Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. august 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/41/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313204417
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8313204417.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobcu CD Consulting, s.r.o., Politických
vězňů 1272/21, Nové Město - Praha 1, Česká republika, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanému K. S., nar. X.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, Y., za účasti
Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, zastúpeného
Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, o zaplatenie
877,13 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 8.4.2016
č. k. 21C/119/2013-113 v spojení s opravným uznesením zo dňa 30.6.2016 č. k. 21C/119/2013-141

jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením okrem výroku o čiastočnom zastavení konania.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom v Banskej Bystrici priznáva náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie v

časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 917,13 eur od 28.4.2010 do
26.1.2012 a zo sumy 877,13 eur od 27.1.2012 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol,
žalovanémunáhradutrovkonanianepriznalažalobcoviuložilpovinnosťzaplatiťvedľajšiemuúčastníkovi
trovy konania vo výške 191,02 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Opravným uznesením súd v
rozhodnutí zo dňa 8.4.2016 sp. zn. 21C/119/2013 opravil jeho označenie z uznesenia na rozsudok.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že posúdil za absolútne naplatené dojednanie

o vyplnení zmenky, ale aj následne vystavenú zmenku. Zdôraznil, že dohoda o vyplnení zmenky je
neprijateľnázmluvnápodmienka,atopodľačl.2písm.a/vspojenísust.prílohyods.1písm.s/Smernice
93/13/EHS, keďže ide o podmienku, ktorej účinkom a dôsledkom by bolo priznanie za nesplnenie
záväzku zo strany spotrebiteľa neprimerane vysokého príslušenstva pohľadávky - zmenkový úrok 0,25
% denne. Zároveň ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku aj podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Dohoda o vyplnení zmenky a následne vystavená zmenka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a umožňuje mu vymáhať od spotrebiteľa aj

neprimerane vysoké sankcie. Okrem toho nebola individuálne dojednaná. Na základe tejto podmienky
vystavená zmenka umožnila previesť indosáciou bez súhlasu spotrebiteľa práva zo zmluvnej strany
POHOTOVOSŤ, s.r.o., na žalobcu, čím došlo k zhoršeniu postavenia a ochrany práv spotrebiteľa.
Zmenka a jej indosácia nadmerne sťažili spotrebiteľovi možnosť realizovať práva spotrebiteľa. Takýtozáver vyplýva už z charakterov zmenkového konania, ktoré nepripúšťa skúmanie dôvodu vzniknutého
záväzku, ani ex offo ochranu spotrebiteľských práv. Tento právny úkon a vystavená zmenka, sú
absolútne neplatné aj podľa § 39 a § 3 Občianskeho zákonníka. Účelom tohto právneho úkonu je

prostredníctvom zmeniek obísť ustanovenia spotrebiteľského práva zameraného na reálnu a nielen
formálnu ochranu práv a povinností spotrebiteľa, a to aj súdom, v každom štádiu konania. Keďže žalobca
si uplatňoval v tomto konaní právo zo zmenky ako z cenného papiera a dohoda o vyplnení zmenky a
zmenka sú absolútne neplatné, súd návrh v celom rozsahu zamietol a sčasti rozhodol o späťvzatí žaloby
v súlade s ust. § 96 O.s.p.. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

3. Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o čiastočnom zastavení konania, podal včas odvolanie
žalobca, ktorý navrhol v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, aby žalobe bolo
vyhovené a zároveň si uplatnil si náhradu trov konania. Žalobca v podanom odvolaní poukazuje na
to, že súd rozhodol vo veci tak, že predtým vykonal dokazovanie, avšak strany sporu návrhy na
doplnenie dokazovania nemali. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., dokazovanie v sporovom konaní je ovládané

prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a
vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch
platnú zmenku, ktorá má všetky náležitosti predpokladané Zákonom zmenkovým a šekovým, tým
dokázal svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Potreba vykonať ďalšie dôkazy
musí vyplynúť zo samotného dokazovania. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu

zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových
strán počas písomnej fázy konania a vykonaného dokazovania nevyplynula potreba vykonať ďalšie
dôkazy. V tejto súvislosti súd svoj postup nevysvetlil. Predpokladom vydania rozsudku bolo predloženie
originálu zmenky, zmenkovej listiny, cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo
žalobcu. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak

tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté. Súd za nesporné považoval to, že žalovaný
so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., uzatvorili zmluvu o úvere, že zmenka je zabezpečovacou
zmenkou a že žalovaný uzavrel zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Uvedené údajne nesporné skutočnosti
však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Súd tieto fakty vyabstrahoval z dokazovania,
ktoré si sám navrhol. Takéto skutočnosti nemožno považovať za nesporné. Účastníci sa k týmto

skutočnostiam nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto
skutočností. Súd tak dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov a
nesprávnej interpretácii príslušných predpisov a práva EÚ. Nesúhlasí tiež s názorom, že by dohoda o
vyplnení zmenky mala byť neplatná podľa § 39 a § 3 OZ. Zdôrazňuje, že zmenka je samostatným
abstraktnýmzáväzkomneakcesorickejpovahy.Niejemožnéjuspájaťčipodmieňovaťinýmiokolnosťami

než sú na zmenke uvedené. Súd prvej inštancie sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke
upravených v zákone č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Je síce prípustné za
určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená
zo strany žalovaného a žalovaný nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Následkom
spomínaného postupu súdu, ktorý suploval aktivitu žalovaného bolo nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením § 5 ods. 1 O.s.p.. Samotný Zákon o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z. z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru
bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu
v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná.
Vzhľadom na samostatnosť zmenkového záväzku nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou

podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v tomto
konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, ide o platnú zmenku a uplatnený nárok žalobcu
je dôvodný. Rozhodnutie nemeckého Najvyššieho súdu, na existenciu ktorého poukazuje súd prvej
inštancie, nemôže negovať aplikáciu platnej právnej úpravy, ktorá je súčasťou právneho poriadku SR, a
to pokiaľ ide o zákon č. 191/1950 Zb.. Nespornosť záväzku žalovaného za zmenku zaplatiť sa vzťahuje

na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Zmenkový úrok je teda platný,
má byť priznaný v súdnom konaní o to viac, že žalovaný žiadne námietke voči zmenke neformuloval.
Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na viaceré rozhodnutia súdov SR a ČR, ktoré súvisia s danou
problematikou. Žalobca nesúhlasí s účasťou vedľajšieho účastníka, ktorý vystupuje v tomto konaní
na strane žalovaného. Nie je zrejmé, či žalovaný súhlasil so vstupom vedľajšieho účastníka do tohto

konania. V zmysle týchto dôvodov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrilo Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z., so sídlom v Banskej
Bystrici, ktoré navrhlo rozsudok potvrdiť ako vecne správny a uplatnil si náhradu vzniknutých trovodvolacieho konania. Zdôraznil, že v zmysle platných predpisov a judikatúry ESD je povinnosťou
súdu v každom štádiu konania a v každom druhu konania bez výnimky ex offo skúmať, či sa
nejedná o spotrebiteľský vzťah s tým, že ak súd príde k pozitívnemu zisteniu, na uvedený vzťah je

potrebné aplikovať právne normy spotrebiteľského práva. Má za to, že dojednanie v zmluve, ktoré
by zaväzovalo spotrebiteľa vyplniť blankozmenku je v rozpore s dobrými mravmi a je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Nový majiteľ zmenky bol pri jej nadobúdaní v zlej viere, nakoľko právny vzťah
pôvodného majiteľa zmenky a žalobcu vzbudzuje oprávnené pochybnosti, že tento ju nadobudol len
preto, aby zbavil žalovaného ako dlžníka možnosti vzniesť voči pôvodnému majiteľovi kauzálne

námietky. Uplatňovanie nároku žalobcom zo zmenky je neplatný právny úkon v dôsledku obchádzania
Zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj Občianskeho zákonníka.

5. Odvolací súd preskúmal rozsudok v spojení s opravným uznesením v napadnutej časti, a teda okrem
výroku o čiastočnom zastavení konania podľa § 379, § 380 a § 381 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného

sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal
bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné
nie je.

6. Nie je možné stotožniť sa s argumentáciu spochybňujúcou postup súdu pri vykonávaní dôkazov.

V prejednávanom spore predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na žalobcu
sídliaceho v Českej republike, ktorý následne svoje práva vyplývajúce zo zmenky uplatňuje pred súdom
Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu upraveného
Nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 z 11.7.2007. Článok 4 Nariadenia upravuje
zjednodušený a v zásade písomný spôsob vedenia konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu s

cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti. Žalobca začne konanie vyplnením príslušného tlačiva
a jeho zaslaním na súd. Pokiaľ by súd nemal na základe vyplneného tlačiva k dispozícii všetky
potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci, môže žalobcu vyzvať k doplneniu tlačiva a na iné úkony tiež
použitím príslušného tlačiva. Znenie Čl. 4 Nariadenia môže vzbudiť dojem, že súd nemá k dispozícií iné
dôkazné prostriedky ako príslušné tlačivá a v zásade nemá možnosť oboznámiť sa s inými písomnými

dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou zmluvou. Takýto výklad je ale nesprávny. Cieľom Nariadenia č.
861/2007 totiž nie je obmedziť sudcov pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci,
ale umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo
čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Z Čl. 8 a 9 uvedeného nariadenia jednoznačne
vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná možnosť sudcu vykonávať potrebné

dokazovanieanariadiťústnepojednávaniepokiaľtopovažujezapotrebné.Zjednodušenáformakonania
podľa tohto nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho dvora, ktorá prikazuje sudcom ex
offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi za predpokladu ak nie je ustanovené inak procesným právom
členského štátu v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva v Čl. 19 Nariadenia č. 861/2007.

7. Občiansky súdny poriadok ako základný procesný predpis v ustanovení § 120 v znení platnom do
30.6.2016 upravuje dôkaznú povinnosť. Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. umožňuje súdu výnimočne
vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V
danom prípade žalobcom predložená zmenka má svoj základ v dohode o vyplňovacom práve zmenky

obsiahnutej vo všeobecných úverových podmienkach právneho predchodcu žalobcu. Za takejto situácie
súd prvého stupňa musel z úradnej povinnosti skúmať, či medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo nie.

8. V zmluve o úvere zo dňa 4.4.2009 okrem údajov potrebných na identifikáciu žalovaného (meno a

priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, rodné číslo a číslo občianskeho preukazu), iné údaje uvedené nie
sú. Z iných konaní je známe, že právny predchodca žalobcu subjekty podnikajúce, resp. vykonávajúce
činnosť na základe iného ako živnostenského oprávnenia špecifikuje v zmluvách o úvere aj ich
obchodným menom a prideleným identifikačným číslom. Preto záver o spotrebiteľskom charaktere
zmluvy o úvere má oporu vo vykonanom dokazovaní.

9. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia zmluvy bola obsiahnutá v zákone č.
258/2001 Z.z.. Tento právny predpis v ustanovení § 2 písm. a/ definoval spotrebiteľský úver ako dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženejplatby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona
č. 258/2001 Z.z. bola fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho
podnikania a spotrebiteľom podľa ustanovenia § 3 ods. 2 tohto právneho predpisu fyzická osoba, ktorej

bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

10. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred prepravené a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym
predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa. Právny predchodca žalobcu mal v predmete svojej

činnosti poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho konania nebolo preukázané, aby úver poskytol
žalovanému za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. S prihliadnutím
na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné
bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, resp. jeho právny nástupca.
Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že
nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené

pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom prípade byť len všeobecný nič nehovoriaci
údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania, resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď
na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania, zamestnania, resp. podnikateľská činnosť s
uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy skutočne konal v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

11. Správnym nie je ani tvrdenie, podľa ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom nároku sa malo
vychádzať jedine z predloženej zmenky predstavujúcej samostatný abstraktný záväzok neakcesorickej
povahy. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov
a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru nezakazuje používanie

zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia Čl. 10 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu
povoliť ich používanie v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu
spotrebiteľa v takýchto situáciách. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom
na Čl. 14 uvedenej smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu
spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z

predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo
skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým prvom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je
abstraktný charakter zmenky, ktorý nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní zmenky prihliadal na kauzu
pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto
obsahuje nekalé zmluvné podmienky. Spotrebiteľ takisto nemá oprávnenie robiť voči majiteľovi zmenky

námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi, t.j. veriteľovi ktorý
poskytol pôvodný spotrebiteľský úver. Rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné
vo svetle judikatúry Súdneho dvora. Súdny dvor už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej
špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu,

ktorá podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje
aj Čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky
vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti
niektorých zmluvných podmienok, ide o zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o
porušenie zásady efektivity. V takomto právnom režime je totiž nemožné alebo minimálne neprimerane

ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, keďže v konaní o vymáhaní pohľadávky nie je
možné skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Spotrebiteľovi samozrejme aj v takejto situácii ostáva
možnosť uspokojiť veriteľa (nadobúdateľa indosovanej zmenky) a následne ho žalovať o náhradu škody,
ale v zmysle ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Zb., by spotrebiteľ musel v takomto prípade dokázať,
že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Dokázať takúto skutočnosť samozrejme nie

je nemožné, avšak dokazovanie tejto skutočnosti neprimerane sťažuje situáciu spotrebiteľa. Navyše je
zrejmé, že takáto požiadavka nie je v súlade s právom únie, keďže ochrana spotrebiteľa v zásade nie
je závislá od zavinenia veriteľa.

12. Abstraktný charakter zmenky bol spochybnený už v ustanovení § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. v

znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere. Podľa tohto ustanovenia v súvislosti s poskytovaním
úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať
od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len ak ide o
zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výškynesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške max. 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.
Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je

povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny
majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

13. Vyššie uvedené ustanovenie teda výslovne zakazovalo splniť dlh zmenkou alebo šekom. Výnimku
tvorila len zabezpečovacia zmenka zo zákonnými limitmi obmedzujúcimi výšku zmenkovej sumy. Právny

predchodca žalobcu zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval a zmenku napriek výslovnému
zákazu prijal a následne ju previedol na žalobcu. Zmenka vystavená v rozpore s právnym predpisom
predstavuje neplatný právny úkon podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

14. Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, táto ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa

vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej dohody žiadne
informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovaného nevyplývajú. Žalobca a ani jeho právny
predchodca sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôžu zbaviť
ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením
jehodôsledkovvneprospechžalovaného.Kýmrešpektovanietohtoprincípuvspotrebiteľskýchprávnych

vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech
spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti
prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane
spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy
spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu odporuje

požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť
spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.

15. Okrem toho vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom na povahu
tohto cenného papiera, si žalovaný bez akýchkoľvek pochybnosti zhoršil svoje zmluvné postavenie.

V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Dojednanie o zmenke nezohľadňujúce právne

predpisy na ochranu spotrebiteľa odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1. 2 Občianskeho zákonníka, a preto
je absolútne neplatné podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

16. K odvolacej námietke žalobcu o pôsobení vedľajšieho účastníka v konaní, odvolací súd poukazuje
na to, že o pripustení vstupu do konania vedľajšieho účastníka Združenia spotrebiteľov Slovenska so

sídlom v Bratislave už v tomto konaní bolo rozhodnutí, a to uznesením Okresného súdu Humenné zo
dňa 5.3.2015 č. k. 21C/119/2013-71 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo 6.8.2015 č. k.
5Co/191/2015-92. Toto rozhodnutie tak nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 9.9.2015.

17. S poukazom na všetky uvádzané dôvody odvolací súd rozsudok v spojení s opravným uznesením,

okrem výroku o čiastočnom zastavení konania, potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1
C.s.p.. Vzhľadom na výsledok odvolacieho konania, žalobca nemá právo na náhradu trov a žalovanému
v tomto štádiu konania trovy nevznikli. Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom v Banskej

Bystrici si uplatnilo nárok na náhradu trov odvolacieho konania v súvislosti s vyjadrením sa k odvolaniu.
S ohľadom na výsledok na odvolacieho konania má uvedené združenie nárok na náhradu trov v rozsahu
100 %, túto náhradu trov odvolacieho konania vzhľadom na výsledok konania má povinnosť uhradiť
žalobca s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne následne súd prvej inštancie podľa § 262
ods. 2 C.s.p..

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).