Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. november 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 18C/162/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316203895
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316203895.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou v spore žalobkyne: J. G., nar. XX.X.XXXX,

bytom Š. XX, L., zastúpená: G. D., bytom X. XX, L., proti žalovanému: M.. I. Y., nar. X.X.XXXX, bytom
D. XXXX/XX, L., právne zastúpený: JUDr. Valéria Brečková, advokátka so sídlom Daľkovská 470/14,
Snina, o zaplatenie 3.000,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Zastavuje konanie v časti o zaplatenie 479,18 eur.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 68 % proti žalobkyni.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.X.XXXX domáhala zaplatenia 3.000,- eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 9.1.2016 do zaplatenia, nákladov na upomienky
6,- eur a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný využil jej ťažkú situáciu - úmrtie manžela a v rokoch XXXX -
XXXX od nej postupne vylákal pôžičky v celkovej hodnote vysoko prevyšujúcej 3.000,- eur. Žalovaný
svoj záväzok splatiť si svoje dlžoby stále pod rôznymi zámienkami odsúval, pritom stále útočil na

jej city. Keďže za celý čas žalovaný neprejavil ani najmenšiu snahu, aby začal splácať svoju dlžobu
aspoň menšími čiastkami, pochopila, že sa jedná o podvod, preto žalovanému poslala dňa 8.1.2016
upomienku. Keďže žalovaný písomne na jej upomienku nereagoval, poslala mu dňa 3.2.2016 druhú
upomienku a posledný pokus o zmier. Žalovanému poslala dňa 29.2.2016 riadnu dohodu o splátkach
dlžoby a sprievodný list. Túto dohodu podpísal žalovaný, vhodil do jej poštovej schránky dňa 4.3.2016 a
tiež súčasne poslal dve sms-ky. Ako sa ukázalo, žalovaný ju znovu podviedol a do dňa podania žaloby
nezačal splácať.

3. Dňa 1.8.2016 vydal súd platobný rozkaz, ktorý bol uznesením zo dňa 11.10.2016 zrušený z dôvodu
podania odporu žalovaným. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu nesúhlasil so sumou, ktorú
si žalobkyňa uplatňuje. Od tejto sumy žiadal odpočítať sumu 400,- eur, ktoré jej dobrovoľne ponúkol
navyše. Potvrdenie zo dňa 7.3.2014 je vystavené na sumu 1.800,- eur, kde už je započítaná suma vo
výške 479,16 eur. Nesúhlasil ani s povinnosťou hradiť úroky z omeškania, keďže splatnosť podľa dohody
o splátkach zo dňa 29.2.2016 je stanovená do 31.5.2017. Žiadal, aby žalobkyňa doložila jednotlivé

doklady, na základe ktorých dospela k dlžnej sume 3.000,- eur.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu zo dňa 26.10.2016 uviedla, že žalovaný jej nič navyše neponúkol,
iba tým priznal, že dlžná čiastka je oveľa vyššia ako tá, ktorú si vymáha. Niekoľkokrát vybrala peniazez vkladnej knižky, ktoré žalovaný prevzal, ale nemôže to dokázať. Žalovaného vtedy považovala za
slušného človek a verila, že jej všetko vráti. Na poštovej poukážke zo dňa 24.2.2014 žalovaný na zadnú
stranu napísal aj potvrdenie a splátkový kalendár. Do 7.3.2014 si žalovaný napožičiaval ďalších 1.800,-

eur, na čo jej dal potvrdenie. Aj táto čiastka 1.800,- eur sa ďalšími pôžičkami zvyšovala, preto jej žalovaný
19.6.2014 dal ďalšie potvrdenie, ktorým sa čiastka 1.800,- eur zvýšila na 2.150,- eur. Keď sa 2.150,- eur
pripočíta k 479,16 eur, vyšla suma 2.629,16 eur. Po upomienkach jej žalovaný poslal sms-ku zo dňa
16.1.2016, kde uvedenú sumu 2.629,16 eur z vďaky sám dobrovoľne navrhol zaokrúhliť na 3.000,- eur
a dokonca sľubuje zaplatiť ešte viac. Na základe toho jej žalovaný poslal dňa 26.2.2016 vlastnoručne

napísanýlist-dohodaosplátkachdlžoby-nasumu3.000,-eur.Keďženatomtopapierikuchýbalpodpis,
žalobkyňa túto dohodu o splátkach riadne napísala a žalovaný ju 29.2.2016 podpísal.

5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 06.12.2016 uviedol, že so žalobkyňou v období rokov XXXX a
XXXX žil v spoločnej domácnosti v jej dome na ul. Š.É. XX v L.. Opakovane sa ústavne liečil
na patologičské hráčstvo a trpí parkinsonovým syndrómom v pokročilom štádiu, v dôsledku čoho

je poberateľom invalidného dôchodku. Žalobkyni tieto skutočnosti boli dobre známe. V N. XXXX
nastali medzi žalobkyňou a ním nezhody, ktoré vyústili do tej skutočnosti, že sa psychicky zrútil. Bol
hospitalizovaný na psychiatrii v D.. Priznal, že si od žalobkyne požičiaval finančnú hotovosť. Boli to
najčastejšie pôžičky vo výške 10 €, 20 €, 30 € eur, menej už v sume 50 €. Čiastky v sume 50 €
som v prevažnej miere použil na nákupy pre uspokojenie potrieb žalobkyne (nákup J.). Pri požičiavaní

uvedených čiastok mu však žalobkyňa nikdy nedala podpísať potvrdenie o zapožičaní finančnej čiastky.
O väčšiu čiastku v sume 479,16 € ju požiadal dňa 24.02.2014, k čomu mu dala podpísať potvrdenie o
zapožičaní 1800 €. Keďže potreboval peniaze, podpísal potvrdenie, ktoré mu žalobkyňa vystavila. Avšak
z tohto uznáva iba sumu vo výške 479,16 €. V tomto smere považujem za nelogické tvrdenie žalobkyne,
že mu údajne ďalej požičiavala peniaze až do výšky 2.629,16 €, keď jej nesplatil ani pôvodnú dlžobu.

Dlh vo výške 3.000 € priznal len po psychickej manipulácii zo strany žalobkyne, a to preto že na neho
podala trestné oznámenie. Zo strachu a stresu jej podpísal aj ďalšie písomnosti o pôžičkách. Uznal
svoj dlh voči žalobkyni vo výške 479,16 € a tiež dlžnú čiastku napožičiavanú v malých čiastkach cca
vo výške 400 až 500 € a nie ako tvrdí žalobkyňa vo svojej žalobe vo výške 3.000 €. Sumu 479,16 €
prostredníctvom svojej manželky uhradil žalobkyni dňa 05.12.2016.

6. V ďalšom vyjadrení zo dňa 27.7.2017 žalovaný uviedol, že žalobkyňa zneužila jeho zlý psychický
zdravotný stav, poukázal na lekárske správy a svedeckú výpoveď M.. D. Y.. Platne uznal svoj záväzok,
teda pohľadávku žalobkyne vo výške 479,16 eur, ktoré žalobkyni následne uhradil poštovou poukážkou.
Uvedenú sumu žalobkyni uhradil dvakrát. Zvyšok dlžnej sumy vo výške 2.520,82 eur s príslušenstvom

niejeochotnýuhradiťatútoneuznávavcelomrozsahu.Žalobkyňasinárokujeňouuvádzanúdlžnúsumu
prostredníctvom jedného z inštitútov občianskeho práva, ktorým je uznanie dlhu. Poukázal na judikatúru
ohľadom tohto občianskoprávneho inštitútu, ktorou sú judikované podstatné i ďalšie náležitosti, ktoré
musí uznanie dlhu spĺňať, a to rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 79/2015, rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.8.1986. V judikatúre Najvyšší súd SR takisto prepojil inštitút uznania

dlhus§34anasledujúcichObčianskehozákonníka,vktorýchsúustanovenévšetkynáležitostiprávneho
úkonu, vôle a jej prejavu a podmienky ich platnosti a účinnosti. Čo sa týka samotných uznaní dlhov, tie
sú zo dňa 7.3.2014 a zo dňa 19.6.2014 a pod nátlakom žalobkyne a z jej vôle v nich potvrdil, že sa
zaväzuje riadne vrátiť späť peniaze, ktoré je dlžný žalobkyni. Dlh priznal vo výške 3.000,- eur len po
psychickej manipulácii zo strany žalobkyne a to preto, že na neho podala trestné oznámenie. Zo strachu

a stresu jej podpísal aj ďalšie písomnosti o pôžičkách. Mal za to, že podpísané potvrdenia, ktorými uznal
dlh sú neplatné ex tunc, a teda z právneho hľadiska neexistentné z dôvodu nenaplnenia podstatných
náležitostíinštitútuuznaniadlhuaabsenciepodstatnýchznakovvôleajejprejavuprivznikuuznaniadlhu
ako takého. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 22.11.2005 sp. zn. 33Odo
501/2004. Nemožno opomenúť ani fakt, že žalobkyňa ho sústavne dostávala pod tlak tým, že sa mu

vyhrážala podaním trestného oznámenia, pričom aj do dohody o splátkach dlžoby zo dňa 29.2.2016,
ale i do ďalších písomností neopomenula uviesť, že vynechanie čo i len jednej splátky bude mať za
následok vymáhanie cestou súdu a podaním oznámenia pre trestný čin podvodu. V tomto zmysle chýbali
pre vznik predmetných právnych úkonov podstatné náležitosti vôle a jej prejavu. Nemožno spravodlivo
a objektívne uviesť, že samotná vôľa jeho osoby bola pri vzniku týchto právnych úkonov slobodná

a vážna. Nemôže sa jednať o uznanie dlhu, keď to bolo od slova do slova nadiktované žalobkyňou,
pričom z dôvodu neplatnosti uznania dlhu prestávajú potvrdenia, ktorými uznal údajný dlh, požívať v
predmetnom spore občiansko-právnu a súdnu ochranu spoločne so zánikom ich súdnej vymáhateľnosti.
Ďalej namietal premlčanie pohľadávok, ktorých platnosť si žalobkyňa uznaním dlhu dala potvrdiť. Vsúdom spise sa nenachádzajú potvrdenia, aké pôžičky mu mala žalobkyňa poskytnúť od roku 2011
do roku 2013. Vzhľadom na to, že mu žalobkyňa požičiavala peniaze od roku 2011 a prvé potvrdenie
je datované ku dňu 7.3.2014, tak nemožno vylúčiť vznik inštitútu premlčania pohľadávok žalobkyne v

súlade s § 101 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka a to okamihom uplynutia trojročnej premlčacej
doby. Keďže si ako zmluvná strana jednotlivých zmlúv o pôžičke so žalobkyňou nedohodol lehotu
splatnosti, s poukazom na judikát R 28/1994 splatné boli na druhý deň po jednotlivých plneniach, a teda
aj premlčacia doba začala plynúť na druhý deň po poskytnutí jednotlivých pôžičiek. Keďže žalobkyňa
nešpecifikovala presné dátumy poskytnutia pôžičky, u niektorých z týchto pôžičiek možno predpokladať,

že už boli v čase ich údajného uznania premlčané. Z tohto dôvodu podľa § 558 Občianskeho zákonníka
možno uznať aj premlčaný dlh, avšak iba za predpokladu, že ten, kto dlh uznal, o tom premlčaní vedel
- R 51/1968. Také uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania len vtedy,
ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či pre skutkový alebo
pre právny omyl, nemá jeho uznanie hore uvedené právne následky. Keďže boli nejaké pohľadávky už
premlčané a o týchto nevedel, nemožno ich spravodlivo označiť ako uznané inštitútom uznania dlhu.

Dôkazné bremeno preukázania skutočností, že poskytnuté plnenia neboli premlčané, patrí žalobkyni,
ktorá ho očividne neuniesla a z tohto dôvodu nemožno presne určiť výšku sumy, ktorú jej má vrátiť.
Uvedené je len potvrdením toho, že aj v prípade, ak by bolo uznanie dlhu ako také platné, tak by vznikli
pochybnosti o výške žalobkyňou žiadanej sumy. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti mal za to,
že celú dlžnú sumu žalobkyni už splatil, teda žaloba žalobkyne je nedôvodná, a preto navrhol, aby ju

súd v celom rozsahu zamietol a priznal mu náhradu trov konania.

7. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 1.9.2017 uviedla, že čiastka, ktorú si od nej žalovaný požičal, bola
niekoľkonásobne vyššia, ale ona si uplatňuje iba tie pôžičky, na ktoré má dôkazy. V rokoch XXXX -
XXXX si žalovaný požičiaval menšie sumy do 50,- eur, no požičané čiastky sa postupne zvyšovali. Dňa

24.2.2014 si požičal 479,16 eur a to takou formou, že žalobkyňa v jeho prítomnosti za neho na pošte
uhradila šek. Hneď na pošte na zadnú stranu podacieho lístka potvrdil, že tieto peniaze si požičal a
zaviazal sa ich splatiť tak, že prvú splátku 200,- eur zaplatí 17.3.2014. Nezaplatil nič. Krátko na to jej
postupne ukázal tri rôzne upomienky, pravdepodobne od nebankoviek, ktoré ak nezaplatí, hrozia mu
veľké postihy. Celková suma na týchto troch upomienkach činila 1.800,- eur. Povedala mu, že toľko

peňazí mu už nepožičia, že toto je aj na ňu veľa. Okrem toho mu pripomenula, že jej nezaplatil ani
jednu z predchádzajúcich menších pôžičiek a ani nezačal splácať pôžičku z 24.2.2014. Na kolenách ju
prosil, nech ho zachráni, že sa nemusí ničoho obávať, nakoľko jej na všetko dá písomné potvrdenie.
Tak sa nechala obmäkčiť a celú čiastku 1.800,- eur mu 7.3.2014 požičala. Dňa 19.6.2014 ju žalovaný
uprosil o ďalšiu pôžičku 350,- eur s tým, že sa nemusí obávať, že aj toto všetko jej písomne potvrdí. On,

že čaká rôzne väčšie sumy peňazí, napríklad z toho dôvodu, že predal životnú poistku a kupujúci mu
v krátkom čase pošle jej odkúpnu hodnotu. Na to jej ukázal aj zmluvu od notára. Na základe toho jej
žalovaný 19.6.2014 napísal potvrdenie na sumu 2.500,- eur, v ktorom spočítal 1.800,- eur zo 7.3.2014
s pôžičkou 350,- eur 19.6.2014. Z uvedeného je zrejmé, že všetky potvrdenia jej žalovaný vystavil z
vlastnej iniciatívy z jednoduchého dôvodu, aby od nej dostal ďalšie a ďalšie peniaze. V roku 2014 nemala

dôvod vyhrážať sa žalovanému súdom a políciou, nakoľko v tom čase verila, že žalovaný je čestný
človek a svoje dlhy si normálne vyrovná. K prvej zmienke o polícii došlo až o vyše dva roky neskôr v
r. 2016. Upozornenie dlžníkovi, že ak si svoju dlžobu nezačne splácať, bude nútená pôžičku vymáhať,
je normálne a bežné. Na druhú upomienku žalovaný reagoval tak, že jej dňa 26.2.2016 poslal dohodu
o splátkach, kde opätovne a dobrovoľne určil dlžnú sumu na 3.000,- eur. Vedel, že jeho skutočný dlh

je oveľa väčší, zhruba trojnásobný. Považoval zaplatenie iba 3.000,- eur v podstate za úspech. Ani
tu mu nič nenadiktovala, nemanipulovala, ani mu neviedla ruku. Čiastku 2.629,16 eur na 3.000,- eur
zaokrúhlil dobrovoľne a z vlastnej iniciatívy. Žalobkyňa to prijala. Poukázala na uznesenie Okresného
riaditeľstva PZ L., Odbor kriminálnej polície z 31.8.2016 a uviedla, že žalovaný nemal nijaké námietky
k výške dlžnej sumy a ani nespomenul, že by už niečo vrátil. Teda, nie pod ťažkým nátlakom, alebo

manipuláciou zo strany žalobkyne, ako to prezentuje teraz, ale dobrovoľne z jednoduchého dôvodu, že
ju nechcel podviesť.

8. Súd vykonal dokazovanie a to oboznámením sa s listinnými dôkazmi a z nich najmä potvrdením zo
dňa 7.3.2014, poštovým poukazom zo dňa 24.2.2014, potvrdením zo dňa 19.6.2014, upomienkou zo

dňa 8.1.2016, upomienkou II zo dňa 1.2.2016, listom zo dňa 29.2.2016, dohodou o splátkach dlžoby zo
dňa 29.2.2016, vrátením požičaných peňazí zo dňa 12.2.2016, poštovým poukazom zo dňa 5.12.2016,
uznesením Okresného riaditeľstva PZ v L., Odbor kriminálnej polície zo dňa 31.8.2016, výpisom zvkladnej knižky, prepúšťacími správami zo dňa 4.9.2013 a 22.2.2017, čestným prehlásením G. E.,
výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov a zistil nasledovný skutkový stav.

9. Z poštového poukazu zaplateného dňa 24.2.2014 vyplýva, že žalovaný mal zaplatiť spoločnosti Home
CreditSlovakiaa.s.sumuvovýške479,16eur.Narubetohtopoštovéhopoukazusauvádza,žeuvedenú
čiastku 479,16 eur zaplatila žalobkyňa. Žalovaný potvrdzuje svojím podpisom a sa zaväzuje ju vrátiť.
Prvú splátku 200,- eur 17.3.2014, zvyšok po dohode.

10. V potvrdení zo dňa 7.3.2014 žalovaný uvádza, že si od žalobkyne na viackrát požičal sumu v celkovej
finančnejhodnote1.800,-eur,zaväzujesatútohodnoturiadnevrátiťnaviackrátpodľasvojichfinančných
možností. Svojím podpisom potvrdzuje vyššie uvedené.

11. V potvrdení zo dňa 19.6.2014 žalovaný uvádza, že je dlžný žalobkyni 2.150,- eur a sa zaväzuje
ich riadne vrátiť späť.

12. V dohode o splátkach dlžoby zo dňa 29.2.2016 sa žalovaný podpisom tejto dohody zaväzuje splácať
svoju podlžnosť vo výške 3.000,- eur v pravidelných mesačných splátkach v minimálnej výške 200,-
eur vždy najneskôr posledného dňa v mesiaci a to tak, aby celá dlžoba bola uhradená do 31.5.2017,
prvú splátku pošle 31.3.2016. Je si vedomý, že vynechanie čo len jednej splátky bude mať za následok

vymáhanie cestou súdu a trestného oznámenia pre trestný čin podvodu.

13. Vo vrátení požičaných peňazí zo dňa 12.2.2016 žalovaný uvádza postupne požičanú sumu 2.629,16
eur vrátim v mesačných splátkach do konca roku 2016. Budem splácať posledný deň každého mesiaca.
Prvá splátka bude 200,- eur na konci mesiaca február. Na konci roku 2016 bude celá čiastka vyrovnaná

po mesačných splátkach.

14. Z poštového poukazu zaplateného dňa 5.12.2016 vyplýva, že M.. D. Y. zaplatila J. G. 479,16 eur.

15. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v L., Odboru kriminálnej polície zo dňa 31.8.2016 vyplýva, že

vec oznámenia žalobkyne pre prečin podvodu, ktorého sa mal dopustiť žalovaný tým, že v L. od presne
nezisteného dňa r. XXXX do presne nezisteného dňa r. XXXX si požičal bez udania účelu použitia po
častiach finančnú hotovosť vo výške 3.000,- eur od žalobkyne, pričom si v čase čiastkových pôžičiek
nedohodli termín splatnosti, no žalovaný ani potom, čo si písomne uznal svoj dlh a podpísal dohodu o
splátkach dlžoby vo výške 3.000,- eur a zaviazal sa začal splácať celkovú sumu po dvesto eurových

mesačných splátkach, počnúc dňom 31.3.2016, doposiaľ nezaplatil ani jednu splátku, čím mal žalobkyni
spôsobiťškoduvovýške3.000,-eur,bolaodmietnutá,nakoľkoniejedôvodnazačatietrestnéhostíhania,
alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.

16. Z prepúšťacej správy zo dňa 4.9.2013 Psychiatrickej nemocnice D., n.o., vyplýva, že žalovaný

bol od 24.8.2013 do 4.9.2013 hospitalizovaný a bol prepustený s diagnózami organická porucha s
bludmi /podobná schizofrénii/, patologické hráčstvo, Parkinsonova choroba, esenciálna hypertenzia a
odporúčaním pravidelnej kontroly u psychiatra.

17. Z prepúšťacej správy zo dňa 22.2.2017 Nemocnice N.. O. L., a.s., vyplýva, že žalovaný bol

hospitalizovaný od 16.2.2017 do 22.2.2017 a bol prepustený zo záverom Parkinsonova choroba,
gamblerstvo, organická porucha s bludmi. Bola mu doporučená neurologická kontrola podľa stavu.

18. Z čestného prehlásenia G. E. zo dňa 26.7.2017 vyplýva, že žalovaný mu v dome nikdy žiadnu
plávajúcu podlahu, parkety a ani inú podlahu nekládol a ani žiadnu podlahu nedal a ani nepredal.

19. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla že to, že žalovanému požičala, je fakt. Žalovaný v tom čase,
keď si požičiaval peniaze, nebol chorý, bol zdravý. Sumu vo výške 479,16 eur jej vrátil, avšak ostatné
nie. Podala naňho trestné oznámenie, bol vypovedať na polícii, tam sa ku všetkému priznal. Bolo toho
viacej, okrem žalovanej sumy čo mu požičala presne si nepamätá, pretože si to nepísala, boli to čiastky

vo výške 50,-, 20,-, 10,- eur. Písali si na papier všetky sumy, ktoré požičiavala žalovanému s tým, že
sa potom urobila sumarizácia a vyhotovilo sa potvrdenie a žalovaný si taktiež písal sumy, ktoré mu
žalobkyňa požičiavala.20. Žalovaný vypovedal tak, že sumu vo výške 479,16 eur zaplatila žalobkyňa, následne jej ju on vyplatil
až dvakrát. Potvrdenia napísal v zlom psychickom stave, ktoré mu nadiktovala žalobkyňa s tým, že on
to potom podpísal. Aj posledné potvrdenie bolo nadiktované, napísal ho rukou s tým, že následne ho

žalobkyňa prepísala strojom. Posledné potvrdenie podpísal v strachu, z obavy, že žalobkyňa bude robiť
nejaké problémy u jeho svokry. Bol v tom čase v pivnici vo veľmi zúboženom stave ako bezdomovec.
Posledné potvrdenie podpisoval v zlom stave v pivnici s tým, že mal stále pred očami vetu, že v prípade,
ak nezaplatí uvedenú sumu, tak bude riešený na polícii. Požičiaval si sumy 50,-, 20,-, 10,- eur. Určite si
nepožičal sumu vo výške 3.000,- eur, je to vysoká suma. Potvrdenia podpisoval väčšinou v čase, keď

mal ísť na liečenie, alebo potom ako sa vrátil z liečenia. Niečo žalobkyni vrátil, ale nepamätá si o akú
sumu ide. Žalobkyňa mu nepodpisovala vrátenie peňazí, ani on jej nepodpisoval prevzatie. Sumy do
vyhlásenia mu boli nadiktované žalobkyňou.

21. Svedkyňa M.. D. Y., manželka žalovaného, uviedla, že ak by žalobkyňa požičala žalovanému takú
vysokú sumu 3.000,- eur, tak by prišla za ňou, aby jej to povedala, že si žalovaný takúto sumu požičal,

pretože chodili aj ostatní ľudia, ktorí jej hovorili, že má od nich požičané sumy okolo 270,-, 120,- eur.
Najvyššia suma bola okolo 300,- eur. Keď sa žalovaný vrátil, tak mu prišlo potvrdenie z nebankovej
spoločnosti, kde si zobral pôžičku vo výške 2.000,- eur. Na jej otázku odpovedal, že pôžičku si zobral
z toho dôvodu, aby vyplatil žalobkyni dlhy.

22. Svedkyňa D.. N. M. uviedla, že žalobkyňa sa jej priznala, že žalovanému požičala peniaze. Videla,
ako mu požičala 10,-, 20,-, 30,- eur. Rozčúlila sa, keď zistila, že mu požičala 500,- eur. Pýtala sa, že
prečo mu dáva takéto čiastky a žalobkyňa jej povedala, že keď mu ich nedá, že ho zatvoria do basy,
lebo má dlžoby. Neskôr mu žalobkyňa dávala päťstovky a tisícky, lebo stále plakal, že musí ich vrátiť, že
pôjde sedieť. Nevidela, aby mu žalobkyňa dávala peniaze z ruky do ruky, ale telefonicky jej žalobkyňa

zavolala a takto sa o tom dozvedela. Raz bola so žalobkyňou v cukrárni a žalovaný žalobkyni posielal
sms-ky, tak vyšli vonku a žalovaný prosil žalobkyňu o peniaze, aby mu požičala. Žalobkyňa vytiahla
20,- eur a dala mu ich. Bolo to približne pred tromi rokmi. Nevidela ako mu žalobkyňa požičiavala veľké
peniaze, ale videla, ako mu požičala 20,- eur.

23. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.

24.Podľa§145ods.2CSPakježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

25. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa vzala žalobu v časti o zaplatenie 479,16 eur späť, súd konanie
podľa § 145 ods. 2 CSP v tejto časti zastavil.

26. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie

tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

27. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

28. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia žalovanej sumy a to titulom viacerých pôžičiek
poskytnutých žalovanému. Zároveň predložila potvrdenia a dohodu o splátkach dlžoby podpísané
žalovaným s tým, že žalovaný uznal dlh.

29. V konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom,
že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že
žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia
nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné
bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti

preukázané,žalobcauniesoltakbremenotvrdenia,akoajbremenodôkazu.(rozsudokNajvyššiehosúdu
SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010)30. V danom prípade ide o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je
povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu
súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní

je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených
skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Zásadne dôkazné bremeno zaťažuje
toho, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore)
stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy
alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané).

31. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa požičiavala žalovanému peniaze. V konaní však bolo sporné,
koľko, akú sumu a kedy žalobkyňa požičala žalovanému, a to z toho dôvodu, že žalovaný poprel,
aby tak vysokú sumu vo výške 2520,84 eur (okrem sumy 479,16 eur, ktorú uznal a aj vrátil žalobkyni)
mu žalobkyňa požičala. Vzhľadom k tomu, že žalovaný poprel skutkové tvrdenia žalobkyne, bolo jej
povinnosťou preukázať koľko a kedy požičala žalovanému.

32. Uznaním dlhu, urobeným vo forme podľa § 558 Občianskeho zákonníka, sa zakladá vyvrátiteľná
právna domnienka (,,predpokladá sa“), že dlh v čase uznania trval.

33. Okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony (§ 34 a nasl. Občianskeho

zákonníka) je na platnosť uznania dlhu potrebná: a) písomná forma, b) vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh
a c) uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky.

34. Obsahom vyhlásenia dlžníka v listine o uznaní dlhu je prísľub dlžníka, že dlh vyrovná (zaplatí).
Uznaním dlhu preto nie je napr. záväzok dlžníka, hoci urobený písomnou formou, vrátiť v určitom termíne

požičané peniaze (záväzok zo zmluvy o pôžičke), ale je potrebné, aby dlžník písomne uznal, že splní
svoj dlh, uviedol dôvod jeho vzniku a výšku (rozsah), v akej ho uznáva.

35. V prípade písomného uznania dlhu nestačí, že dlžníkovi, ktorý urobil jednostranný právny úkon, resp.
veriteľovi, ktorému bol tento úkon adresovaný, bol jasný ako dôvod uznaného dlhu, tak jeho výška, ak

to nie je poznateľné z textu listiny. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a takýto
prejav vôle by nemal vzbudzovať odôvodnené pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb.

36. Pokiaľ ide o potvrdenia zo dňa 07.03.2014, 19.06.2014 a dohodu o splátkach dlžoby zo dňa
29.02.2016, týmito žalovaný iba potvrdzuje, že si požičal, resp., že je dlžný určitú sumu žalobkyni, a

zaväzuje sa ju uhradiť. Avšak tieto potvrdenia neobsahujú uznanie dlhu žalovaným. Z tohto dôvodu ich
súd nepovažoval za uznanie dlhu žalovaným, ktoré by zakladalo právnu domnienku, že dlh v dobe jeho
uznania existoval, a presun dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka.

37. Ani výpoveď žalovaného pred orgánmi činnými v trestnom konaní, o tom že žalobkyni všetko čestne

vráti, nie je uznaním dlhu v zmysle ust. § 558 Občianskeho zákonníka. Nejde o úkon adresovaný
veriteľovi.

38. V žalobe žalobkyňa uviedla, že žalovaný si požičiaval v rokoch 2011-2014. Ani z jednotlivých
potvrdení predložených žalobkyňou nie je zrejmé, kedy (presný dátum) mali byť peniaze žalovanému

požičané. Uvedené je dôležité aj z dôvodu námietky premlčania vznesenej žalovaným, a zároveň aj
na právne následky prípadného uznania dlhu, pretože ak by žalovaný uznal premlčaný dlh, uznanie
by malo právny následok, teda založenie právnej domnienky existencie dlhu v čase jeho uznania,
len ak by vedel o jeho premlčaní. Žalobkyňa v žalobe uvádza že žalovanému požičiavala od roku
XXXX. Pričom potvrdenia sú žalovaným podpísané v roku XXXX, a teda už dlh mohol byť premlčaný.

Dohoda o splátkach dlžoby je z 29.02.2016, a teda v tom čase už časť dlhu, ktorý mal vzniknúť v
rokoch XXXX-XXXX, taktiež musela byť premlčaná. Žalobkyňa nielenže neuviedla (ani nepreukázala)
kedy žalovanému presne požičala, nepreukázala ani aby žalovaný vedel, že dlh resp. jeho časť bola
premlčaná. Zároveň nevedela žalobkyňa uviesť ani kedy aké konkrétne sumy žalovanému požičala,
okrem sumy 479,16 eur.

39. V poslednom podaní zo dňa 01.09.2017 žalobkyňa uviedla, že v rokoch XXXX-XXXX (v žalobe
uviedla v rokoch XXXX-XXXX) si žalovaný požičiaval menšie sumy.40. V podaní zo dňa 26.10.2016 žalobkyňa uviedla, že potom ako za žalovaného vyplatila šek v hodnote
479,16 eur, do 07.03.2014 si žalovaný napožičiaval ďalších 1800 eur. V poslednom vyjadrení zo dňa
01.09.2017 žalobkyňa už uvádza, že celú čiastku 1800 eur mu 7.3.2014 požičala.

41. Taktiež žalobkyňa v podaní zo dňa 26.10.2016 uvádzala, že čiastka 1800 eur sa ďalšími pôžičkami
zvýšila na sumu 2150 eur. V poslednom vyjadrení zo dňa 01.09.2017 žalobkyňa už uvádza, že dňa
19.06.2014 ju žalovaný uprosil o ďalšiu pôžičku 350 eur.

42. Vzhľadom na rozporné tvrdenia žalobkyne, keď najprv tvrdila, že žalovanému požičiavala nižšie
čiastky a neskôr tvrdila, že to bolo 1800 eur a 350 eur, súd neuveril tvrdeniam žalobkyne, ale mal za to,
že nepreukázala, akú presnú sumu kedy žalovanému požičala.

43. Svedkovia vypočutí v konaní neboli prítomní pre požičiavaní peňazí, takže ani navrhnutí svedkovia
nepreukázali kedy a koľko peňazí žalobkyňa požičala žalovanému. Nakoniec túto skutočnosť nevedela

uviesť ani samotná žalobkyňa.

44. Svedkyňa D.. N. M. najprv uviedla, že videla ako žalobkyňa požičiava žalovanému 10,- 20,- 30,-
eur. Uviedla aj že mu mala žalobkyňa požičiavať 500 až 1000 eur. Svoju výpoveď opravila tak, že videla
iba raz ako žalobkyňa žalovanému požičala 20 eur.

45.Pretožežalovanýpoprel,abyžalovanúsumumužalobkyňapožičala,presunulosadôkaznébremeno
na žalobkyňu preukázať poskytnutie plnenia žalovanému, vzhľadom k tomu že zmluva o pôžičke je
reálnou zmluvou.

46. Žalobkyňa po tom ako žalovaný spochybnil skutočnosti tvrdené v žalobe, nepreukázala kedy a
koľko reálne žalovanému požičala, na základe vykonaných dôkazov nemal súd preukázané tvrdenia
žalobkyne, preto žalobu zamietol.

47. O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala

strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

48. V časti o zaplatenie 479,18 eur (15,97 %) súd zastavil konanie. K tomuto zastaveniu a späťvzatiu
žaloby v tejto časti došlo po zaplatení uvedenej sumy žalovaným až po podaní žaloby. Preto v tejto

časti v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP žalovaný procesne zavinil zastavenie konania, preto by mala v
tejto časti nárok na náhradu trov konania žalobkyňa. V časti o zaplatenie 2520,82 eur (84,03 %) však
súd žalobu zamietol, čo predstavuje úspech žalovaného a neúspech žalobkyne. Z uvedeného vyplýva,
že v konečnom dôsledku bol úspešnejší žalovaný, ktorému patrí náhrada trov konania po odpočítaní
neúspechu v konaní, od jeho v úspechu v konaní, a to v rozsahu 68 % z celkových trov konania, na

ktoré by mal nárok pri plnom úspechu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.