Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. júl 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 8C/14/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516203804
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8516203804.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa v právnej veci žalobkyne: M. O., nar. XX. X. . XXXX, trvale bytom R. XX,

XXX XX A. E., občan SR, pr. zastúpená: JUDr. Vladimír Dlugolinský, advokát, Levočská 1, 064 01
Stará Ľubovňa proti žalovanému: M. I., nar. X. X.. XXXX, trvale bytom R. XX, XXX XX A. E. občan
SR, pr. zastúpený: JUDr. Marta Konkoľová, advokátka, Jarmočná 79, Stará Ľubovňa v konaní o určenie
vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanému 100% trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté

po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou a jej spresnením domáhala určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou
rodinného domu súpisné číslo XX, vrátane príslušenstva rodinného domu, postaveného na parc. KN
C č. 257/1, zapísaného na LV č. XXX pre k.ú. R. a výlučnou vlastníčkou vo veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 1/1 k nehnuteľnostiam - pozemkom parc. KN C č. 256/1 o výmere 298 m2, druh pozemku orná
pôda, parc. KN C č. 257/1 o výmere 444 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parc. KN
C č. 257/2 o výmere 63 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parc. KN C č. 258 o výmere
137 m2, druh pozemku záhrady, parc. KN C č. 259 o výmere 646 m2, druh pozemku záhrady, všetko

zapísané na LV č. XXX pre k.ú. R. (ďalej aj dom s pozemkami).

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že ako vlastníčka nehnuteľností a darkyňa previedla darovacou
zmluvou zo dňa 4.12.2007 na žalovaného dom s pozemkami. Žalobkyňa je starou mamou žalovaného.
Na základe tejto zmluvy sa žalovaný stal podielovým spoluvlastníkom rodinného domu a výlučným
vlastníkom sporných pozemkov. V zmysle darovacej zmluvy žalovaný prevzal na seba osobný záväzok
poskytnúť darujúcej zaopatrenie v chorobe a starobe. Zdravotný stav žalobkyne sa v posledných dvoch

rokoch zásadným spôsobom zhoršil. Má rôzne zdravotné problémy týkajúce sa hlavne pohybového
ústrojenstva. Zo správy zo dňa 22.8.2016 vyplýva, že jej zdravotný stav je zhoršený až na stupeň
čiastočnej bezvládnosti, a preto je odkázaná na sociálnu výpomoc inej osoby pri bežných úkonoch
každodenného života. Žalobkyňa býva v predmetnom dome a zároveň vypomáha pri starostlivosti o
bezvládneho syna - otca žalovaného. Keďže žalovaný, ani jeho matka nejavia o otca, resp. manžela
záujem, je to pre ňu už neúnosné. Vzhľadom na zhoršujúci sa zdravotný stav žalobkyňa niekoľkokrát
oslovila ústne žalovaného za účelom naplnenia jeho záväzku poskytnúť jej zaopatrenie. To sa však

nestalo. Žalovaný už minimálne 3 roky nenavštívil svoju starú mamu za účelom jej opatery alebo
bežnej pomoci. Tiež sa žiadnym spôsobom nepodieľa na starostlivosti o jeho otca, ani na údržbe alebo
väčších opravách rodinného domu, ktorého je spoluvlastníkom. Nakoľko si žalovaný neplní svoj záväzok
vyplývajúci pre neho z darovacej zmluvy, žiadala žalobe vyhovieť.3.NapreukázaniesvojichtvrdenípripojilakžalobesvojlistoznačenýakoPredžalobnávýzva-vyjadrenie
- odstúpenie od zmluvy zo dňa 4.7.2014, odpoveď žalovaného zo dňa 19.7.2016, darovaciu zmluvu zo

dňa 4.12.2007, lekárske správy zo dňa 8.7.2015, 27.8.2014, 4.11.2015 a 22.8.2016 a listy vlastníctva
(ďalej len LV) č. XXX a XXX pre k.ú. R..

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe nárok žalobkyne neuznal a žalobu navrhol zamietnuť. Tvrdenia
žalobkyne v žalobe neobsahujú skutočnosti, ktoré možno považovať za hrubé porušenie dobrých

mravov. Tieto sú zároveň subjektívnymi tvrdeniami žalobkyne, ktoré žalovaný považuje za skreslené,
zavádzajúceanepravdivé.Upriamilpozornosťnasvojlistzodňa19.7.2016azodňa31.1.2017-Ponuka
na poskytnutie zaopatrenia, ktorý adresoval žalobkyni a ktorý jej poslal po tom, ako ju bol osobne s
manželkou navštíviť za účelom ponúknutia pomoci a nastavenia jej režimu a žalobkyňa ich odbila s tým,
žežiadnupomocnepotrebuje.Ksvojmuvyjadreniupripojillistzodňa31.1.2017adokladojehoodoslaní.

5. Žalobkyňa v replike trvala na žalobe. Listy žalovaného sú len reakciou na jej rozhodnutie požiadať
ho o vrátenie daru a nesvedčia o úprimnom záujme žalovaného o ňu. O tom, že sa žalovaný dlhodobo
nezaujíma o svojho otca svedčí aj odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn.
2Ps/7/2014 zo dňa 10.11.2014, z ktorého citoval. K replike pripojila uvedený rozsudok Okresného súdu
Stará Ľubovňa.

6.Žalovanývdupliketrvalnatom,žesavočižalobkyninesprávatak,žetýmhruboporušujedobrémravy.
Svojmu záväzku postarať sa o ňu sa nikdy nevyhýbal. Podstatné je, či žalobkyňa skutočne potrebuje
zaopatrenie a či žalovaného o to niekedy aj požiadala. Ak by takúto pomoc skutočne potrebovala,
požiadala by ho o ňu a nepodávala by na neho žalobu. Ďalej uviedol, že žalobkyňa sa správala voči

rodine minimálne poľutovaniahodne, ak nie priamo v rozpore s dobrými mravmi, pričom pre účely
vytvorenia si obrazu o vnímaní, resp. porušovaní dobrých mravov z pohľadu žalobkyne a za účelom
preskúmania, či žalobkyňa sama nespôsobila ochladnutie vzťahov v rodine uviedol ďalšie skutočnosti
zo života žalobkyne a svojho života, a to že sa narodil dva roky po smrti svojho deda, ktorý zomrel
v psychiatrickom ústave. Po nebohom dedili rodinný dom a pozemky žalobkyňa a otec žalovaného.

Ostatné tri dcéry nededili, pretože ich mala žalobkyňa s inými mužmi. Už asi po 3 rokoch od smrti svojho
prvého manžela sa žalobkyňa znovu vydala. Po jej svadbe došlo k darovaniu domu a pozemkov, pričom
pohnútkou bolo najmä to, aby otec žalovaného neprepil aj dom, v ktorom žil s manželkou a žalovaným.
Jeho otec si navyše počas obdobia, keď bola mama žalovaného v práci v Rakúsku, vodil domov
milenky, neustále ponižoval svojich najbližších, robil naprieky a robil život neznesiteľným. Takýto život

nedokázal žalovaný tolerovať, preto spolu s mamou odišiel od otca preč a v roku 2009 sa odsťahovali zo
spoločnej domácnosti. Žalobkyňa po tom, ako jej syn ostal v dome bývať sám, ho často navštevovala,
no alkohol mu sama podávala a tolerovala prítomnosť jeho mileniek. Po smrti svojho druhého manžela
(15.11.2011), keďže nezdedila bývanie a po tom, ako jej syn utrpel pracovný úraz, sa vrátila naspäť do
R. a vybavila si bez vedomia mamy žalovaného príspevok na opatrovanie. Mama žalovaného sa po

úraze jej manžela vrátila späť do R., ale pod jednou strechou so svokrou (žalobkyňou) vydržala „len“
1,5 roka, pretože spolužitie bolo psychicky neznesiteľné kvôli neustálym obviňovaniam zo strany svokry.
Tvrdenia žalobkyne, že nejaví záujem o svojho otca, sú preto absolútne zjednodušené a vytrhnuté z
kontextu. Žalovaný súhlasil s bývaním žalobkyne v predmetnom rodinnom dome, čím vlastne prirodzene
napĺňal formálny záväzok plynúci z darovacej zmluvy. Napriek uvedenému mal žalovaný so žalobkyňou

a jej rodinou dobré vzťahy, navštevovali sa. Všetko sa zmenilo po tom, čo žalovaný uzavrel manželstvo.
Svadbu pripravovala jeho matka, s ktorou žalobkyňa nemala dobré vzťahy. Žalobkyňa sa rozhodla, že
na svadbu žalovaného nepríde a svojou aktivitou zabezpečila, že na svadbu žalovaného nebol prítomný
nikto z celej jej rodiny. Svoje rozhodnutie oznámila ani nie jemu osobne, ale to len odkázala rodičom
jeho manželky. Po tejto skutočnosti vzťahy úplne ochladli a obmedzili sa len na občasné stretnutia. Trval

naďalej na tom, že ho žalobkyňa nikdy nepožiadala o konkrétnu pomoc v starobe alebo chorobe. Navrhol
vypočuť svedkov, ktorých označil.

7. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní trval na podanej žalobe z dôvodov v nej uvedených,
ktoré zopakoval a zhrnul. Trval na tom, že konanie žalovaného, ktoré je dlhodobé a spočíva v nezáujme

o žalobkyňu a o svojho otca, je v hrubom rozpore s dobrými mravmi, čo odôvodňuje vrátenie daru.
K námietke premlčania uviedol, že išlo o dlhodobé konanie žalovaného, preto právo nepovažoval za
premlčané.8. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že žalovaný už 4,5 roka neprejavil záujem o ňu, ani o otca, ani o
darovaný majetok. Keď mu volala, nedvíhal telefón, na SMS nereagoval. Keď raz prišiel raz a povedala
mu, že treba pomôcť aj okolo domu, odpovedal, že nemôže, keďže pracuje v G.. Aj keď má vedomosť, že

chodil do R., pri nej sa nezastavil. Žalovaný nemá záujem ani o ňu, ani o majetok, preto žiada vrátiť dar.
Na otázky súdu uviedla, že zdravotný stav sa jej zhoršil od roku 2011, má zlomené platničky a stavce.
Väčšie bolesti má od roku 2012, a to najmä v chrbtici a dolných končatinách. Ďalej uviedla, že o syna
sa stará sama, pomáha jej švagriná. Bežné činnosti okolo syna, ako nakŕmiť ho, umyť ho na posteli
zvláda sama, v sobotu pri kúpaní jej pomáhajú dcéry, predovšetkým dcéra z Oravy. Od žalovaného

potrebuje pomoc hlavne pri kosení záhrady a opraviť čo treba, ako napr. keď bolo potrebné opraviť okná
na verande alebo chodníky. Na otázku kedy a akým spôsobom žiadala od žalovaného pomoc uviedla,
že od žalovaného nežiadali pomoc, je to jeho vlastníctvo, tak považuje za samozrejmé, že sa bude o
neho starať. Čo sa týka starostlivosti o ňu, takisto žalovaného nežiadala o pomoc, ale žalovaný musel
vidieť, keď ju bol navštíviť, v akom je zdravotnom stave. Pýtala ho predovšetkým o to, aby ich prišiel
niekedy navštíviť. V reakcii na vyjadrenie žalovaného ohľadne jeho poslednej návštevy s manželkou

uviedla, že mu nepovedala, že nepotrebuje pomoc, iba som mu povedala, kde bol 4,5 roka. Takisto sa
ohradila voči jeho tvrdeniam ohľadne mimomanželských detí. K dôvodom neúčasti na svadbe uviedla,
že nemohla prísť, pretože sa stará o syna a nemala ho kde nechať. K dôvodom neúčasti ostatnej rodiny
uviedla, že k tomu sa nevie vyjadriť.

9. Právny zástupca žalovaného trval na ich vyjadreniach vo veci, ktoré zopakoval a zhrnul. Trval na
tom, že nebolo označené ani preukázané žiadne konanie žalovaného, ktoré by napĺňalo skutkovú
podstatu vrátenia daru s poukazom na to, že samotná žalobkyňa svojím správaním vyprovokovala
reakciu žalovaného, ktorý ju dlhšie nenavštívil. V záverečnej reči namietol premlčanie.

10. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že nikdy nemal, ani nemá žiaden problém so starou mamou, t.j.
so žalobkyňou. Nikdy jej neublížil, ale vzťahy ochladli tým, že mu celá otcova rodina neprišla na svadbu,
čo ho veľmi sklamalo z dôvodu, že s nimi mal dobré vzťahy. Žalobkyňa ho nikdy nežiadala o pomoc pri
starostlivosti o ňu, prípadne o majetok. K súhlasu s opravou strechy (o ktorej sa vyjadrovali aj svedkyne
navrhnuté žalobkyňou) uviedol, že tento poslal z Nemecka, keďže v tom čase bol asi 4 mesiace v práci.

K ostatným opravám na dome uviedol, že ich urobili bez jeho vedomia a dobrovoľne. Bol u žalobkyni
párkrát a nie len raz a nikdy ho o pomoc neprosila. Stále len narážala na to, že chce späť majetok a
útočila na jeho mamu. Keď bol naposledy u starej mamy s manželkou a ponúkol jej pomoc, povedala
mu, že odo neho žiadnu pomoc nepotrebuje a že má ľudí, ktorí jej pomôžu. Na otázky doplnil, že otca
nenavštevuje z dôvodu, že stále, keď tam príde, si musí vypočuť narážky na svoju mamu od žalobkyne.

Od svadby nechodil k starej mame a otcovi, pretože mu ublížili tým, že odmietli prísť na moju svadbu.
Za posledný rok bol na návšteve asi 2 - 3 krát. Na otázku, odkiaľ má informácie ohľadne otcovstva k
dcéram žalobkyne uviedol, že od svojho otca, syna žalobkyne. Ku vzťahu k otcovi uviedol, že tento nebol
dobrý od jeho mladosti, otec ho často zosmiešňoval a ponižoval. Trvalo to dovtedy, pokiaľ otec nemal
pracovný úraz.

11. Súd sa oboznámil so žalobou a skutkovými tvrdeniami strán sporu, vykonal dokazovanie listinami
doloženými stranami sporu k žalobe a k vyjadreniam, ako sú uvedené vyššie, výsluchom svedkov
navrhnutých žalobkyňou - M. Y. a T. I. (dcéry žalobkyne), ako aj svedkov navrhnutých žalovaným - Q. I.
(manželka žalovaného) a B. I. (dlhoročný známy žalovaného) a zistil tento skutkový stav:

12. Žalobkyňa je starou matkou žalovaného. Dňa 4.12.2007 došlo k uzavretiu darovacej zmluvy medzi
žalobkyňou ako darujúcou a žalovaným ako obdarovaným, predmetom ktorej bolo darovanie rodinného
domu a pozemkov zapísaných na LV č. XXX a XXX v k.ú. R.. Žalovaný je na základe tejto darovacej
zmluvy zapísaný ako podielový spoluvlastník rodinného domu súp. č. XX v podiele 1 a výlučným

vlastníkom pozemkov zapísaných na LV č. XXX v k.ú. R.. V čl. IV. darovacej zmluvy obdarovaný
prevzal na seba osobný záväzok poskytnúť žalobkyni zaopatrenie v chorobe a starobe. V čase uzavretia
darovacej zmluvy žil žalovaný spolu so svojou matkou a otcom (synom žalobkyne) v rodinnom dome,
ktorý bol predmetom darovania. V dôsledku nezhôd najmä medzi rodičmi žalovaného a negatívneho
vzťahu medzi otcom žalovaného a žalovaným, sa matka žalovaného a žalovaný v roku 2009 odsťahovali

od otca žalovaného z rodinného domu v R.. Po pracovnom úraze otca žalovaného v roku 2011 sa
matka žalovaného 1,5 roka starala o svojho manžela spolu so žalobkyňou. Po cca 1,5 roku matka
žalovaného odišla druhýkrát zo spoločnej domácnosti od otca žalovaného, podľa tvrdení žalovaného,
ktoré neboli popreté, z dôvodu nezhôd so žalobkyňou. Odvtedy sa o otca žalovaného stará žalobkyňaa so starostlivosťou o neho jej pomáhajú jej dcéry. Žalovaný po svojej svadbe, ktorá sa konala dňa
18.5.2013 a na ktorej sa nezúčastnil nikto z rodiny žalobkyne, prestal navštevovať žalobkyňu. Za
poslednýrokbolunejasi2-3krát,ztohorazspolusmanželkoudňa29.1.2017.Žalobkyňamalazlomené

dva stavce a má problémy s platničkami, v dôsledku čoho má bolesti v krížoch, ktoré vyžarujú aj do
dolných končatín. Žalovaný pracuje v Nemecku, pracuje na turnusy, väčšinou zhruba 3 týždne v práci a
asi týždeň doma. Listom zo dňa 4.7.2016 označeným ako predžalobná výzva - vyjadrenie - odstúpenie
odzmluvy,vyzvalažalobkyňažalovanéhonavráteniedaruzdôvodu,žejejzdravotnýstavniejedobrýaz
jeho strany nie je absolútny záujem o ňu, aj keď sa zaviazal v darovacej zmluve poskytnúť jej zaopatrenie

v chorobe a starobe. Navyše nejaví záujem ani o svojho otca a nepodieľa sa ani na potrebných opravách
rodinného domu. Žalovaný na túto výzvu reagoval listom zo dňa 19.7.2016, v ktorom oznámil právnemu
zástupcovi žalobkyne, že svoju starú mamu má rád a svoj záväzok si bude plniť nielen preto, že je to
uvedené v zmluve, ale aj preto, že to považuje za samozrejmé. Snaží sa udržiavať kontakt so starou
mamou napriek tomu, že jej ústne prejavy a najmä útoky na jeho mamu sú v rozpore s dobrými mravmi a
zapríčiňujú ochladenie vzťahov v rodine. Zároveň vyslovil svoje pocity ohľadne správania sa žalobkyne.

Listom zo dňa 31.1.2017 ponúkol žalovaný písomne pomoc žalobkyni s návrhom určitých riešení.

13. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa
obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

14. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

15. Právny vzťah darovania zaniká na základe dvoch právnych skutočností - kvalifikovaného porušenia
dobrých mravov voči darcovi alebo členom jeho rodiny a jednostranného prejavu vôle darcu voči
obdarovanému, ktorým sa darca domáha vrátenia daru. Domáhanie sa vrátenia daru (odvolanie daru)

je jednostranným právnym úkonom darcu, ktorý smeruje k tomu, aby obdarovaný vrátil dar. Z výzvy na
vrátenie daru musí byť zrejmá vôľa darcu smerujúca k tomu, aby obdarovaný vec vrátil. Ak sa vrátenie
daru týka nehnuteľnosti, musí byť tento úkon urobený písomne. Druhým predpokladom pre úspešné
vrátenie daru je skutočnosť, že sa obdarovaný správa voči darcovi alebo členom jeho rodiny tak, že
hrubým spôsobom porušuje dobré mravy. Judikatúra súdov ustálila, že hrubým porušením dobrých

mravov je ich porušenie značnej intenzity alebo sústavné porušovanie, a to či už fyzickým násilím,
hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod.
16. Žalobkyňa svoje právo na vrátenie daru vyvodzuje z dlhodobého nezáujmu žalovaného o ňu, o jej
syna - otca žalovaného a o darovaný majetok. Žalovaný popiera, že by toto jeho konanie naplnilo hrubý
rozpor s dobrými mravmi. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný navštevoval

žalobkyňu pravidelne do svojej svadby. Do tohto času boli vzťahy s rodinou žalobkyne, aj podľa tvrdení
svedkov navrhnutých žalobkyňou, dobré. Negatívny vzťah mal žalovaný iba so svojím otcom, ktorý sa
do určitej miery nepochybne zmenil po pracovnom úraze otca žalovaného v roku 2011, a to vzhľadom na
postihnutie otca žalovaného minimálne v tom, že zo strany otca prestalo ponižovanie a zosmiešňovanie
žalovaného. Podstatný zlom vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným evidentne nastal po svadbe

žalovaného, ktorej sa nikto z rodiny žalobkyne nezúčastnil, čo podľa vyjadrenia žalovaného ho veľmi
sklamalo. Odvtedy prestal žalovaný navštevovať žalobkyňu, stretli sa raz niekedy začiatkom roka 2016
a následne 2-3 krát navštívil žalovaný po žalobkyňu po jej výzve na vrátenie daru.

17. V danom prípade teda nie je sporné, že vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným ochladli a že

žalovaný od svadby žalobkyňu nenavštevoval. Sporné medzi stranami sporu bolo právne posúdenie,
či správanie žalovaného dosahuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov. Súd pri tomto posúdení
zohľadnil okolnosti prípadu, pričom prihliadal aj na to, nakoľko k správaniu žalovaného prispela aj
samotná žalobkyňa (porovnaj rozhodnutie zverejnené pod značkou R 111/1998, ako aj rozhodnutie NS
SR sp. zn. 5 Cdo 72/2008 alebo 2Cdo 108/2007).

18. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že správanie žalovaného nenaplnilo rozpor
s dobrými mravmi, ktorý by sa dal charakterizovať ako hrubý rozpor. Je nesporné, že žalovaný
nenavštevoval žalobkyňu zhruba 3 roky (od svojej svadby zhruba po obdobie, kedy požiadala žalobkyňa
o vrátenie daru). Takisto je nesporné, že žalovaný prevzal v darovacej zmluve záväzok postarať sa

o žalobkyňu v prípade choroby a staroby. Na druhej strane súd nemal preukázané, že by žalobkyňa
pred požiadaním o vrátenie daru vyzvala žalovaného nejakým spôsobom o pomoc pri starostlivosti
o ňu. Samotná žalobkyňa vo svojom vyjadrení na pojednávaní uviedla, že žalovaného nepožiadala
o takúto starostlivosť, ale že žalovaného žiadala najmä o to, aby sa u nich niekedy zastavil. Prijednom stretnutí niekedy začiatkom roka 2016 sa podľa vyjadrenia samotnej žalobkyne, ako aj ňou
navrhnutých svedkov, mali baviť iba o pomoci v záhrade (ako napr. pokosiť apod.). Je zrejmé, že
žalobkyňa má už svoj vek (viac ako 80 rokov) a nepochybne aj určité zdravotné problémy. Len samotný

vek však nemusí spôsobovať, že by potrebovala zvýšenú pomoc od druhých. Žalobkyňa síce predložila
potvrdenie lekárske potvrdenie, že je čiastočne bezvládna a je indikovaná na sociálnu výpomoc obce,
ale jednak je toto potvrdenie až zo dňa 22.8.2016, teda bolo vystavené až takmer mesiac a pol
po tom, ako žalobkyňa požiadala žalovaného o vrátenie daru a jednak samotná žalobkyňa uviedla,
že sa o svojho syna (otca žalovaného) stará prevažne sama, pričom mu dokáže zabezpečiť všetky

základné potreby. Aj uvedené naznačuje tomu, že predložené lekárske potvrdenie žalobkyne je do
určitej miery účelové a žalobkyňa zvláda zatiaľ všetky obslužné činnosti okolo seba, aj okolo syna,
teda v skutočnosti nepotrebuje zvýšenú starostlivosť. Tomuto nasvedčuje aj vyjadrenie žalovaného
podporené výpoveďou jeho manželky, že pri poslednej návšteve žalobkyne, keď jej ponúkli pomoc,
resp. sa chceli dohodnúť, ako by si to žalobkyňa predstavovala, im táto povedala, že žiadnu pomoc
nepotrebuje. Aj keď ide o výpoveď blízkej osoby žalovaného, súd ju vyhodnotil ako hodnovernú, keďže

to zodpovedá aj samotnému vyjadreniu žalobkyne, že žalovaného nežiadala pomoc pri starostlivosti
o ňu. Uvedenému postoju žalobkyne nasvedčuje aj list žalovaného napísaný dňa 31.1.2017, teda po
poslednej návšteve žalobkyne, ktorý by nemal logické opodstatnenie, ak by sa žalobkyňa so žalovaným
dohodli pri jeho návšteve na podmienkach pomoci. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že na tento list
zatiaľ nemá odpoveď. Žalovaný pritom umožňuje žalobkyni žiť v dome, ktorého je spoluvlastníkom, čím

jej zabezpečuje minimálne starostlivosť týkajúcu sa ubytovania.

19. Len samotné nenavštevovanie žalobkyne zo strany žalovaného dlhší čas podľa názoru súdu
nedosahuje intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov (viď napr. rozhodnutia NS uvedené vyššie),
najmä nie za okolností, aké súd zistil v tomto konaní. Z vykonaného dokazovania, najmä z výpovede

svedka B. I. (ktorý bol priamo účastný aj jedného rozhovoru žalovaného so žalobkyňou), podporenú
aj výpoveďou manželky žalovaného, mal súd preukázané, že k ochladeniu vzťahov prispela značnou
mierou aj samotná žalobkyňa verbálnym útočením na mamu žalovaného, ku ktorému dochádzalo už
pred svadbou žalovaného. Aj keď ide o kamaráta žalovaného, z jeho výrazu a postoja k stranám
sporu počas výsluchu súd nezistil skutočnosti, pre ktoré by mal dôvod klamať, resp. uvádzať skreslené

informáciesúdu.Uvedenémupostojužalobkynekmatkežalovanéhonasvedčujúajtvrdeniažalovaného,
ktoré neboli popreté, že matka žalovaného podľa odišla zo spoločnej domácnosti po cca 1,5 roku od
pracovného úrazu otca žalovaného pre problémy vo vzťahu so žalobkyňou. Je vysoko pravdepodobné,
že v dôsledku postoja žalobkyne k mame žalovaného došlo napokon aj k neúčasti rodiny žalobkyne
na svadbe žalovaného (argument jednej zo svedkýň - dcéry žalobkyne, že minimálne jej deti a deti

ďalšej sestry sa na svadbu chystali, ale čakali na potvrdenie ich účasti a keďže toto neprišlo, na svadbu
nešli, sa javí ako účelový, resp. ako argument zakrývajúci skutočný dôvod neúčasti na svadbe, keďže
takáto prax nie je bežná, najmä ak má hosť všetky potrebné údaje v pozvánke a je mu zrejmé, na aký
deň a kde je pozvaný), čo bolo „poslednou kvapkou“ k ochladeniu vzťahov aj medzi žalovaným a jeho
manželky na jednej strane a žalobkyňou a jej rodinou na druhej strane. Neúčasť časti rodiny sa na

prvý pohľad nejaví ako dôvod, ktorý by mal spôsobiť až také ochladnutie vzťahov, za okolností daného
prípadusavšakdápochopiť(okremvyššieuvedenéhosprihliadnutímnapr.ajnaspôsobospravedlnenia
neúčasti dcér žalobkyne na svadbe žalovaného, keď sa ospravedlnili nie budúcim mladomanželom, príp.
žalovanému, alebo jeho mame, s ktorými boli v príbuzenskom vzťahu, ale rodičom nevesty, t.j. manželky
žalovaného).Ajkeďväčšíproblémvovzťahochsajavívzťahmedzižalobkyňouamatkoužalovaného,pri

útokoch na ňu sa nepochybne negatívna emócia premieta aj do vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným,
čo bolo preukázané vykonaným dokazovaním. Do určitej miery je pritom nenavštevovanie žalobkyne
ospravedlniteľné aj jeho pracovnou vyťaženosťou, keďže zhruba 3 mesiaca sa zdržiava v práci.

20. Ďalším dôvodom, pre ktorý žalobkyňa žiadala o vrátenie daru bol nezáujem o otca žalovaného.

V danom prípade nebolo sporné, že žalovaný počas obdobia, kedy nenavštívil žalobkyňu, nenavštívil
ani svojho otca, ktorý žije so žalobkyňou v jednej domácnosti a ktorá sa o neho stará od času, kedy
zo spoločnej domácnosti odišla matka žalovaného (cca 1,5 roka po pracovnom úraze otca žalovaného
v roku 2011, v dôsledku ktorého bol odkázaný na pomoc druhých). Žalobkyňa poberá za opatrovanie
svojho syna príspevok na asistenciu (táto skutočnosť vyplýva z tvrdenia žalovaného, ktoré nebolo

popreté a ktorá je súdu známa aj z iného konania, v ktorom sa rieši rozvod manželov žalovaného a
v ktorom túto skutočnosť žalobkyňa ako svedok potvrdila). Na druhej strane je potrebné uviesť, že z
vyjadrenia žalovaného, ktoré nebolo popreté protistranou a ktoré bolo podopreté aj výpoveďou svedka
B. I., mal súd preukázané, že vzťah medzi otcom žalovaného a žalovaným nebol dobrý od žalovanéhomladosti, najmä z dôvodu na strane otca žalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že nezáujem o otca
vyplýva do veľkej miery z kvality ich vzťahu, ktorý nebol dobrý, pričom tento nezáujem za posledné 3-4
roky do veľkej miery ovplyvňuje aj vzťah so žalobkyňou, v dôsledku ktorého žalovaný nenavštevoval

ani žalobkyňu, a teda ani otca. Z vyjadrení žalobkyne však vyplýva, že bežnú starostlivosť o syna zatiaľ
zvláda (za pomoci dcér pri náročnejších úkonoch) a o pomoc v tomto smere žalovaného ani nepožiadala.
Ponúknutú pomoc od žalovaného a jeho manželky odmietla. Súd preto vzhľadom na tieto okolnosti
nepovažoval ani nezáujem o otca za tak závažný, že by dosahoval hrubý rozpor s dobrými mravmi.

21. Posledným dôvodom uvedeným vo výzve na vrátenie daru bola skutočnosť, že sa žalovaný finančne
alebo prácou nepodieľa na opravách darovaných nehnuteľností. Súd mal nepochybne preukázané,
že pri výmene strechy rodinného domu žalovaný poskytol súhlas na jej opravu, osobne sa opravy
nezúčastnil, pretože bol v tom čase pracovne odcestovaný. Bolo tiež preukázané, že nepomáha s
prácami okolo domu. Na jednej strane je pravdou, že žalovaný je spoluvlastníkom rodinného domu a
vlastníkom pozemkov, teda by sa o svoje vlastníctvo mal starať. Na druhej strane však je potrebné

zohľadniť aj skutočnosť, že žalovaný v rodinnom dome nežije, žije v ňom žalobkyňa spolu so synom,
ktorí ho užívajú, teda je normálne očakávať, že bežné úkony okolo obhospodarovania domu a pozemkov
si zabezpečia (ide o obdobnú situáciu ako napr. pri nájme bytu či domu). O väčších prácach okolo domu
pritom žalovaný zrejme ani nebol upovedomený (okrem opravy strechy, na ktorú musel dať súhlas),
keďže svedkyne navrhnuté žalobkyňou, ako aj samotná žalobkyňa uvádzali, že žalovaného za obdobie

od jeho svadby takisto nekontaktovali, čo zodpovedá aj tvrdeniam žalovaného. Pri týchto sa teda ani
nemal ako podieľať, či už osobne alebo finančne. V tomto smere ani toto správanie žalovaného súd
nepovažuje za také, ktoré by dosiahlo hrubý rozpor s dobrými mravmi.

22. Námietku žalovaného týkajúcu sa premlčania súd nepovažoval za dôvodnú, keďže v danom prípade

dôvodom pre vrátenie daru podľa žalobkyne bolo dlhodobé správanie žalovaného. Podľa názoru súdu
premlčacia doba v takom prípade začína plynúť od ukončenia takéhoto konania, ktoré darca považuje
za hrubo porušujúce dobré mravy. V danom prípade konanie (resp. nekonanie) žalovaného, v ktorom
videla žalobkyňa hrubé porušenie dobrých mravov, v čase žiadosti žalobkyne o vrátenie daru trvalo,
teda jej nárok nie je premlčaný.

23. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a okolnosti daného prípadu súd dospel k záveru, že nemal
preukázané konanie žalovaného takej intenzity, ktoré by bolo možné hodnotiť ako konanie v hrubom
rozpore s dobrými mravmi, a teda podmienky na vrátenie (odvolanie) daru, preto žalobu zamietol.
Na záver však súd poznamenáva, že záväzok žalovaného pomôcť v starobe a chorobe ostáva v

platnosti, čo predpokladá väčší záujem žalovaného o žalobkyňu, ako doposiaľ. Samozrejme o takúto
pomoc musí žalobkyňa aj reálne stáť, pretože bez jej záujmu, resp. proti jej vôli by bola takáto pomoc
kontraproduktívna. V tomto smere je na oboch stranách, aby zvážili, v čom je z ich strany možné zlepšiť
vzájomný vzťah a dostať ho aspoň do akých takých koľají akceptovateľných pre obe strany, samozrejme
s prihliadnutím na potreby a možnosti aj druhej strany.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods.
1 C.s.p. tak, že priznal žalovanému ako strane, ktorá mala vo veci plný úspech, 100% nárok na náhradu
trov konania. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.