Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. marec 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 8C/146/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815207946
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8815207946.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci navrhovateľa:

R. Y. Y.G., G..Y.., U. XX, XXX XX U., Z.: XX XXX XXX, kontaktná adresa: R. Y. Y., G..Y.., J.. Y. Y., U.
XX, R.. K.. U. XX, XXX XX U., proti odporcom: 1. T. J., Q.. XX.XX.XXXX, XXX XX M. XXX, 2. H. J.,
XX.XX.XXXX, XXX XX M. XXX, o zaplatenie 7.870,40 eur prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1. a 2.rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 7.656,81
eur s 5 % -ným úrokom z omeškania ročne od 27. 06. 2015 do zaplatenia, trovy konania vo výške 472
eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcov
zaplatiť sumu 7.870,40 eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy
o stavebnom sporení č. 2903922101 bola s odporcami I., II. uzatvorená Zmluva o mimoriadnom
medziúvere č. 2903922902 a stavebnom úvere č. 2903922101 zo dňa 16.04.2012, v súlade s ktorou
poskytol navrhovateľ odporcom medziúver vo výške 7.500,00 eur. Odporcovia I a II sa zaviazali do
pridelenia cieľovej sumy splácať úroky medziúveru 3,59 % p.a. mesačnými splátkami vo výške 22,44
eur počas prvých 12 mesiacov, po uplynutí 12 mesiacov úroky z omeškania 6,59 % p.a. pravidelnými

mesačnými splátkami vo výške 41,19 eur a do pridelenia cieľovej sumy vkladať na účet stavebného
sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 12,00 eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavenom
sporení sa odporcovia I. a II. zaviazali splácať stavebný spotrebiteľský úver vrátane úrokov vo výške
4,70 % p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 53,19 eur.

Odporcovia I a II porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať.
Listom zo dňa 03.06.2015 navrhovateľ vyzval odporcov na doplatenie omeškaných splátok, pričom

odporcov zároveň upozornil, že v prípade ak omeškané splátky nebudú doplatené, navrhovateľ bude
požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti.
Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené, navrhovateľ dňa 26.06.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť
zostatku úveru s príslušenstvom. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru 26.06.2015 bola
celková výške dlžnej sumy 7.870,40 eur, pričom pozostáva z istiny 7.209,21 eur a z nezaplatených
úrokov za úver a nezaplatených poplatkov ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v celkovej výške
661,19 eur. Požadovaním predčasného splatenia úveru úverová zmluva nezaniká, navrhovateľ v zmysle

čl.VI.bod3.a4.úverovejzmluvyúročíistinudohodnutýmúrokomzaúvervovýške6,59%p.a.azároveň
celý zostatok dlhu ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úrokom z omeškania vo výške 5,00 % p. a.

Odporcovia v I. a II. rade sa k podanému žalobnému návrhu nevyjadrili.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to návrhom na začatie konania,
Zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere, oznámením o vyhlásení

mimoriadnej splatnosti úveru, upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, Všeobecnými
podmienkami navrhovateľa pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, výpisom z účtu odstúpeného
stavebného úveru, písomným vyjadrením navrhovateľa zo dňa 05.01.2016, sadzobníkom poplatkov pre
fyzické osoby platným od 01.01.2012, 01.01.2013 a 01.01.2014 a zistil tento skutkový stav veci:

Medzinavrhovateľomakoveriteľom,odporcom1akodlžníkomaodporcom2akoďalšímdlžníkom,došlo
dňa 16.04.2012 k uzatvoreniu Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere
(ďalej len ,,Zmluva“), na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť medziúver pod č. 2903922902
vo výške 7.500 eur, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej
bol medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok sa medziúver zúčtuje
bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia na stavebný úver pod číslo

2903922101 vo výške 4.830,69 eur.

V zmysle Článku II. zmluvy - Čerpanie, úročenie, Doba splatnosti, splácanie medziúveru a stavebného
úveru a ďalšie podmienky, dlžník sa zaväzuje splatiť poskytnutý mimoriadny medziúver vrátane
príslušenstva. Výška úrokovej sadzby medziúveru od schválenia úver v R., G..Y.., po dobu 12 mesiacov

je 3,59 % ročne. Výška úrokovej sadzby medziúveru po uplynutí 12 mesiacov je 6,59 % ročne. Do
pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžník zaväzuje vkladať na účet zmluvy o
stavebnom sporení č. 2903922101 pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 12 eur.

Z Článku V. zmluvy - Práva a povinnosti zmluvných strán, zmluvné strany sa zaväzujú plniť všetky

záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy a zo Všeobecných podmienok a dlžník najmä všetky splátky
medziúveru, resp. stavebného úveru uhradiť včas a riadne.

V zmysle Článku VI. body 2. a 3. zmluvy - Omeškanie splácania, ak je dlžník v omeškaní so splátkou,
má veriteľ právo účtovať si 3% p.a. pri stavebnom úvere a 5% p.a. úrok pri mimoriadnom medziúvere

z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu zo zmeškaných splátok. V prípade omeškania dlžníka s
viac ako dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace je veriteľ oprávnený
požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti.

Podľa bodu 2. písm. i) Článku VII. zmluvy, veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité

splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru aj v prípade ak dlžník nesplnil alebo porušil
povinnosti vymedzené touto zmluvou alebo zabezpečovacími zmluvami.

V zmysle bodu 4 písm. a) Článku VII. zmluvy, pre medziúver platí navyše, že veriteľ môže od zmluvy o
medziúvere a stavebnom úvere odstúpiť a požadovať bezodkladné vrátenie medziúveru a stavebného

úveru v prípadoch uvedených v bode XIX. Všeobecných podmienok.

Podľa bodu 5. Článku VII. zmluvy, odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa
splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva.

V zmysle bodu 8. Článku VII. zmluvy, po odstúpení od zmluvy má veriteľ právo účtovať si pri stavebnom
úvere 3% p.a. úrok z omeškania a pri medziúvere 5% p. a. úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú
sadzbu z celého zostatku dlhu.

VzmysleVšeobecnýchpodmienokprestavebnésporenieČlánokXIX.bod2.písm.a),d)ai)- Porušenie

zmluvných povinností a okamžitá splatnosť, Y. Y. môže od úverovej zmluvy odstúpiť a požadovať
okamžité splatenie stavebného úveru v prípadoch ak je stavebný sporiteľ v omeškaní s viac než dvoma
splátkami alebo jednou splátkou dlhšie ako 3 mesiace v zmysle § 506 Obchodného zákonníka,
ak stavebný sporiteľ, spoludlžník
alebo ručiteľ prestane splácať stavebný úver a ak stavebný sporiteľ nespĺňa dohodnuté všeobecné

podmienky alebo nedodrží dohodnuté záväzky zmluvy o úvere.

Písomným podaním označeným ako Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa
03.06.2015 navrhovateľ oznámil odporcom, že dňa 22.06.2015 vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru azároveň mu oznámil, že v prípade ak do uvedeného dátumu, t.j. 22.06.2015 dlžné splátky neuhradí,
obdrží písomnú informáciu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s vyčíslenou výškou dlhu na
zaplatenie celkového dlhu

Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 26.06.2015 navrhovateľ odporcovi písomne
oznámil, že ku dňu 26.06.2015 nastáva mimoriadna splatnosť celého úveru na základe Zmluvy o
úvere, resp. VPSS. Na základe toho ho požiadal vrátiť celú dlžnú sumu vrátane príslušenstva, ktorá k
26.06.2015 predstavuje sumu 7.870,40 eur. Rovnaké podanie bolo adresované odporcovi v II. rade.

Z výpisu z účtu odstúpeného stavebného úveru č. 2903922902 vyplýva, že dlžná suma z odstúpenej
zmluvy ku dňu 26.06.2015 činila sumu 7.870,40 eur.

V písomnom vyjadrení zo dňa 05.01.2016 navrhovateľ uviedol, že suma poskytnutých peňažných
prostriedkov predstavuje istinu žalovanej sumy. Táto zodpovedá súčtu položiek označených vo výpise

z účtu odstúpeného medziúveru, ako výplata medziúveru a položky naúčtovanej v špecifikácii dňa
20.04.2012 vo výške 130 eur vzhľadom na čl. II. Zmluvy o medziúvere č. 2903922902 a stavebnom
- spotrebiteľskom úvere č. 2903922101 zo dňa 16.04.2012, podľa ktorého je poplatok za spracovanie
medziúveru splatný pri prvom poukázaní finančných prostriedkov medziúveru tak, že celková výška
poukazovaných finančných prostriedkov medziúveru bude znížená o výšku tohto poplatku. Istina

predstavovala základ pre výpočet úroku medziúveru, ktorého úroková sadzba bola v Zmluve dohodnutá
vo výške 3,59 % ročne počas prvých 12 mesiacov a 6,59 % ročne po uplynutí 12 mesiacov. Vyhlásením
mimoriadnej splatnosti zo dňa 26.06.2015 došlo k zúčtovaniu nasporenej sumy na účte zmluvy o
stavebnom sporení so sumou poskytnutého medziúveru. Istina medziúveru tak ku dňu vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti bola znížená na sumu 7.209,21 eur, čo je rozdiel sumy poskytnutých peňažných

prostriedkov a sumy nasporenej na účte zmluvy o stavebnom sporení vo výške 290,79 eur. Sumu
661,19 eur ďalej predstavovali nezaplatené 6,59 % ročne úroky za úver a poplatky ku dňu vyhlásenia
mimoriadnejsplatnostiúveru.Neuhradenépoplatkyvovýškecelkom213,59eurpredstavujúnasledovné
poplatky: poplatky za vedenie účtu, poplatky za 1. upomienku, poplatky za 2. upomienku, predžalobné
upomienky, zmena splátkového plánu s upomienkou, individuálne riešenie omeškania splátok, poplatky

za prijatie do poistenia. Sumu 447,60 eur predstavujú nezaplatené 6,59 % ročne úroky medziúveru do
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru zo sumy istiny.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa

vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od

ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Zustanovení§517ods.1,ods.2Občianskehozákonníka,vyplýva,žedlžník,ktorýsvojdlhriadneavčas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať oddlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím
predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.
V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovateľ a odporcovia v 1. a 2. rade uzatvorili
zmluvu o úvere. Navrhovateľ na základe zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere poskytol odporcom
mimoriadny medziúver vo výške 7.500,00 eur. Odporca I. a II. sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy
splácať úroky medziúveru 3,59 % p.a. mesačnými splátkami vo výške 22,44 eur počas prvých 12
mesiacov,pouplynutí12mesiacovúrokyzomeškania6,59%p.a.pravidelnýmimesačnýmisplátkamivo

výške 41,19 eur a do pridelenia cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné
vklady vo výške 12,00 eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavenom sporení sa odporcovia I. a
II. zaviazali splácať stavebný spotrebiteľský úver vrátane úrokov vo výške 4,70 % p.a. pravidelnými
mesačnými splátkami vo výške 53,19 eur.

Odporcovia I a II porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať.
Listom zo dňa 03.06.2015 navrhovateľ vyzval odporcov na doplatenie omeškaných splátok, pričom
odporcov zároveň upozornil, že v prípade ak omeškané splátky nebudú doplatené, navrhovateľ bude
požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti.
Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené, navrhovateľ dňa 26.06.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť

zostatku úveru s príslušenstvom. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru 26.06.2015 bola
celková výške dlžnej sumy 7.870,40 eur, ktorá pozostávala z istiny 7.209,21 eur a z nezaplatených
úrokov za úver a nezaplatených poplatkov ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v celkovej výške
661,19 eur.

Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral navrhovateľ ako dodávateľ a odporcovia
ako spotrebitelia, pričom obsah zmluvy so Všeobecnými podmienkami bol daný navrhovateľom bez
možnosti odporcov privodiť akúkoľvek zmenu.
Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, v danom

prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju
uzatváral navrhovateľ ako dodávateľ a odporcovia ako spotrebitelia, pričom obsah zmluvy bol daný
navrhovateľom bez možnosti odporcov privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny
vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých je v Občianskom
zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

Súd sa zaoberal jednotlivými nárokmi navrhovateľa.

Súd mal za preukázaný nárok na zaplatenie istiny v sume 7.656,81 eur. Do podania návrhu nebola
pohľadávka navrhovateľa s príslušenstvom uhradená, preto zaviazal na jej zaplatenie odporcov v 1. a 2.
rade v súlade s vyššie cit. § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka a návrhu v uvedenom rozsahu vyhovel.

Jedná sa o istinu úveru, ako aj o úrok z úveru do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Do uvedenej
sumy súd nezarátal jednotlivé poplatky, ktorými nárokmi sa bude zaoberať nižšie.

Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že úver je odplatným právnym úkonom. Odplatu (cenu)
predstavujú spravidla úroky. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v

jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497 Obchodného zákonníka).

Kauza úverového právneho vzťahu spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia
peňažných prostriedkov má dlžník (prijímateľ úveru) platiť úroky. Účastníci úveru pritom nemusia

dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje (úverové obdobie); v takom prípade vzniká právo na úroky
až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov (porov. Štenglová/Plíva/Tomsa a kol., Obchodní
zákonník, komentář 9. vydání C.H.BECK str. 1153).Úverové obdobie teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, medzi podstatné náležitosti
úveru nepatrí. Pokiaľ však si účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné
prostriedky do dohodnutej doby (do splatnosti úveru) nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po

splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú
povahu. Jeho typickým znakom v občianskoprávnych veciach je jeho administratívny strop (limit).

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/1998, dohodnuté úroky, t.j.
zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok. Od splatnosti

je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.

Takýto záver Najvyššieho súdu SR je logický a je potrebné s ním súhlasiť, pretože v opačnom prípade
by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z
úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi
konania.

V danej právnej veci navrhovateľ pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 26.06.2015, teda týmto
dňom sa stal splatný celý úver, zo strany navrhovateľa došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej
splatnosti úveru a súd preto dospel k záveru, že navrhovateľovi vznikol nárok na úroky z úveru iba do
dňa 26.06.2015, potom už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Obdobný názor je vyslovený

aj v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.10.2014 sp. zn. 5Co/223/2014, Krajského súd v
Prešove sp. zn. 3Co/85/2013 zo dňa 25.10.2013, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/83/2013 zo
dňa 7.5.2014.

V danej súvislosti je potrebné poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV.

ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.9.2012, v ktorom sa uvádza: „Ústavný súd v tejto súvislosti nezistil
existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu
bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo
zmysel práva na súdnu ochranu. Krajský súd sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym názorom
okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z

dohodnutého úveru a úrokmi z omeškania, ako aj otázku, prečo „zmluvný úrok vo výške 15,8 % ročne
od 26. 8. 2009 do zaplatenia“ patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu, a tiež výšku sumy (a štruktúru
žalovanej čiastky) prislúchajúcej, resp. priznanej sťažovateľke, rozšíril vecnú argumentáciu na podporu
správnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, opätovne poukazujúc na štandardnú
obchodnoprávnu judikatúru v tejto oblasti. Súčasne sa tým vyrovnal aj s námietkami sťažovateľky, ktoré

sú z veľkej časti totožné s tými, ktoré uplatnila aj na ústavnom súde. Tento výklad považuje ústavný súd
za ústavne akceptovateľný.“

Vzhľadom na vyššie uvedené súd navrhovateľovi nepriznal nárok na úrok z úveru vo výške 6,59% ročne
zo sumy 7.209,21 eur od 27.06.2015 do zaplatenia a v tejto časti návrh navrhovateľa zamietol.

Pokiaľ ide o jednotlivé poplatky spolu v sume 213,59 eur, súd v tejto súvislosti považuje za potrebné
uviesť nasledovné:
V zmysle § 37 ods. 21 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov
( ďalej len „Zákon o bankách“ ) banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje
požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu

alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo
vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného
zákonníka,osobitnéhozákonaaleboosobitnúslužbu,ktorániejepodmienkouúverovéhovzťahuaktorej
podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.
Zákaz podľa ustanovenia § 37 ods. 21 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo

inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je
vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu, splatnú po 9. júni
2013 ( § 122s ods. 4 Zákona o bankách ).
Z vyššie citovanej úpravy obsiahnutej v Zákone o bankách vyplýva, že účinnosťou novely č. 132/2013
od 10.6. 2013 priamo zákon zakazuje bankám požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu

nákladov alebo inú odplatu za správu úverových účtov. Možno konštatovať, že predmetná novelizácia
bola akýmsi vyvrcholením v podobe zákonnej úpravy zákazu žiadania poplatkov za správu úverových
účtov ako účtov, ktoré vznikajú na základe úverového vzťahu, ale ľuďom nič neprinášajú a sú dôležité
iba pre finančné inštitúcie.V danej právnej veci sa jedná o poplatky, ktorý sa stali splatnými pred uvedenou novelou zákona
o bankách. Súd však predmetné dojednania o poplatku za vedenie úverového účtu podrobil súdnej
kontrole v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a predmetné dojednanie súd vyhodnotil ako

neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Odporcovia boli povinní platiť navrhovateľovi ako veriteľovi za to, že tento pre
svoju vlastnú potrebu vykonával akúsi správu úverového účtu, teda sledoval prijatie splátok, prípadné
omeškania alebo iné pohyby na účte. Súd má za to, že keď navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporcom
ako dlžníkom úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne predmetný úver spravovať, no je

neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášali odporcovia ako spotrebitelia, ktorí za poskytnutie
úveru, resp. konkrétnej finančnej čiastky zaplatili navrhovateľovi ako veriteľovi odplatu vo forme úroku
z úveru, preto na odporcov nemožno prenášať úhradu takýchto nákladov. V časti poplatkov za vedenie
úverového účtu tak súd návrh navrhovateľa zamietol.
Súd navrhovateľovi nepriznal nárok na poplatky za upomienky spolu v sume 213,59 eur, ako to vyplynulo
z výpisu z účtu stavebného úveru. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je

konanímnávrhovým.Navrhovateľjepovinnýknávrhupripojiťlistinnédôkazy,naktorésaodvoláva,resp.
uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť
a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou
za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a
v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho

záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú
v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo
uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má potom súd za to, že
navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky
v časti nároku na poplatky za upomienky, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo

možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto súd v tejto časti žalobu
spolu s príslušenstvom zamietol. Navrhovateľ nepreukázal súdu zaslanie upomienok a ani nepreukázal,
že by mu za zaslanie týchto upomienok vznikli nejaké reálne náklady v uvedenej výške. Zároveň v
prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný
poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba

skutočnúnáhradunákladovdodávateľa.Uplatňovanieuvedenéhopoplatkujemožnézároveňpovažovať
za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. V danej súvislosti
súd poukazuje aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches
Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7 U 17/06, v ktorom sa uvádza, že už také poplatky ako
poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovoknižnej

forme, skúmanie a preverovanie pomerov a upomienky sú neprijateľné.

Nesplnením peňažného záväzku riadne a včas sa odporcovia dostali do omeškania, preto
navrhovateľovi vznikol nárok na úrok z omeškania. Súd v tejto časti návrhu navrhovateľa vyhovel a
odporcov zaviazal na zaplatenie 5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 7.656,81 eur od 27.06.2015

do zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého
Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak
mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého

posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta
z výšky súdom priznaného plnenia.
Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,

ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník

v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a vtakom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci súd návrhu navrhovateľa vyhovel v časti zaplatenia sumy 7.656,81 eur s
príslušenstvom a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Súd mal preto za to, že navrhovateľ mal v konaní
nepatrnýneúspechapretomupriznalnáhradutrovkonaniavoplnejvýške.Trovykonaniaunavrhovateľa
pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 472 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.