd sa nestotožnil s obranou odporcu, že nárok

navrhovateľky na náhradu škody v dôsledku premlčania jej nároku zanikol.

Záverom sa žiada uviesť, že je nepochybne neštandartné, že poškodený začne škodovú udalosť
riešiť až takmer dva roky potom, ako k nej došlo. Avšak, konštrukcia zákona je taká, aká je, tzn.
že právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dńa, keď sa poškodený dozvie, nie mohol

dozvedieť o škode, a o tom, kto za ňu zodpovedá. Navrhovateľka sa o škode dozvedela až pri ohliadke
konanej autorizovaným servisom Toyoty dńa 13.1.2015. Súd sa stotožňuje s tvrdením navrhovateľky,
že za predpokladu, že by zamestnanec servisu splnil svoje povinnosti a okrem iného, náklady na
opravu vozidla nahlásil odporcovi bezodkladne, a nie až po vykonaní opravy, odporca mohol mať 5
dní na likvidáciu opravy (poistná udalosť sa stala 18.1.2013 a ohliadka vozidla bola uskutočnená a

navrhovateľka sa o výške vzniknutej škody dozvedela 13.1.2015). Navrhovateľke nemožno vyčítať,
že nedokázala uviesť výšku škody, ktorá bola na jej vozidle spôsobená škodovou udalosťou, v ktorej
súvislosti súd poukazuje na tri rozdielne cenové hladiny kompetentných osôb, keď cenu opravy zákazky
bola najprv vyčíslená na sumu 850 eur, následne bola kalkulácia opravy vyčíslená sumou 655,88 eur a
napokon bola cena opravy vyčíslená sumou 396,31 eur. V tejto súvislosti sa súd stotožňuje s tvrdením

navrhovateľky, že ako laik v tomto smere, nemohla vedieť, či sa budú poškodené dielce meniť, alebo
len opravovať. Napokon, zasielanie výziev odporcom navrhovateľke v konaní preukázané nebolo.
Súdne rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale aj spravodlivé, preto súd vzhľadom na všetky okolnostiposudzovanej veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a zaviazal odporcu zaplatiť
navrhovateľke sumu 396,31 eur.

Pretože sa odporca s plnením peňažného dlhu dostal do omeškania, má navrhovateľka právo aj na
zaplatenie úrokov z omeškania, výšku ktorých súd určil v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995
Z.z. Súd priznal navrhovateľke úroky z omeškania od 6.2.2015, keď odporca ukončil šetrenie poistnej
udalosti dňa 21.1.2015. Lehota na poskytnutie plnenia podľa vyššie citovaného ustanovenia zákona
uplynula 5.2.2015, odporca je so splnením svojej povinnosti v omeškaní od 6.2.2015.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Bratislava IV na Krajský súd v Bratislave.
Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods.3

O.s.p. ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané, datované, v
dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený
na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods.1 O.s.p. ( proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( § 205
ods.2 O.s.p.):
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnosti,aleboinédôkazy,,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť výkon
rozhodnutia.