Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. jún 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/148/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315203439
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2315203439.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudcov:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: Z. M., nar. XX.XX.XXXX,
M. XX, zastúpený advokátom: Mgr. Miroslav Gašparík, Sereď, Podzámska 66, proti žalovaným: 1/
Q. H., nar. XX.XX.XXXX, M. XXX, 2/ V. H., nar. XX.XX.XXXX, M. XXX, o zaplatenie 10.000,- eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 17C 151/2015-126

zo dňa 16. februára 2016 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Galanta č. k. 17C
151/2015-133 zo dňa 8. marca 2016 vo výroku o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutom výroku
o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovaní 1/ a 2/ majú právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie návrh zamietol a navrhovateľovi (akt.
žalobcovi) uložil povinnosť zaplatiť odporcom (akt. žalovaným) k rukám ich právneho zástupcu náhradu
trov konania vo výške 279,39 eur titulom trov právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie v napadnutej časti trov konania odôvodnil podľa § 142 ods.
1 a § 149 ods. 1 O.s.p. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania pozostávajú z trov
právneho zastúpenia, ktoré trovy vyčíslil advokát odporcov v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. nasledovne:
Predmetom konania bol nárok navrhovateľa o zaplatenie sumy 20 935,67 eura s prísl., bola by základná

sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 270,54 eura;
nakoľko ide o zastupovanie dvoch osôb, základná sadzba tarifnej odmeny sa násobí 2, t.j. 270,54 eura
x 2, čo je 541,08 eura a následne sa v zmysle § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. zníži o 50%, t j. na
sumu 270,54 eura. Jedná sa o tieto úkony: dňa 30.4.2015 prevzatie veci - 270,54 eur, dňa 6.5.2015
spísanie odporu voči platobnému rozkazu - 270,54 eur, dňa 13.10.2015 účasť na pojednávaní - 270,54
eur, dňa 16.2.2016 účasť na pojednávaní - 270,54 eur, režijný paušál v roku 2015, 3 x 8,39 eura -

25,17 eura; režijný paušál v roku 2016, 1 x 8,58 eura - 8,58 eura spolu 1.115,91 eura. Právny zástupca
pravdepodobne omylom pri písaní uviedol predmet konania ako zaplatenie sumy 20 935,67 eura, pričom
v danom prípade predmetom konania bolo zaplatenie sumy 10 000,- eur s príslušenstvom. Základná
sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. je potom vo výške
61,41 eura, pri zastupovaní 2 osôb potom 122,82 eura, ktorá sa v zmysle § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004
Z.z. zníži o 50%, t.j. na sumu 61,41 eura. Za 4 úkony právnej služby potom patrí odmena vo výške 4 x

61,41 eura, t.j. 245,64 eura + režijný paušál za rok 2015 vo výške 25,17 eura a za rok 2016 vo výške
8,58 eura; spolu tak 279,39 eura.3. Dodatočne súd prvej inštancie vydal opravné uznesenie, ktorým opravil výrok rozsudku tak, že sa
vypúšťadruhýodsekvýrokuavkladása:Navrhovateľjepovinnýzaplatiťodporcomkrukámichprávneho

zástupcu náhradu trov konania vo výške 1.115,91 eur titulom trov právneho zastúpenia a to 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Opravné uznesenie po citácii § 142 ods. 1, § 149 ods. 1, § 151 ods. 8 a §
164 O.s.p. vecne odôvodnil tým, súd pri výpočte náhrady trov konania za právne zastúpenie nesprávne
vypočítal základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon, keď pri výpočte vychádzal zo sumy 1000,- eur
predmetu konania a nie 10 000,- eur. Vzhľadom na uvedené potom základná sadzba tarifnej odmeny

za jeden úkon je v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 270,54 eura, ako si to právny
zástupca vyčíslil (10 000 - 6638,78/1659,70, t.j. 3 x 16,60 + 220,74). Nakoľko ide o zastupovanie dvoch
osôb, základná sadzba tarifnej odmeny sa násobí 2, t.j. 270,54 eura x 2, čo je 541,08 eura a následne
sa v zmysle § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. zníži o 50%, t j. na sumu 270,54 eura. Jedná sa o tieto
úkony: dňa 30. 4. 2015 prevzatie veci - 270,54 eura; dňa 6. 5. 2015 spísanie odporu voči platobnému
rozkazu - 270,54 eura; dňa 13. 10. 2015 účasť na pojednávaní - 270,54 eura; dňa 16. 2. 2016 účasť na

pojednávaní - 270,54 eura; režijný paušál v roku 2015, 3 x 8,39 eura - 25,17 eura; režijný paušál v roku
2016, 1 x 8,58 eura - 8,58 eura, spolu 1115,91 eura.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a to výlučne vo výroku o trovách konania. Uviedol,
že o priznaných trovách sa dozvedel z napadnutého rozsudku, ktoré bol pripravený znášať tak ako mu

bolo priznané avšak pri snahe o ich zaplatenie sa dozvedel, že bolo vydané opravné uznesenie, ktoré
priznané trovy zvýšilo na sumu 1.115,91 eur, keďže malo dôjsť zrejme k nesprávnosti pri ich výpočte.
Odvolateľ nespochybňuje matematický výpočet vzniknutých trov, avšak v tomto prípade sa javí ich
celkové priznanie ako prejav neprimeranej tvrdosti zákona voči žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi
konania. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 2MCdo 17/2009 z 28. januára 2010.

Žalobca ako veriteľ doplatil na nekvalitné spracované listiny spísané notárom JUDr. Michalom Irsákom.
Trovy konania nezohľadňujú skutočný stav náročnosti prípadu po stránke dôkazov a odvíjajú sa iba
od výšky pohľadávky, ktorá vyplýva z úkonu, ktorý bol vyhodnotený ako absolútne neplatný. Na jednej
stranesúdvychádzaztoho,ževšetkyskutočnostisúvzhľadomnaabsolútnuneplatnosťúkonuneplatné,
no na druhej strane priznáva z týchto právne neexistujúcich skutočností nároky a to výlučne v prospech

žalovaných a v neprospech žalobcu. Súd vychádza zo žalovanej sumy, ktorú neuznáva ako relevantnú,
preto nemohol žalobca o tom dopredu vedieť ako súd vyhodnotí pohľadávku po právnej stránke. Preto
podľa názoru žalobcu súd mal vychádzať zo žalovanej sumy iba v prípade, ak by pri výmere súdneho
poplatku a pri vyúčtovaní trov malo sa vychádzať zo sumy 99,50 eur podobne, ako je to pri určovacích
žalobách. Súd túto skutočnosť nevyhodnotil ani sa nezaoberal posudzovaním tvrdosti zákona. Ak teda

pohľadávkaneexistujeazákladomsastalourčenieabsolútnejneplatnostiúkonu,nemôžesaspravodlivo
vychádzať ani zo sumy 10.000,- eur pretože neexistuje platný právny úkon. Takýmto titulom môže byť
jedine žalovaná a platná pohľadávka. Neprimeranú tvrdosť žalobca vidí aj v tom, že súd neprihliadol
na vysokú výšku súdneho poplatku, sociálnu situáciu žalobcu, ktorý nedal príčinu na začatie konania
a ktorý doplatil na neodborne spísané úkony. Súd neprihliadol na osobné, majetkové a zárobkové

pomery žalobcu, keď priznal plnú výšku náhrady trov konania. Súd sa spravoval výlučne právnym
vyhodnocovaním úkonov a nie dokazovaním. Navrhuje preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v
časti rozhodnutia o trovách konania zmenil a rozhodol tak, že žalobcom sa náhrada nepriznáva z dôvodu
neprimeranej tvrdosti zákona.

5. K doručenému odvolaniu sa vyjadrili žalovaní prostredníctvom advokáta. S odvolaním nesúhlasia,
poukázali na § 142 ods. 1 O.s.p., keď to bol práve žalobca kto podal návrh na začatie konania, on
si určil hodnotu sporu, pričom žalovaní od samého začiatku tvrdili, že žiaden dlh voči nemu nemajú,
žalobu žiadali zamietnuť. Žalobca absolútne mimo zaužívanú prax namieta, že súd nemal pri určení trov
právneho zastúpenia vychádzať zo sumy určenej na základe hodnoty záväzku, ale z hodnoty záväzku

po vyhodnotení právneho stavu. Poukázal na § 9 ods. 1 a § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. V konaní bol žalobca zastúpený
právnym zástupcom, mal možnosť aj po porade s ním zvážiť, či skutkový a právny stav odôvodňuje
podanie návrhu rovnako aj žalovaní splnomocnili právneho zástupcu a na základe výsledkov konania
im vzniklo právo na náhradu trov konania. V ďalšej časti poukázali na ust. § 150 ods. 1 O.s.p. Dôvodili,

že žalovaní nedali príčinu na začatie súdneho konania. Žalobca ani raz neuvádzal žiadne skutočnosti o
jeho osobných majetkových, zárobkových a iných pomerov, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 150
O.s.p. a na druhej strane žalovaní v konaní všetky rozhodujúce skutočnosti už pri podaní odporu vočiplatobnému rozkazu uviedli a zotrvajú na nich až do ukončenia dokazovania. Navrhli preto napadnuté
rozhodnutie potvrdiť.

6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas
a oprávnenými osobami (§ 355 a § 357 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné, keďže rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením je v napadnutej časti
náhrady trov konania vecne správne a preto je dôvodné ho potvrdiť.

8. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o

náhrade trov konania.

9. Odvolací súd konštatuje, že vecne správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody
napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§
387 ods. 2 CSP). K dôvodom odvolania odvolací súd uvádza nasledovné:

10. V zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

11. Pri rozhodovaní o priznaní trov konania sa však vždy muselo prihliadať na zásadu uvedenú v
ustanovení § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie, podľa ktorého ustanovenia súd pri priznávaní trov konania účastníkovi, ktorý mal vo veci plný
úspech, prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi,
ktorý vo veci úspech nemal. Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania bol povinný vždy skúmať

účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania (stranou). Účelnosť je
vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť
vtedy,akvychádzazozákonnýchdôvodovaneprekračujeichmedze.Jepretopotrebnérozlišovaťmedzi
právom účastníka konania (strany) na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú
právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné uplatňovanie alebo na ochranu práv sa však nemôžu

posudzovať ako celok, aj keď účastník (strana) má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon
alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne (uznesenie NS SR sp. zn. 4 M Cdo 21/2009 z
25.2.2010).

12. Už právoplatnou časťou napadnutého rozsudku vo veci samej súd prvej inštancie návrh zamietol.

13. Vo vzťahu k žalovaným súd prvej inštancie správne konštatoval ich plný úspech a preto im dôvodne
priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu od neúspešného žalobcu.

14. Posúdiac otázku náhrady trov konania v danej veci podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení

a uvedených kritérií, odvolací súd dospel k záveru, že nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré by bolo potrebné žalovaným náhradu trov konania celkom alebo sčasti nepriznať.

15. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, vychádzajúc z viazanosti uplatnenými odvolacími
dôvodmi, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutej

časti náhrady trov konania v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

16. Žalovaní majú voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolaciehokonaniavplnejvýške,vzhľadomnato,žežalovaníbolivodvolacomkonanívcelomrozsahuúspešní a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne im
náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

17. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).