Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/232/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716204796
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5716204796.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a

členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou
so sídlom Slnečná 765/3, Malinovo, IČO: 42 174 902, proti žalovanému: N. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom
K. I. XXXX/X, N., zastúpený spoločnosťou AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom Škultétyho 472/10,
Martin, IČO: 36 868 108, o zaplatenie 295 Eur s prísl., v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Martin č. k. 15C/153/2016-104 zo dňa 10. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 15C/153/2016-104 zo dňa 10. mája 2017 vo výroku, ktorým vo

zvyšku žalobu zamietol a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
V nenapadnutej časti z o s t á v a rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 165 Eur,
kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 22,17 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 165 Eur od 23.3.2016 do zaplatenia, to všetko v splátkach po 10 eur mesačne počnúc mesiacom
nasledujúcim po jeho právoplatnosti, vždy do 20.dňa v mesiaci, pod stratou výhody splátok (výrok I.) a vo

zvyšku žalobu zamietol (výrok II.). Žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 66 %.

2. Citujúc ustanovenia § 39a, § 52, § 53, § 53b, § 54, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej „OZ“), § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, § 9 ods. 1/, ods. 2 písm. i/, j/, k/, y/, § 11 ods. 1 písm. a/,
b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov,
§ 7 ods. 1, ods.. 2 písm. a/, § 7 ods. 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 497
zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a §

290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“) konštatoval na základe vykonaného
dokazovania,žežalobcaažalovanýuzatvorilidňa05.12.2013Zmluvuospotrebiteľskomúvereč.zmluvy
609001437 (ďalej „Zmluva“), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1700 Eur s tým,
že sa tieto poskytnuté peňažné prostriedky zaviazal vrátiť spolu odplatou a zaplatiť teda celkové náklady
vo výške 1480 Eur. Celkové náklady žalovaného (spotrebiteľa) boli tvorené súčtom úroku vo výške
39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 665,55 Eur a administratívnych nákladov na
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 814,45 Eur s tým, že sa žalovaný

ako spotrebiteľ zaviazal zaplatiť celkovo 3180 Eur do 14.12.2014. V deň uzatvorenia zmluvy uzatvorili
žalobca so žalovaným aj Dohodu o plnení v splátkach k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 609001437,
v ktorej sa dohodli, že žalovaný zaplatí celkovú čiastku 3180 eur v dvanástich splátkach vo výške 265
eur vždy k 14.-temu kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 14.1.2014. Výška ročnej percentuálnejmiery nákladov v Dohode bola vo výške 259,50 % a ročná percentuálna miera nákladov ostala vo výške
28,84 %. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru (ďalej len
„Všeobecné podmienky“). Zmluvné strany v zmluve uviedli, že peňažné prostriedky boli poskytnuté na

inýúčelakonavýkonpovolania.Ďalejmalpreukázané,žežalovanývpredmetnejzmluvyzaplatilcelkovo
1 535 Eur.
3. Okresný súd právne ustálil, že uzatvorená Zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle §
1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko bola uzavretá medzi žalobcom, ktorý peňažné prostriedky
poskytuje v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaným ako spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní

zmluvy nekonal v rámci svojej podnikateľskej, či obchodnej činnosti, nakoľko zmluvu uzatváral ako
fyzická osoba - nepodnikateľ, pričom je v úverovej zmluve označený identifikačnými znakmi typickými
pre fyzické osoby , t.j. menom, priezviskom a bydliskom.
4. Prvoinštančný súd ďalej dospel k záveru, že sporná Zmluva neobsahuje všetky podstatné náležitosti
podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., keď je v nej RPMN dojednaná na 87,06 % a v Dohode bola
dojednaná RPMN rozdielne vo výške 259,50 %. Dojednanie o RPMN v dvoch právnych úkonoch na

seba bezprostredne nadväzujúcich v odlišnej výške je neurčité. Neumožňuje spotrebiteľovi jednoznačne
ustáliť jeho výšku, na základe čoho úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Rovnako v Zmluve
absentovalo povinné dojednanie o výške, počte, termíne, splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa
§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., keď bola dojednaná len výška splátok po 265 Eur, počet
splátok 12 a dátum počiatku platenia splátok, avšak tam absentuje dojednanie o termíne splátok s

rozčlenením na istinu, úroky a iné poplatky tak, ako to § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. vyžaduje. Úver preto
považoval za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., na
základe čoho žalobcovi vzniklo právo len na vrátenie sumy poskytnutého úveru, t.j. 1 700 Eur. Žalovaný
celkovo uhradil sumu na predmetný úver vo výške 1 535 Eur, teda ku dňu rozhodnutia bol povinný vrátiť
rozdiel medzi požičanou sumou 1 700 Eur a zaplatenou sumou 1 535 eur, t.j. sumu 165 Eur, ktorú sumu

žalobcovi priznal. Ďalej mu priznal aj úrok z omeškania, keď mal zistené, že celý úver mal byť splatný
najneskôr do 14.12.2014. Dňom nasledujúcim po tomto dni sa žalovaný dostal do omeškania, a preto
mu vznikla zákonná povinnosť platiť po dobu omeškania kapitalizovaný úrok z omeškania z dlžnej sumy
v zmysle § 517 ods. 2 OZ vo výške 5 % ročne, ktorý si žalobca uplatnil a rovnako úrok z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 165 Eur od 23.03.2016 do zaplatenia. Zároveň umožnil žalovanému splácať

priznanú žalovanú sumu spolu s príslušenstvom v splátkach po 10 Eur mesačne z toho dôvodu, že
bolo preukázané, že sociálne a finančné pomery žalovaného nie sú dobré, neumožňujú zaplatiť celú
priznanú sumu naraz.
5. Žalobca si podanou žalobou uplatnil aj zmluvnú pokutu vo výške 33 Eur a trovy mediačného konania
vo výške 281,74 Eur. Súd však žalobu v tejto časti zamietol, nakoľko podmienkou platného dojednania

zmluvnej pokuty podľa § 544 ods. 2 OZ je písomná forma. Žalobca zmluvnú pokutu vo výške 33
Eur, ako aj trovy mediácie vyvodzoval z ustanovení Všeobecných podmienok čl. 10., ktorým malo
dôjsť k uzavretiu mediačnej dohody o riešení prípadného sporu mediáciou a čl. 7., z ktorého vyplýva
záväzok žalovaného nahradiť trovy mediácie a zmluvnú pokutu, ktoré ustanovenia súd posúdil ako
nekalú obchodnú praktiku. V súlade so zásadou dobrej viery je len také využívanie všeobecných

podmienok, ktoré neobsahuje prekvapivé dojednania, teda dojednania, ktoré bežný spotrebiteľ, ktorý
poníma všeobecné podmienky len ako niečo vysvetľujúce, vo všeobecných podmienkach neočakáva.
Všeobecné obchodné podmienky majú slúžiť k tomu, aby nebolo nutné do každej zmluvy prepisovať
dojednania technického alebo vysvetľujúceho charakteru, nesmú však slúžiť k tomu, aby do nich
zmluvný partner spotrebiteľa skryl dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, alebo ktoré môžu

uniknúť jeho pozornosti, tak, ako tomu bolo v danom prípade. Žalobca navyše v konaní ani nepreukázal,
že sa mediácia viedla, s akým výsledkom, či mu vôbec vznikli výdavky, či boli účelne vynaložené, či ich
vznik zavinil žalovaný a pod.
6. O trovách konania rozhodol na základe § 255 ods. 2 CSP podľa miery úspechu strán v spore tak, že
žalovanému priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 66 %.

7. Proti rozsudku okresného súdu v zamietajúcej časti (výrok II.) a časti trov konania (výrok III.) podal v
zákonnej lehote odvolanie žalobca. Bol toho názoru, že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane Zmluvy, čo je evidentné z prvotného náhľadu.
Z uvedeného vyplýva, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a

iných poplatkov. Nie je preto možné hovoriť o akejkoľvek absencii náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Rovnako bol toho názoru, že ročná percentuálna miera nákladov je stanovená v Zmluve vo výške
87,06 %, ktorá výška je zároveň správne vypočítaná v zmysle platných právnych predpisov. Zákon v
čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkovývzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi
podľa predpisov účinných do 31. mája 2014. Poplatok vo výške 818,45 Eur predstavuje administratívne
nákladynavypracovanieauzatvoreniezmluvyospotrebiteľskomúverespolusovšetkouadministratívou

s tým spojenou. Slovenská právna úprava v oblasti úverov „účtovaniu“ poplatku výslovne nebráni. Ďalej
poukázal na neoddeliteľnú súčasť stranami sporu dojednanej Zmluvy o úvere - Všeobecné podmienky
poskytnutia spotrebiteľského úveru (VP), čo vyplýva aj z obsahu samotnej Zmluvy, v ktorej je uvedené,
že dlžník súhlasí, okrem iného, aj so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej
strane Zmluvy. Zmluvné strany sa v bode 8 VP dohodli na tom, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku

úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť
zmluvnú pokutu vo výške 33,00 Eur. Žalovaný podpisom Zmluvy jednoznačne prejavil vôľu byť viazaný
aj VP. S prihliadnutím na uvedené preto žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý sa stotožnil s napadnutým rozsudkom okresného

súdu a žiadal, aby odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne správny. Vyjadril sa k neprimeraným
zmluvným podmienkam obsiahnutým v predmetnej Zmluve, k absencii údajov o tom, z čoho pozostávajú
jednotlivé mesačné splátky a na neprimeranosť zmluvnej odplaty. Zároveň bol toho názoru, že
odvolanie žalobcu obsahuje len takú argumentáciu, ktorá už bola prvoinštančným súdom prejednávaná
a hodnotená.

9. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca (odvolateľ), ktorý v plnom rozsahu zotrvával na
podanom odvolaní a v jednotlivých bodoch podaného vyjadrenia (tzv. repliky) rozširoval rovnakú právnu
argumentáciu prezentovanú už v podanom odvolaní.

10. Na repliku žalobcu žalovaný reagoval oznámením, že zotrváva na svojich predchádzajúcich
vyjadreniach obsiahnutých v písomných podaniach.

11. Ďalšie podania v rámci odvolacieho konania vykonané neboli.

12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1
CSPacontrariovspojenís§219ods.3CSP totorozhodnutievnapadnutejčastitýkajúcejsčiastočného
zamietnutia žaloby a trov prvoinštančného konania (výroky II. a III.) v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil
ako vecne správne. V odvolaním nenapadnutom výroku (výrok I.) zostal rozsudok okresného súdu

nedotknutý.

13. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol

a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených
dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

14. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolacie námietky žalobcu
formulované v podanom opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie
nezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného súdu.

15. K námietke žalobcu ohľadom okresným súdom (nesprávne) konštatovanej absencie výšky, počtu

a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov krajský súd upriamuje pozornosť na ustálenú
judikatúru slovenských súdov, ktoré v množstve spotrebiteľských sporov konštatovali potrebu presného
štruktúrovania splátok úveru na istinu, úroky a poplatky, a to v záujme prehľadnosti, ako aj s cieľom
chrániť práva spotrebiteľa byť informovaný o všetkých povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy. (napr.
rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/642/2014, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.

11Co/256/2013, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/21/2015).
16. Spotrebiteľská zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov. Logickým a teleologickým výkladom zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
možno dospieť k jednoznačnému záveru, že zo zmluvy musí vyplývať splatnosť jednotlivých častí istiny,úroku a poplatkov, pokiaľ tieto nemajú byť splatené jednorazovo. Z uzatvorenej zmluvy síce vyplýva
výška jednotlivých splátok, nie je ale zrejmé, akú časť z týchto nárokov jednotlivá splátka obsahuje,
pričom však pre určenie práv a povinností zmluvných strán z uzatvorenej zmluvy je nevyhnutné vedieť,

koľko dlžník v jednotlivých splátkach plní na istinu, osobitne úrok a osobitne na poplatky.

17. Bez právneho významu ostala právna argumentácia žalobcu týkajúca sa výpočtu výšky RPMN,
keďže žalobca nemohol od žalovaného požadovať nič mimo rámca poskytnutej istiny, keďže úver bol v
zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. posúdený ako bezúročný a bez poplatkov.

18. Žalobca v odvolaní poukazoval na maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Odvolací súd však
v tejto súvislosti uvádza, že nie je prípustné konfrontovať súd prvej inštancie so závermi, ktoré v
konaní nevyslovil. Z tohto pohľadu odvolacia námietka spočívajúca v tvrdení o maximálnej možnej výške
odplaty nekorešponduje s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté
rozhodnutie. Odvolací súd preto nemá právny dôvod, resp. možnosť zaoberať sa touto námietkou,

nakoľko nemá podklad v napadnutom rozhodnutí. Takéto tvrdenie súd prvej inštancie neurobil a ide o
zjavné pochybenie odvolateľa pri formulovaní odvolacích dôvodov.

19. Odvolací súd ďalej konštatuje správnosť postupu okresného súdu, ktorý zamietol aj tú časť žaloby,
v rámci ktorej si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie 33 eur ako zmluvnej pokuty a trovy mediačného

konania vo výške 281,74 Eur, keď uvedené nároky vyplývali zo všeobecných podmienok poskytnutia
úveru, ktoré neboli medzi žalobcom a žalovaným individuálne dojednané, ale boli ako formulárová
súčasť pripojené k stranami sporu uzatvorenej Zmluve. Dôvody nemožnosti poskytnutia právnej ochrany
takýmto „dohodám“ prvoinštančný súd podrobne opísal v odseku 29. napadnutého rozsudku, pričom by
bolo nadbytočné tieto správne právne závery duplicitne opakovať v rozhodnutí druhoinštančného súdu,

ktorý sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie.

20. Nakoľko odvolacie dôvody žalobcu boli neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe
súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti, tento potvrdil napadnutý

rozsudok v odvolaním napadnutej časti ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, a to aj
v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania. Okresný súd správnym postupom na základe
úspechu strán v spore ustálil rozsah, v ktorom žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi
priznal.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ako úspešnej strane sporu v odvolacom konaní priznal
nárok na náhradu trov tohto konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške trov odvolacieho konania
rozhodne prvoinštančný súd podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením.

22. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).