Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. september 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/146/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815207946
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8815207946.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.Elišky Wagshalovej a členov

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Evy Šofrankovej v právnej veci navrhovateľa: Prvá stavebná
sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, kontaktná adresa: Prvá stavebná
sporiteľňa, a.s., Mgr. Silvia Sabová, Bajkalská 30, P. O. Box 48, 829 48 Bratislava, proti odporcom: 1. T.
J., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX M. XXX, 2. H. J., XX.XX.XXXX, XXX XX M. XXX, o zaplatenie 7.870,40
eur prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 8C/146/2015-40
zo dňa 01.03.2016 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

II. Žalovaní majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa uplatnenou žalobou domáhal zaplatenia sumy 7.840,40 Eur s 6,59 % p.a. úrokom z úveru
zo sumy 7.209,21 Eur od 27.6.2015 do zaplatenia a s 5,00% ročným úrokom z omeškania zo sumy
7.870,40 Eur od 27.6.2015 do zaplatenia a trov konania.

Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len ,,súd“) rozhodol tak, že:

„Odporcovia v 1. a 2.rade sú po v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť
navrhovateľovi sumu 7.656,81 eur s 5 % -ným úrokom z omeškania ročne od 27. 06. 2015 do zaplatenia,
trovy konania vo výške 472 eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a“.

3. Vychádzal zo zisteného skutkového stavu, podľa ktorého medzi stranami sporu došlo dňa
16.04.2012kuzatvoreniuZmluvyomimoriadnommedziúvereastavebnomspotrebiteľskomúvere(ďalej
len ,,Zmluva“), na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť medziúver pod č. 2903922902
vo výške 7.500 eur, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe
ktorej bol medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok sa medziúver
zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia na stavebný úver
pod číslo 2903922101 vo výške 4.830,69 eur. Písomným podaním označeným ako Upozornenie na

vyhláseniemimoriadnejsplatnostizodňa03.06.2015navrhovateľoznámilodporcom,žedňa22.06.2015
vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru a zároveň mu oznámil, že v prípade ak do uvedeného dátumu,
t.j. 22.06.2015 dlžné splátky neuhradí, obdrží písomnú informáciu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru s vyčíslenou výškou dlhu na zaplatenie celkového dlhu. Oznámením o vyhlásení mimoriadnejsplatnosti zo dňa 26.06.2015 navrhovateľ odporcovi písomne oznámil, že ku dňu 26.06.2015 nastáva
mimoriadna splatnosť celého úveru na základe Zmluvy o úvere, resp. VPSS. Na základe toho ho
požiadal vrátiť celú dlžnú sumu vrátane príslušenstva, ktorá k 26.06.2015 predstavuje sumu 7.870,40

eur. Rovnaké podanie bolo adresované odporcovi v II. rade. Z výpisu z účtu odstúpeného stavebného
úveru č. 2903922902 vyplýva, že dlžná suma z odstúpenej zmluvy ku dňu 26.06.2015 činila sumu
7.870,40 eur. V písomnom vyjadrení zo dňa 05.01.2016 navrhovateľ uviedol, že suma poskytnutých
peňažných prostriedkov predstavuje istinu žalovanej sumy. Táto zodpovedá súčtu položiek označených
vo výpise z účtu odstúpeného medziúveru, ako výplata medziúveru a položky naúčtovanej v špecifikácii

dňa 20.04.2012 vo výške 130 eur vzhľadom na čl. II. Zmluvy o medziúvere č. 2903922902 a stavebnom
- spotrebiteľskom úvere č. 2903922101 zo dňa 16.04.2012, podľa ktorého je poplatok za spracovanie
medziúveru splatný pri prvom poukázaní finančných prostriedkov medziúveru tak, že celková výška
poukazovaných finančných prostriedkov medziúveru bude znížená o výšku tohto poplatku. Istina
predstavovala základ pre výpočet úroku medziúveru, ktorého úroková sadzba bola v Zmluve dohodnutá
vo výške 3,59 % ročne počas prvých 12 mesiacov a 6,59 % ročne po uplynutí 12 mesiacov. Vyhlásením

mimoriadnej splatnosti zo dňa 26.06.2015 došlo k zúčtovaniu nasporenej sumy na účte zmluvy o
stavebnom sporení so sumou poskytnutého medziúveru. Istina medziúveru tak ku dňu vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti bola znížená na sumu 7.209,21 eur, čo je rozdiel sumy poskytnutých peňažných
prostriedkov a sumy nasporenej na účte zmluvy o stavebnom sporení vo výške 290,79 eur. Sumu
661,19 eur ďalej predstavovali nezaplatené 6,59 % ročne úroky za úver a poplatky ku dňu vyhlásenia

mimoriadnejsplatnostiúveru.Neuhradenépoplatkyvovýškecelkom213,59eurpredstavujúnasledovné
poplatky: poplatky za vedenie účtu, poplatky za 1. upomienku, poplatky za 2. upomienku, predžalobné
upomienky, zmena splátkového plánu s upomienkou, individuálne riešenie omeškania splátok, poplatky
za prijatie do poistenia. Sumu 447,60 eur predstavujú nezaplatené 6,59 % ročne úroky medziúveru do
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru zo sumy istiny.

4. Prijal právny názor, že Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že predmetný právny vzťah
je spotrebiteľská zmluva v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu,
ktorú uzatváral navrhovateľ ako dodávateľ a odporcovia ako spotrebitelia. Súd mal za preukázaný
nárok na zaplatenie istiny v sume 7.656,81 eur. Do podania návrhu nebola pohľadávka navrhovateľa s

príslušenstvom uhradená, preto zaviazal na jej zaplatenie odporcov v 1. a 2. rade v súlade s vyššie cit. §
511 ods. 1 Občianskeho zákonníka a návrhu v uvedenom rozsahu vyhovel. Jedná sa o istinu úveru, ako
aj o úrok z úveru do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Do uvedenej sumy súd nezarátal jednotlivé
poplatky, ktorými nárokmi sa bude zaoberať nižšie. Žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku
dňu 26.06.2015, teda týmto dňom sa stal splatný celý úver, zo strany žalobcu došlo k určeniu lehoty

predčasnej konečnej splatnosti úveru a súd preto dospel k záveru, že navrhovateľovi vznikol nárok na
úroky z úveru iba do dňa 26.06.2015, potom už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Vzhľadom
na vyššie uvedené súd navrhovateľovi nepriznal nárok na úrok z úveru vo výške 6,59% ročne zo sumy
7.209,21 eur od 27.06.2015 do zaplatenia a v tejto časti návrh navrhovateľa zamietol. Súd dojednania
o poplatku za vedenie úverového účtu podrobil súdnej kontrole v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka a predmetné dojednanie súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalovaní boli
povinní platiť za to, že tento pre svoju vlastnú potrebu vykonával akúsi správu úverového účtu, teda
sledoval prijatie splátok, prípadné omeškania alebo iné pohyby na účte. Je neprípustné, aby náklady
s takouto činnosťou znášali spotrebitelia, ktorí za poskytnutie úveru, resp. konkrétnej finančnej čiastky

zaplatili veriteľovi odplatu vo forme úroku z úveru, preto na odporcov nemožno prenášať úhradu takýchto
nákladov. V časti poplatkov za vedenie úverového účtu tak súd návrh zamietol. Súd žalobcovi nepriznal
nárok na poplatky za upomienky spolu v sume 213,59 eur, ako to vyplynulo z výpisu z účtu stavebného
úveru. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca
nepreukázal súdu zaslanie upomienok a ani nepreukázal, že by mu za zaslanie týchto upomienok vznikli

nejaké reálne náklady v uvedenej výške. Zároveň v prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ
spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu
v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa.
Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v
zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Vrchného

krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7 U
17/06, v ktorom sa uvádza, že už také poplatky ako poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty,
vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovoknižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov a
upomienky sú neprijateľné.5. Aplikoval ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, § 53 ods. 1, 2, 3, § 517 Občianskeho zákonníka.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. žalobca požadoval istinu 9.543,03 Eur a súd
so žalovanej sumy mu priznal sumu 8.923,05 Eur. Úspech tak predstavoval 93 % a úspech žalovaných
bol vo výške 7 %. Po odpočítaní úspechu žalovaných od úspechu žalobcu je jeho má nárok na náhradu

trov konania vo výške 86 %. Priznal mu nárok na náhradu za súdny poplatok v sumu 492,35 Eur na
náhradu zaviazal žalovaných.

Obsah odvolania

7. Proti tomuto rozsudku vo výroku II. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol,

aby odvolací súd v napadnutom výroku zmenil rozsudok súdu a vyhovel jeho návrhu v celom rozsahu.
Namietal, že súd nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka namiesto toho, aby aplikoval
ustanovenia Obchodného zákonníka. V súlade s § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, Obchodný zákonník
je lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Výlučná aplikácia OZ je neprípustná. Nesprávne
právne vec tak súd posúdil v rozpore s ustanovením § 261 ods. 6 písm.d/ OBZ. Namietal tak v dôsledku

tohonesprávneposúdeniejehonárokunaúrokzúverupovyhlásenímimoriadnejsplatnostiúveru.Názor
súdu, že mu nepatrí úrok z úveru aj po splatnosti úveru nemá opodstatnenie v žiadnom ustanovení
zákona. Prináleží mu nárok od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie. Splatnosťou
nezaniká povinnosť dlžníka vrátiť peňažné prostriedky a zaplatiť úroky, menia sa len podmienky,
za ktorých má dlžník vrátiť a svoju povinnosť splniť. Namietal nesprávny názor súdu vo vzťahu k

nepriznaným úrokom z omeškania z úroku z úveru. Súd mu priznal len z istiny úrok z omeškania nie však
z úrokov z úveru. Má za to. že súd nesprávne posúdil nárok na zaplatenie poplatkov. Súd neprihliadol
na intertemporálne ustanovenia právnych predpisov a povýšil princíp právnej istoty nad princíp zvýšenej
ochrany spotrebiteľa v dôsledku čoho nesprávne zamietol nárok na úhradu poplatkov za vedenie účtu v
plnomrozsahu.Súdnezohľadnilpodstatuvkonanípredloženéhovýpisuzúčtu,keďmalzato,žežalobca

neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku
na poplatky za upomienky. Z výpisu z účtuje totiž zrejmé, aké poplatky žalobca účtoval žalovaným, ako
aj výška týchto poplatkov.

Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a
2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok vo výroku II. a III. , ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia

pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej
tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza (§ 387
ods. 2 C.s.p.).

10. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu. Len na zdôvodnenie správnosti a k
odvolacím dôvodom uvádza, že súd správne zamietol žalobu v časti o úroky z úveru za obdobie po
zosplatnení úveru s odôvodnením, že tieto patria len do konečnej splatnosti úveru a po tomto dátume
patria len úroky z omeškania. Aplikačná prax súdov sa otázkou priznania úrokov za úver po splatnosti
pohľadávky a teda či popri úroku z omeškania a iných sankciách tieto patria už zaoberala. Najvyšší

súd SR vo veci sp. zn. 4Obo/143/98 uviedol, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria
len do splatnosti dlhu. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Existuje
však aj odlišný názor, podľa ktorého dispozitívna norma neobsahuje dobu na poskytnutie finančnýchprostriedkov a kým úroky z omeškania sú sankciou, tak úroky sú odmenou za užívanie peňazí a preto
ich treba platiť až do ich vrátenia (napr. NS ČR z 27.06.2007 sp. zn. 33Odo/657/2005).

11. Zásadný posun v uvedenej otázke však predstavuje v spotrebiteľských právnych veciach judikatúra
Súdneho dvora Európskej únie. Výkladom smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách súdny dvor stanovil zásadné pravidlo pre kvalifikáciu zmluvnej podmienky
za nekalú, ak sa odkláňa od dispozičných noriem zákona v neprospech spotrebiteľa (napr. C-416/11,
AZI), čl. 3 ods. 1 uvedenej smernice sa má vykladať tak, že pojem „značná nerovnováha“ (poškodiť

spotrebiteľa) treba posúdiť na základe analýzy vnútroštátnych právnych predpisov uplatňovaných v
prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami s cieľom posúdiť, či a prípadne v akej miere je
právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie, než právne postavenie zakotvené
v platnom vnútroštátnom práve; a na účely určenia, či dôjde k nerovnováhe napriek požiadavke dôvery
treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne,
mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po individuálnom

dojednaní. Bez pochýb je to, že za úver možno dohodnúť úroky a že možno dohodnúť aj obdobie na
užívanie finančných prostriedkov, t.j. úverové obdobie. Zákon teda umožňuje dodávateľovi na určitú
dobu, teda do splatnosti podľa jeho predstáv poskytnúť úver a žiadať si za to dohodnuté úroky. Od
počiatku sú v záujme dodávateľa úroky na dohodnutú dobu, a to až do splatnosti úveru. Rovnako so
zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má dodávateľ právo splatnosť posunúť. Niet

však zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky
popri úrokoch z omeškania aj po dobe splatnosti. Ak úrok nie je splatný do splatnosti, zákon priznáva za
zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie a to či už zákonné napr. úroky z omeškania s kogentne
stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. dohodnutú zmluvnú pokutu).

12. Je nepochybné, že prípadná dohoda o úrokoch po splatnosti popri ďalších úrokoch za omeškania
a ďalších sankciách indikuje neprimeraný nárast dlhu v neprospech spotrebiteľa. Je potom nevyhnutná
otázka vykonania súdnej kontroly prijateľnosti takejto dohody ohľadom úrokov popri úrokoch z
omeškania a prípadných ďalších sankciách. Takýto odklon od dispozície právnej normy, ktorý sleduje
úroky popri úrokoch z omeškania či iných sankciách, je v neprospech žalovanej. Zákon totiž umožňuje

po splatnosti priznať úroky z omeškania v zmysle § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

13. Odvolací súd uvádza, že predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej podstate jednostranný
sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové a okamžité
vrátenie celej požičanej istiny. Kým dohodnutý úrok predstavuje cenu za ktorú veriteľ poskytuje dlžníkovi

istinu k dispozícii. Tento zisk predstavuje práve dohodnutý úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru
v režime dojednaného záväzku. Takýto úrok predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie
postupného splácania úveru v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká
veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu
zosplatnenia úveru. Teda zosplatnením úveru nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť

celúsumupožičanýchpeňažnýchprostriedkov,vdôsledkučohonajehostraneodpadáobmedzeniejeho
práva na dispozíciu s istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým teda stráca nárok veriteľ na úroky
za požičané peňažné prostriedky od spotrebiteľa. Ak teda spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné
prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré
by mu patrili, ak by spotrebiteľ mal právo držby finančných prostriedkov. Inak by nastal nespravodlivý

a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a
plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy. Išlo by teda o stav, podľa ktorého by sa
popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky,
ako keby k zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by nemal žiadne garantované práva, ktoré mu plynuli zo
zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Navyše došlo by k hrubej nadváhe veriteľa, ak by bol

tento nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky, a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potenciálnej
nečinnosti. Takáto správanie dodávateľa nemôže byť podporované a nemôže požívať právnu ochranu.

14. Odvolací súd preto má za to, že prípadná dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z
omeškaniaplatiťďalšiesankcieajposplatnostipohľadávkyatoajúrokyzaposkytnutieúveru,spôsobuje

značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, a tým zhoršuje postavenie spotrebiteľa oproti zákonnej
úprave, ktorá chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu vo vzťahu k
výške úveru. Je preto viac než nepravdepodobné, aby si spotrebiteľ takúto dohodu individuálne vyjednal
s dodávateľom, ktorý by zaobchádzal so spotrebiteľom čestne a rovnocenne.15. Podľa názoru odvolacieho súdu niet preto kogentnej úpravy, podľa ktorej by bolo možné priznať
úroky dohodnuté popri úrokoch z omeškania. Dohodnuté úroky za úver zákon reguluje bez časovej

úpravy a preto dohoda o takýchto úrokoch je odklonom od dispozitívnej úpravy a je v neprospech
spotrebiteľa a tiež vyvoláva hrubú nerovnováhu v neprospech slabšej zmluvnej strany. Odvolací súd
sa preto stotožňuje s názorom súdu, že žalobcovi nepatrí nárok na dohodnutý úrok zo zmluvy po
zosplatnení úveru.

16. Ak odvolateľ poukazuje na ustanovenia Obchodného zákonníka (§ 261, § 263, § 497 a ďalšie
Obchodného zákonníka) odvolací súd uvádza, že žalobcovi patria úroky za úver od jeho poskytnutia. Aj
keď je potrebné súhlasiť s tvrdením odvolateľa, že úroky sú cenou a že ich nemožno zamieňať za úroky
z omeškania, je však treba dôsledne rozlišovať ich skutočný význam. Avšak ako vyššie je uvedené, a
po poskytnutí náležitej ochrany žalovaným ako spotrebiteľom odvolací súd jednoznačne má za to, že
po zosplatnení žalobcovi neprináležia úroky dohodnuté za úver. V prejednávanom prípade súd poskytol

žalovaným ako spotrebiteľom náležitú súdnu ochranu v zmysle cieľa naplniť smernicu o nekalých
zmluvných podmienkach. Je potrebné ešte zdôrazniť, že rozhodnutie o predčasnom zosplatnení je
na strane dodávateľa rovnako ako aj povaha formulárových zmlúv a tvorba zmluvných podmienok,
ktoré pripravoval žalobca a to aj vrátane primeraného sankčného mechanizmu za prípadné neplnenie
povinnosti vrátiť úver.

17.Vovzťahuknámietkeodvolateľaonepriznaníúrokuzomeškaniazúrokuuúverupojehozosplatnení
je nutné zdôrazniť, že úroky z omeškania prináležia pri každej neskoro zaplatenej cene a preto prináležia
aj z úrokov za úver ale len do zosplatnenia úveru. Po zosplatnení úveru prináleží žalobcovi právo na
úrok z omeškania z celej zosplatnenej sumy ktorá predstavuje istinu a ktorá bola žalobcovi priznaný.

18. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nároku na nezaplatené poplatky a poplatky za upomienky,
odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu, že sporný poplatok je neprijateľný. Nekorešponduje
mu žiadne plnenie, ktoré by bolo spotrebiteľovi na úžitok. Odvolací súd odvolateľovi pripomína
predovšetkým rozsudok SD C-143/13 vo veci Matei B. proti SC Volksbank România SA a tiež

rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z
21. júna 2006 č. k. 7U 17/06. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj podmienka, ktorá vyjadruje
finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie „ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v
skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv.teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti
s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Preto zhodne so súdom prvej inštancie za

neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku v predmetnej právnej veci, ktorá vyjadruje
finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v
skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti
s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Poplatky za služby spojené s administratívnou
agendou (poplatky za výzvy a poplatky za upomienky), predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme

spotrebiteľa a konanie úverovej inštitúcie spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť
vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Preto s poplatkami za takéto plnenia sa taktiež spája
záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov
a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú
poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. Keďže zmluvná podmienka, v zmysle ktorej

je veriteľ oprávnený požadovať od spotrebiteľa poplatok za upomienku predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku v zmysle § 53 ods. 1 OZ, čo spôsobuje jej neplatnosť (§ 53 ods. 4 OZ), veriteľ nemá nárok
na plnenie z takejto podmienky. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie, skutočnosť, že žalobca
upomienky aj reálne žalovaným zaslal, nepreukázal.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1, 262, ods. 1 C.s.p. tak, že vyslovil, že žalovaní v 1. a 2. rade majú nárok na plnú náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože boli v odvolacom konaní plne úspešní.

20. Dovolaciu otázku položenú odvolateľom ktorý ju považuje za právne významnú súd odvolací

nepreskúmaval s poukazom na ustanovenie § 419 a nasl. C.s.p.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).