Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. september 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514226636
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1514226636.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu

Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Miroslavy Štannerovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: L. J.,
nar.XX.XX.XXXX,zastúpenýkolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodinyBratislava,
Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matka - E. J., bytom F., F. 9, zastúpená Y.. Miroslavom Golianom,
advokátom, so sídlom Bratislava, Budatínska 16, otec - C. F., bytom F. V. XXXX, t.č. bytom Z., U L. XXX,
S. republika, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V
č.k. 17P/383/2014-226 zo dňa 23.03.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého L. J., narodeného XX.XX.XXXX
zo sumy XXX eur mesačne na sumu XXX eur mesačne od 21.11.2014, ktorú je povinný platiť vždy do
15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého. Zročné výživné za obdobie od 21.11.2014
do 31.03.2016 v sume X.XXX,XX eur povolil súd prvej inštancie otcovi splácať v XX eur mesačných
splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od apríla 2016. Týmto rozsudkom zmenil
rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 07.07.2011, č.k. 17P/450/2010. Žiadnemu z účastníkov

nepriznal súd prvej inštancie právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie zdôvodnil tak, že mal preukázanú zmenu pomerov
odôvodňujúcu zvýšenie výživného. Matke pribudli finančné povinnosti spojené s plnením povinnej
školskej dochádzky maloletým, ktorý v čase rozhodovania súdu prvej inštancie navštevoval posledný
ročník prvého stupňa základnej školy. Súd prvej inštancie prihliadol na odporúčanie kolízneho
opatrovníka, aby výživné zvýšil na sumu XXX eur mesačne, čo považoval za primerané zvýšenie

výživného zohľadňujúce nárast oprávnených nárokov maloletého vrátane všeobecného nárastu
životných nákladov za obdobie od určenia doterajšieho výživného. U otca neboli preukázané žiadne
zdravotné obmedzenia vo vzťahu k pracovnej spôsobilosti ani zvýšené náklady na jeho výživu z
uvedeného dôvodu. Otec nemá iné vyživovacie povinnosti, je v produktívnom veku (XX rokov) a je
spôsobilý participovať na výživu maloletého zodpovedajúcej jeho veku a potrebám. Súd prvého stupňa
neuveril tvrdeniam otca, že jeho skutočný zárobok z trvalého pracovného pomeru, ktorý na výzvu súdu
ani nepreukázal, bol nižší, než zárobok, ktorý mal u rovnakého zamestnávateľa, kým pre neho pracoval

iba na základe dohody o vykonaní práce. V konečnom dôsledku pri určení výživného nie je podstatná
samotná výška zárobku, ale celkové možnosti a schopnosti povinného rodiča pre plnenie výživného.
Zročné výživné určil súd prvej inštancie za obdobie od určenia zvýšeného výživného do rozhodnutiasúdu prvej inštancie a povolil splátky vo výške XX eur mesačne podľa § 160 ods. 1 O.s.p.. O trovách
konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletého. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej
inštancie, pričom spochybnil náklady vynaložené na maloletého. Poukázal na to, že matka je na
rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok, pretože jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť,
ale žije v spoločnej domácnosti s otcom svojho druhorodeného dieťaťa, s ktorým spoločne hospodári,
matka nefinancuje chod celej domácnosti ako tomu bolo v čase predchádzajúceho rozhodnutia o

výživnom. Poukázal na svoj nízky zárobok, ktorý podľa pracovnej zmluvy predstavuje sumu X.XXX Kč.
Dôvod, prečo bol jeho zárobok v predchádzajúcom období vyšší bol, že bol sám platiteľom odvodov.
Odvody teraz platí jeho zamestnávateľ a jeho mzda je preto znížená. Bytovú otázku rieši v S. republike
nájmom, za ktorý má mesačné náklady X.XXX Kč, jeho ďalšími nákladmi sú náklady na cestu do práce.
Už v minulosti bol za neplatenie výživného na maloletého L. odsúdený a za tejto finančnej situácie
nebude schopný platiť výživné a zročné výživné, čo by opätovne mohlo viesť k trestnému stíhaniu. Súd

prvej inštancie dostatočne na uvedené skutočnosti neprihliadol. Pri svojom zárobku je schopný platiť
maximálne vo výške XXX eur mesačne, vyššie výživné by ho uviedlo do finančnej tiesne. Žiadal zrušiť
rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátiť na ďalšie konanie.

4. Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako správny.

5. Matka sa na odvolanie otca maloletého nevyjadrila.

6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a §
66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „C.m.p.“), bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej „C.s.p.“), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p. a dospel k záveru,
že odvolaniu otca nie je možné vyhovieť.

7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver a

svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali
za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.

8. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p., ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

10. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svojim rozhodnutím č.k. 17P/383/2014-226 zo dňa
23.03.2016 zvýšil výživné na maloletého L. J. nar. XX.XX.XXXX. Súd prvej inštancie rozhodoval podľa
príslušných ustanovení Zákona o rodine a Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016
Zároveň odvolací súd konštatuje, že konanie vo veci sa začalo dňa 21.11.2014, pričom na konanie sa
aplikoval procesno-právny predpis, ktorý bol v čase rozhodovania odvolacieho súdu zrušený. Týmto

predpisom bol zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinný do 30.06.2016 zrušený zákonom
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý svoju účinnosť nadobudol dňa 01.07.2016. Procesné
ustanovenia v konaniach v niektorých rodinnoprávnych veciach, akým je aj predmetné konanie boli
upravené zákonom č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, ktorý nadobudol účinnosť
taktiež dňa 01.07.2016. Z uvedeného dôvodu odvolací súd skúmal časovú koexistenciu skoršej právnej

úpravy zákona (zákon č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku) a novej právnej úpravy (zákon
č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku). V tejto súvislosti konštatuje, že procesné právo
na rozdiel od hmotného práva v prípade stretu novej a starej právnej úpravy je charakterizované
princípom okamžitej aplikability nových procesnoprávnych noriem na všetky konania prebiehajúce na
súde a začaté podľa doterajších (zrušených) predpisov. Naviac, princíp okamžitej aplikability procesných

noriem je komplementárny s osobitným pravidlom v podobe zachovania účinkov procesných úkonov,
vykonaných v prebiehajúcich konaniach podľa zrušenej právnej úpravy, nazývaný aj ako princíp
justifikácie účinkov procesných úkonov. Obsahom tohto princípu je skutočnosť, že procesné úkony
subjektov súdneho konania vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho právneho predpisu savo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie samotné aj počas účinnosti nového
procesného predpisu.

11. Vzhľadom na zakotvenie princípu okamžitej aplikability nových procesnoprávnych noriem do
samotného paragrafového znenia C.m.p., podľa § 395 ods. 1 C.m.p. odvolací súd uvádza namiesto
pojmov súd prvého stupňa pojmy súd prvej inštancie, matka, otec, maloleté dieťa a kolízny opatrovník.
12. V danom prípade súd prvej inštancie správne rozhodol, ak zvýšil vyživovaciu povinnosť na
maloletého, pretože mal preukázanú zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie výživného. Súd prvej

inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, ktoré riadne vyhodnotil. Námietkami otca uvedenými
v odvolaní sa zoberal súd prvej inštancie, a preto na ne nebolo možné prihliadnuť. Od posledného
určenia vyživovacej povinnosti v roku 2011 nesporne sa zmenili pomery na strane maloletého a zvýšili
sa jeho náklady. Argumenty otca, že matka žije v spoločnej domácnosti s otcom svojho druhorodeného
dieťaťa vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Naopak, skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu
prvej inštancie bola matka maloletého na rodičovskej dovolenke odôvodňuje tiež zvýšenie vyživovacej

povinnosti na maloletého, keď matka z dôvodu starostlivosti o svoje ďalšie dieťa nemala možnosť
získavať finančné prostriedky prácou. Otec matkinho druhého dieťaťa nemá vyživovaciu povinnosť voči
maloletému L.. Otec v konaní nepreukázal žiadnu zdravotnú alebo inú nespôsobilosť dosahovať taký
zárobok, aby bol spôsobilý maloletého uživiť. Naviac, odvolací súd poukazuje aj na platobnú disciplínu
otca, keď v minulosti bol otec odsúdený za neplatenie výživného. Plnenie vyživovacej povinnosti

voči dieťaťu je prvoradá povinnosť každého rodiča, ktorú si musí plniť aj na úkor svojich osobných
potrieb. Otec nemôže sústavne presúvať vyživovaciu povinnosť na matku maloletého s poukazom na
svoje nepriaznivé finančné pomery. Ak by sa tak správala aj matka maloletého, vzniká otázka, kto by
zabezpečoval potreby dieťaťa, ktoré je výživou odkázané na rodičov.

13. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 C.s.p..

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p..

15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).