Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. júl 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/393/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214216422
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1214216422.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov
senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci navrhovateľa: W. X., nar.
X.X.XXXX, bytom V. XX, XXX XX Z., zastúpeného: Mgr. Ľuboš Jurčo, advokát, Pribinova 25, 811 09
Bratislava, proti odporcovi: V. X., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, XXX XX Z., o návrhu na zvýšenie
výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo

dňa 31.5.2016, č.k. 12C/147/2014-152, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu
navrhovateľa mesačne sumou 220 eur počnúc od 2.7.2014 s tým, že výživné je splatné k rukám
navrhovateľa, vždydo15-tehodňatohoktoréhomesiacavopred,zročnévýživnézaobdobieod2.7.2014

do 31.5.2016 vo výške 440 eur uložil odporcovi uhradiť navrhovateľovi spolu s bežným výživným v
mesačných splátkach po 100 eur pod stratou výhody splátok počnúc právoplatnosťou rozsudku, zmenil
rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 27P/497/2011 zo dňa 19.12.2011 v časti o
výživnom, vo zvyšku návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Právne rozsudok odôvodnil ust. § 62 ods. 1,2, 4,5, § 63 ods. 1,2, § 75 ods.1,2, § 78 ods. 1,3 zákona č.

36/2005Z.z.Zákonorodine(ďalejlen „Zákonorodine„),§142ods.2,§150ods.1 zákonač.99/1963Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej „O.s.p.“) konštatujúc, že mal nepochybne preukázané, že pomery na
strane navrhovateľa sa zmenili a bola daná potreba zvýšenia výživného, avšak nie v žiadanom rozsahu.
Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že odporca vykonáva
podnikateľskú činnosť, pri skúmaní pomerov na strane odporcu vychádzal z daňového priznania za rok
2014, kedy jeho príjmy zo živnosti dosiahli sumu 11.733,33 eur a výdavky vo výške 7.734,15 eur.

Prihliadol na skutočnosť, že odporca je vlastníkom bytu na K. U. XX O. Z. a vlastníkom motorového
vozidla vedeného na firmu. Z potvrdenia spoločnosti DELTA DEFENCE, a.s. mal za preukázané, že
odporca zo spoločnosti za rok 2014 nedostal a ani mu nebola priznaná žiadna odmena. Na základe
predložených daňových priznaní tak súd prvej inštancie dospel k záveru, že majetkové pomery odporcu
nie sú v takom rozsahu, aby uspokojili potreby navrhovateľa v rozsahu, ako sa návrhom domáhal. Pri
skúmaní pomerov na strane matky navrhovateľa súd prvej inštancie konštatoval, že matka navrhovateľa,

hoci vykonáva podnikateľskú činnosť, nie je schopná uspokojiť potreby svojich detí tak, ako to vyžadujú
a z tohto dôvodu jej prispieva na úhradu nákladov jej otec, t.j. starý otec navrhovateľa. Pri rozhodovaní
o návrhu súd prvej inštancie prihliadol ku skutočnosti, že odporca v závere konania poukázal aj na
to, že jeho priateľka je momentálne tehotná, čím je daný predpoklad, že odporca bude mať ďalšiu
vyživovaciu povinnosť. Po vyhodnotení všetkých dôkazov tak súd prvej inštancie dospel k záveru, že
na strane navrhovateľa sú odôvodnené a preukázané výdavky mesačne v sume 400 eur a vzhľadom

na schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu je návrh na zvýšenie výživného dôvodný v časti
220 eur. S prihliadnutím na skutočnosť, že odporca prispieva na školné dcére (t.j. sestre navrhovateľa)neurčil mu súd povinnosť podieľať sa na nákladoch na školné aj navrhovateľovi konštatujúc, že v konaní
nemal preukázané, že je v možnostiach odporcu túto čiastku v polovicu uhrádzať. V tejto súvislosti
konštatoval, že navrhovateľ s odporcom vopred nekonzultoval, či je v jeho možnostiach uhrádzať mu

náklady na školné na súkromnej vysokej škole a uzavrel, že navrhovateľ mal možnosť študovať fakultu
masmédií aj na štátnej škole, na ktorej sa školné neplatí, čím by sa výdavky navrhovateľa znížili. Pri
určení výšky zročného výživného súd prvej inštancie zohľadnil v konaní nesporované platby výživného
poukazované titulomvýživnéhoodporcomnavrhovateľovivovýške200eurmesačneodpodanianávrhu
až do rozhodnutia vo veci samej. Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie návrh navrhovateľa zamietol majúc

za to, že navrhovaná výška výživného je neprimeraná veku a potrebám navrhovateľa.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 142 odsek 2 a § 150 ods. 1 O.s.p.
konštatujúc, že konanie o zvýšenie výživného je konaním špecifickým, pretože zákonná vyživovacia
povinnosť rodičom k deťom trvá do času, kým dieťa nie je schopné sa samostatne živiť. Ďalej uviedol,
že i keď bol navrhovateľ v konaní o zvýšenie výživného úspešný, pri určení výživného sa stotožnil s

vyjadreniami odporcu, výživné priznal vo výške 220 eur a nie v navrhovanej výške 380 eur.

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ namietajúc, že
súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nedostatočným spôsobom zistil majetkové pomery odporcu.

V konaní nebolo dostatočne preukázané, že schopnosti a majetkové pomery na strane odporcu mu
neumožňujú podieľať sa na jeho nákladoch na školné. Namietal, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní
neprihliadol na skutočnosť, že naďalej býva u svojej matky, ktorá mu poskytuje osobnú starostlivosť,
zabezpečuje stravu, ubytovanie ako aj vreckové a je nútený prostredníctvom svojej matky ako aj sám
žiadať o finančnú pomoc svojho starého otca. Uviedol, že odporca v konaní nepreukázal z akých príjmov

zabezpečuje svoje a priateľkine životné potreby, z akých prostriedkov platí výživné na dcéru I. X. a
uhrádza polovicu jej školného vo výške 1.150 eur. Mal za to, že súd prvej inštancie v napadnutom
rozhodnutí nesprávne prihliadol na budúcu vyživovaciu povinnosť odporcu, keď poukázal na to, že
priateľka odporcu je tehotná. Rovnako namietal, že odporca v konaní nepreukázal výšku svojich
životných nákladov. Vzhľadom k uvedenému žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil

alebo zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

5. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe
výsledkov dokazovania k správnemu záveru o zmene pomerov na strane navrhovateľa odôvodňujúcich
zvýšenie výživného, pričom však zohľadnil nižšiu výšku odôvodnených potrieb navrhovateľa než ním

tvrdených a zohľadnil možnosti a schopnosti výživou povinného odporcu. I keď súd prvej inštancie v
napadnutom rozhodnutí vzal do úvahy aj tehotenstvo jeho priateľky, túto skutočnosť len konštatoval, bez
bližšej konkretizácie a vplyvu na rozhodnutie. Poukazovať na osobnú starostlivosť matky navrhovateľa
a zohľadniť to pri určení výživného v prípade navrhovateľa, považoval za právne irelevantné, nakoľko
sa jedná o plnoletú osobu a nie o maloleté dieťa. Mal za to, že bez ohľadu na plnenie zákonných kritérií

pre určenie vyživovacej povinnosti, súd nemôže priznať výživné v prípade zisteného rozporu s dobrými
mravmi. I keď došlo k narušeniu rodinných vzťahov otca a syna je nesporným, že navrhovateľ výživné
potrebuje s ohľadom na potrebu zvýšenia kvalifikácie. Vzhľadom k uvedenému považoval napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne a žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
ako vecne správne potvrdil.

6. K vyjadreniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 21.9.2016,
pričom odkázal na obsah podaného odvolania a opätovne poukázal na skutočnosť, že odporca
nepreukázal výšku svojich životných nákladov, nepredložil jediný dôkaz o týchto skutočnostiach ani
o nákladoch spojených s užívaním bytu na K. U. Č.. XX O. Z.. Vykonané dokazovanie súdom

prvej inštancie z predložených daňových priznaní nemožno považovať za jediné objektívne meradlo
zisťovania majetkových pomerov odporcu. Mal za to, že odporca opomína skutočnosť, že zákonná
vyživovacia povinnosť rodičov vzniká voči deťom ich narodením a trvá do času, kým dieťa nie je schopné
sa samo živiť. Domnieva sa preto, že súd prvej inštancie mal v čase rozhodovania prihliadnuť na
daňové priznanie odporcu za kalendárny rok 2015, nakoľko v čase rozhodovania už boli známe výsledky

hospodárenia povinného za rok 2015. Vzhľadom k uvedenému tak súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov v konaní dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň nedostatočným
spôsobom zistil majetkové pomery odporcu.7.Odporcasakvyjadreniunavrhovateľavyjadrilpodanímzodňa17.10.2016auviedol,ževnapadnutom
rozhodnutí súd prvej inštancie správne vychádzal z jeho schopností, možností a majetkových pomerov,
po zohľadnení vyživovacej povinnosti na sestru navrhovateľa a ustálil výšku výživného na navrhovateľa

na sumu 220 eur. Neurčenie aj školného výživným súd prvej inštancie správne odôvodnil nemožnosťou
odporcu podieľať sa aj na týchto nákladoch navrhovateľa na štúdium, ktoré nepovažoval za nevyhnutné,
nakoľko rovnaké štúdium by dosiahol navrhovateľ aj na štátnej vysokej škole a s nižšími výdavkami.
Pre úplnosť odporca doplnil, že mu pribudla dňom 30.9.2016 ďalšia vyživovacia povinnosť, nakoľko sa
mu narodil syn W. X..

8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom podaného odvolania (§ 65, § 66 zák. č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „C.m.p.“), a nie je viazaný odvolacími dôvodmi,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 470 zák. č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a podľa § 65, § 66 v spojení s § 395 C.m.p.
a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

9. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že odporcovi bola voči vtedy maloletému
navrhovateľovi naposledy určená vyživovacia povinnosť rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo
dňa 19.12.2011 (právoplatným dňa 19.1.2012), č.k. 27P/497/2011-28 na sumu 200 eur mesačne, ktorá
bola stanovená na základe dohody rodičov maloletého dieťaťa schválenej súdom.

10. Pokiaľ ide o rozsah odvolania, z obsahu odvolania je zrejmé, že navrhovateľ odvolaním napadol
všetky výroky rozhodnutia súdu prvej inštancie.

11.Podľa§1C.m.p.podľatohtozákonasúdyprejednávajúarozhodujúveciustanovenévtomtozákone.

12. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 395 ods. 1 ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Podľa § 395 ods. 2 C.m.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

15. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v
konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do
30.6.2016. O odvolaní navrhovateľa rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015
Z.z. a zák.č. 161/2015 Z.z.

16. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

17. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

18. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona.

19.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

20. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.21. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

22. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

23. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

24. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
nebolo vydané v konaní postihnutou niektorou z procesných vád uvedených v § 389 ods.1 C.s.p.,
odvolací súd po posúdení okolnosti prejednávanej veci dospel k záveru, že konanie súdu
prvej inštancie má vadu uvedenú v ust. § 389 ods.1 písm. b) C.s.p.. Porušenie práva na spravodlivý
proces, znamená znemožnenie strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred
odvolacím súdom. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojim procesným
postupom v rozpore so zákonom, spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú možnosť konať pred
súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré C.s.p. priznáva na účelné uplatnenie
alebo bránenie práva proti druhému účastníkovi. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá

svoje právne opodstatnenie, a preto je vždy nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska
ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie.

25. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne

vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

26. Nepreskúmateľné je teda také rozhodnutie súdu, ktoré nemá náležitosti uvedené v §

157 ods. 2 O.s.p.. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťamiajehomyšlienkovýpostupmusíbyť vodôvodnenídostatočnevysvetlenýnielen
z hľadiska výsledkov vykonaného dokazovania a skutkových zistení súdu, ale tiež z hľadiska prijatých
právnych záverov. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody, so zreteľom
na ktoré rozhodol. Odôvodnenie rozhodnutia súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre

uskutočnenie prieskumu v (prípadnom) odvolacom konaní (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 8.9.2011, č.k. 3Cdo 96/2011).

27. Zákon o rodine v znení neskorších predpisov v ust.§ 62 a nasl. upravuje základné pravidlá pre
určenie výšky výživného na dieťa. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane

dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča (v
prejednávanej veci otca) musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti,
ktoré sa v konaní preukážu. Snaha povinného znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru
je zo zákona eliminovaná tým, že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti (akejkoľvek) súd neprihliada
len na skutočné príjmy povinného, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza

sa z jeho potenciálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by povinný mal, resp. mohol dosahovať pri existencii
objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný
stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a podobne). V zmysle § 75 ods. 1 vety druhej
Zákona o rodine na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak
sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu;

rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

28. Ustanovenie § 159 ods. 3 O. s. p. (v znení účinnom do 30. júna 2016) určovalo, že len čo sa
o veci právoplatne rozhodlo, nemohla sa vec prejednávať znova. Občiansky súdny poriadok však
umožňoval zmenu rozsudku, odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok (alebo na plnenie

v splátkach), ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok
(alebo splátok). Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci znova rozhodnúť, je zmena
pomerov. Znamená to, že okolnosti, z ktorých súd vychádzal v čase vyhlásenia posledného rozhodnutia
sa zmenili v takej miere, že sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov. Zmena pomerovmohla byť odôvodnená okolnosťami na strane oprávnenej alebo povinnej osoby , pričom sa mohla
prejaviť aj objektívne vývojom životných nákladov. Zmena výšky výživného bola (a i za súčasnej právnej
úpravy i naďalej je) možná najskôr od času, keď preukázateľne k zmene pomerov došlo.

29. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí preto konajúci súd porovnať okolnosti dôležité pre určenie
výživného ako v čase predchádzajúceho, tak i nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a
úplných výsledkov dokazovania. Pri posudzovaní zmenených pomerov musí prihliadať ku všetkým
okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na

všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom
na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov (u
oprávneného napr. v súvislosti s pribúdajúcim vekom, začínajúcou školskou dochádzkou, prípravou
na budúce povolanie, u povinného napr. v dôsledku zmeny zárobku, pribudnutia či zániku vyživovacej
povinnosti atď.) v porovnaní s pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Pokiaľ by súd
nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by o

neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene
výšky výživného preto treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho,
ako aj nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Len v
prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky
vyživovacej povinnosti.

31. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní
dôsledne neskúmal zmenu pomerov na strane navrhovateľa a jeho rodičov, na ktorých výživu je i
naďalej odkázaný v porovnaní s pomermi na strane navrhovateľa a jeho rodičov v čase schválenia
rodičovskej dohody v predchádzajúcom rozsudku (rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa

19.12.2011, č.k. 27P/497/2011-28). Možno uviesť, že aj keď v odôvodnení posledného súdneho
rozhodnutia upravujúceho výšku vyživovacej povinnosti odporcu z dôvodu schválenia rodičovskej
dohody absentujú základné skutkové zistenia týkajúce sa pomerov na strane rodičov navrhovateľa,
odvolací súd konštatuje, že bez doplnenia dokazovania vo vzťahu k pomerom na strane navrhovateľa
a jeho rodičov v čase vydania pôvodného rozhodnutia, nemožno objektívne posúdiť opodstatnenosť

nároku navrhovateľa na zvýšenie výživného.

32. Preto možno súhlasiť s námietkou navrhovateľa, že nemožno považovať za postačujúce pri skúmaní
pomerov na strane povinného (odporcu) len predloženie daňového priznania odporcu za rok 2014, a to i
s prihliadnutím na okolnosť, že návrh na začatie konania bol podaný na súd dňa 2.7.2014 a rozhodnutie

bolo súdom prvej inštancie vydané dňa 31.5.2016. Rovnako z obsahu spisového materiálu nevyplýva,
že by súd prvej inštancie skúmal v celom rozsahu majetkové pomery odporcu, stupeň dosiahnutého
vzdelania, jeho zameranie, zdravotný stav a ani to, či a kedy u odporcu došlo porovnaním pomerov
existujúcich na jeho strane v čase vydania posledného súdneho rozhodnutia (t.j. od posledného určenia
výživného) k zmene majetkových a zárobkových pomerov (schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a

pod.). Vo vzťahu k príjmu odporcu je potrebné zistiť aj dôvody prípadného zníženia jeho
príjmov, a vyhodnotiť jeho potencialitu príjmov v zmysle vyššie uvedených kritérií. Vzhľadom k
uvedenému možno považovať záver súdu prvej inštancie o schopnostiach, možnostiach a majetkových
pomeroch odporcu odôvodňujúcich zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti na navrhovateľa od 2.7.2014
o sumu 20 eur mesačne za predčasné a nepreskúmateľné.

33. Odvolací súd sa zhoduje s úvahou súdu prvej inštancie v tom, že k zmene pomerov na strane
navrhovateľa došlo tým, že v priebehu roka 2014 začal študovať na vysokej škole. Rovnako však pri
rozhodovaní o výške výživného a pri skúmaní odôvodnených potrieb navrhovateľa bude potrebné
posúdiť stav v čase vydania pôvodného rozhodnutia a porovnať tento stav s pomermi v čase podania

návrhu. Až po dôkladnom preskúmaní pomerov na strane odporcu (povinného) v čase rozhodovania o
podanom návrhu a doplnení dokazovania o zistenie pomerov na strane navrhovateľa a jeho rodičov v
čase vydania pôvodného rozhodnutia, možno objektívne posúdiť, či v čase rozhodovania o podanom
návrhu došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľa a jeho rodičov. V tejto súvislosti je potrebné mať
na zreteli, že matka navrhovateľa si svoju vyživovaciu povinnosť voči nemu riadne a dlhodobo plní.

34. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 120 ods. 1 posledná veta O. s. p., účinného do
30.6.2016, ktorý súdu umožňoval, aby vykonal aj iné dôkazy, ktoré navrhli účastníci konania. Predmetné
ustanovenie teda dávalo súdu možnosť napomôcť k zisteniu správneho skutkovéhostavu. Možno povedať, že išlo o prelomenie zásady formálnej pravdy v sporovom konaní, pretože súd
vlastne prestáva byť viazaný dôkaznými návrhmi strán. Tento postup však nebol pravidlom, naopak, išlo
o výnimočný postup, ktorý bolo možné využiť najmä vtedy, keď bolo vykonanie nenavrhnutých dôkazov

nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Činnosť súdu v tejto oblasti teda nemala byť akýmsi „pátraním"
po dôkazoch, ale išlo o oprávnenie súdu vstúpiť iniciatívne do konania vtedy, ak táto potreba z konania
logicky vyplynula a zabezpečila spravodlivé rozhodnutie vo veci. Potreba možnosť vykonať
aj iný dôkaz by teda mala vyplývať z doterajších prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov. Navyše
v čase súčasného rozhodovania je konanie o výživnom na plnoleté dieťa systematicky zaradené do

Civilného mimosporového poriadku, v rámci ktorého platí vyhľadávací princíp.

35. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že pri rozhodovaní vo veci
zohľadnil skutočnosť, že priateľka odporcu bola v danom čase tehotná a odporcovi vznikne ďalšia
vyživovacia povinnosť. I keď z odôvodnenia napadnutého nie je zrejmým, či a v akom rozsahu
uvedená skutočnosť mala vplyv na rozhodnutie súdu prvej inštancie, možno konštatovať, že vznik

ďalšej vyživovacej povinnosti nie je sám o sebe dôvodom na zníženie výživného na ostatné maloleté/
plnoleté deti (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 4Tdo/250/2012). Z napadnutého
rozhodnutia nie je ďalej odvolaciemu súdu zrejmým, ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že
navrhovateľovi je dôvodným priznať výživné vo výške 220 eur, keďže v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že na strane navrhovateľa považuje za preukázané výdavky v

sume 400 eur, z toho na jedného rodiča v sume 200 eur. Odvolací súd musí konštatovať, že aj v tomto
smere je záver súdu prvej inštancie nepreskúmateľný.

36. K tvrdenému nesúladu navrhovaného zvýšeného výživného s dobrými mravmi, ktoré vo vyjadrení
k odvolaniu navrhovateľa uviedol odporca, odvolací súd uvádza nasledovné. Narušené osobné vzťahy

medzi navrhovateľom a výživou povinnou osobu (ako otcom a synom) sú dôsledkom vážnych
nedostatkov v komunikácii medzi nimi, ako i oddeleného žitia a odchodu rodiča zo spoločnej domácnosti.
Za uvedený stav nemôže niesť žiadnu zodpovednosť navrhovateľ, ako dieťa, už vôbec nie nepriznaním
zvýšenéhovýživného.Absenciacitovejväzbyaosobnéhokontaktuoprávnenejapovinnejosobyvyplýva
z dlhodobého vývoja ich vzájomného vzťahu, od narodenia dieťaťa po dobu dovŕšenia jeho plnoletosti,

v ktorom období má rozhodujúcu úlohu rodič, ktorý nesie primárnu zodpovednosť za úroveň i rozvíjanie
tohto vzťahu, ako plnoletá a zrelá osoba. Nepriznaním zvýšeného výživného nemožno sankcionovať
dieťa, za nedostatky v tomto osobnom vzťahu, riešenie ktorých spočíva opäť v citlivom prístupe rodiča
a prejavoch skutočného záujmu o dieťa. Narušený vzťah rodiča a dieťaťa, prejavujúci sa nedostatkom
komunikácieanezáujmom,niejemožnézamieňaťsneúctivýmprístupomdieťaťakotcoviahodnotiťako

konanie rozporné s dobrými mravmi. Odvolacia námietka výživou povinnej osoby v uvedenom smere
nebola preto dôvodná a nebol daný ani postup súdu podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, ktorý postupoval
správne a neaplikoval uvedené ustanovenie Zákona o rodine.

37. Ako neadekvátnu posúdil odvolací súd i argumentáciu súdu prvej inštancie, že navrhovateľ ako

mladý človek si môže svoje potreby čiastočne financovať sám formou privyrobenia. Štúdium na vysokej
škole samo o sebe vyžaduje potrebnú prípravu, návštevu školy a nemožno opomenúť ani nevyhnutnosť
prípravy v domácom prostredí. Vysokoškolské štúdium z hľadiska jeho časovej náročnosti nemožno
porovnávať so štúdiom na strednej škole, a nevyhnutnou podmienkou na jeho zvládnutie je dostatočná
a pravidelná príprava ako i potreba zregenerovania síl tak, aby študent bol pripravený absorbovať

nové poznatky. V danom prípade je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že navrhovateľ navštevuje
dennú formu štúdia, preto úvahy smerujúce k tomu, že má dostatok času popri škole brigádovať,
považuje odvolací súd prinajmenšom za nevhodné a naviac ani za nepreukázané. Práve sústredenie sa
navrhovateľa v plnej miere len na úspešné skončenie vysokoškolského štúdia, by malo byť pre odporcu
tým najpodstatnejším. Ak by aj navrhovateľ príležitostne brigádoval, takýto príjem nemožno považovať

za príjem stály a trvalý a účelom pokrývajúci základné a dôvodné potreby navrhovateľa.

38. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol, že nie sú dôvody na určenie povinnosti
odporcovi podieľať sa na nákladoch navrhovateľa na školné, a to s ohľadom na to, že odporca
už prispieva na školné sestre navrhovateľa a s ohľadom na to, že navrhovateľ vopred s odporcom

takúto formu štúdie nekonzultoval. S uvedenými závermi súdu prvej inštancie sa nemožno stotožniť,
nakoľko skutočnosť, že sestra navrhovateľa už študuje na súkromnej škole, nie je dôvodom na to,
aby nemal rovnaké možnosti aj navrhovateľ. Vzhľadom k už uvádzanému faktickému narušeniu
vzťahov navrhovateľa a odporcu, je otázne, či by medzi navrhovateľ a odporcom došlo k dohode privýbere vysokej školy. Preto závery súdu prvej inštancie o neodôvodnosti uloženia povinnosti odporcovi
prispievať na školné navrhovateľa, považuje odvolací súd za nesprávne.

39.Odvolacísúdnapokon konštatuje,žezodôvodnenianapadnutéhorozhodnutianevyplývadôvodnosť
poskytnutia možnosti odporcovi zročné výživné uhradiť v splátkach po 100 eur mesačne, pod stratou
výhody splátok. Ak mal súd prvej inštancie za to, že je na mieste v prejednávanej veci určiť na plnenie
lehotu dlhšiu alebo stanoviť, že plnenie sa má stať v splátkach, mala byť táto časť výroku rozhodnutia
podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili prijaté závery

súdu.

40. Rozhodnutie súdu prvej inštancie tak nespĺňa zákonné náležitosti predpísané v § 220 ods. 2 C.s.p.,
nakoľko v ňom absentujú dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil, a z
toho vyplývajúci jednoznačný a nepochybný záver o nedôvodnosti návrhu navrhovateľa na zvýšenie
výživného nad sumu 220 eur mesačne. Je potrebné konštatovať, že súd v rozhodnutí nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, čo v danom prípade
predstavuje práve skúmanie a vyhodnotenie zmeny pomerov. Právo na spravodlivý súdny proces je
naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych
noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté

v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.
Vychádzajúczobsahuodôvodnenianapadnutéhorozhodnutiajeajvovzťahuknámietkamnavrhovateľa
možné konštatovať, že odvolaním napadnuté rozhodnutie uvedeným požiadavkám nevyhovuje a
námietky navrhovateľa sú dôvodné, čím je zároveň naplnený dôvod pre zrušenie prvoinštančného
rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a čiastočne podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p..

41. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a
c) C.s.p. zrušil, pretože jeho nepreskúmateľnosťou došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a
tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou prvoinštančného súdu bude pri ďalšom prejednaní

veci skúmať a posúdiť zmenu pomerov na strane navrhovateľa a jeho rodičov, na výživu ktorých je
navrhovateľ odkázaný, a to od posledného určenia výživného, vyhodnotiť (aj prípadné ďalšie) vykonané
dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, opätovne vo veci rozhodnúť a odôvodniť rozhodnutie tak,
aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 C.s.p., t.zn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy
oprelsvojeskutkovézisteniaaakýmiúvahamisariadilpri posúdenínávrhunavrhovateľa,predovšetkým

ako vyhodnotil vyššie uvedenú zmenu pomerov a na základe čoho dospel k záveru o opodstatnenosti/
neopodstatnenosti zvýšenia výživného; v novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o
náhrade trov konania (§ 396 ods.3 C.s.p.).

42. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.

2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§

427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).