Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. september 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/425/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114225245
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6114225245.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana

Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v spore
žalobkyne V.. Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v A. A., N. č. 7, zastúpenej JUDr. Ing. Soňou Strýčkovou,
PhD., advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Národná č. 7, proti žalovaným: 1/ Obec Badín,
zastúpený právnym zástupcom URBÁNI & Partners s.r.o., IČO: 36646181, so sídlom v Banskej Bystrici,
Skuteckého č. 17, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Ing. Michal Ševčík, advokát a konateľ, 2/
Urbárska spoločnosť obce Badín, pozemkové spoločenstvo, IČO: 42315395, so sídlom v Badíne, SNP
č. 40, zastúpený Mgr. Alenou Gregorovou, advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Horná č. 54, 3/

Rímskokatolícka cirkev, farnosť Badín, IČO: 31932720, so sídlom v Badíne, Banská č. 26, zastúpený
Mgr. Alenou Gregorovou, advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Horná č. 54, 4/ LESY Slovenskej
republiky, štátny podnik, IČO: 36038351, so sídlom v Banskej Bystrici, Námestie SNP č. 8, zastúpený
Mgr. Michalom Lapšanským, advokátom so sídlom v Košickej Belej, č. 126, a 5/ Slovenský poľovnícky
zväz - ZO - Poľovnícke združenie BADÍN, IČO: 35663375, so sídlom v Badíne, zastúpený Mgr. Alenou
Gregorovou, advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Horná č. 54, o určenie neplatnosti uznesení
prijatých na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov dňa 17.10.2014 a o určenie neplatnosti

zmluvy o postúpení užívania spoločného poľovného revíru zo dňa 21.10.2014, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 17C/246/2014-142 zo dňa 24.05.2016, ako súdu
prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Vo výroku písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o priznaní náhrady trov
konania žalovanému 4/ (štvrtý výrok) sa nesprávne označenie oprávnenej osoby „žalovanému 5/“ o p
r a v u j e tak, že správne znie: žalovanému 4/.

Rozsudok súdu prvej inštancie v znení opravy p o t v r d z u j e.

Žalovanému 1/ p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

Žalovaným 2/, 3/, 4/ a 5/ náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciežalobužalobkynevcelomrozsahuzamietol(prvývýrok),
žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému 1/ trovy konania v sume 264,50 € na účet jeho právneho
zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (druhý výrok), žalobkyni uložil povinnosť nahradiťžalovaným 2/, 3/ a 5/ trovy konania v sume 368,70 € na účet ich právnej zástupkyne do 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia (tretí výrok) a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť „žalovanému 5/“ (správne
žalovanému 4/ - poznámka odvolacieho súdu) trovy konania v sume 264,54 € na účet jeho právneho

zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (štvrtý výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa
ktorého dňa 17.10.2014 sa konalo zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri
Badín, ktorého zvolávateľmi boli žalovaní 1/, 2/, 3/ a 4/; o priebehu zhromaždenia bola vyhotovená

notárska zápisnica; na zhromaždení prítomní vlastníci hlasovali o viacerých otázkach týkajúcich sa
poľovných pozemkov okrem iného aj o postúpení užívania spoločného poľovného revíru na žalovaného
5/; podľa zistenia súdu sa na zhromaždení zúčastnili aj iné osoby ako je okruh sporových strán; zmluvou
o postúpení užívania spoločného poľovného revíru č. 1 Badín zo dňa 21.10.2014 postúpili vlastníci
poľovných pozemkov v spoločnom poľovnom revíri č. 1 Badín užívanie poľovného revíru na žalovaného
5/, ktorá bola príslušným okresným úradom evidovaná dňom 01.01.2015.

1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie je žaloba žalobkyne nedôvodná;
vychádzal z názoru, že „uznaný poľovný revír okamihom jeho vzniku treba posudzovať ako spoločnú
vec; poľovný revír predstavuje spojenie lesných a poľných pozemkov spravidla viacerých vlastníkov,
ktoré vytvára kompaktné prostredie pre chov a lov voľne žijúcej zveri v súlade s požiadavkami

právnych predpisov, pričom užívateľom poľovného revíru je buď priamo jeho vlastník alebo iný subjekt;
poľovný revír je považovaný za tzv. spoločnú vec a vlastník, resp. vlastníci postupujú právo užívania
poľovnéhorevírukcelémupoľovnémurevíru(kcelku)aužívateľ(nájomca)poľovnéhorevírujenásledne
oprávnený vykonávať právo poľovníctva na všetkých pozemkoch, ktoré sú súčasťou poľovného revíru,
nielen na niektorých poľovných pozemkoch; poľovné pozemky môžu byť vo vlastníctve rôznych osôb,

keďže poľovný revír môže byť tvorený pozemkami jedného alebo aj viacerých vlastníkov“; poukázal
na to, že žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti uznesení prijatých na zhromaždení vlastníkov
poľovných pozemkov dňa 17.10.2014; dôvodil, že „nakoľko v prípade vyhovenia žalobe žalobkyne a
určenia neplatnosti prijatých uznesení, keďže spoločný poľovný revír sa posudzuje ako spoločná vec
a vyhovujúci rozsudok by bol záväzný pre všetkých zhromaždených vlastníkov poľovných pozemkov

a teda všetci vlastníci poľovných pozemkov, resp. minimálne zhromaždenie vlastníkov poľovných
pozemkov by museli byť stranami sporu“; z dokazovania vyplynul záver, že okrem žalovaných 1/, 2/, 3/,
4/ a 5/ bola na zhromaždení dňa 17.10.2014 v zastúpení prítomná aj Q. S. a teda súd prvej inštancie
dospel k záveru, že minimálne Q. S. mala byť stranou sporu na strane žalovaných; keďže žalobkyňa
Q. S. neoznačila za stranu sporu vyslovil názor, že „žalobkyňa nedostatočne označila okruh strán sporu

a preto súd jej žalobe z tohto dôvodu na určenie neplatnosti uznesení prijatých na zhromaždení dňa
17.10.2014 nevyhovel a žalobu zamietol“; zdôraznil, že nie je povinnosťou súdu poučiť žalobcu o tom,
koho by mal podľa hmotného práva žalovať; ďalej súd prvej inštancie uviedol, že „pokiaľ sa žalobkyňa
súčasne domáhala určenia neplatnosti zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva ani v tejto časti
žalobe žalobkyne nevyhovel, pretože ak má byť určená neplatnosť zmluvy, musia sa konania, či už ako

žalobcovia alebo ako žalovaní zúčastniť všetci, ktorí ju uzavreli, príp. ich právni nástupcovia; nakoľko z
predloženej zmluvy o postúpení užívania spoločného poľovného revíru č. 1 Badín zo dňa 21.10.2014
vyplýva, že zmluvu ako prenajímatelia uzavreli oprávnení vlastníci poľovných pozemkov v spoločnom
poľovnom revíri č. 1 Badín, t.j. právnické a fyzické osoby identifikované v prílohe č. 1 tejto zmluvy (...)
na jednej strane a ako užívateľ žalovaný 5/ na strane druhej, žalobkyňa tak pre určenie neplatnosti

tejto zmluvy neoznačila všetkých účastníkov zmluvy“; pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalobe
žalobkyne nevyhovel ani v tejto časti a žalobu zamietol.

1.4 Súd prvej inštancie ťažiskovo rozhodol s poukazom na ustanovenia § 5 ods. 1, § 11 ods. 1, 2, a
3, § 13 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 1 a § 16 ods. 1 a 2 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 274/2009 Z. z.
o poľovníctve v znení neskorších predpisov“) a na ustanovenia § 853 ods. 1, § 136 ods. 1, § 137 a §
139 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 80 písm. c) a § 90 Občianskeho súdneho poriadku v
znení účinnom do 30.06.2016; o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku v znení účinnom do 30.06.2016.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
včas odvolanie zo dňa 14.07.2016 (č.l. 155-160 spisu). Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v celom
rozsahu. Ťažiskovo vyčítala súdu prvej inštancie, že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.), dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Poukázala na skutočnosť, že
dôvodom zamietnutia jej žaloby bola údajne nesprávne určená pasívna vecná legitimácia; zdôraznila,
že za účelom zistenia úplného okruhu sporových strán navrhovala pripojiť notársky spis, v ktorom sa

bude nachádzať aj prezenčná listina, t.j. zoznam vlastníkov a ich splnomocnených zástupcov, ktorí sa
hlasovania zúčastnili; súd prvej inštancie však tento dôkaz nevykonal; súd prvej inštancie tak dostatočne
neskúmal, aký má byť skutočný úplný okruh sporových strán; z prezenčnej listiny pripojenej k notárskej
zápisnici nevyplývajú konkrétne mená vlastníkov poľovných pozemkov a preto z nej nemohol súd prvej
inštancievychádzaťakozdôkazu,ktorýpreukazujeúplnýokruhsporovýchstrán;napadnutérozhodnutie
preto považovala za nepreskúmateľné a minimálne predčasné; súd prvej inštancie v naznačenom

smere nevykonal žiadne dokazovanie na zistenie správneho okruhu sporových strán; rovnako sa
súd prvej inštancie bez náležitého podkladu vo vykonanom dokazovaní obmedzil na konštatovanie
neúplného okruhu strán sporu aj vo vzťahu k nároku na určenie neplatnosti zmluvy o prenechaní
poľovných pozemkov na dočasné užívanie; v tejto časti súd konštatoval, že stranami sporu mali byť
všetci vlastníci poľovných pozemkov, aby ich mohlo zaväzovať prípadné rozhodnutie vo veci samej;

súd prvej inštancie však nevykonal dokazovanie ohľadom zistenia, ktoré osoby majú byť vlastníkmi
týchto poľovných pozemkov a len bez ďalšieho konštatoval neúplný okruh sporových strán; napadnuté
rozhodnutie tak vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, nesprávnych skutkových
zistení a súd nevykonal dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností; žalobkyňa napadnutému
rozsudku osobitne vyčítala nepreskúmateľnosť, nakoľko súd prvej inštancie absolútne nedostatočne

odôvodnil, z akého dôvodu, najmä z akého ustanovenia príslušnej právnej normy, spoľahlivo vyplýva,
že v prípade deklaratórneho určovania neplatnosti uznesenia prijatého na zhromaždení vlastníkov
poľovných pozemkov a neplatnosti zmluvy o prenechaní poľovných pozemkov na dočasné užívanie
vyplýva, že stranami sporu musia byť všetci vlastníci poľovných pozemkov; súd prvej inštancie toto
svoje tvrdenie oprel len o skutočnosť, že poľovné pozemky predstavujú spoločnú vec a teda úkony

týkajúce sa spoločnej veci musia zaväzovať jej všetkých vlastníkov; súd prvej inštancie nedostatočne
odôvodnil z akého právneho predpisu dospel k záveru, že poľovný revír združujúci viacero samostatných
vecí (samostatných pozemkov) predstavuje spoločnú vec a teda na prejednanie úkonu týkajúceho sa
rozhodovania o spoločnej veci sa vyžaduje účastníctvo všetkých vlastníkov (spoluvlastníkov) všetkých
parciel predstavujúcich poľovné pozemky konkrétneho poľovného revíru; navyše poukázala aj na

skutočnosť, že pokiaľ by sa prijalo právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie, spoluvlastníci
spoločnej veci sú oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne na strane povinnej ako aj na strane
oprávnenej, t.j. je tu solidarita spoluvlastníkov; ohľadom splnenia povinnosti vyplývajúcej z úkonov
týkajúcich sa spoločnej veci možno žalovať ktoréhokoľvek zo spoluvlastníkov, o splnenie povinnosti
nie je potrebné žalovať všetkých spoluvlastníkov spoločne; na druhej strane právo žalovať prináleží

ktorémukoľvek zo spoluvlastníkov, teda na strane žalobcov domáhajúcich sa plnenia vyplývajúceho z
vlastníctva spoločnej veci vystupovať spoločne všetci spoluvlastníci a postačuje ak sa tohto plnenia
domáha ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov; z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok spočíva aj na
nesprávnom právnom posúdení veci; nakoniec zdôraznila, že súd prvej inštancie síce konštatoval
nesprávne určenú pasívnu vecnú legitimáciu, avšak toto tvrdenie absolútne náležite nezdôvodnil a to

napriek tomu, že ide nepochybne o argument rozhodujúci pre zamietnutie žaloby v celom rozsahu;
tento argument si však vyžadoval špecifickú odpoveď, ktorej absencia predstavuje zrejmú zmätočnosť
napadnutého rozsudku a nepreskúmateľnosť jeho odôvodnenia; výslovne poukázala na to, že súd
prvej inštancie v odôvodnení uvádza, že stranami sporu o určenie neplatnosti uznesení prijatých na
zhromaždení mali byť všetci vlastníci pozemkov predstavujúcich poľovný revír Badín a na inom mieste

odôvodnenia hovorí o tzv. minimálnom okruhu strán sporu, za ktorých považuje vlastníkov prítomných
na samotnom zhromaždení, z čoho vyplýva, že správny okruh strán sporu nemal ujasnený ani samotný
súd prvej inštancie. Na základe uvedeného navrhla zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2 Žalovaný 1/ vo vyjadrení zo dňa 15.08.2016 (č.l. 167-168 spisu) k odvolaniu žalobkyne
prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že odvolanie považuje za nedôvodné; zdôraznil, že
nie je povinnosťou súdu vykonávať dôkazy za tým účelom, aby mohol žalobca následne procesnými
úkonmi rozširovať okruh procesných strán z hľadiska pasívnej vecnej legitimácie, pretože je vecoužalobcu,abystanovilokruhžalovanýchasúčasnepreukázal,žestanovenýokruhžalovanýchzodpovedá
hmotnému právu; preto ani nevykonanie navrhovaného dôkazu nemôže predstavovať odvolací dôvod,
pretože aj z predložených dôkazov mal súd jednoznačne za to, že okruh sporových strán mal byť

širší než bolo uvedené v žalobe; nezistenie všetkých prípadných sporových strán nemožno považovať
za pochybenie súdu, ale žalobkyne; nesúhlasil ani s názorom žalobkyne o nepreskúmateľnosti
napadnutého rozsudku; zdôraznil, že predmetom konania boli dva nároky; pokiaľ ide o nárok na určenie
neplatnosti zmluvy o postúpení užívania spoločného poľovného revíru, okruh sporových strán z nej
bolo možné jednoznačne určiť, čo však žalobkyňa neurobila a ani sa o to nepokúsila; rozhodnutie

súdu na tento stav zodpovedajúcim spôsobom reaguje; súd nie je povinný v odôvodnení rozhodnutia
uviesť, kto všetko mal byť stranou konkrétneho sporu, pokiaľ zjavne správne uvedie, prečo okruh
sporových strán nie je postačujúci a správny; nemožno si zamieňať právo na preskúmateľné rozhodnutie
s povinnosťou súdu urobiť strane presný rozbor jej procesného postupu, ktorý mala vykonať; pokiaľ
ide o nárok na určenie neplatnosti uznesení vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Badín
platí, že výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany; túto základnú procesnú podmienku

žalobkyňa nesplnila a to napriek dostatočnému času a objektívnej možnosti zistiť okruh sporových
strán; nie je vecou súdu, aby za stranu vyhľadával iné sporové strany; procesnú zodpovednosť za
označenie sporových strán v žalobe nesie žalobca a nedostatočné označenie vecne legitimovaných
sporových strán vedie k zamietnutiu žaloby; v žalobe navrhovaný výrok rozhodnutia súdu by v prípade
úspechu žaloby nezaväzoval všetkých vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Badín; vyjadril

aj názor, že v danom prípade absentuje aj naliehavý právny záujem žalobkyne, čoho dôsledkom je
tiež zamietnutie žaloby; k obdobným záverom dospel už aj Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci sp.
zn. 13Co/186/2013; poukázal na to, že žalobkyňa si zamieňa solidárnu zodpovednosť s nerozlučným
procesným spoločenstvom; zdôraznil, že dôkazné bremeno na preukázanie vecnej legitimácie zaťažuje
žalobkyňu a súd len vyhodnocuje súlad procesného okruhu strán s hmotným právom; nakoniec uviedol,

že uplatnené odvolacie dôvody neobstoja a preto navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie.

2.3 Žalovaní 2/, 3/, 4/ a 5/ sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrili.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri
rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

3.2Podľa§378ods.1C.s.p.,nakonanienaodvolacomsúdesaprimeranepoužijúustanoveniaokonaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

3.3 Podľa § 224 prvá veta C.s.p., súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a
počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti.

3.4 Odvolací súd postupom podľa § 224 C.s.p. v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p. bez návrhu opravil
chybu v písaní vo výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o priznaní náhrady trov konania
žalovanému 4/ (štvrtý výrok), kde súd prvej inštancie v písomnom vyhotovení rozsudku nesprávne
uviedol, že náhradu trov konania priznáva „žalovanému 5/“, hoci je to v rozpore s predchádzajúcim

výrokom (tretí výrok), v ktorom súd už priznal náhradu trov konania žalovanému 5/ a súčasne v rozpore
s odôvodnením rozsudku (str. 12, predposledný odsek), preto bolo potrebné chybu v písaní opraviť
uvedením správneho označenia oprávnenej osoby, ktorej bola priznaná náhrada trov konania (žalovaný
4/).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť
zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak,

platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2
C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnostitohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa
§ 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancie v znení opravy podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

4.3 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

4.4 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

4.5 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobkyne ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje
so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie ohľadne nedôvodnosti žaloby a pasívnej vecnej

legitimácie žalovaných v konaní, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. na tieto v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody žalobkyne odvolací súd udáva, že
súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré
aplikoval správne ustanovenie právnych predpisov a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že

odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci
sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý
predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných
podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

4.6 Zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním v prejednávanom spore vyplýva, že dňa
17.10.2014 sa konalo zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Badín, ktorého
zvolávateľmi boli žalovaní 1/, 2/, 3/ a 4/; o priebehu zhromaždenia bola vyhotovená notárska zápisnica;
na zhromaždení prítomní vlastníci hlasovali o viacerých otázkach týkajúcich sa poľovných pozemkov
okrem iného aj o postúpení užívania spoločného poľovného revíru na žalovaného 5/; podľa zistenia súdu

sa na zhromaždení zúčastnili aj iné osoby ako je okruh sporových strán; zmluvou o postúpení užívania
spoločného poľovného revíru č. 1 Badín zo dňa 21.10.2014 postúpili vlastníci poľovných pozemkov v
spoločnompoľovnomrevírič.1Badínužívaniepoľovnéhorevírunažalovaného5/,ktorábolapríslušným
okresným úradom evidovaná dňom 01.01.2015.

4.7Súdprvejinštanciedospelvnapadnutomrozsudkukzáveruonedostatkupasívnejvecnejlegitimácie
žalovaných v spore, pretože v spore nevystupovali všetky subjekty, ktorých práv a povinností sa
týkal predmet konania; žalobkyňa v podanom odvolaní v podstate vyčítala súdu prvej inštancie, že
pokiaľ napadnutý rozsudok odôvodnil nesprávnym okruhom strán na strane žalovaného mal vykonať
dokazovanie na zistenie, ktoré subjekty mali byť stranou v spore a súčasne mal vysvetliť, na základe

akého právneho dôvodu musia byť stranami sporu všetci vlastníci pozemkov, ktoré tvoria spoločný
poľovný revír.

4.7.1 Pod pojmom vecná legitimácia je potrebné rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva; aktívne
vecne legitimovaná je strana, ktorá tvrdí a je schopná preukázať, že je nositeľom tvrdeného hmotného

práva a pasívne vecne legitimovaná je strana, o ktorej žalobca tvrdí, že je nositeľom tvrdenej
hmotnoprávnej povinnosti a v konaní to aj skutočne preukáže; skúmanie vecnej legitimácie strán
(aktívnej a pasívnej) je imanentnou súčasťou každého sporu a jeho výsledok sa prejaví v rozhodnutí
vo veci samej.

4.7.2 Súdna prax je jednotná v názore, podľa ktorého stranami súdneho konania o neplatnosť
právneho úkonu musia byť všetci, ktorí právny úkon uzavreli (prípadne ich právni nástupcovia) a to
buď ako žalobcovia, alebo ako žalovaní; v prípade zmluvy ak niektorá zo zmluvných strán (prípadne
jej právny nástupca) nie je stranou v súdnom spore, súd musí žalobu zamietnuť pre nedostatokvecnej legitimácie (porovnaj napríklad rozsudok bývalého Najvyššieho súdu Československej republiky
sp. zn. 3Cz/61/1987 zo dňa 29.02.1988, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3Cdo/122/2002 zo dňa 01.05.2003 uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 30/2004,

uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/158/2010 zo dňa 17.02.2011 a sp.
zn. 5Cdo/211/2013 zo dňa 13.05.2014 ale aj uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
30Cdo/2806/2005 zo dňa 21.12.2005, sp. zn. 29Cdo/1879/2011 zo dňa 18.09.2012 alebo sp. zn.
29ICdo/79/2014 zo dňa 27.11.2014). V prípade sporu o určenie neplatnosti právneho úkonu je tak
vecná legitimácia strán (spolu s existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom

určení) predpokladom úspešnosti žaloby. V spore o určenie neplatnosti právneho úkonu však nejde len
o to, či konkrétny subjekt (žalobca alebo žalovaný) mohol mať podľa hmotného práva vplyv na vznik
sporného právneho úkonu, ale tiež o to, či a ako sa následné určenie neplatnosti tohto právneho úkonu
premietne do jeho právnych pomerov (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
30Cdo/366/2015 zo dňa 20.05.2015).

4.8 Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že z hľadiska predmetu konania
(určenie neplatnosti uznesení na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov a súčasne určenie
neplatnosti zmluvy o postúpení užívania spoločného poľovného revíru) pasívna vecná legitimácia
nesvedčí len stranám, ktoré žalobkyňa označila na strane žalovaných; podľa odvolacieho súdu stranami
v prejednávanom spore z hľadiska vecnej legitimácie nevyhnutne museli byť všetci vlastníci spoločného

poľovného revíru Badín; uvedený záver vyplýva z príslušných ustanovení zákona č. 274/2009 Z. z. o
poľovníctve v znení neskorších predpisov upravujúcich rozhodovanie o prenechaní užívania poľovného
revíru inej osobe, v zmysle ktorých o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len „užívanie
poľovného revíru“) rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného
poľovného revíru postupom podľa § 5 (t.j. na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov) s tým,

že vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať
poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie
môžupostúpiťzmluvououžívanípoľovnéhorevíru(§11ods.1a2zákonač.274/2009Z.z.opoľovníctve
v znení neskorších predpisov); v prípade rozhodnutia vlastníkov o postúpení užívania poľovného revíru
inej osobe sa postúpenie užívania realizuje písomnou zmluvou (§ 13 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.

z. o poľovníctve v znení neskorších predpisov), ktorú uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s
vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru (§ 14 ods. 1 zákona č.
274/2009 Z. z. o poľovníctve v znení neskorších predpisov); nakoľko právo hlasovať na zhromaždení
vlastníkov poľovných pozemkov majú všetci vlastníci a prípadné určenie neplatnosti prijatého uznesenia
na zhromaždení sa prejaví v právnom postavení vlastníka (obnovenie práva hlasovať na prípadnom

ďalšom zhromaždení vlastníkov o tej istej otázke), stranami sporu o určenie neplatnosti uznesenia (resp.
uznesení) prijatého (resp. prijatých) na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov musia byť všetci
vlastníci poľovných pozemkov (spoločného poľovného revíru), súčasne nakoľko zmluvu o postúpení
užívania spoločného poľovného revíru uzavierajú všetci vlastníci poľovných pozemkov, stranami sporu
o určenie jej neplatnosti musia byť všetci vlastníci poľovných pozemkov spolu s fyzickou osobou alebo

právnickou osobou, ktorej bolo užívanie poľovného revíru postúpené (skutočnosť, že za vlastníkov
podpisujú zmluvu splnomocnenci zvolení na zhromaždení nie je z hľadiska vecnej legitimácie právne
významná); v obidvoch prípadoch (určenie neplatnosti uznesenia, resp. zmluvy) ide vo vzťahu k stranám
sporu o nerozlučné spoločenstvo a teda ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí
vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný (§ 77 ods. 1 C.s.p.); nutnosť účasti

všetkých uvedených subjektov v spore v prípade určenia neplatnosti uznesení prijatých na zhromaždení,
resp. určenia neplatnosti zmluvy o postúpení užívania poľovného revíru tak vyplýva zo skutočnosti,
že vzhľadom na spoločné práva a povinnosti, ktoré sú predmetom konania, nie je možné pripustiť,
aby stranou sporu neboli všetci účastníci dotknutého právneho vzťahu, pretože nemožno pripustiť,
aby sporné uznesenie, resp. sporná zmluva, boli záväzné len pre jednu skupinu vlastníkov poľovných

pozemkov a pre inú skupinu nie (t.j. pre tých, ktorí boli stranami sporu, v ktorom by došlo k určeniu
ich neplatnosti nakoľko výrok rozsudku je v zmysle § 228 C.s.p. záväzný len pre strany, resp. ich
právnych nástupcov); nutnosť účasti všetkých vlastníkov poľovných pozemkov v spore tak nemusí
vyplývať z výslovného ustanovenia právneho predpisu (zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve v znení
neskorších predpisov), pretože vyplýva z charakteru spoločných práv a povinností, ktoré sú predmetom

konania; pokiaľ žalobkyňa na strane žalovaných označila len zvolávateľov zhromaždenia vlastníkov
poľovných pozemkov (žalovaní 1/ až 4/), na ktorom došlo k prijatiu sporných uznesení, resp. poľovnícku
organizáciu, ktorej vlastníci poľovných pozemkov postúpili právo užívania spoločného poľovného revíru
(žalovaný 5/), vzhľadom na predmet konania neoznačila na strane žalovaných všetky pasívne vecnelegitimované subjekty, čím zabránila súdu prvej inštancie v možnosti posudzovať dôvodnosť žaloby z
hľadiska tvrdených dôvodov neplatnosti sporných uznesení a spornej zmluvy.

4.8.1 Nakoľko vecná legitimácia strán v spore vyplýva v prejednávanom spore z hmotného práva, súd
prvej inštancie nezaťažovala ani poučovacia povinnosť ohľadne správneho okruhu strán v spore a ani
povinnosť vykonať dokazovanie na zistenie všetkých do úvahy prichádzajúcich vecne legitimovaných
subjektov, ktoré mali byť vzhľadom na predmet konania stranami sporu; keďže výlučne súd rozhoduje,
ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, nemožno mu vyčítať nevykonanie dôkazu, ktorý nebol potrebný

pre rozhodnutie vo veci; preto neobstojí odvolacia námietka žalobkyne, že súd prvej inštancie nevykonal
dokazovanie notárskou zápisnicou (za účelom zistenia všetkých vlastníkov poľovných pozemkov),
pretože navrhnutý dôkaz nebol potrebný na rozhodnutie, nakoľko pre rozhodnutie súdu stačilo zistenie,
že stranou sporu nie je čo len jeden vlastník poľovných pozemkov (ako to argumentoval aj súd
prvej inštancie); zo spisu sa pritom javí, že vlastníkov poľovných pozemkov je nepomerne viac (časť
zoznamu vlastníkov na č.l. 131 spisu); na strane žalobkyne nemožno pri určovaní okruhu sporových

strán na strane žalovaného hovoriť ani o informačnom deficite, ktorý by mal súd v záujme dosiahnutia
spravodlivosti pri rozhodovaní zohľadniť (k problematike informačného deficitu pozri napr. Svoboda, K.:
Nové instituty českého civilního procesu. Praha: Wolters Kluwer ČR, a.s., 2012, s. 99-103), keď pod
informačným deficitom tu treba rozumieť také okolnosti, ktoré objektívne bránia strane podať riadnu
žalobu a dostatočne určite uviesť čoho sa domáha, keď ide napríklad o prípad, kedy strana nie je

schopná vlastnými silami získať dostatočné podklady pre formuláciu žaloby, ktorá situácia je splnená
vtedy, keď podkladmi potrebnými na formuláciu žaloby disponuje len žalovaný, resp. iný subjekt);
žalobkyni nič nebránilo zistiť okruh sporových strán z hľadiska vecnej legitimácie z verejne prístupných
registrov (najmä kataster nehnuteľností).

4.8.2Nazákladeuvedenéhosúdprvejinštanciežalobužalobkynesprávnezamietolzdôvodunesprávne
stanoveného okruhu strán sporu na strane žalovaných; odvolací súd však dodáva, že v prípade žaloby o
určenie neplatnosti uznesení prijatých na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov dňa 17.10.2014
absentuje aj naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení (§ 80 písm. c/ Občianskeho
súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016; § 137 písm. c/ a d/ C.s.p.); v prípade určenia

neplatnosti uznesenia prijatého na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov nejde o určenie práva
ani právneho vzťahu, predmetné uznesenie predstavuje právnu skutočnosť (nejde o právny úkon);
domáhať sa určenia právnej skutočnosti je však možné len v prípade, ak to umožňuje osobitný právny
predpis (§ 137 písm. d/ C.s.p.); nakoľko zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve v znení neskorších
predpisov právo domáhať sa neplatnosti uznesenia prijatého na zhromaždení vlastníkov poľovných

pozemkov nezakotvuje, na požadovanom určení neplatnosti uznesení nemá žalobkyňa naliehavý
právny záujem (uznesenie o súhlase s postúpením užívania spoločného poľovného revíru poľovníckej
organizácii je len právnou skutočnosťou, na základe ktorej mohlo dôjsť k uzavretiu zmluvy o prenechaní
užívania spoločného poľovného revíru). Navyše neobstojí ani odvolacia argumentácia žalobkyne o
solidarite a jej prípadných dôsledkoch na vecnú legitimáciu v spore, pretože v prejednávanom spore

nejde o žalobu na plnenie, ale o žalobu na určenie.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s
§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalobkyňa podané odvolanie ťažiskovo odôvodnila tým, že v prejednávanom spore súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1

písm. f/ C.s.p.) a súčasne tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Skutkové zistenia súdu prvej inštancie z vykonaných
dôkazov ako aj jeho právne posúdenie vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii žalovaných v konaní
v prejednávanom spore však považuje odvolací súd za správne (body 4.5 a 4.8.2 odôvodnenia).Ani odvolací dôvod žalobkyne spočívajúci v nevykonaní navrhnutého dôkazu (notárskej zápisnice)
potrebného na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.) nepovažuje odvolací
súd za dôvodný, pretože skutkový stav zistený z vykonaného dokazovania považoval za postačujúci na

rozhodnutie vo veci.

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v znení opravy ako
vecne správne potvrdil.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie
konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaný 1/
bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal mu odvolací súd proti žalobkyni nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Aj žalovaní 2/, 3/, 4/ a 5/ boli v odvolacom
konaní v plnom rozsahu úspešní; nakoľko však týmto žalovaným žiadne trovy konania v odvolacom
konaní nevznikli, pretože v odvolacom konaní neprodukovali žiadnu procesnú aktivitu, odvolací súd

im náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni nepriznal (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26.10.2016).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)

až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).