Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžf/76/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014201056
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Melicher

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:4014201056.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členiek

senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eleny Kováčovej v právnej veci žalobcu: Y. A., bytom v I., č.
XXX, právne zastúpeného: JUDr. Ľudovít Štanglovič, advokát so sídlom v Šali, Jarmočná ul. č. 2264/3,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná
ul. č. 63, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1020504/1/1097841/2012 zo
dňa 27.08.2012, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 15S/29/2014-42 zo dňa
07.07.2015, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 15S/29/2014-42 zo dňa

07.07.2015 p o t v r d z u j e.

Účastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre (ďalej aj ako „krajský súd" alebo ,,prvostupňový súd") napadnutým rozsudkom
č.k. 15S/29/2014-42 zo dňa 07.07.2015 zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č.
1020504/1/1097841/2012 zo dňa 27.08.2012, ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer na
daň z pridanej hodnoty (ďalej aj ako ,,DPH") Daňového úradu Nové Zámky č. 631/230/56888/11/Md
zo dňa 11.10.2011, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a

poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len ako ,,zákon č. 511/1992 Zb.")
v nadväznosti na § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňoví poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako ,,zákon č. 563/2009 Z.z.") bol vyrubený žalobcovi rozdiel
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok roku 2008 v sume 8.076,44 eura.

Krajský súd dospel k záveru, že správca dane postupoval v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami, dôsledne preveroval nákup tovarov a služieb u dodávateľa žalobcu - spoločnosti Szi-

Ho JOB, s.r.o., Komárno. Svedčí o tom dokazovanie, ktorého rozsah a postup vyplývajú z rozhodnutia
správcu dane a žalovaného. Je na úvahe správcu dane, aké dôkazy vykoná, a akú dôkaznú silu z nich
vyvodí.Keďžežalobcompredloženélistinnédôkazybolinedostatočné,správcadaneopakovanevyzýval
žalobcu, aby „dokladmi", prípadne inými dôkazmi preukázal uskutočnenie zdaniteľných obchodov, teda
reálnedodanietovarovaslužiebpodľa§29ods.8zákonač.511/1992Zb..Dôkazypredloženéžalobcom
aj podľa názoru krajského súdu dostatočne nepreukazujú vznik jeho daňových výdavkov podľa § 2 písm.
i/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (ďalej len ,,zákon o dani z príjmov").

Z administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány (správca dane aj žalovaný) sa s predmetnou vecou
zaoberali v potrebnom rozsahu a vykonali rozsiahle dokazovanie v súčinnosti so žalobcom. Krajský
súd nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že vo veci správne orgány nezistili riadne a dostatočne skutkovýstav. Dokazovanie bolo zamerané na preukázanie reálneho dodania tovaru a služieb, keďže žalobca
spôsobom vylučujúcim pochybnosti nepreukázal, že výdavky ním deklarované v daňovom priznaní na
základe faktúr predložených k daňovej kontrole možno považovať za výdavky podľa § 2 písm. i/ zákona

o dani z príjmov.
V prejednávanej veci bolo preukázané, že žalobca za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok roku 2008 nesplnil
podmienky na zníženie základu dane, keďže nebolo preukázané reálne dodanie tovaru deklarovanou
spoločnosťou Szi-Ho JOB, s.r.o. žalobcovi. Preto správne orgány v súlade so zákonom dôvodne vyrubili
žalobcovi ako platiteľovi dane za kontrolované zdaňovacie obdobie rozdiel dane z pridanej hodnoty

zistený daňovou kontrolou vychádzajúc z vyčíslenej dane uvedenej žalobcom v daňovom priznaní a
dane zistenej a vyčíslenej správcom dane.

Žalovaný a ani správny orgán prvého stupňa, podľa názoru krajského súdu, neporušili zásady daňového
konania, ktorých porušenia sa žalobca v žalobe dovolával. Správne orgány vykonali riadne dokazovanie
prihliadajúc na všetko, čo v rámci daňového konania vyšlo najavo. Keďže rozhodnutie žalovaného je

vecne správne a nedošlo týmto rozhodnutím k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, krajský
súd žalobu podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,OSP") zamietol.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že túto žalobcovi nepriznal,
nakoľko bol v konaní neúspešný.

Vo včas podanom odvolaní žalobca žiadal zmeniť rozsudok krajského súdu a zrušiť rozhodnutie
žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobca žiadal tiež priznať náhradu trov konania.

Podľa žalobcu v konaní došlo k vadám v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojitosti s ust.
§ 221 ods. l písm. h/ OSP, kde súd prvého stupňa nesprávne vec posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d/
OSP a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle

ust. § 205 ods. 2 písm. f/ OSP.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca riadne predložil všetky listinné dôkazy, ktorými vydokladoval a
dokázal uskutočnenie zdaniteľných plnení v I. štvrťroku roku 2008, a to tak, ako to uviedol v príslušnom
daňovom priznaní. Predmetné listiny dokazujú uskutočnenie zdaniteľných plnení, ktoré reálne prebehli,

a to nákup tovaru - stavebného materiálu od spol. Szi-Ho JOB, s.r.o. Palatínova 14, 945 01 Komárno
fakturované faktúrou č. FV2008/013 zo dňa 21.01.2008 (základ dane 499.614,- Sk, 19% DPH 94.926,70
Sk) s príslušným výdavkovým pokladničným dokladom a príjmovým pokladničným dokladom zo dňa
21.02.2008, a nákup tovaru - pánskych a dámskych bermúd od spol. Szi-Ho JOB, s.r.o., Palatínova 14,
945 01 Komárno, fakturované faktúrou č. FV2008/008 zo dňa 11.10.2008 (základ dane 756.000,- Sk,

19% DPH 143.640,- Sk) s príslušným výdavkovým pokladničným dokladom a príjmovým pokladničným
dokladom zo dňa 11.01.2008. Daňový subjekt teda vydokladoval aj predaj všetkého vyššie uvedeného
tovaru spol. YVEL s.r.o., so sídlom v Mostovej, ktorá zabezpečila aj prepravu.

To, že následne pri daňovej kontrole v roku 2010 a 2011 už Daňový úrad Nové Zámky nebol schopný

zabezpečiťsidokladyodspoločnostiSzi-HoJOB,s.r.o.,príp.zabezpečiťsiúčasťnaústnompojednávaní
osoby J. M., konateľa Szi-Ho JOB, s.r.o., nemôže ísť na ťarchu žalobcu a uvedené nevykonané dôkazy
nemôžu spochybniť reálnosť plnení.

K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci v napadnutom rozsudku krajského súdu žalobca uviedol,

že za nesprávne právne posúdenie považuje právne posúdenie týkajúce sa dôkazného bremena
žalobcu ako daňového subjektu vo vzťahu k reálnemu uskutočneniu obchodu, resp. obchodov v januári
2011, ktoré si uplatnil ako daňové výdavky. Krajský súd v rozsudku uviedol, že dôkazné bremeno
o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu. V danom prípade však pri
nesprávnom právnom posúdení požadoval krajský súd od žalobcu preukázať väčší rozsah predmetu

ako vyplýva zo zákona a príslušnej judikatúry. V súvislosti s uvedeným poukázal žalobca na rozsudok
NajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky(ďalejajako„najvyššísúd",„odvolacísúd"alebo,,NSSR")sp.zn.
6Sžf/10/2012 zo dňa 28.11.2012, sp.zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011 a rozhodnutie NSS ČR sp.zn.
5Afs/131/2004 zo dňa 25.03.2005. Poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojenýchprípadoch C-354/03 (Optigcn), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), kde Súdny
dvor EÚ vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná
predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo

nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama osebe a charakter jednotlivých transakcií
nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami.

Vpredmetnomskutkovomprípadežalobcapreukázalzdaniteľnéplneniafaktúramič.FV2008/013zodňa
21.01.2008 a č. FV2008/008 zo dňa 11.01.2008 a príslušnými listinami, čím si splnil dôkazné bremeno.

Ak teda správca dane neuznal reálne zdaniteľné plnenia, tak mal sám preukázať, že k zdaniteľným
plneniam voči spol. Szi-Ho JOB, s.r.o. a YVEL s.r.o. nedošlo, a žalobcovi nevznikol nárok na odpočet
DPH vo výške, ktorý si uplatnil, mal sám správca dane produkovať ďalšie dôkazy, ako napr. výsluch
konateľa spol. Szi-Ho JOB, s.r.o., účtovné doklady spol. Szi-Ho JOB, s.r.o. a spol. YVEL s.r.o., doklad o
preprave uskutočnenej spol. YVEL s.r.o.. Žalobca nedisponuje žiadnymi prostriedkami na zabezpečenie
si takýchto dôkazov, ktoré prostriedky má k dispozícii správca dane. Dôkazná núdza a bezvýslednosť

dôkazov však nemôže byť pričítaná žalobcovi ako daňovému subjektu, navyše ohľadne skutočností,
ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 03.11.2015 k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava
svojho písomného vyjadrenia podaného k žalobe, lebo odvolanie podané žalobcom neobsahuje žiadne

nové skutočnosti ako tie, ku ktorým sa už žalovaný vyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP, § 246c ods. 1 veta prvá OSP)
preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozsudku

bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP)
a po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať
úspech a rozsudok krajského súdu je vecne správny.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené
záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1 a 2 OSP)

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená
rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia
a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 1 OSP).

Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa

piatejčastidruhejhlavyObčianskehosúdnehoporiadkujeposudzovať,čisprávnyorgánvecnepríslušný
nakonaniesizadovážildostatokskutkovýchpodkladovprevydanierozhodnutia,čizistilvoveciskutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie
správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.

Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma
aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie
správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase
vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta OSP). Preto v správnom súdnictve
súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na
preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§

250i ods. 1 veta druhá OSP). Je to tak preto, že úlohou súdu v správnom súdnictve (prvostupňového
ani odvolacieho) nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu
dopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné
orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne aprocesnoprávne predpisy, t.j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s
prihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania.

Podľa § 246c ods.1 veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Úlohou najvyššieho súdu bolo - na základe včas podaného odvolania žalobcu - preskúmať, či

prvostupňový súd vecne správne rozhodol, keď žalobu žalobcu zamietol.

Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je
vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť
dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je
v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom

chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle
toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány
môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré
uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových
orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne

ako aj procesné), ktoré sú podľa § 12 zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke
zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov uverejnením vyhlásené v
Zbierke zákonov.

Z obsahu súdneho a administratívneho spisu odvolací súd zistil, že správca dane na základe poverenia

vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty podľa zákona o DPH za zdaňovacie
I. štvrťroka až IV. štvrťroka roka 2008. Správca dane daňovú kontrolu začal na základe oznámenia
o výkone daňovej kontroly zo dňa 21. 05. 2010 a začatá bola dňa 11.06.2011 spísaním zápisnice o
ústnom pojednávaní. Lehota na vykonanie daňovej kontroly bola predĺžená na základe listu Daňového
riaditeľstva SR, pracovisko Nitra do dňa 11.06.2011 (predchodca žalovaného správneho orgánu). V

dňoch od 07.02.2011 do 18.07.2011 bola daňová kontrola prerušená z dôvodu medzinárodnej výmeny
informácií (ďalej aj ako ,,MVI"). O výsledku zistenia vyhotovil Protokol č. 631/320/48713/11/Cá, Gn zo
dňa 22.08.2011 a následne vydal dodatočný platobný výmer č. 631/230/56888/11Md zo dňa 11.10.2011,
ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 8.076,44 eura.

Z protokolu o výsledku zistenia daňovej kontroly vyplýva zistenie správcu dane z účtovných dokladov
predložených žalobcom, že tento ako daňový subjekt zaúčtoval do daňových výdavkov úhradu faktúry
č. FV2008/008 zo dňa 11.01.2008 za nákup pánskych bermúd v počte 4 000 ks a dámskych bermúd v
počte 4 000 ks od dodávateľa spoločnosti Szi-Ho JOB, s.r.o., Palatínova 14, 945 01 Komárno, IČO 36
653 19 v sume 899.640,- Sk, z toho základ dane 756.000,- Sk. Ku kontrole predložil faktúru č 2008/008

vystavenú dodávateľom, ktorá neobsahovala DIČ ani IČ DPH daňového subjektu, ale iba IČO.

Žalobca si ďalej uplatnil do daňových výdavkov úhradu faktúry č. FV2008/013 zo dňa 21.01.2008
za nákup stavebného materiálu od dodávateľa spoločnosti Szi-Ho JOB, s.r.o., Palatínova 14, 945 01
Komárno. Ku kontrole predložil správcovi dane faktúru č. 2008/013 vystavenú dodávateľom, ktorá

neobsahovala DIČ ani IČ DPH daňového subjektu.

Žalobca do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 24.09.2010 uviedol, že stavebný materiál, pánske a
dámske bermudy neskladoval, ale hneď po nákupe ho odpredal spoločnosti YVEL s.r.o. Mostná, ktorá
zabezpečovala aj prepravu.

Podľa odpovede na dožiadanie daňového úradu Komárno zo dňa 03.02.2011 tento uviedol, že správca
dane zaslal konateľovi spoločnosti Szi-Ho JOB, s.r.o. J. M. predvolanie na dni 12.10.2010 a 23.11.2010
a súčasne žiadal o predloženie dokladov pričom tieto zásielky neboli prevzaté. Taktiež bolo neúspešné
predvedenie konateľa prostredníctvom OR PZ v Komárne. Daňový subjekt teda so správcom dane

nespolupracuje, správca dane nemohol vykonať preverenie uvedených skutočností v dožiadaní. Dňa
18.02.2010 bolo vykonané miestne zisťovanie na adrese sídla spoločnosti Szi-Ho JOB, s.r.o., pričom
bolo zistené, že ide o spoločnosť, ktorá ekonomickú činnosť a podnikateľlské aktivity na adrese sídlaspoločnosti neuskutočňuje a dlhšie ako dva roky je táto spoločnosť nekontaktná (viď aj rozsudok NS SR
sp.zn. 7Sžf/1/2013 zo dňa 29.01.2015).

Z úradného záznamu Daňového úradu Nové Zámky ďalej vyplýva, že Zsolt Ďurčiš nemá evidovaný
majetok v správe katastra Nové Zámky, ani na celom území SR.

Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 04.03.2011 vyplýva, že žalobca bol oboznámený s
doterajšími výsledkami v priebehu daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2008 a dane z

pridanejhodnotyzazdaňovacieobdobiaI.ažIV.štvrťrokuroku2008.Vtejtozápisnicibolokonštatované,
že v konaní bolo nedostatočne preukázané reálne uskutočnenie obchodných prípadov spoločnosťou
Szi-Ho JOB, s.r.o. (spoločnosť bola dňa 14.09.2017 ex offo vymazaná z Obchodného registra), v
mene ktorej boli vyhotovené faktúry - daňové doklady, na základe ktorých žalobca v kontrolovanom
zdaňovacom období odpočítal daň.

Vychádzajúc z protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly zo dňa 22.08.2011 je zrejmé, že správca
dane zistil skutkový stav, podľa ktorého si žalobca odpočítal daň z dodávateľských faktúr č. 2008/013
zo dňa 21.01.2008 za nákup stavebného materiálu zo základom dane 499.614,- Sk a č. 2008/008
zo dňa 11.08.2008 za nákup pánskych bermúd v počte 4.000 ks a dámskych bermúd v počte 4.000
ks so základom dane 756.000,- Sk. Tieto faktúry boli vystavené platiteľom spoločnosťou Szi-Ho JOB

s.r.o., Palatínova 14, Komárno. Na predmetných faktúrach chýbalo DIČ a IČ DPH platiteľa. Tovar, ktorý
bol predmetom dodávky a fakturácie žalobca neskladoval a tento ihneď odpredal spoločnosti YVEL
s.r.o.. Dňa 04.03.2011 bol žalobca vyzvaný, aby v lehote 8 dní preukázal reálne dodanie tovarov a
súčasne splnenie podmienok odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH"). Žalobca v uvedenej lehote

a taktiež ku dňu vyhotovenia protokolu nepredložil požadované listinné dôkazy, ktoré by mali vplyv na
záver vyplývajúci z predmetného protokolu zo dňa 22.08.2011. Podľa tohto protokolu teda rozdiel dane
predstavoval sumu 243.311,- Sk (t.j. 8.076,44 eura).

Proti dodatočnému platobnému výmeru č. 631/230/56883/11/Md zo dňa 11.10.2011 podal žalobca

odvolanie,oktoromrozhodolžalovanýnapadnutýmrozhodnutímtak,žepredmetnérozhodnutiepotvrdil.

Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní
o dodatočnom vyrubení dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťroku roku 2008 v sume
8.076,44 eura (ako rozdielu medzi daňou uvedenou žalobcom v daňovom priznaní, t.j. - 117,31 eura a

daňou zistenou správcom dane t.j. 7.959,13 eura pri daňovej kontrole vykonanej u žalobcu) a zistiť, či
daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu, ako i posúdenie
miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z § 29 ods. 8 zákona č. 511/199 Zb.
(účinného v čase vykonania kontroly).

Podľa § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov sa na účely zákona o dani z príjmov rozumie daňovým
výdavkomvýdavok(náklad)nadosiahnutie,zabezpečenieaudržaniepríjmovpreukázateľnevynaložený
daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6
ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a
právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.

Podľa § 2 ods. 3 zákon č. 511/1992 Zb. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom
konaní vyšlo najavo.

Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa
berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie

alebo vybratie dane.

Podľa § 15 ods. 5 písm. c/ zákon č. 511/1992 Zb. daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola
(ďalejlen„kontrolovanýdaňovýsubjekt"),mávovzťahukzamestnancovisprávcudaneprávopredkladaťv priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa odseku 10
druhej vety.

Podľa § 15 ods. 6 písm. e/ zákon č. 511/1992 Zb. má kontrolovaný daňový subjekt vo vzťahu k
zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné
prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety.

Dokazovanievediesprávcadane,pričomdbá,abyskutočnostirozhodujúcepresprávneurčeniedaňovej

povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 29
ods. 1 a ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.).

Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov

(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,
verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné
záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný

uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v
priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo
záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb., ak sa u daňového subjektu vykoná daňová

kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13)
dodatočný platobný výmer, ak sa daň zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom
priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení alebo ak sa daň
zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole,
alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru
je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode
nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako
deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe

zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru
podľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3

a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Predmetom súdneho preskúmavacieho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
1020504/1/1097841/2012 zo dňa 27.08.2012, ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer na
DPH Daňového úradu Nové Zámky č. 631/230/56888/11/Md zo dňa 11.10.2011, ktorým podľa § 44 ods.
6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. bol vyrubený žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za

zdaňovacie obdobie I. štvrťrok roku 2008 v sume 8.076,44 eura.

Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní
plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú aumožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové
subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu
rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenie daňových orgánov, aby mohli

zisťovať,čidaňovésubjektysisplnilisvojepovinnostistanovenépríslušnýmihmotnoprávnymipredpismi.
Keďžeideofiškálnezáujmyštátu,zákonosprávedaníapoplatkovobsahujeosobitnúúpravuzisťovania,
preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik
daňovej povinnosti daňového subjektu.

Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 29 je správca dane povinný, aby skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Daňový subjekt preukazuje všetky
skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní či hlásení, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný
správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť, či úplnosť povinných
evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu odvolacích dôvodov, ako

aj napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu žalobných námietok, vyhodnotil vykonané dôkazy,
preskúmal procesné postupy a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie správcu
dane je v súlade s príslušnými právnymi predpismi, zistený skutkový stav je dostačujúci pre posúdenie
veci a žalovaný svoje rozhodnutie riadne odôvodnil.

Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ si daňový subjekt v kontrolovanom zdaňovacom období
odpočítal daň z predmetných dodávateľských faktúr, bolo jeho základnou povinnosťou preukázať, že
má na uplatnené odpočítanie dane právny nárok, a že toto odpočítanie je v súlade s § 49 ods. 2 písm.
a/ zákona o DPH. Ak daňové orgány spochybnili deklarované zdaniteľné obchody, bolo na daňovom
subjekte, aby túto pochybnosť odstránil (vyvrátil), inak nebolo možné uplatnené odpočítanie DPH uznať.

Správny orgán preto musel postupovať v súlade s § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb.,
a preto vydal dodatočný platobný výmer.

K žalobcom namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu odvolací súd uvádza, že
zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu

dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového
subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností.
Dokazovaniezostranysprávcudaneslúžinanáslednúverifikáciuskutočnostíadokladovpredkladaných
daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly správca
dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Preto je

na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom
dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z
realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy
vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

Dokazovanie bolo daňovými orgánmi zamerané na preukázanie reálneho dodania tovaru. Žalobca
však spôsobom vylučujúcim pochybnosti nepreukázal uskutočnenie nákupu tovaru a jeho dodanie
deklarovaným dodávateľom. Správca dane na základe nedostatočného preukázania reálneho
uskutočnenia uvedených obchodov vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie I. štvrťrok roku 2008 v sume 8.076,44 eura.

Kľúčovou právnou otázkou v tomto konaní bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným
bremenom vyplývajúcim z ust. § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb..

Dôkazné bremeno ohľadom skutočností, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočností, ktoré

je povinný daňový subjekt uvádzať v priznaní, je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona o správe daní
a poplatkov). Všetky dôkazné prostriedky je kontrolovaný daňový subjekt povinný predkladať v priebehu
daňovej kontroly najneskôr v lehote ôsmich pracovných dní odo dňa doručenia protokolu (§ 15 ods. 6
písm. e/ zákona č. 511/1992 Zb.).

Podľa § 49 ods. l v nadväznosti na § 51 ods. l písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane z
tovarov a služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tejto službe vznikla daňová povinnosť, pričom daňová
povinnosť vzniká dňom dodania služby. To znamená, že právo na odpočítanie dane si môže daňovýsubjekt uplatniť v tom prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný
obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ.

Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb,
ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. V zmysle písm.
a/ citovaného ustanovenia platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v
tuzemsku, z tovaru a služieb, ktoré sú, alebo majú byť platiteľovi dodané v nadväznosti na ustanovenie
§ 51 citovaného zákona.

Sporným zostalo v danom prípade, či došlo ku reálnemu uskutočneniu obchodných prípadov
spoločnosťouSzi-HoJOB,s.r.o.Palatínovač.14,Komárno,vmenektorejbolivyhotovenéfaktúryzodňa
11.01.2008 č. FV 2008/008 (za nákup pánskych a dámskych bermúd) a zo dňa 21. januára 2008 č. FV
2008/013 (za nákup stavebného materiálu), na základe ktorých žalobca v kontrolovanom zdaňovacom
období - rok 2008 zaúčtoval výdavok ovplyvňujúci základ dane vo výške 1.255 614,- Sk.

Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 24.09.2010 vyplýva, že žalobca pánske a dámske bermudy,
ako aj stavebný materiál neskladoval, lebo nemal kde a hneď ako tovar kúpil, tak ho predal. Prepravu
si zabezpečoval jeho odberateľ, teda spoločnosť YVEL, s.r.o. (teraz MAFO STAV, s.r.o.). Z odpovede
na dožiadanie zo dňa 03.02.2011 vypracovanej dožiadaným Daňovým úradom Komárno vyplýva, že

miestne príslušný správca zaslal konateľovi spoločnosti Szi-Ho JOB, s.r.o. J. M. predvolanie zo dňa
23.09.2010, ako aj opakované predvolanie zo dňa 26.10.2010 na adresu sídla firmy, pričom tieto
písomnosti sa vrátili späť Daňovému úradu Komárno s poznámkou pošty „zásielka neprevzatá v
odbernej lehote", resp. žiadosť na predloženie dokladov zo dňa 23.09.2010 sa vrátila s poznámkou
pošty „adresát neznámy". Podľa písomnej správy OR PZ v Komárne, predvedenie konateľa J. M. dňa

26.01.2011 bolo neúspešné. Daňový úrad Komárno ďalej oznámil, že v rámci iných konaní bolo už
dňa 18.02.2010 vykonané miestne zisťovanie na adrese sídla spoločnosti Szi-Ho JOB, s.r.o., pričom
bolo zistené, že na adrese sídla spoločnosti sa táto spoločnosť nenachádza. Ide o spoločnosť, ktorá
ekonomickú činnosť a podnikateľské aktivity na adrese sídla spoločnosti neuskutočňuje a dlhšie ako dva
roky je táto spoločnosť nekontaktná.

Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 04.03.2011, číslo 631/320/13046/2011/Cá,Gn vyplýva, že
správca dane oboznámil žalobcu s uvedenými zisteniami a vyzval žalobcu aby v lehote do 8 dní odo
dňa tohto ústneho pojednávania preukázal reálne dodanie tovarov a služieb spoločnosťou Szi-Ho JOB,
s.r.o. Palatínova č. 14, Komárno. Žalobca v uvedenej lehote, ani ku dňu spísania protokolu nepredložil

správcovi dane žiadne nové dôkazy.

Faktúry sú iba nepriamymi dôkazmi a samy osebe nie sú spôsobilé preukázať reálne dodanie tovaru.
V tejto súvislosti je možné poukázať i na rozsudok NS SR zo dňa 03.03.2015 v konaní pod sp. zn.
3Sžf/8/2014 a zo dňa 30. 04. 2015 v konaní pod sp. zn. 8Sžf/81/2013. Navyše predložené listiny

majú vady (faktúry neobsahujú DIČ ani IČ DPH daňového subjektu - spoločnosti Szi-Ho JOB, s.r.o.,
ale iba IČO), neurčené miesto dodania tovaru, všetko v spojení s nekontaktnosťou a nedostupnosťou
dodávateľa, absencia skladových listov a prepravných zmlúv nadobúdateľov tovaru vedie najvyšší súd
k jednoznačnému záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne deklarovaných obchodov, a
teda neboli splnené podmienky na uplatnenie práva podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH.

Zhľadiskauplatnenianárokunaodpočítaniedanenazákladelistinnéhodôkazujedôležitátáskutočnosť,
že je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Technicky je možné vyhotoviť
akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie, bez ohľadu na to, či takéto plnenie sa v skutočnosti stalo.
Samotná faktúra alebo ako aj doklad o zaplatení dane s predpísanými náležitosťami účtovného dokladu

aichriadnezaúčtovaniesaméosebeniesúdôkazomotom,ženároknaodpočítaniedaneboluplatnený
v súlade so zákonom. Účtovný doklad môže byť takým dôkazom len vtedy, ak bol vystavený na základe
reálneho plnenia. Preto predložením dokladov daňový subjekt len tvrdí, že k určitému plneniu došlo,
avšak musí byť schopný ho preukázať v skutočnosti. Doklady o realizácii obchodného vzťahu a tvrdenia
o realizovaní dodávky musia mať povahu faktu, čo znamená, že deklarované údaje možno preveriť alebo

osvedčiť samotným dodávateľom, prípadne osobami za nich konajúcimi.

V rámci dokazovania sa nepreukázala skutočnosť, že žalobca skutočne nadobudol tovar
od deklarovaného dodávateľa spoločnosti Szi-Ho JOB, s.r.o., resp. sa nepreukázala reálnaexistencia deklarovaného tovaru. Daňový subjekt spoločnosť Szi-Ho JOB, s.r.o. so správcom dane
nespolupracovala a bola nekontaktná, preto správca dane nemohol vykonať preverenie skutočností
uvádzaných žalobcom. Spoločnosť Szi-Ho JOB, s.r.o. zanikla, nakoľko bola dňa 14.09.2017 ex offo

vymazaná z Obchodného registra.

Ak si daňový subjekt uplatňuje výdavok (náklad) na základe listinného dôkazu, je dôležité, aby údaje
v ňom uvedené, odrážali skutočnosť. Odvolací súd dospel rovnako k záveru, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, lebo nepreukázal v súlade s § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb., že skutočne došlo

k dodaniu tovarov spoločnosťou Szi-Ho JOB, s.r.o. na podklade predmetných faktúr.

K žalobcom uvádzaným rozsudkom NS SR sp.zn. 3 Sžf 1/2011 zo dňa 15.03.2011, sp.zn. 6 Sžf 10/2012
zo dňa 28.11.2012 a rozsudku Nejvyššího správního soudu Českej republiky sp.zn. 5 Afs 131/2004
zo dňa 25.03.2005 treba uviesť, že v uvedených konaniach bola riešená iná skutková situácia, a
to pri odpočítaní dane z pridanej hodnoty, kde správca dane nespochybňoval materiálnu existenciu

deklarovaných služieb a dodávok tovaru, ale spochybňoval jeho dodanie konkrétnou spoločnosťou -
dodávateľom alebo subdodávateľom, resp. nepreukázanie prepravy tovaru (rozsudok NS SR sp.zn.
7Sžf/1/2013 zo dňa 29.01.2015). Žalobca však v danom prípade nepreukázal ani reálnu existenciu
tovaru. Ku kontrole žalobca predložil faktúry, ktoré neobsahujú DIČ ani IČ DPH daňového subjektu
- spoločnosti Szi-Ho JOB, s.r.o., ale iba IČO. Pochybnosti vzbudzuje aj skutočnosť, že deklarovaný

dodávateľ spoločnosti žalobcu spoločnosť Szi-Ho JOB, s.r.o., ani žalobca nemali, resp. nemajú skladové
priestory, teda vyvstáva podozrenie, že deklarovaný tovar bol len formálne (papierovo) prevádzaný.
Daňový subjekt spoločnosť Szi-Ho JOB, s.r.o. (deklarovaný dodávateľ žalobcu) počas daňovej kontroly
so správcom dane nespolupracoval, a preto správca dane nemohol vykonať preverenie deklarovaných
obchodov.V súčasnosti už uvedená spoločnosť neexistuje a žalobca žiadne iné dôkazy správcovi dane

nepredložil.

Odvolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že súd prvého stupňa v preskúmavanej veci
náležite preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a postup mu predchádzajúci
v rozsahu žalobných dôvodov a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa náležite vysporiadal so

zásadnými žalobnými námietkami. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd sa nestotožnil s námietkami
žalobcu, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a
preto vychádzajúc zo skutkových okolností vyplývajúcich z administratívneho spisu poukazom na závery
uvedené vyššie odvolací súd považoval námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského

súdu za nedôvodné, ktoré nemohli mať za následok úspešnosť jeho odvolacieho návrhu.

Najvyšší súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti rozsudku krajského súdu, po
preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového
materiálu vychádzajúc z ustanovenia § 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP

nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov
obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré spolu so správnou citáciou dotknutých
právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky

žalovaného vznesené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, a preto napadnutý
rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 <. veta druhá OSP ako vecne
správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd v zmysle § 250k ods. 1 OSP v spojení

s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a s § 224 ods. 1 OSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal. Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému ich náhrada
neprináleží zo zákona.

Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý

bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa
01.07.2016.Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 491
ods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej
časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval
podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.