Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. september 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/214/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114216615
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114216615.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej v právnej veci žalobkyne:
K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.-T. č. XXX, právne zastúpená JUDr. Jánom Kasenčákom, advokátom
so sídlom Q. H. XXXX/X, D. proti žalovanému: Ing. W. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. A. XXX, A. o
zaplatenie 1.350 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina,
č. k. 27C/211/2014-94 zo dňa 28. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.350
Eur spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.350 Eur odo dňa 06.04.2014 do zaplatenia
a zaplatiť jej trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 81 Eur a trov právneho
zastúpenia vo výške 398,10 Eur. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd nesporne
preukázané, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor žalobkyne, a to na
základe plnenia bez právneho dôvodu v súlade s ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Podľa
§ 456 Občianskeho zákonníka bol povinný uvedené obohatenie žalobkyni vydať spolu so zákonným

úrokom z omeškania. Okresný súd vychádzal zo zistenia, že strany sporu sú bezpodieloví spoluvlastníci
nehnuteľností, a to rodinného domu č. s. XXX postavenom na parcele č. 1124/2 v katastrálnom území
V.. Ich bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva dňa
21.10.2013, k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva nedošlo a vedie sa o ňom konanie na
Okresnom súde v Žiline. Ďalej mal okresný súd preukázané, že žalobkyňa aj s deťmi odišla v roku 2013
zospoločnejdomácnostiaodtejdobyrodinnýdomužívavýlučnežalovaný.Tenvofebruári2014vymenil
zámok na vchodových dverách a napriek písomnej výzve, žalobkyni kľúče od domu neodovzdal. Takéto

konanie hodnotil okresný súd ako dôvod vzniku bezdôvodného obohatenia, pretože žalovaný sám užíval
predmetný rodinný dom a žalobkyňa ako spoluvlastníčka z jeho užívania bola týmto spôsobom vylúčená.
Obranu žalovaného, že k výmene zámku došlo z dôvodu, že žalobkyňa mu odmietla vrátiť spoločné
veci a peniaze, ktoré z rodinného domu zobrala nepovažoval za dôvodnú. Žalovaný mal možnosť iným
právnym postupom domáhať sa ochrany svojho práva na vydanie týchto vecí od žalobkyne.

2. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia súd vychádzal z vyjadrení realitných kancelárií a dospel

k záveru, že suma 600 Eur mesačne za užívanie sporného rodinného domu žalovaným je primeraná.
Žalobkyňažiadalaúhraduza1mesiacafebruára2014,čopredstavovalosumu150Eur,ďalejzamesiace
marec a apríl 2014, čo spolu predstavovalo 1.200 Eur. Zároveň okresný súd zaviazal žalovaného aj na
zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadenímvlády SR č. 87/1995 Z. z.. Žalobkyňa vyzvala žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v lehote
do05.04.2014,nasledujúcimdňomsatakžalovanýdostaldoomeškaniasozaplatenímcelejdlžnejčasti.

3. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobkyni, ktorá mala vo veci
plný úspech priznal ich náhradu, a to za zaplatený súdny poplatok a za trovy právneho zastúpenia,
ktorých výšku vyčíslil v zmysle Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorým sa domáhal
jeho zmeny tak, že návrh žalobkyne bude v celom rozsahu zamietnutý. Žalobkyňa nemala záujem
zotrvať v predmetnom rodinnom dome, o čom svedčí aj skutočnosť, že uzatvorila nájomnú zmluvu
na užívanie iného rodinného domu, a to č. s. XXX so svojou sestrou V. M.. Bez toho, aby mala
vážny dôvod sa dobrovoľne odsťahovala zo spoločného bydliska. Je teda zrejmé, že nemala v úmysle
spoločný rodinný dom užívať. Okresný súd na túto okolnosť neprihliadal a pri hodnotení dôkazov sa

ňou nezaoberal. Ďalej namietal, že z rozsudku okresného súdu nie je zrejmé, aký majetkový prospech
mal získať, keď spornú nehnuteľnosť neprenajal, nemá z nej žiaden finančný úžitok ale naopak uhrádza
náklady na jej udržiavanie. Dom užíva na základe vlastníckeho práva, nie bez právneho dôvodu,
ako to uzavrel okresný súd. Za nesprávne považoval aj rozhodnutie súdu o výške bezdôvodného
obohatenia. Namietal, že obec Maršová-Rašov nie je atraktívnym miestom, keďže sa nachádza niekoľko

kilometrov od miesta Považská Bystrica. Žalobkyňa okrem toho nepreukázala, že mala záujem dať túto
nehnuteľnosť alebo jej časť do nájmu. Na záver odvolania žalovaný uviedol, že predmetný rodinný dom
dňa 30.05.2015 opustil a od tohto času ho neužíva a podľa jeho zistení ho neužíva ani žalobkyňa.
Žalobný návrh označil za šikanózny spôsob uplatnenia práva, ktorým sa usiluje žalobkyňa získať
finančné plnenie.

5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že sa jedná o konanie začaté pred
nadobudnutím účinnosti Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“ ), t.j.
pred 01.07.2016, podľa § 470 ods. 1 CSP vo veci ďalej konal a rozhodol už podľa tohto nového
právneho predpisu. Po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu (§ 60 CSP) proti rozhodnutiu, proti

ktorému bol opravný prostriedok v čase jeho podania prípustný (§ 204 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia
odvolacieho konania (§ 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 a § 177 ods. 2 písm. c/ CSP) preskúmal
rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ustanovením § 179 CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správne potvrdil. Zároveň v odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd prispôsobil terminológiu
novej úprave, ktorá pôvodných účastníkov konania označuje ako strany sporu, namiesto označenia

navrhovateľ uvádza žalobca a na miesto odporca žalovaný.

6. Okresný súd vychádzal zo správneho skutkového záveru, že v rozhodnom období, za ktoré si
žalobkyňa uplatňovala zaplatenie žalovanej istiny, t.j. 1 mesiaca február 2014, mesiac marec a apríl roku
2014 nehnuteľnosť - rodinný dom, ktorý nadobudli sporové strany do bezpodielového spoluvlastníctva

manželovneužívala.Tútookolnosťnerozporovalanisamotnýodvolateľ.Tenkládoldôraz naskutočnosť,
že k neužívaniu spornej nehnuteľnosti žalobkyňou došlo dobrovoľne, preto jej nevznikol nárok domáhať
sa od neho náhrady za užívanie väčšieho rozsahu spornej nehnuteľnosti, než ktorá pripadá na jeho
spoluvlastnícky podiel.

7. Manželstvo sporových strán bolo právoplatne rozvedené k 21.10.2013. Právoplatnosťou rozvodu
manželstva došlo k jeho zániku, s ktorým je spojený aj zánik bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Sporové strany sa na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva po rozvode manželstva
nedohodli, preto žalobkyňa podala návrh na jeho vyporiadanie súdnou cestou, ktoré konanie v čase
vyhlásenia napadnutého rozsudku nebolo ukončené. Na práva a povinnosti pôvodných bezpodielových

spoluvlastníkov k predmetu ich bývalého spoločného vlastníctva sa do času úplného vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov analogicky v súlade s ust. § 873 Občianskeho zákonníka
uplatňujú ustanovenia upravujúce práva a povinnosti podielových spoluvlastníkov. Má sa za to, že ich
podiely sú v zásade rovnaké a každý z nich v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu môže realizovať
svoje práva a povinnosti k spoločnej veci (§ 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka), medzi ktoré patrí aj

právo vec užívať. V prípade, že jeden zo spoluvlastníkov užíva vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho
podielu, prisvojuje si tak úžitkovú hodnotu veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu.8. V preskúmavanej veci žalovaný nepoprel, naopak potvrdil vo svojej výpovedi, že vymenil vo februári
2014 zámok na spornom rodinnom dome s tým, že kľúče od tohto domu žalobkyni neodovzdal a
neumožnil jej tak užívanie spornej nehnuteľnosti v rozhodnom období február až koniec apríla 2014. Z

korešpondencie medzi sporovými stranami, ktorá bola predložená v prvostupňovom konaní vyplynulo,
že žalobkyňa vyzývala žalovaného, aby jej užívanie spornej nehnuteľnosti umožnil, čo však žalovaný
neurobil. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobkyňa nemala záujem na užívaní spornej nehnuteľnosti, okresný
súdsprávnenatietotvrdenianeprihliadal.Naviac,akbyajžalobkyňanemalazáujemnatakomtoužívaní,
nič to nemení na skutočnosti, že v rozhodnom období jej bolo bránené zo strany žalovaného realizovať

užívacie právo ako spoluvlastníčke spornej nehnuteľnosti. Tým, že prístup do celej nehnuteľnosti mal
v tomto období iba žalovaný, nemožno prihliadať na skutočnosť, že užíval spornú nehnuteľnosť len v
časti zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu. Tým, že výlučne on disponoval prostriedkami
(kľúčami), ktoré mu umožňovali vstúpiť do rodinného domu bez jeho poškodenia, možno konštatovať,
že žalobkyňa nemala možnosť užívať spornú nehnuteľnosť.

9. Následné závery okresného súdu o povinnosti žalovaného uhradiť žalobkyni sumu zodpovedajúcu
hodnote realizovaného užívacieho práva, ktorú vyjadril výškou predpokladaného nájmu obdobnej
nehnuteľnosti považoval odvolací súd za správne. Okresný súd pri určení výšky tejto sumy vychádzal
z listinných dôkazov predložených žalobkyňou, a to správ realitných kancelárii. Tieto ako vyplynulo
z vykonaného dokazovania boli vystavené na základe oboznámenia sa subjektov, ktoré ich vystavili

so spornou nehnuteľnosťou. Žalovaný správnosť tejto výšky rozporoval, avšak bez bližších dôkazov.
Vychádzajúc iba z jeho tvrdení nebolo možné podľa názoru odvolacieho súdu konštatovať nesprávnosť
údajov, na ktoré prihliadal okresný súd pri svojom rozhodovaní. Ten svoje skutkové závery týkajúce sa
výšky žalovanej istiny oprel o riadne vykonané dôkazy, z ktorých boli tieto skutočnosti bez zjavných
pochybností dostatočne preukázané.

10. Na základe vyššie uvedených záverov krajský súd preto rozsudok okresného súdu v napadnutom
výroku vo veci samej, ako aj v závislom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.
Pri rozhodovaní o trovách prvostupňového konania okresný súd dôsledne vychádzal zo zásady
zodpovednosti sporovej strany za výsledok konania a priznanú výšku trov náležitým spôsobom

odôvodnil. V odvolacom konaní krajský súd žalobkyni priznal podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania o výške ktorých v zmysle § 262 ods. 2 CSP
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnom rozhodnutí vo veci ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

11. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)