Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoE/173/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813204287
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3813204287.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr.
VieryŠkultétyovejaJUDr.RadoslavaSvitanu,PhD.vexekučnejvecioprávnenéhoJ.protipovinnémuS.,
naposledy bytom P., o vymoženie 64,63 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Prievidza, č.k. 16Er/873/2013-14 zo dňa 03. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie oprávneného o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi D.. H. B.,
Exekútorský úrad, so sídlom D. XXXX/X, Q. priznal nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.
Svoje rozhodnutie odôvodnil § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, § 196, § 199, § 200 ods. 1, 5, § 203
ods. 2 Exekučného poriadku, § 262 ods. 1, § 470 ods. 1 CSP. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
že oprávnený sa návrhom, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 04.03.2013, domáhal proti povinnému

vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 64,63 Eur s príslušenstvom, na podklade exekučného
titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie J. H., pobočky H. č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/
XX zo dňa 20.06.2012. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo tamojším súdom udelené súdnemu
exekútorovi D.. H. B. dňa 27.03.2013. Dňa 04.10.2016 bol tamojšiemu súdu doručený podnet súdneho
exekútora na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z
dôvodu, že povinný zomrel a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť. Z úradnej činnosti mal

súd prvej inštancie preukázané, že povinný v tomto exekučnom konaní S. P., nar. XX.XX.XXXX,
zomrel XX.XX.XXXX. Dedičské konanie bolo uznesením, č.k. 4D/78/2015-10, Dnot 96/2015 zo dňa
01.07.2015 zastavené pre nemajetnosť poručiteľa a dňa 07.07.2015 vo veci samej nadobudlo
právoplatnosť. Vzhľadom na skutočnosť, že súd dedičské konanie po povinnom ako poručiteľovi zastavil
pre nedostatok majetku, súd prvej inštancie mal za preukázané, že bol nemajetný a exekúciu
zastavil z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm.

h) Exekučného poriadku). Nakoľko súd zastavil konanie, v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, ktorý je vo
vzťahu k Exekučnému poriadku lex generalis, rozhodoval o nároku na náhradu trov
konania. Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu
trov exekúcie voči oprávnenému. Uviedol, že po právoplatnosti tohto uznesenia súd prvej inštancie v
zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov konania.

2. Proti tomuto uzneseniu, voči výroku II., podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený,
ktorý nesúhlasí s výrokom o trovách, o ktorom spolu s výrokom o zastavení exekúcie rozhodol
súd prvej inštancie. Uviedol, že ako oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemal a nemohol mať pri
podaní návrhu na vykonanie exekúcie voči povinnému vedomosť o možnom úmrtí povinného počas
exekučného konania. Podľa odvolateľa exekučný súd bol povinný zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1
písm. g) Exekučného poriadku, pretože bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie je skutočnosť,

že povinný úmrtím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Na podporu svojich tvrdení dal do
pozornosti uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 17CoE/26/2013-31 zo dňa 26.03.2013.Nazákladeuvedenéhonavrhol,abyodvolacísúduzneseniesúduprvejinštanciezmeniltak,žesúdnemu
exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie neprizná.

3. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor. Uviedol, že otázka zastavenia
exekúcie v prípade, že povinný zomrel bez právneho nástupcu, bola už viackrát posudzovaná zo
strany Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu, sp. zn. 6
MCdo/11/2011 z 29.02.201, podľa ktorého v prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu
vykonať nie preto, že zomrel, ale preto, že tu nie je majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že k zastaveniu exekúcie dochádza v príčinnej súvislosti s nemajetnosťou
povinného. Iba v prípade, ak by povinný mal v čase smrti majetok a tento by prešiel na dedičov, by
bolo možné pokračovať v exekúcii s dedičmi povinného. K tvrdeniu oprávneného, že nemal a ani pri
náležitej opatrnosti nemohol mať vedomosť o možnom úmrtí povinného počas exekučného konania,
súdny exekútor uviedol, že uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie nie je podmienené zavinením
oprávneného. Pre aplikáciu tohto ustanovenia je postačujúce naplnenie podmienky obsiahnutej v

hypotéze právnej normy, a to zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Súdny exekútor
sa stotožnil s výrokmi napadnutého uznesenia, ako aj s právnymi závermi obsiahnutými v odôvodnení
a nevidel dôvod, aby sa odvolací súd odkláňal od ustálenej rozhodovacej praxe.
Odvolanie oprávneného považoval za nedôvodné a navrhol, aby odvolací napadnuté uznesenie ako
vecne správne potvrdil.

4. Odvolací súd skôr, ako mohol pristúpiť k preskúmaniu správnosti napadnutého výroku o trovách
exekúcie v dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku,
a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa.

5. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom od 01.07.2016 do
31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku.

6. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané za účinnosti novej procesnej úpravy civilného
sporového konania a súčasne za účinnosti novely Exekučného poriadku, vykonanej zákonom č.
125/2016 Z. z. Išlo však o exekučné konanie začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti CSP. Zákonom
č. 125/2016 Z. z. neboli do Exekučného poriadku vložené žiadne prechodné ustanovenia k úprave
účinnej od 01.07.2016, avšak keďže Exekučný poriadok (rovnako ako CSP) je vo všeobecnosti

procesná norma (hoci obsahuje aj niektoré hmotnoprávne ustanovenia), je potrebné podľa všeobecných
princípovintertemporálnejaplikácieprocesnýchprávnychnoriemvychádzaťzokamžitejaplikovateľnosti
novelizovaného Exekučného poriadku aj vo vzťahu k exekučným konaniam, ktoré sa začali pred
novelizáciou (to zodpovedá aj ustanoveniu § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého tento zákon platí aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti). Z toho vyplýva, že od 01.07.2016

je potrebné aj v exekučných konaniach, začatých pred týmto dňom, primerane použiť ustanovenia CSP,
ak to povaha veci nevylučuje.

7. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, v znení účinnom od 01.07.2016 do
31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy

exekúcie.

8. Podľa§203ods.2Exekučnéhoporiadku,v zneníúčinnomod01.07.2016 do31.03.2017,
ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich
oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto

prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

9. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

10. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právna úprava sporového konania, účinná
do 30.06.2016, vychádzala vo všeobecnosti zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek
rozhodnutiam (rozsudkom aj uzneseniam) súdu prvej inštancie (§ 201 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku) s tým, že výnimky, teda prípady neprípustnosti odvolania boli v procesnom predpisevýslovne uvedené (medzi nimi aj neprípustnosť odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ
neustanovuje inak osobitný zákon - § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Procesná úprava,
účinná od 01.07.2016, zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom (§ 355 ods.

1 CSP), avšak vo vzťahu k uzneseniam ako všeobecnú zásadu stanovila neprípustnosť odvolania, t. j.
odvolanie je prípustné, len ak to zákon výslovne pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP). V dôsledku tejto zmeny
sícezostalapreexekučnékonaniazachovanázásadaneprípustnostiodvolania(predtým§202 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku, teraz § 355 ods. 2 CSP), avšak kým do 30.06.2016 mohol výnimku,
teda prípustnosť odvolania, ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný poriadok, od 01.07.2016

môže pripustiť odvolanie aj samotný Civilný sporový poriadok (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 9a ods.
1 Exekučného poriadku).

11. To však neznamená, že Civilný sporový poriadok je možné aplikovať na exekučné konania v
každej situácii. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku má ísť o primerané použitie ustanovení CSP a
len vtedy, ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení CSP (ako lex generalis)

je vždy len subsidiárne, teda je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok (ako lex specialis)
nemá vlastné ustanovenia.

12. Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených dôvodov nie je možné vo vzťahu k trovám
exekúcie aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že

trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania.
Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku v
znení do 31.03.2017), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu
nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný
spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje,

súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6) a tiež osobitný spôsob
rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o
výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho
exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora
- § 200 ods. 5). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady

neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s § 355 ods. 1 CSP) nepripustenie
odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených
dôvodov nemožno ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“
podľa § 357 písm. m) CSP.

13. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti
rozhodnutiamsúdovprvejinštancieotrováchexekúcie(ktorévprocesnejúprave,účinnejdo30.06.2016,
prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety
„Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie“ do § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, čo je formulácia
štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v § 357 CSP ako

výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.

14. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v
časti týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o
nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené

Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku v
spojení s § 355 ods. 2 CSP). Preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, než odvolanie v zmysle §
386 písm. c) CSP odmietnuť.

15. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).