Rozsudok – Ochrana osobnosti ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 2. október 2016

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 1C/118/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615205540
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Smatana, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSPE:2016:3615205540.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD. v právnej veci žalobcu G.. J.. E.
L., J.., nar. XX.X.XXXX, bytom J., D.. R. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Ivanou Magdolenovou Joríkovou,
advokátkou v Partizánskom, Hrnčírikova 1/B proti žalovanému L. Michnovi, nar. XX.XX.XXXX, bytom J.,
B. X. XXX/XX, zastúpenému JUDr. Ctiborom Stachom, advokátom v Prievidzi, Košovská 1, o ochranu
osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobca sa podanou žalobou domáha proti žalovanému určenia, že žalovaný zverejnením bilbordu
s textom: „Partizánske - mesto propagandy a demagógie. Zničiť môjho 10-ročného syna a siahnuť
mi na rodinu, by do roku 2010, kedy malo mesto primátora, bolo nemysliteľné. 1. Jeho morálka a
politická úroveň by mu to nedovolila 2. Nikdy by sa nedal vtiahnuť do tak podlého a zbabelého činu
3. Pre dôsledné vyšetrenie by si to nikto zo svojvôle nedovolil“ neoprávnene zasiahol do jeho práva
na ochranu osobnosti podľa článku 19 Ústavy SR a § 11 a 12 Občianskeho zákonníka, predovšetkým
do jeho práva na ochranu občianskej cti, prejavov osobnej povahy ako aj profesionálnej vážnosti, čím
bola v značnej miere znížená jeho občianska česť, dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti. Zároveň sa
domáhal uloženia žalovanému povinnosti do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zverejniť ospravedlnenie
na reklamnej tabuli umiestnenej vedľa supermarketu BILLA v Partizánskom, na Nitrianskej 102, 958
03 Partizánske, adresované žalobcovi v rovnakom type a veľkosti písma čiernej farby ako pôvodný
plagát, a to na bielom podklade o rozmeroch predmetného bilbordu na dobu 30 dní s textom: „Ja, L. H.,
sa týmto ospravedlňujem doc. J.. E. L., J.., primátorovi mesta J., za zverejnenie nepravdivých tvrdení
súvisiacich s vylúčením môjho syna z Hokejového klubu Iskra Partizánske, o.z.“ Zároveň sa domáha
priznania náhrady nemajetkovej ujmy v sume 3 000,- € a náhrady trov konania.
(2) Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný dňa 3.10.2015 zverejnil na verejne prístupnom mieste bilbord
s textom „Partizánske - mesto propagandy a demagógie. Zničiť môjho 10-ročného syna a siahnuť
mi na rodinu, by do roku 2010, kedy malo mesto primátora, bolo nemysliteľné. 1. Jeho morálka a
politická úroveň by mu to nedovolila 2. Nikdy by sa nedal vtiahnuť do tak podlého a zbabelého činu
3. Pre dôsledné vyšetrenie by si to nikto zo svojvôle nedovolil.“ Okrem toho je obsahom bilbordu aj
vyobrazenie žalovaného ako jeho autora a odkaz na reláciu Reportéri vysielanú na RTVS dňa 1.10.2015.
Obsahom relácie Reportéri zo dňa 1.10.2015 je prezentovanie syna žalovaného L., ktorý bol vylúčený
z Hokejového klubu Iskra Partizánske, o.z., pričom vychádzajúc z obsahu relácie to bolo z dôvodu
nevhodného správania L. a nerešpektovania pokynov trénera. Iskra Partizánske je občianske združenie,
samostatný právny subjekt, ktorého interné pomery sa spravujú stanovami občianskeho združenia.
Javí sa preto nepochopiteľné, akú súvislosť nachádza žalovaný v otázke vylúčenia svojho syna z

Iskry Partizánske s osobou žalobcu. Žalobca je primátor mesta Partizánske, a je teda verejne činnou
osobou. Súdna prax síce v judikatúre v súvislosti s verejne činnými osobami často používa termín
„oprávnená kritika“, v danom prípade však tento inštitút neprichádza do úvahy, nakoľko nemožno nájsť
žiadnu súvislosť medzi konaním žalobcu a vylúčením syna žalovaného z Iskry Partizánske. Zverejnenie
bilbordu, prostredníctvom ktorého sa žalovaný snaží verejnosti vnuknúť myšlienku, že žalobca zapríčinil
vylúčenie jeho syna z Iskry Partizánske, resp. že z titulu svojho postavenia akýmkoľvek spôsobom
pôsobí na orgány činné v trestnom konaní a marí tak vyšetrovanie, prestavuje závažný zásah do integrity
žalobcu, nakoľko takéto tvrdenie sa nezakladá na pravde a je spôsobilé značne znížiť jeho dôstojnosť
a vážnosť v spoločnosti, pričom žalobca je osobou verejne činnou, a preto konanie žalovaného môže
mať pre neho zvlášť nepriaznivé dôsledky. Podľa ich názoru, zverejnenie takýchto ničím nepodložených
informácií žalovaným sleduje jediný cieľ, a to upútanie širokého okruhu verejnosti a zneváženie
osoby žalobcu, nakoľko žalovaný sa taktiež pokúša politicky angažovať v komunálnej politike, čoho
prejavom je aj jeho neúspešná účasť vo voľbách do orgánov samosprávy obcí v roku 2010 a 2014,
v ktorej bol protikandidát žalobcu. Aj zo spôsobu, akým je predmetný bilbord vyhotovený (zobrazenie
žalovaného na takmer 1 bilbordu) je zrejmé, že je naďalej politicky aktívny, snaží sa dostať do povedomia
obyvateľov mesta Partizánske a rovnako sa snaží robiť si svojím spôsobom „politickú kampaň“.
Takéto konanie považujú prinajmenšom za nekalé a nedôstojné. Skutočnosť, že sa naďalej politicky
angažuje preukazujú jeho stále aktívnou webovou stránkou. Verejne prezentované závery žalovaného
dehonestujú žalobcu ako občana a zároveň ohrozujú jeho kredit, predstavujú zásah do jednotlivých
zložiek jeho osobnosti, pričom tento zásah naďalej trvá. Na upustenie od neoprávneného zásahu do
práva na ochranu osobnosti a na odstránenie následkov zásahu vyzval žalobca žalovaného písomnou
výzvou zo dňa 8.10.2015, avšak žalovaný na uvedenú výzvu nereagoval. Zásah do osobnostných
práv žalobcu sa už v súčasnosti prejavuje tým, že je zo strany obyvateľov mesta Partizánske
negatívne dopytovaný na vzniknutú situáciu okolo syna žalovaného, pričom títo si jednoznačne znenie
predmetného bilbordu vykladajú tak, akoby žalobca zapríčinil vylúčenie syna žalovaného z Iskry
Partizánske. Z konštantnej judikatúry súdov vyplýva, že neoprávneným zásahom do práva na ochranu
osobnosti je bezpochyby aj uverejnenie nepravdivých, resp. pravdu skresľujúcich údajov o fyzickej
osobe, ktoré sú spôsobilé znížiť jej česť a dôstojnosť v spoločnosti. Podmienkou občianskoprávnej
ochrany cti je to, aby zásah bol objektívne spôsobilý ujmu občana privodiť. Použitie kritiky, ironizovanie,
odsudzovanie a zavrhovanie konania fyzickej osoby opierajúce sa o okolnosti, o ktorých je oznamovaný
nepravdivý údaj, predstavuje spravidla citeľný neoprávnený zásah do práva fyzickej osoby na ochranu
jej osobnosti, pričom tu ide o značnú intenzitu neoprávneného zásahu, ktorý bude mať obvykle
nepriaznivé dôsledky pre takto postihnutú osobu čo do jej postavenia v rodine a v spoločnosti. To, či
ide o pravdivý alebo nepravdivý údaj, je kategória objektívna a pôvodca zásahu sa nemôže zbaviť
zodpovednosti za protiprávny zásah do práva na ochranu osobnosti tvrdením, že o nepravdivosti
nevedel. Informácie uverejnené žalovaným sú nepravdivé. Spôsobilosť vytvoriť o žalobcovi negatívnu
predstavu v spoločnosti, resp. spôsobilosť znížiť jeho česť a dôstojnosť v spoločnosti je daná tým,
že vo verejnosti sa o ňom vytvorila negatívna predstava a bol objektom kritiky a odsudzovania zo
strany žalovaného ako aj širokej verejnosti, pričom táto kritika vychádzala z nepravdivých skutočností.
Je zrejmé, že verejnosť negatívne vníma prax korupcie, bossingu a šikany. Nič z toho však nie je
prípadom žalobcu. Fyzická osoba má právo domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov
do jej práva na ochranu osobnosti a aby sa odstránili následky týchto zásahov a má tiež právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu adresoval
žalovanému výzvu na upustenie od protiprávneho konania, avšak žalovaný nijakým spôsobom na
túto výzvu nereagoval. Primeranou formou zadosťučinenia sa nepochybne javí byť ospravedlnenie,
ktoré žalobca v písomnej výzve od žalovaného žiadal. Predmetný bilbord, ktorý je umiestnený na
hlavnej, frekventovanej ceste spájajúcej okresné mestá, nepravdivo obviňuje žalobcu z neetického a
zavrhnutiahodného konania, a preto možno mať za to, že mal širokú publicitu. Žalobca vykonáva funkciu
primátora mesta Partizánske a v politike a vo verejnom dianí sa mieni angažovať aj naďalej. Pre výkon
svojej súčasnej funkcie, ako aj pre ďalšie pôsobenie v politike a verejnom živote považuje za absolútne
nevyhnutné zachovanie svojej dôveryhodnosti a kreditu. Preto ničím nepodložené spochybnenie jeho
dôveryhodnosti predstavuje vážnu ujmu jeho dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti. Je zrejmé, že
uvedeným zásahom žalovaného do integrity žalobcu sú splnené všetky predpoklady odôvodňujúce
občianskoprávne sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby, a to
existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcu v porušení alebo
ohrození fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej jednote, tento zásah je neoprávnený a existuje príčinná
súvislosť medzi týmto neoprávneným zásahom a vznikom nemajetkovej ujmy. Žalobca má za to, že
uvedené skutočnosti odôvodňujú poskytnutie tiež primeraného zadosťučinenia v peniazoch. Vzhľadom

na závažnosť vzniknutej ujmy, dosah, spôsob a umiestnenie predmetného bilbordu, rozsah a intenzitu
neoprávneného zásahu považuje priznanie peňažnej satisfakcie vo výške 3 000,- € za primeranú
náhradu nemajetkovej ujmy, schopnú plniť adekvátne satisfakčnú funkciu peňažného zadosťučinenia,
t.j. zadosťučinenia zmierňujúceho prostredníctvom peňazí vzniknutú nemajetkovú ujmu.
(3) Žalovaný k žalobe vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 16.12.2015, doručenom súdu dňa
17.12.2015 uviedol, že s návrhom nesúhlasí, je nepravdivý a pre neho nepochopiteľný, pretože nevie,
prečo sa práve on (žalobca) cíti dotknutý a poškodený z nápisu, ktorý sa objavil na bilborde na jeho
pozemku. Takýchto plagátov s oveľa horšími a konkrétnejšími nápismi sú v celej SR stovky až tisíce a
nevie o tom, že by boli predmetom nejakých súdnych konaní. Nevie prečo primátor Božik vzťahuje text
na seba, ale osobne mu z toho vychádza, že asi len pre nejaké výčitky svedomia. Žalobu považuje za
závažnú, pretože mu pripadá ako konanie na zastrašenie a tiež jeho finančnú likvidáciu. Dôvody takého
postupu žalobcu mu nie sú vôbec známe.
(4) V písomnom vyjadrení zo dňa 25.1.2016, doručenom súdu dňa 2.2.2016, ktoré podal prostredníctvom
svojho právneho zástupcu uviedol, že žalobu považuje za reakciu urazeného človeka, ktorý sa sám
stotožnil s kritikou pomerov a zodpovednosť za ne v rámci sebareflexie zobral na seba bez toho, že
by ho niekto obviňoval. Žalobca je presvedčený, že tam, kde verejne a politicky pôsobí, je všetko v
poriadku a nič nie je kritizovateľné a nikto nemá právo na vyjadrenie iného názoru alebo postoja a že
všetko funguje tak, ako si to on želá vďaka nemu. Podaná žaloba nie je obranou a ochranou práv,
ale zastrašením kohokoľvek, kto bude mať iný pocit a názor na veci, ako si ho v oficiálnej podobe
predstavuje žalobca. Skutočnosť, že sa na jeho pozemku nachádza stojan s tabuľou je nesporná. Tento
priestor využil na to, aby verejne vyslovil svoj hlas a oznámil, ako on sám cíti pomery a ako negatívne
zasahujú do jeho života. Opisuje útrapy, ktoré on a jeho rodina prežíva a ktoré vychádzali z toho, že
jeho syn bol vylúčený z hokejového klubu Iskra Partizánske napriek tomu, že ide v hokejovom hnutí na
Slovensku o precedentný postup. Tento postup voči svojmu synovi považuje za spiknutie konkrétnych
ľudí, ktoré nebolo korigované ani hlavným sponzorom klubu, ktorým je mesto Partizánske. Keďže sa cítil
byť poškodeným, vyjadril svoje názory verejne. Nápis na bilborde nikoho neobviňuje, neuráža, neopisuje
a neviní zo zodpovednosti. Opísať určité mesto za mesto propagandy a demagógie nie je nezákonné a
nikoho nepoškodzuje, ide o slobodné vyjadrenie jeho názoru. Veta, ktorej obsahom je zničenie vývoja
jeho syna ako hokejistu a jeho šikanovanie v škole nie je nezákonným osočujúcim textom, ale má byť
upozornením, že sa takáto vec udiala. Ďalšie odseky textu nikoho nehania, neobviňujú, neuvádzajú
meno žiadneho človeka ani nijako inak nenavodzujú záver, z ktorého by malo byť čitateľom textu jasné,
že sa na niekoho mieri s cieľom poškodiť ho. Išlo o jeho spoveď, nie o konkrétny atak. Žalobca sa sám
ako keby cítil zodpovedný za nešťastie, ktoré je textom vyjadrené. Žaloba sa odvoláva na obsah relácie
Reportéri zo dňa 1.10.2015, pričom z tejto relácie vyvodzuje výklad textu uvedeného na bilborde tak,
že objektom „nedovolenej“ kritiky má byť súčasný primátor. Ide o zjavne účelový , nesprávny a chcený
výklad, ktorý nemá oporu ani v texte bilbordu, ani v relácii Reportéri. Obsah relácie nikoho neosočil, na
nikoho neútočil a nikoho neoznačil za vinníka. Išlo o globálnu kritiku pomerov v hokejovom hnutí. V relácii
nikto neobviňoval primátora mesta - žalobcu. Jeho meno nikto nespomenul ani nepadlo v žiadnom
hodnotení redaktora. Ak z toho žalobca vyvodzuje útok na svoju osobu, hodnotí to ako paranoju alebo
vlastnosť, ktorá sa prejavuje tak, že za všetkým v meste je len on. Uplatnením svojho ústavného práva
nikoho neponížil, neurazil, nedehonestoval, ani mu neprekazil dlhoročnú kariéru. Žalobca neposkytol
ani nemôže ponúknuť súdu žiadne dôkazy, ktoré by túto skutočnosť osvedčovali. Argumentácia, že je
dopytovaný obyvateľmi mesta nie je žiadnym relevantným dôkazom, ako štatutárny zástupca mesta a
verejný činiteľ je vo svojej funkcii aj na to, aby na otázky obyvateľov odpovedal. Skrytý motív podania
žaloby je uvedený v odseku, kde sa mu vyčíta, že si dovolil kandidovať na post primátora a angažuje sa v
komunálnej politike a že má aktívnu webovú stránku. Podanie žalobcu považuje za prejav neprimeranej
urazenosti a prílišného vnímania svojej osobnej veľkosti. Kritika a vyjadrenie nesúhlasu s pomermi je
zákonne dovolená, bilbord neznamenal pre verejnosť žiaden cielený ani skrytý atak voči osobe žalobcu.
Je to opis pomerov, ktoré spôsobujú jeho rodine ujmu a ktoré tu pred určitým obdobím neexistovali. To je
všetko. On považuje žalobu za neprimeraný útok na slobodu prejavu a ústavné práva, pretože verejný
proces bude pod dohľadom verejnosti. Žalobca zrejme nie je schopný zniesť kritiku v podstatne väčšom
rozsahu, ktorá je voči verejným činiteľom, politicky a spoločensky pracujúcim osobám a osobám verejne
známym dovolená nadštandardne oproti bežnej kritike. Vždy je nevyhnutné skúmať mieru (intenzitu)
tvrdeného porušenia základného práva na ochranu osobnosti v kontexte so slobodou prejavu a práva na
informácie a so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv. Zároveň je nutné, aby
príslušný zásah bezprostredne súvisel s porušením chráneného základného práva, t.j. aby tu existovala
príčinná súvislosť medzi nimi, pričom musí ísť o zásah neoprávnený. K tomu dochádza len vtedy, ak
v konkrétnom prípade presiahol prípustnou intenzitou takú mieru, ktorú už v demokratickej spoločnosti

nemožno tolerovať. Jeho bilbord len vyjadruje jeho subjektívny názor na pomery jeho syna, ktoré
nezapríčinila jedna konkrétna pomenovaná osoba, ale ide o súbor konaní, stanovísk a rozhodnutí. Preto
hovorí o pomeroch v meste, ktoré kritizuje. Ak by sa žalobca necítil nepriamo za ne zodpovedný, zrejme
by nepodával žalobu, mohol by radšej riešiť problémy občanov a nie obávať sa budúcej kandidatúry
žalovaného na post, ktorý zastáva žalobca. On už bilbord dávno obmenil, pretože nebolo jeho cieľom
vyvolať situáciu, ktorú by niekto neprimerane hodnotil ako útok na svoju osobu. Verejnosť si text prakticky
ani nevšimla, pretože z idúcich automobilov bol ťažko čitateľný. Po obsahovej stránke vyjadroval jeho
slobodný a dovolený názor, tak mu nezainteresovaná verejnosť ani rozumieť nemohla.
(5) Písomným podaním zo dňa 2.3.2016, doručeným súdu dňa 3.3.2016 žalobca namietal zaujatosť
všetkých sudcov občianskoprávneho oddelenia OS v Partizánskom a navrhol vylúčenie sudcov z
prejednania veci. Súd na námietku podľa § 15a ods. 2, ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016 neprihliadal a nadriadenému súdu ju nepredložil,
pretože bola vznesená oneskorene. Žalovaný už v čase doručenia žaloby (2.12.2015) vedel, že vo veci
koná a rozhoduje Okresný súd Partizánske a ani vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 17.12.2015,
ani vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 2.2.2016 (v čase, keď už bol zastúpený advokátom)
námietku zaujatosti sudcov OS Partizánske nevzniesol. Námietku zaujatosti mohol žalovaný vzniesť do
15 dní od kedy sa o dôvode vylúčenia sudcov dozvedel (do 17.12.2015). Preto súd na jeho podanie v
zmysle § 15a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku neprihliadol. Dôvod na vylúčenie podľa § 15 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku zákonný sudca v tejto veci nezistil, sudca nemá žiaden pomer k veci, k
účastníkom (stranám) ani k ich zástupcom, pri rozhodovaní je nestranný a nezávislý (nie je ani občanom
mesta Partizánske).
(6) Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného a ich právnych zástupcov, svedkov
G. E., H.. Y. F., H. H., K. Y., oboznámením obsahu spisu, z toho najmä žaloby, plnomocenstva,
príloh k žalobe, záznamu o zložení, vyjadrenia žalovaného, plnomocenstva, vyjadrenia žalovaného,
námietky zaujatosti, vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu a príloh k nemu, ospravedlnenia žalovaného
z pojednávania, žiadosti o priznanie trov, uznesenia, odvolania proti uzneseniu, návrhu na výsluch
svedkov a prílohy k nemu, návrhu na doplnenie dokazovania, vyjadrení žalovaného na Facebooku,
vyjadrenia žalobcu, zápisnice z mimoriadnej triednej schôdzky, stanoviska právneho zástupcu žalobcu
a stanoviska právneho zástupcu žalovaného.
(7) Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedka H. S., pretože jeho účasť na pojednávaní sa
nepodarilo zaistiť, zástupcovia strán na jeho výsluchu netrvali a jeho výsluch súd nepovažuje za
podstatný pre rozhodnutie vo veci samej, pretože rozhodnúť je možné na podklade ostatných
vykonaných dôkazov. Z rovnakého dôvodu (nebolo to potrebné pre rozhodnutie vo veci samej) súd
nevykonal dokazovanie ani výsluchom redaktora z relácie Reportéri. Relácia Reportéri, respektíve jej
obsah, nie je predmetom tohto konania a redaktor relácie Reportéri nepochybne nemá vedomosti o
obsahu predmetného bilbordu a o dopade tohto obsahu na osobu žalobcu.
(8) Z príloh k žalobe vyplýva, že žalovaný zverejnil bilbord, kde sa v pravej časti nachádza jeho
meno a priezvisko a fotografia a text „Hovoriť pravdu v čase všeobecného klamania je revolučný
čin“ a v ľavej časti text: „Partizánske - mesto propagandy a demagógie? Zničiť môjho 10-ročného
syna a siahnuť mi na rodinu by do roku 2010, kedy malo mesto primátora, bolo nemysliteľné. 1.
jeho morálka a politická úroveň by mu to nedovolila 2. nikdy by sa nedal vtiahnuť do tak podlého a
zbabelého činu 3. pre dôsledné vyšetrenie by si to nikto zo svojvôle nedovolil. Pozrite REPORTÉRI
na RTVS.“ Pod textom sa nachádza e-mailová adresa žalovaného a odkaz na jeho profil na sociálnej
sieti Facebook. Žalovaný bol kandidátom na primátora mesta Partizánske, prezentuje sa na webovej
stránke branomichna.webnode.sk. Žalobca ho vyzval prostredníctvom svojej právnej zástupkyne výzvou
zo dňa 8.10.2015 na upustenie od neoprávneného zásahu do práva na ochranu svojej osobnosti a na
odstránenie jeho následkov odstránením bilbordu a zverejnením ospravedlnenia.
(9) Z vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovaného vyplýva, že z relácie Reportéri jednoznačne vyplýva,
že ide o útok smerovaný voči žalobcovi. To, že ho žalovaný na bilborde neoznačil menom a priezviskom
neznamená, že jeho konanie nie je protiprávne. Žalobcu bolo možné individualizovať na základe
vyjadrených znakov, pretože útok bol namierený proti osobe primátora od roku 2010, ktorým je žalobca.
Poukázal na to, že nemá oprávnenie zvrátiť rozhodnutie občianskeho združenia Iskra Partizánske
o vylúčení syna žalovaného. Žalobca je schopný čeliť oprávnenej a vecnej kritike, nemá pocit
nedotknuteľnosti a vecnú kritiku prijíma. Zásah žalovaného však podľa žalobcu nie je vecnou kritikou
a má ho len znevážiť v očiach verejnosti. Kritika musí byť prijateľná a musí sa týkať vecí verejného
záujmu. Jej hranica nie je rovnaká u primátora mesta a u ústavných činiteľov. Hodnotiaci úsudok musí
vychádzať z dostatočného faktického základu. Zámerom žalovaného bolo poškodiť a zdiskreditovať
žalobcu. Za tým účelom zneužil vylúčenie svojho syna z Iskry Partizánske. Primerané zadosťučinenie

je odôvodnené preventívno-satisfakčnou funkciou a má chrániť spoločnosť pred obdobnými nekalými
zásahmi. Z prílohy k vyjadreniu vyplýva, že žalovaný zmenil obsah predmetného bilbordu tak, že text v
ľavej časti nahradil textom „Napriek všetkým špinavostiam čo sa tu dejú, vám prajem príjemné prežitie
vianočných sviatkov a šťastný Nový rok.“
(10) Z výpovede žalobcu vyplýva, že od občanov sa dozvedel, že na pozemku žalovaného v blízkosti
predajne Billa bol inštalovaný bilbord s textom, ktorý ho obviňoval z toho, že sa údajne ako primátor
dopustil konania, ktoré malo poškodiť rodinu žalovaného. Tiež tam bolo uvedené, že dopustil to, aby bolo
ublížené maloletému synovi žalovaného. Presná dikcia znenia bilbordu navodzujúca skutočnosť, že má
byť zodpovedný za poškodenie žalovaného a jeho rodiny, je časovo determinovaná rokom 2010. V texte
je uvedené, že dovtedy by nebolo možné, aby sa takéto niečo stalo. Pohybuje sa vo verejnej politike a je
si vedomý toho, že kritika je mimoriadne prospešná, najmä keď je konštruktívna a vecná. Patrí k ľuďom,
ktorí sa snažia pomáhať a nie ubližovať. Je si vedomý, že svojou prácou nemôže a nedokáže vyhovieť
všetkým, ale prišiel čas, kedy sa musí brániť voči ohováraniu a vedomému klamstvu poškodzujúcemu
jeho osobu. Dlhodobo sa snaží pomáhať športovým klubom, no nikdy nezasiahol do ich činnosti, nikdy
tak nechcel učiniť a nemá na to kompetenciu. Každý športový klub má svoju právnu subjektivitu a pracuje
na forme občianskeho združenia tvoreného jednotlivými členmi a vedením, ktoré si zvolia. Bilbord od
3.10.2015 vizuálne upozorňoval a v texte bol obviňovaný z ubližovania iným ľuďom, vec sa rozhodol
riešiť právne. Mrzí ho, že text bilbordu vyvolal u občanov mesta i regiónu i jeho rodiny dojem, že niekomu
ublížil. Nikdy tak nekonal a ani nechce konať. So žalovaným sa stretol aj v komunálnych voľbách v
diskusii v komerčnom rádiu, kde boli obaja účastní a viedli vecnú debatu, pričom z jeho strany zaznela
aj kritika, ale mal za to, že sa rozišli v dobrom. Vzťahy so žalovaným hodnotí ako dobré, v danej situácii
má však za to, že došlo k prekročeniu hranice a má za to, že sa musí brániť. Kľúčovým je obvinenie, že
siahol na maloletého syna žalovaného a do roku 2010, keď mesto malo primátora, by to nebolo možné.
Do funkcie primátora po úspechu vo voľbách nastúpil v decembri 2015. Toto časové obdobie poukazuje
na výkon jeho funkcie a občania s ktorými sa stretáva, ako aj najbližšia rodina sa ho pýtajú, dokedy mieni
akceptovať nepravdivé ataky voči svojej osobe. Nejde o jednotlivcov ale o stovky občanov, táto otázka
odznela na pracovnom stretnutí obecného zastupiteľstva naprieč celým politickým spektrom. Kauzalitu
vidí v ohováraní, v poškodzovaní dobrého mena a v snahe o zníženie hodnoty v oblasti verejnej politiky, v
ktorej sa opiera o transparentnosť, participatívnosť, komunikatívnosť a hodnotové ukotvenie v prostredí
demokratickej spoločnosti. Vyznieva z toho negatívny dojem, lebo aj jeho manželka pracuje v organizácii
- krízovom stredisku na pomoc týraným matkám a osamelým matkám s deťmi, kde to vyznieva tak,
že na jednej strane sa snažia pomáhať spoluobčanom a na druhej strane by bol schopný ublížiť tak,
ako to podpísal žalovaný. Vyšli štyri rôzne tlačené materiály, ktoré sa venovali hodnoteniu jeho osoby
a angažovania sa v politike a verejnom živote, i bilbord je súčasťou aktivít smerujúcich k prezentácii
vlastnej osoby a obviňovaniu jeho ako človeka, ktorý sa dopustil ujmy na rodine žalovaného. Tieto 4
tlačené materiály boli vydané žalovaným. V texte bilbordu ani v relácii Reportéri neodznelo jeho meno,
ale určujúcim je údaj, že do roku 2010, kedy malo mesto primátora, by sa toto nemohlo stať. Z dedukcie
vyplýva, že v súčasnosti mesto buď primátora nemá, pričom je známe, že ho má, tým pádom je obvinenie
adresované jeho osobe. Mesto prispieva na chod klubu čiastkou nie viac ako 30 000 € ročne, hokejový
klub má aj iných sponzorov a poplatky platia aj rodičia. Hokejový štadión a jeho vybavenie je majetkom
mesta, ak by bol poškodzovaný, má mesto právo zasiahnuť. Žalobu nepovažuje za prejav ješitnosti
a urazenosti, je si vedomý, že musí niečo zniesť, ale od októbra resp. novembra 2015 si povedal, že
nepravdy bude riešiť súdnou cestou. Členom politickej strany bol do konca augusta 2012. Bilbord je na
rovnakom mieste, ale značne poškodený, text bol pred vianočnými sviatkami 2015 upravený.
(11) Z výpovede žalovaného vyplýva, že nie je pravda, že by v texte bilbordu boli nepravdy. On sa
jednoznačne vyjadruje iba k obdobiu do roku 2010, ostatné si žalobca sám vzťahuje na seba. Nesúhlasí
s jeho tvrdením, že ho priamo poškodzuje alebo obviňuje. Nevyjadruje sa k atmosfére mesta ani k
samotnému žalobcovi. Obsahom relácie Reportéri z 1.10.2015 bola výhradne zachytená situácia v HK
Iskra a v prostredí slovenského hokeja bez mienky o žalobcovi alebo meste Partizánske. Žalobcu akoby
obsah bilbordu ani nezaujímal a chce si ho vyložiť po svojom. Je pre neho zarážajúce, že žalobca
vidí v bilborde seba a svoje poškodenie a nezaujíma sa, čo sa stalo 10 ročnému dieťaťu pod jeho
vedením v meste. Žaloba v ňom zanecháva dojem, ako by bola podaná len zo strachu o politickú kariéru
žalobcu. Žalobu podáva ako fyzická osoba ale 50% obsahu je prepletené s verejnou funkciou. Nechápe,
ako si vysvetľuje mieru prípustnej kritiky žalobca, keď sa jeho meno nespomína a ani podprahovo sa
nesnaží do viet zakomponovať jeho poškodenie. Prejavil dobrú vôľu a novú plochu bilbordu neobnovil.
Na predžalobnú výzvu neodpovedal, považoval ju za zlý vtip alebo za pokus o zastrašenie. V texte
sa vyjadruje k obdobiu do roku 2010 a k bývalému primátorovi, ktorý by ho nehnal pred súd, ale by
sa zaujímal o to, čo sa stalo. K zničeniu jeho syna a siahnutiu na rodinu došlo od 1.9.2014, kedy syn

vstúpil do 5. ročníka športovej hokejovej triedy a na rodinu mu bolo siahnuté ohováraním a krokmi
polície, krivým obvinením po zaregistrovaní ako kandidáta na primátora. Od 1.9.2014 bol primátorom
žalobca. Morálku primátora nepozná, jeho morálka a politická úroveň ženie radového rodiča - občana
za to, že si chráni svoju česť a dobré meno a svojho syna pred súd. Novozvolený riaditeľ HK Iskra
ho prišiel osočovať pred dom a vykrikovať na jeho syna. Na verejnosti ani na sociálnych sieťach sa
nevyjadroval k okolnostiam o maloletom synovi a o tomto konaní. Riaditeľom HK Iskra nie je žalobca.
Viaceré okolnosti a osoby sú za tým, ako dopadol jeho syn, pričom nie je možné vyvodiť zodpovednosť
konkrétnej osoby. Preto aj zverejnil bilbord. On sa len domnieva, čo je dôvodom zničenia jeho dieťaťa, či
je to HK Iskra, ZŠ R. Kaufmana, mestský úrad, či niekto iný. Bývalého primátora nijako nespája s touto
situáciou, obdobie do roku 2010 uvádza preto, lebo sa tak slobodne rozhodol a ústava mu garantuje
slobodu prejavu. Ak mal niekto zasiahnuť, tak to je mesto, on len konštatuje daný stav. Osoby z jeho
kruhov v podstate ani nepochopili, ani sa nezaoberali tým, čo bolo obsahom bilbordu. On sa obrátil na
osoby, ktorých sa vec týkala, a to triedny učiteľ a tréner, výchovný poradca, riaditeľka školy a finančný
riaditeľ HK Iskra, až potom sa pokúsil dosiahnuť spravodlivosť vo veci. Nie je jeho povinnosť pátrať,
kto by bol ochotný poctivo a spravodlivo vyšetriť danú situáciu, zo svojho pohľadu spravil všetko. V
októbri 2015 mal za to, že za bývalého primátora do roku 2010 by došlo k dôslednému vyšetreniu.
Je presvedčený, že bývalý primátor by kontaktoval jeho ako aj každého iného občana, sú pravidelné
stretnutia na pôde školy, mestského úradu, existuje štruktúra, ktorá by mala sama konať. On sa nijakého
stretnutia nezúčastnil. On inicioval všetky stretnutia, ale nie na pôde mesta. V škole sú mechanizmy,
ktoré by mali byť nápomocné predovšetkým deťom, vie, kto je zriaďovateľom škôl. Jeho syn má zadržanú
registračku, nemôže hrávať, ale zúčastňuje sa tréningov v Piešťanoch.
(12) Z tlačenej politickej prezentácie žalovaného vyplýva, že kandidoval ako nezávislý kandidát na
primátora. Počas kampane kritizoval protikandidátov, medzi nimi aj žalobcu. Kritike žalobcu sa venuje
aj v ostatných tlačených materiáloch, v ktorých prezentuje svoju osobu a svoje názory.
(13) Z príspevkov žalovaného na sociálnej sieti Facebook vyplýva, že verejne kritizuje žalobcu a osoby,
ktoré žalobcu podporujú.
(14) Z výpovede svedkyne G. vyplýva, že o existencii bilbordu sa dozvedela na akcií majstrovstvá vo
varení gulášu, žalobca mal telefón, v ktorom mu niekto oznamoval, že bilbord sa nachádza pri Bille.
Podľa telefonátu išlo o súvislosť s reportážou odvysielanej v Slovenskej televízii. Prvou reakciou bolo,
že išlo o nedorozumenie. Ona žalobcovi oznámila, že sa na bilbord pôjde pozrieť. Po jeho zhliadnutí
a prečítaní jeho obsahu bola znepokojená. Je zamestnancom mesta, preto sa jej veta o demagógii
a propagande dotkla. Ona propagandu a demagógiu spája s fašizmom, prekrúcaním faktov, šírením
strachu a nenávisťou, čo nie je to, o čo sa snažia vo vedení mesta. Ďalšie vety považuje za osobný
útok na žalobcu, lebo sa hovorilo o zničení 10-ročného dieťaťa a o zásahu do rodiny. Žalovaný to urobil
sofistikovane, lebo meno žalobcu sa tam vôbec nespomína, ale je vymedzené negatívne, keďže sa tam
hovorí, že by sa to nestalo do roku 2010, kedy malo mesto primátora, z čoho jej vyplýva, že buď mesto v
súčasnosti nemá primátora, alebo tento nemá uvedené morálne kvality. Je málo pravdepodobné, že by
niekomu napadla prvá alternatíva. Neskoršie jej telefonoval kolega, ktorý bilbord videl a pozrel si reláciu,
na ktorú bilbord odkazoval a nechápal, aký súvis má relácia a bilbord s žalobcom. Dňa 5.10. ráno keď
prišli do práce sa kolegovia o tejto záležitosti rozprávali a boli rozhorčení nad obsahom bilbordu. Žalobca
bol na porade vedúcich oddelení a riaditeľov mestských organizácií dopytovaný k vzniknutej situácií a
musel ju vysvetľovať, v priebehu nasledujúcich dní sa viackrát stretla s tým, že návštevy na sekretariáte o
tom diskutovali alebo sa dotazovali, čo je vo veci. Žalobca informoval kolegov, že sa rozhodol podniknúť
právne kroky. Myslí si, že spájanie žalobcu s vylúčením syna žalovaného z HK môže mať vplyv na verejnú
mienku a že žalovanému nešlo o vykreslenie kontextu problému, ale o vykreslenie žalobcu ako osoby,
ktorá ubližuje deťom. Podľa jej informácií sa žalovaný nepokúšal riešiť situáciu ohľadom syna s mestom.
Je priamou kolegyňou žalobcu, viackrát sa s ním o tejto situácii rozprávala, situáciou bol zaskočený a
veľmi ho to trápilo, takisto jeho manželka. Žalovaný je dvojnásobný kandidát na primátora, vo volebnom
období distribuoval do schránok občanov pamflet kde sa vyjadroval k pôsobeniu žalobcu. Žalobca na
pamflety nereagoval. V poslednej dobe zaznamenali vyjadrenia žalovaného na sociálnej sieti, kde v
súvislosti s kauzou vodiča, ktorý razil cestu sanitke napadol žalobcu. Ona je prednostkou mestského
úradu a menuje ju primátor (žalobca). Reláciu Reportéri nevidela. Peniaze do HK sú predmetom dotácií,
výšku navrhuje komisia pre šport a schvaľuje ich mestská rada a mestské zastupiteľstvo, mestský úrad
v zmysle uznesenia pripraví zmluvu. Nemá vedomosť o tom, že predmet sporu je na sociálnej sieti. Nie
je si vedomá toho, že by sa starala o imidž žalobcu, nemá vedomosť o záujme 10 poslancov NR SR. HK
je občianske združenie a mesto nie je jeho členom, nemôžu zasahovať do jeho hospodárenia, dotácia
poskytnutá mestom musí byť zúčtovaná.

(15) Z výpovede svedka Mgr. Y. F. vyplýva, že na bilborde nebolo žiadne konkrétne meno, ale z textu
bolo jasné, že ide o žalobcu. Stretol sa s reakciami svojej rodiny na bilbord, na uvedenú skutočnosť sa
ho pýtali. Bolo mu nepríjemné, že takéto slová boli uvedené na adresu žalobcu a cítil sa nepríjemne,
pretože to nepovažoval za pravdu. Spolu so synom išiel okolo Billy, syn mu povedal, že na bilborde sa
nachádzajú zlé veci o žalobcovi. Spýtal sa ho, či je to pravda, že on pozná žalobcu ako dobrého človeka.
Žalobca nikdy nezasahoval do činnosti žiadnych športových klubov. On (svedok) je predseda komisie
pre podporu športu v meste a žalobca ho nikdy nežiadal o žiadne výhody pre hráčov alebo športové
kluby v meste. Skutočnosti zverejnené žalovaným negatívne ovplyvnili verejnú mienku v neprospech
žalobcu. Určite mu to bolo veľmi nepríjemné vyvrátiť tieto lživé obvinenia, pretože ho všetci poznajú
ako čestného a spravodlivého človeka. On (svedok) je pracovne zaradený na mestskom úrade ako
zástupca primátora mesta. Funkciu vykonáva na polovičný úväzok, jeho hlavná pracovná náplň je riaditeľ
gymnázia v Partizánskom, jeho zriaďovateľom je samosprávny kraj, ktorého bol v minulosti žalobca
predsedom. Reláciu Reportéri videl, nespomína si, či tam bolo spomenuté meno žalobcu. Obvinenia vidí
v tom, že vraj žalobca ublížil rodine žalovaného a jeho 10-ročnému synovi. Žalobca bol ústne atakovaný
a pýtali sa ho na obsah bilbordu. Nepovažuje to za triviálne pri demokracii, pretože ak by sa to zakladalo
na pravde a ľudia by s tým súhlasili, avšak verejne krivo niekoho obviniť je z jeho pohľadu amorálne a
človek by sa mal za to verejne ospravedlniť. Žalobca si spája svoju osobu s bilbordom tak, že každý,
kto si v meste bilbord prečítal, hneď vedel, o koho ide. Aj jeho malý syn hneď na prvýkrát vedel, že je
to mienené na žalobcu. Ak to pochopilo dieťa, pochopil to aj dospelý. Chápanie predmetného bilbordu
vnímajú tak, že do roku 2010 malo mesto primátora, akoby po r. 2010 malo iného primátora s inými
morálnymi vlastnosťami, čo má priamy súvis so súčasným primátorom. Jemu aj osobám z jeho okolia
bolo hneď od začiatku jasné, na koho žalovaný útočil.
(16) Z výpovede svedkyne H. H. vyplýva, že obsahu nerozumie ani mu nerozumela, ona ani so svojimi
kolegyňami a kamarátkami nedošli k záveru o tom, o čom by mal bilbord vypovedať. Je matkou
žalovaného a o bilborde sa s ním rozprávala, pričom tomu rozumela tak, že ide o jej vnuka a bolo
mu ublížené a tým chcel žalovaný naznačiť, že bolo ublížené jemu aj jeho rodine. Vie, že tam bolo
aj vianočné želanie a nejaký citát. Medzi jej kolegyňami a známymi nebola reč o tom, že by bilbord
súvisel s primátorom, nebavili sa o tom, lebo na to nebol dôvod. Pohybuje sa v okruhu dôchodcov,
kde nezaznamenala, že by bol žalobca negatívne vnímaný, naopak, požíva všeobecnú vážnosť a je
obľúbený. Zaujímalo ju, akým spôsobom bol zničený jej vnuk, vie že to súviselo s hokejom, ale do jeho
výchovy alebo súkromia žalovaného sa nemiešala. Jej kolegyne a kamarátky sa nepýtali, ako bol zničený
jej vnuk, povedala im len, že sa to týka hokeja a podrobnosti nevie. Nevedela, že jej rodina bude v
relácii RTVS, reláciu videla náhodou. Niektorým kamarátkam a kolegyniam po relácii telefonovala, lebo
na druhý deň bola repríza, nemyslí si, že by niektoré z nich reláciu vyhľadali v archíve. Mesto Partizánske
má v súčasnosti primátora, je ním žalobca. Do roku 2010 to bol pán Podmanický. O morálke pána J.
sa s kamarátkami a kolegyňami nebavila, ani v súvislosti s obsahom bilbordu. Vie že v čase, keď mal
dôjsť k zničeniu jej 10-ročného vnuka, bol a stále je primátorom žalobca. Pohľad žalovaného na žalobcu
nevie definovať, neriešia to spolu, nezasahuje do toho.
(17) Z výpovede svedka K. Y. vyplýva, že je hokejový rodič a Dukla Trenčín, kde hrávajú jeho synovia,
hráva aj v Partizánskom. Na zápasy chodí často a bilbord si všimol, nepomyslel si, že by mohol niekoho
osočovať. O bilborde sa so žalovaným nerozprával, nepovažoval ho za dôležitý. Vedel, že je na ňom
fotka žalovaného. Veľa času na prečítanie bilbordu nebolo, na jedenkrát by to nestihol. Žalovaný mu
rozprával o problémoch svojho syna v Partizánskom. On robí v neziskovej organizácii Hokejová mládež
Slovenska ako manažér, na kempy pozýval aj syna žalovaného. Nikdy sa nebavili o tom, koho žalovaný
konkrétne viní, len všeobecne hovoril o tom, že má problémy. O detailoch nemal záujem sa informovať.
Vie, že primátorom Partizánskeho je žalobca, osobne ho ale nepozná. O obsahu textu bilbordu sa s
nikým iným ako žalovaným nerozprával, nepovažoval to za dôležité. Na bilborde nevidel nič zlé, pri ceste
autom to ani nebolo možné prečítať, pešo tadiaľ nešiel. Reláciu Reportéri pozeral, ak niekto nepozeral
predmetnú reláciu, nemohol vedieť, že išlo o vylúčenie syna žalovaného z hokejového klubu. On nemá
vedomosť o tom, kto bol primátorom do r. 2010. Jemu z textu nijako nevyplýva, že súčasnému primátorovi
dovoľuje jeho morálka zničiť syna žalovaného. Nevie, prečo žalovaný zverejnil bilbord, podľa neho je
určený celému Slovensku.
(18) Z vyjadrenia žalobcu doručeného súdu dňa 4.8.2016 vyplýva, že žalobcu považujú za jednoznačne
identifikovaného v texte bilbordu tým, že od roku 2010 zastáva funkciu primátora mesta Partizánske.
V spoločnosti zarezonovali dohady o tom, že za zničením 10-ročného syna žalovaného stojí práve
žalobca. Poukazujú na dôvody pozastavenia hokejovej činnosti syna žalovaného. Z prílohy k vyjadreniu
vyplýva, že na mimoriadnej triednej schôdzke 5.B triedy sa dňa 16.12.2014 riešilo nevhodné správanie
žalovaného a jeho syna.

(19) Zo stanoviska na vyjadrenie žalobcu, ktoré žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu
doručil súdu dňa 30.9.2016 vyplýva, že považujú podania žalobcu za neprimeranú reakciu na kritiku.
Žalobu považuje za snahu odstraňovať konkurenciu vo voľbách do VÚC. Žalobca prekrúca text bilbordu
a vyvoláva dojem, že bol adresovaný priamo jemu. Svedectvo dvoch zamestnancov mestského úradu
nepreukazuje, že zásah zazrezonoval v spoločnosti. Bilbord si prakticky nikto nevšimol, žalobca neutrpel
žiadnu ujmu týkajúcu sa jeho rodiny či funkcie, nečelí petícii za odvolanie alebo výzvam na odstúpenie
a u svojich voličov (dôchodcov) vzbudzuje naďalej dôveru. Poukazuje na prepojenie žalobcu, klubu a
ZŠ, spochybňuje obsah zápisnice z triednej schôdzky, ktorú žalobca predložil. Podstata žaloby mala byť
iná. Nebol preukázaný jeho úmysel útoku na žalobcu, on sa k žiadnej osobe nevyjadruje. Nedopustil sa
zásahu do jeho osobnosti a povesti. Hoci ho žalobca charakterizoval ako radového občana, má právo
vyjadriť sa k akémukoľvek obdobiu, aj k obdobiu do roku 2010. Požadovanú náhradu nemajetkovej ujmy
považuje za svoje zastrašovanie pred komunálnymi voľbami a má pôsobiť aj na iných potenciálnych
kandidátov, aby nekritizovali žalobcu.
(20) Z vyjarenia žalobcu k stanovisku žalovaného, ktoré bolo súdu doručené dňa 3.10.2016 vyplýva,
že žalobca nezačal konaním svoju predvolebnú kampaň a hlasy získava inými spôsobmi. Dôkaz
preukazujúci problémové správanie jeho syna nebol vytvorený prvok, jeho pravdivosť môže byť
preukázaná výpoveďami svedkov. Žalovaný paranoidne tvrdí, že osoba žalobcu je negatívne spojená
s udalosťami okolo jeho syna.
(21) Z obsahu CD nosiča so záznamom relácie Reportéri vyplýva, že relácia sa venuje problému výchovy
hokejovej mládeže poukázaním na problém syna žalovaného, ktorý bol vylúčený z hokejového klubu.
Relácia sa zaoberá prácou trénerov syna žalovaného a zisťovaním príčin, prečo bol z hokejového klubu
vylúčený, šikanovaním syna žalovaného v škole. V relácii sa v súvislosti s jeho vylúčením nespomína
ani žalobca, ani mesto Partizánske, žalovaný v relácii kritizuje hokejový klub a základnú školu, ktorú syn
žalovaného navštevoval.
(22) Podľa čl. 12 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. (ďalej len „ÚSR“) základné
práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu
pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť
k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie.
(23) Podľa čl. 19 ods. 1 ÚSR každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej
povesti a na ochranu mena.
(24) Podľa čl. 26 ods.1, ods. 2 veta prvá ÚSR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako
aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie
tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu.
(25) Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) fyzická osoba má právo
na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,
svojho mena a prejavov osobnej povahy.
(26) Podľa § 13 ods. 1 až ods. 3 OZ Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť
v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady
podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k
porušeniu práva došlo.
(27) Každý má právo žiadať súd o ochranu pred neoprávneným a neproporcionálnym zásahom do svojej
osobnosti. Toto právo je realizáciou ústavného práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti,
dobrej povesti a na ochranu dobrého mena v zmysle čl. 19 Ústavy SR. Pri posudzovaní zásahu do
osobnostných práv človeka výrokmi (písomným prejavom) iného človeka súd musí zásah podrobiť testu
proporcionality. Súd pri tomto teste musí posúdiť, kto zásah vykonal, voči komu, čo bolo predmetom
zásahu, akým spôsobom ho vykonal, kedy ho vykonal a kde ho vykonal. Musí porovnať dve navzájom
kolidujúce práva - právo na ochranu osobnosti a právo na slobodu prejavu.
(28) Sloboda prejavu je v demokratickej spoločnosti nevyhnutná. Je jedným z atribútov, ktorým sa
demokratická spoločnosť líši od spoločnosti totalitnej. Prostredníctvom nej je možné prezentovať
pluralitu názorov a myšlienok, prostredníctvom nej sa môže každý jednotlivec realizovať v spoločnosti.
Sloboda prejavu sa týka nielen pozitívnych alebo neutrálnych prejavov, ale aj prejavov negatívnych,
ktoré môžu iného jednotlivca, časť obyvateľov alebo spoločnosť znepokojiť, šokovať alebo nahnevať. V
demokratickej spoločnosti je nevyhnutné, aby sa každý mal možnosť slobodne vyjadriť k akýmkoľvek
verejným veciam a vynášať o nich hodnotové súdy. K veciam verejným pritom nepochybne patrí činnosť

orgánov verejnej moci... a tiež činnosť osôb pôsobiacich vo verejnom živote. Tieto činnosti môžu byť
verejne posudzované, pričom pri ich kritike platí z princípu demokracie vyplývajúca ústavná prezumpcia,
že ide o kritiku dovolenú (nález Ústavného súdu SR zo dňa 15.12.2009 č.k. II. ÚS 152/08-52, bod 24.).
(29) Ochrana slobody prejavu musí ustúpiť ochrane iných práv, ak je to v demokratickej spoločnosti
nevyhnutné. Takým právom môže byť aj právo na ochranu osobnosti (života, zdravia, cti, dôstojnosti,
súkromia, mena, prejavov osobnej povahy). Neoprávneným zásahom môže byť aj zverejnenie
nepravdivých a poškodzujúcich údajov o určitej osobe.
(30) Výroky žalovaného boli publikované na bilborde, ktorý bol dostupný všetkým osobám
prechádzajúcim po hlavnom ťahu v meste Partizánske. Obsahoval v širšom zmysle kritiku pomerov
v meste Partizánske, ktoré žalovaný porovnáva s pomermi do roku 2010, kedy malo mesto iného
primátora. Od roku 2010 má mesto primátora, ktorým je žalobca, teda kritika smeruje voči žalobcovi.
Primárnym spúšťačom verejne prezentovanej kritiky bol prípad syna žalovaného, ktorý bol (podľa
žalovaného) neoprávnene vylúčený z hokejového klubu, ktorý je sponzorovaný mestom Partizánske
a ktorý vykonáva činnosť v priestoroch mesta Partizánske (na zimnom štadióne). Účelom bilbordu
bolo upozorniť verejnosť na obsah relácie RTVS Reportéri, v ktorej bol prezentovaný prípad syna
žalovaného. Sekundárnym spúšťačom kritiky boli podľa názoru súdu politické názory žalovaného, ktorý
bol protikandidátom žalobcu v komunálnych voľbách na funkciu primátora a ktorý podľa pripojených
listinných dôkazov vníma vykonávanie verejnej funkcie žalobcom negatívne a jeho činnosť kritizuje.
Žalovaný odôvodnil svoju kritiku smerujúcu voči pomerom v meste tým, že mesto alebo priamo žalobca
ako jeho primátor neurobili podľa neho dostatočné opatrenia v prípade vylúčenia jeho syna z hokejového
klubu.
(31) Podstatou sporu žalobcu a žalovaného je stret práva žalobcu, ktorý je primátorom mesta
Partizánske od roku 2010, na ochranu cti a práva žalovaného, ktorý je občanom mesta a bývalým
protikandidátom žalobcu v komunálnych voľbách, na ochranu slobody prejavu.
(32) Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný kritizuje pomery v meste Partizánske, konkrétne
svoju kritiku smeruje na morálku, politickú úroveň a odvahu žalobcu ako primátora mesta Partizánske.
Primátor mesta je komunálny politik. Z titulu jeho postavenia je povinný akceptovať kritiku v širšom
rozsahu ako iný občan. Žalobca nevystupuje v konaní ako bežný občan, pretože v spore so žalovaným
hrá určujúcu úlohu práve jeho funkcia primátora. Žalovaný žalobcu kritizoval preto, lebo sa domnieval,
že z titulu svojej funkcie primátora sa mal správať iným spôsobom (čestnejšie, odvážnejšie). Na bilborde
porovnáva výkon funkcie primátora do roku 2010 (kedy bola primátorom iná osoba) a od roku 2010 (kedy
je primátorom žalobca). Pri posudzovaní osoby žalobcu je potrebné prihliadnuť aj na tú skutočnosť, že
žalobca je v meste Partizánske všeobecne známou osobou (podľa jeho vyjadrenia sa pravidelne stretáva
s občanmi) a známou osobou je aj mediálne (podľa jeho vyjadrenia verejne vystupuje na sociálnych
sieťach). Preto je nutné klasifikovať ho ako osobu, ktorá je nutná zniesť vyšší stupeň zásahu do svojich
osobnostných práv ako iný človek.
(33) Žalovaný je občan mesta Partizánske, bývalý protikandidát žalobcu v komunálnych voľbách. Z
vykonaného dokazovania vyplýva, že sa verejne prezentuje ako kritik žalobcu, pred voľbami distribuoval
materiály kritizujúce prácu žalobcu v komunálnej politike, žalobcu kritizuje aj v súčasnosti, a to
prezentáciou na vlastnej webovej stránke alebo komentármi na sociálnej sieti. Verejnosťou teda môže
byť oprávnene vnímaný ako politický oponent žalobcu. Jeho výroky týkajúce sa žalobcu je teda potrebné
hodnotiť s určitým nadhľadom a je možné očakávať, že budú kritické, nadnesené, ba dokonca aj
provokatívne. Žalobca prezentoval na spornom bilborde svoje výroky v spojení so svojím menom a
priezviskom a so svojou podobizňou. Preto ich možno vnímať aj ako súčasť jeho politickej prezentácie
voči verejnosti.
(34) Predmetom kritiky sú pomery v meste Partizánske, ktoré žalovaný označil
ako mesto propagandy a demagógie. Propaganda je podľa Krátkeho slovníka
slovenského jazyka rozširovanie myšlienok s cieľom
získať
prívržencov. Demagógia je podľa rovnakého slovníka polit. zavádzanie
(menej rozhľadených) ľudí prázdnymi heslami, sľubmi, poburovanie,
alebo aj falošná, poburujúca argumentácia
(v diskusii). Použitie týchto pojmov v nijakom prípade nie je možné všeobecne vnímať ako spojené
s fašizmom, ako to prezentovala svedkyňa E.. Žalovaný nepriamo naznačuje, že v čase, keď bol
vo funkcii predchádzajúci primátor by nebolo možné „zničiť“ jeho 10-ročného syna a „siahnuť mu

na rodinu“. Obsah týchto slov je potrebné hodnotiť v kontexte s odkazom na reláciu Reportéri o
vylúčení jeho syna z hokejového klubu, ktoré žalovaný hodnotí v uvedenej relácii ako jeho zničenie (v
zmysle zničenia jeho potenciálnej kariéry). Žalovaný očakával pomoc žalobcu ako primátora mesta pri
riešení problému jeho syna, respektíve zaujatie postoja k jeho problému a kritizoval jeho pasivitu (hoci
dôvodnosť takého očakávania je možné vzhľadom na kompetencie primátora mesta, ako aj vzhľadom
na pasivitu samotného žalovaného /ktorý žalobcu podľa vlastného vyjadrenia nekontaktoval za účelom
riešenia situácie svojho syna/ spochybňovať). Výroky žalovaného sa zjavne týkajú žalobcu (hoci to
žalovaný pred súdom poprel), avšak netýkajú sa jeho súkromného života, ale jeho pôsobenia vo funkcii
primátora. Objektom kritiky sú postoje žalobcu pri výkone svojej verejnej funkcie. Záujem o výkon funkcií
mesta, respektíve primátora mesta ako jeho štatutárneho zástupcu i orgánu verejnej moci je legitímnou
súčasťou záujmu verejnosti. Preto si kritika komunálnych pomerov a predstaviteľov obcí a miest zaslúži
zvýšenú mieru ochrany.
(35) Kritériom pre posúdenie miery zásahu do práv žalobcu je aj miesto uverejnenia sporných výrokov.
Čím väčší je počet adresátov výrokov, tým vyššia je miera ochrany práv kritizovanej osoby. V
posudzovanom spore zverejnil žalovaný svoje výroky na bilborde umiestnenom na svojom pozemku,
na mieste viditeľnom verejnosťou z hlavnej cesty pretínajúcej mesto Partizánske. Neboli zverejnené v
tlači, rozhlase, televízii, na internete ani v iných masových médiách a dostupné boli len tej verejnosti,
ktorá prechádzala v blízkosti bilbordu. Vzhľadom na rozsah napísaného textu a jeho nejasnosť, ako
aj vzhľadom na to, že obsahom odkazoval na reláciu v televíznom archíve, ktorá dotvárala obsah
informácie (poskytovala vysvetlenie tvrdenia o zničení syna žalovaného) bol dosah výrokov na verejnosť
minimálny. Žalobca tvrdí, že sa ho na obsah výrokov pýtali rôzni občania, ale toto tvrdenie nijako
nepreukázal (ako svedkov nenavrhol vypočuť žiadneho „bežného“ občana mesta, ale len zamestnancov
mestského úradu, ktorí mohli byť ako predstavitelia kritizovaného mesta výrokmi osobne dotknutí),
netvrdí ale, že by bol obsah výrokov žalovaného témou verejnej diskusie v médiách alebo že by osobitne
v spoločnosti (v meste) rezonoval. Netvrdí ani, že by občania mesta, ktorí sa ho na výroky žalovaného
mali pýtať, neprijali jeho pohľad na obsah výrokov, respektíve že by stratil ich dôveru, alebo že by bol
kvôli výrokom žalovaného objektom posmechu.
(36) Význam pre posúdenie kritiky má aj jej načasovanie. V posudzovanom spore načasovanie kritiky
súviselo s predchádzajúcim odvysielaním relácie Reportéri a žalovaný sa zjavne snažil na obsah relácie
touto formou upozorniť. Je zjavné, že forma otázok, ktorú v texte zvolil, má „prinútiť“ adresáta bilbordu
hľadať odpovede v obsahu relácie, na ktorú bilbord poukazuje. Načasovanie kritiky teda nemá vo vzťahu
k postaveniu žalobcu osobitný význam. Ten by malo typicky v prípade, ak by predchádzalo voľbám alebo
inej udalosti osobitne významnej pre život žalobcu a bolo by preto v tejto súvislosti spôsobilé priamo
ovplyvniť postavenie (úspech alebo neúspech) žalobcu vo verejnom alebo súkromnom živote.
(37) Kritika žalobcu je obsahom bilbordu, ktorý bolo možné chápať ako osobnú (politickú) prezentáciu
žalovaného. Meno a priezvisko a vyobrazenie žalovaného tvorí podstatnú časť bilbordu a v
predvolebnom čase by jeho bilbord bolo možné bez pochybností chápať ako súčasť politickej kampane.
Je celkom bežné, že politici sa pred voľbami prezentujú na bilbordoch, pričom často používajú aj
provokatívny, mnohokrát kontroverzný text. Verejnosť vníma takúto prezentáciu často vlažne, bez
osobitnej odozvy. Očakáva, že politici na bilbordoch preháňajú, preto k ich obsahu verejnosť pristupuje
opatrnejšie. Text na bilborde bol napísaný oveľa menším písmom ako meno a priezvisko žalovaného a
nielen jeho pochopenie, ale aj jeho samotné prečítanie si vyžadovalo vyššiu mieru sústredenia, ktorá
bola len ťažko možná pri prejazde autom po hlavnej ceste, vedľa ktorej bilbord stál. Preto nebolo zložité
jeho obsah prehliadnuť. Je pochopiteľné, že jeho obsah zasiahol zamestnancov mesta Partizánske a
mestských organizácií (ako to vyplýva z výpovede svedkyne E. i svedka F.), pretože negatívne spomína
práve mesto Partizánske, ale z vykonaného dokazovania nevplýva, že by negatívne zasiahol verejnosť
nemajúcu vzťah k predstaviteľom mesta Partizánske, respektíve k mestskému úradu. Svedkovia
vypočutí na návrh žalovaného H. H. a K. Y. vypovedali, že bilbordu nevenovali väčšiu pozornosť.
(38) Po posúdení uvedených otázok súd dospel k záveru, že hoci sú výroky žalovaného na spornom
bilborde nadsadené a žalobcom môžu byť oprávnene vnímané negatívne, nie sú natoľko závažné, že
by boli spôsobilé nad mieru, ktorú je možné rozumne očakávať v demokratickej spoločnosti, zasiahnuť
do osobnostných práv žalobcu.
(39) Žalobca sa legitímne domáha ochrany svojej osobnosti žalobou. Má teda dôležitý cieľ (ochranu
osobnosti), použil nevyhnutný zásah (výzva na dobrovoľné odstránenie zásahu a satisfakciu bola
neúspešná). Je však potrebné posúdiť, či intenzita zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti a miera
uspokojenia jeho práva na ochranu osobnosti je nízka, stredná alebo podstatná. Ide o tzv. vážiacu
formulu pri teste proporcionality v prípade kolízie základných práv. S ohľadom na to, že žalobca je
osobou verejného záujmu, s ohľadom na to, že bilbord mohol byť ľahko vnímaný len ako súčasť politickej

prezentácie žalovaného, s ohľadom na to, že jeho obsah bol ťažko dešifrovateľný (kritika nesmerovala
jasne a prvoplánovo voči osobe žalobcu a jej smerovanie bolo možné odhaliť až po pochopení súvislostí),
ako aj s ohľadom na to, že výroky žalovaného neodzneli v masovokomunikačných médiách a v
masovokomunikačných médiách neboli ani následne spomenuté (žiadna zo strán to netvrdí), miera
uspokojiteľnosti žalobcu môže byť len nízka.
(40) Výroky žalovaného majú viac-menej špekulatívny charakter a ich formulácia neumožňuje
jednoznačnú okamžitú identifikáciu žalobcu ako objektu výrokov. Kritika vyjadrená vo výrokoch je
vyjadrená tak, že pozitívne hodnotí predchádzajúceho primátora, bez vyjadrenia hodnotiacich súdov k
súčasnému primátorovi. Bez vzhliadnutia relácie Reportéri, na ktorú odkazuje, nie je dosť dobre možné
obsah výrokov pochopiť. Žalovaný nepochybne kritizuje žalobcu, ale robí to len implicitne a natoľko
sofistikovane, že na to nie je možné bez hlbšej analýzy zverejneného textu prísť.
(41) Žalobca nepreukázal, že by výroky, ktoré žalovaný zverejnil na predmetnom bilborde, negatívne
zasiahli do jeho povesti alebo že by vyvolali pochybnosti medzi obyvateľmi mesta Partizánske, že
žalobca z titulu svojej funkcie poškodil syna žalovaného. Žalobca sa tieto skutočnosti v konaní snažil
preukázať výpoveďami svedkov, z ktorých jednou je prednostka mestského úradu a druhým je jeho
zástupca. Ich výpoveď súd hodnotí ako účelovú, v úmysel pomôcť v konaní žalobcovi. Súd pri
hodnotení ich výpovedí vychádzal jednak z ich funkčného postavenia (prednostka menovaná priamo
žalobcom, zástupca žalobcu), ale aj z toho, že kritika žalovaného sa ich mohla priamo dotknúť a
rozhorčiť ich, pretože žalobca na bilborde kritizuje praktiky mesta (demagógia, propaganda), ktorého
sú zamestnancami. Žiaden zo svedkov nevypovedal, že by sa v relácii Reportéri, na ktorú bilbord
odkazoval, spomínal žalobca, či už ako primátor mesta alebo ako fyzická osoba. Svedkovia, ktorých
výsluch navrhol žalobca, neuviedli, že by po oboznámení sa s obsahom bilbordu nadobudli dojem, že
žalobca je horšia osoba, obaja ho hodnotia pozitívne a z ich výpovedí nevyplýva, že by v súvislosti s
obsahom predmetného bilbordu svoj názor na jeho osobu zmenili. Dokonca ani matka žalovaného,
ktorá vypovedala ako svedkyňa, neuviedla, že by vnímala žalobcu ako negatívnu osobu, respektíve že
by ho ako negatívnu osobu vnímala verejnosť. Obsah bilbordu si s osobou žalobcu nespojil ani svedok
Y.. Ide síce o svedka, ktorého navrhol žalovaný a ktorý sa so žalovaným pozná, na čo súd prihliadol, ale
na druhej strane ide o svedka, ktorý nemá žiadne priame väzby na mesto Partizánske (býva v Trenčíne)
a ktorý mohol obsah bilbordu vnímať bez postoja k procesným stranám.
(42) Žalobca v konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že by žalovaný verejne uvádzal, že za zničením
jeho 10-ročného syna stojí práve žalobca. Je nepochybné, že text bilbordu je kritikou pomerov v meste
Partizánske počas vykonávania funkcie primátora žalobcom. Žalovaný kritizuje morálnu a politickú
úroveň žalobcu a aj z jeho vyjadrení na pojednávaní vyplýva, že sa cíti byť poškodený nečinnosťou
žalobcu pri riešení problémov jeho maloletého syna. Z textu bilbordu však nijako nevyplýva, že by
osobou, ktorá mala „zničiť“ 10-ročného syna žalovaného bol práve žalobca. Bilbord odkazuje na
konkrétne vydanie televíznej relácie Reportéri a jeho účelom je podľa názoru súdu verejnosť upozorniť
na obsah uvedenej relácie (obsahuje odkaz na archív RTVS s predmetnou reláciou, z ktorej je možné
zistiť, že výrazom „zničiť“ mal žalovaný na mysli skomplikovanie hokejovej kariéry svojho syna). Žalobca
jeho obsah posudzuje ako úmysel obviniť ho z úmyselného ovplyvňovania pomerov vzniknutých okolo
jeho maloletého syna. Z pohľadu súdu ide skôr o úmysel kritizovať žalobcu pre nečinnosť pri riešení
situácie okolo syna žalovaného (hoci sa javí, že kritika vzhľadom na právomoci žalobcu ako primátora
mesta oprávnená nebola).
(43) Dôvod, pre ktorý má syn žalovaného pozastavenú súťažnú činnosť (žalobca naznačuje, že pre
správanie žalovaného), nie je právne podstatný. Právne podstatné nie sú ani vyjadrenia žalobcu (v
podaní doručenom súdu dňa 4.8.2016), ktorými sa snaží negatívne vykresliť žalovaného poukázaním
na mimoriadnu triednu schôdzku v triede jeho syna, kde sa riešilo problematické správanie žalovaného a
jeho syna. Predmetom tohto konania nie je posúdenie charakteru žalovaného, ale posúdenie, či žalovaný
zverejnením bilbordu zasiahol do práv na ochranu osobnosti žalobcu alebo nie, respektíve či išlo o zásah
primeraný všetkým okolnostiam alebo vybočujúci zo zásad ochrany slobody prejavu v demokratickej
spoločnosti. Žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že kritika žalovaného presahuje rámec pôsobnosti
žalobcu ako primátora a zasahuje do jeho súkromnej sféry. Z posudzovaného textu bilbordu vyplýva, že
žalobca je v ňom nepriamo identifikovaný ako primátor pôsobiaci od roku 2010. Text sa teda týka výlučne
jeho pôsobnosti primátora. V texte sa neuvádza, že by sa kritika týkala osoby p. E., jeho súkromnej sféry,
respektíve jeho pôsobenia mimo funkcie primátora mesta.
(44) Slobodu prejavu nemajú len médiá a novinári, ako sa mylne domnieva žalobca (č.l. 101 spisu).
Slobodu prejavu a právo kritizovať verejného činiteľa (vrátane primátora mesta) má každá fyzická osoba,
vrátane „radových občanov“ (č.l. 102 spisu). Súd musí dať žalobcovi do pozornosti ustanovenie čl. 12
ods. 2 a čl. 26 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré zaručujú základné práva všetkým a právo

vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom každému (nielen
novinárom a médiám). Kritiku pôsobenia vo funkcii musí verejný činiteľ zniesť, aj ak by pochádzala od
jeho politického protivníka, a aj ak by nebola opodstatnená. Zvlášť v takom prípade, ak má prostriedky
ako kritike čeliť a ako prezentovať vlastný pohľad na kritizované skutočnosti (žalobca mal možnosť
odpovedať na otázky občanov i vedúcich oddelení a riaditeľov mestských organizácií týkajúce sa obsahu
bilbordu).
(45) Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že je potrebné dať prednosť slobode prejavu žalovaného
pred ochranou osobnosti žalobcu a žalobu zamietol.
(46) Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal základ žalovaného nároku (natoľko intenzívny
neoprávnený zásah do jeho práva na ochranu osobnosti, ktorý by si vyžadoval zásah do práva
žalovaného na slobodu prejavu), súd sa už výškou uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy
nezaoberal.
(47) Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
(48) Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
(49) Vzhľadom k tomu, že týmto rozsudkom sa konanie končí, súd rozhodol aj o nároku na náhradu
trov konania. Žalovaný bol v celom rozsahu predmetu konania úspešný, preto mu súd priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania rozhodne samostatným rozhodnutím po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Partizánske, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 7. 8. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.