Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. október 2017

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 10C/266/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712216932
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Uhrík

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1712216932.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Uhríkom, v právnej veci žalobkyne:

Pohotovosť, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej: Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: SR - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalovaného na spojenie vecí zamieta.
II. Súd žalobu z a m i e t a .
III. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 27.09.2012 sa žalobkyňa domáhala náhrady majetkovej a nemajetkovej

ujmy vzniknutej jej nesprávnym úradným postupom exekučného súdu ( Okresného súdu Pezinok )
v konaní medzi oprávneným: POHOTOVOSŤ, s.r.o. a povinným: B. O., o vymoženie pohľadávky
vzniknutej na podklade Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXXXXXX. Exekučný súd bol v konaní nečinný
a postupoval so zbytočnými prieťahmi a v lehote stanovenej zákonom nerozhodol včas o zmene
súdneho exekútora. Oprávnenej vznikla z dôvodu nesprávneho postupu súdu majetková škoda a to
náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správa a
vymáhania pohľadávky v celkovej sume 175 eur. Náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť spôsobená

porušením práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v spojení s
porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, vyčíslila žalobkyňa na sumu 995,76
eur. Žalobkyňa sa domáhala, aby súd medzitým rozsudkom určil, že žalovaná je zodpovedná za škodu,
ktorá vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Pezinok a následne zaviazal žalovanú
na zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy vzniknutej žalobkyni. Podanou žalobou žalobkyňa
zároveň navrhla, aby súd prikázal vec na rozhodnutie inému súdu s poukazom na to, že Okresný súd
Pezinok nie je nestranným súdom, keďže práve Okresný súd Pezinok zapríčinil svojím konaním vznik

škody na strane žalobkyne.

2. Podľa § 297 veta druhá písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj
„CSP“), pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia
veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 Eur.

3.Podľa§219ods.3CSP,voveciach,vktorýchsúdrozhodujerozsudkombeznariadeniapojednávania,

oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.4. Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení bol vo veci dňa 12.10.2017 verejne vyhlásený
rozsudok bez nariadenia ústneho pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo
vyvesené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 03.10.2017.

5. Súd pristúpil k zhodnotenou zisteného skutkového stavu, ktorý mal za preukázaný pripojeným súdnym
exekučným spisom tunajšieho súdu.

6. Skutkový stav: Na tunajšom súde bolo doručené podanie so žiadosťou o vydanie poverenia na

vykonanie exekúcie dňa 15.04.2016 súdnym exekútorom JUDr. Alena Salayová, exekútorský úrad
so sídlom Levice, P. Jilemnickéjho č. 1, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ s..r.o. c/a
povinný: B. O., o vymoženie peňažnej pohľadávky a jej príslušenstva. Exekúcia bola začatá na základe
návrhu podaného oprávnenou, ktorý bol podaný exekútorskému úradu. Tunajší súd vydal poverenie na
vykonanie exekúcie č. 5107000061. Dňa 06.10.2010 podal žalobca návrh na zmenu súdneho exekútora,
o ktorej súd nerozhodol v zákonnej lehote.

7. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré
boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi, ktorým je

zákon č. 58/1969 Zb.

8. Podľa § 3 zákona 514/2003 Z.z ods. 1:
Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom. 3 sp. zn. 9C 47/2013

9. Podľa § 3 zákona 514/2003 Z.z ods. 1 :
Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.

10. Podľa § 9 z. č. 514/2003 Z.z. ods. (1), štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

11. Podľa § 9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z.z., pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca

sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

12.Podľa§15ods.1z.č.514/2003Z.z.,nároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenejnesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

13. Podľa § 17 ods. 1 z. č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

14. Podľa § 17 ods. 2 z. č. 514/2003 Z.z, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

15. Podľa § 17 ods. 3 z. č. 514/2003 Z.z Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

16. Podľa § 17 ods. 4 z. č. 514/2003 Z.z (Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku
2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi
podľa osobitného predpisu.

17. Podľa § 18 ods. 1 z. č. 514/2003 Z.z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených

trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

18. Podľa § 18 ods. 2 z. č. 514/2003 Z.z, náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov
konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak
tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.

19. Podľa § 18 ods. 3 z. č. 514/2003 Z.z , súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia,

ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná
odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody pred príslušným orgánom.

20. Použitá judikatúra : Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. novembra 2003,

sp.zn. 3 Cdo 134/03: Charakter majetkovej ujmy (škody) má aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa
(oprávneného), ktoré nastalo v časovej a vecnej súvislosti so zmarením možnosti uspokojenia jeho
pohľadávky v konaní o výkon rozhodnutia predajom dlžníkovej nehnuteľnosti, ak k zmareniu predaja a
poklesu hodnoty jeho pohľadávky došlo v dôsledku nesprávneho úradného postupu.

21. Treba dodať, že zákon je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym a ustanovenia
Občianskeho zákonníka sa uplatnia vtedy, ak zákon nemá vlastnú úpravu.

22. Zákon nedefinuje "nesprávny úradný postup", z obsahu tohto pojmu ale vyplýva, že podľa
konkrétnychokolnostítoho-ktoréhoprípadumôžeísťoakúkoľvekčinnosťspojenúsvýkonomprávomocí

určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel
stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva
z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom
predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska
účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu

môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci
jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené
vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie (nie
však samotné vydanie rozhodnutia), lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosťštátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá
zodpovedá právu na prejednanie veci "bez zbytočných prieťahov" (čl. 48 ods. 2 Ústavy 5 sp. zn. 9C
47/2013 Slovenskej republiky).

23. Právne posúdenie veci: V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala určenia zodpovednosti štátu
a zaplatenia náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu neprávneho úradného postupu
Okresného súdu Pezinok, ako súdu exekučného, ktorý mal spočívať v prieťahoch v konaní pri rozhodnutí
súdu o návrhu oprávneného, v dôsledku ktorých vznikla žalobkyni majetková škoda a nemajetková ujma.

24. Objektívna zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), predpokladá súčasné splnenie troch
podmienok:
1. nesprávny úradný postup,
2. vznik škody,
3. príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

25. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v
dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie (nie však samotné vydanie
rozhodnutia), lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho
činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie

veci "bez zbytočných prieťahov" (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).

26. V prejednávanej veci bolo zistené, že súd konal v lehotách dlhších, ako sú lehoty stanovené
zákonom.

27. Ustanovenia Exekučného poriadku upravujú postup súdneho exekútora a exekučného súdu a
ukladajú, aby v lehote 30 dní od doručenia, rozhodnúť o návrhu na zmenu súdneho exekútora. V danom
prípade táto lehota nebola dodržaná.

28. Žalobkyňa súdu nepreukázala, že by jej nejaká škoda alebo nemajetková ujma vznikla. Škodu

definujeme ako zníženie alebo zmenšenie majetku poškodeného, ku ktorému by nebolo inak došlo. Ak si
zoberieme výpis z obchodného registra žalobkyne, môžeme zistiť, že v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti i poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Pri výkone tejto činnosti musí žalobkyňa bežne
rátať i s takou agendou ako je správa pohľadávok a vymáhanie pohľadávok, teda i výkonom svojich
zamestnancov, vrátane udržiavania a správy informačného systému a administratívnou činnosťou.

Nejednásatakúčinnosť,ktorúbymuselažalobkyňavykonávaťnadrámecsvojejobvyklejčinnosti.Suma
175 eur, o ktorú sa údajne mal znížiť majetok žalobkyne nie je ničím preukázaná, rovnako tak údajne
vzniknutá nemajetková ujma. O vzťahu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a
škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, t.j. ak je medzi nimi vzťah
príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by

ani škoda. V tomto prípade nebola preukázaná škoda a nemajetková ujma, takže nemožno hovoriť ani
o príčinnej súvislosti.

29. Právny záver: Žalobkyňa nepreukázala súdu vznik takých právnych skutočností, ktorých dôsledkom
by bol vznik zodpovednosti žalovanej za nesprávny úradný postup Okresného súdu Pezinok a to: vznik

škody a príčinnej súvislosti medzi nimi navzájom. Tento záver, viedol súd k zamietnutiu jej žaloby v
celom rozsahu.

30. Len pre úplnosť súd uvádza, že žalobca vo svojom žalobnom petite žiadal najprv vo veci rozhodnúť
tzv. medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods. 2 O.s.p.). K tomu súd uvádza, že ak súd uzná, že je tu dôvod

pre postup podľa § 152 ods. 2 O.s.p. resp. od 01.07.2016 podľa § 214 C.s.p., môže vydať medzitýmny
rozsudok aj bez návrhu účastníka konania, Ak súd takémuto návrhu účastníka konania na vydanie
medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto návrhom sa nemusí
vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o veci samej.

31. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom k tomu,
že žalovanej, ktorá bola v konaní plne úspešná žiadne trovy nevznikli, súd jej náhradu trov konania
nepriznal.Poučenie:

Proti výroku uznesenia o spojení konania odvolanie nie je prípustné ( § 355 ods. 2 CSP).

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho
doručenia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Právne neúčinné je odvolanie podané
osobou, ktorá sa práva podať odvolanie vzdala.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.