Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. jún 2017

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 6Er/950/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4609207590
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslava Šúleková
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2017:4609207590.3

Uznesenie

Okresný súd Topoľčany vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská republika, Ministerstvo vnútra SR,
IČO: 00 151 866, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, proti povinnému Q. K., nar. XX.XX.XXXX, Z. R., XXX
XX R. o vymoženie 66,38 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Roman Liščák,
so sídlom exekútorského úradu Nám. Sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec pod č. EX 4076/2009, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

II. Súd p r i z n á v asúdnemu exekútorovi voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe

vykonateľného rozhodnutia Obvodného oddelenia PZ Šoporňa - blok na pokutu nezaplatenú na mieste
číslo konania AA 2790227 zo dňa 25.4.2008 . Súdny exekútor základe návrhu a exekučného titulu
požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu súd udelil dňa 18.11.2009.

2. Súdny exekútor podaním zo dňa 07.06.2017, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 16.06.2017
žiadal exekúciu zastaviť z dôvodu nemajetnosti povinného.

3. Majetkové pomery povinného (nedostatok peňažných prostriedkov, insolventnosť) nie sú dôvodom
na zastavenie exekúcie. Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je
exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať
rôznymi spôsobmi(zrážkami zo mzdy a iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných
vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie

vodičského preukazu). Podľa § 64 Exekučného poriadku určí spôsob vykonania exekúcie exekútor.
Preskúmanie majetkových pomerov povinného je vecou súdneho exekútora, ktorý na základe toho určí,
akým spôsobom exekúciu vykoná. Ako už bolo vyššie uvedené, exekúciu je možné vykonať rôznymi
spôsobmi, nielen zrážkami zo mzdy a iných príjmov. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov
povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či
nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie

súdneho exekútora, pričom súd nemá dôvod pochybovať o súdnym exekútorom tvrdených zisteniach
ohľadne nemajetnosti povinného.

4. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného,
ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. i z dôvodu očakávania, že povinný
v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Takže

vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez
toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného.5. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného
poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých

všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe
ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje
Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne
ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie
kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania

pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo
skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov
je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.

6. Keďže v uvedenej exekučnej veci boli s poukazom na citovaný § 58 ods. 1 Exekučného poriadku
naplnené podmienky na zastavenie exekúcie, nedoručeniu návrhu resp. podnetu povinnej (v tomto

prípade oprávnenej) na zastavenie exekúcie a jeho nepredloženiu na vyjadrenie sa druhému účastníkovi
konania k nemu, ústavný súd tejto skutočnosti nepripisuje takú relevanciu, aby len na tomto základe
bolo možné dospieť k záveru o porušení v sťažnosti označených práv sťažovateľa. Vzhľadom na
to, že prvostupňový súd bol podľa citovaného zákona oprávnený rozhodnúť o zastavení exekúcie
aj bez návrhu, mohol tak urobiť aj bez vyjadrenia účastníkov konania, a preto uvedená námietka

sťažovateľa nemohla zakladať dôvod na „zrušenie“ napadnutého uznesenia okresného súdu krajským
súdom (podobne m. m. I. ÚS 359/2011, II. ÚS 421/2011, III. ÚS432/2011, IV. ÚS 436/2011).

7. Konajúci súd uvádza, že z kontextu vyššie uvedeného nedochádza ani k porušeniu práva
oprávneného na spravodlivý proces, nakoľko Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo

účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením
dôkazov (IV. ÚS252/04).

8. Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie,
neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené.

Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho
orgánu, ktorý rozhoduje v merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v
sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým
spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03).

9. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, exekúciu
zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, súd exekúciu zastaví, ak
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

11. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, exekúciu môže súd zastaviť aj
vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

12. Ak príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto,

že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku
účinného do 31.03.2017,), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§
57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017,); v takomto prípade znáša trovy
exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017).(uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 15. augusta 2012, sp. zn. 6 M Cdo 13/2012)

13. Dôvodom na zastavenie exekúcie je tá skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie.

14. Súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu tunajšieho súdu sp. zn. 6Er/950/2009,

fotokópiou spisu súdneho exekútora Ex 4076/2009 mal za preukázané, že povinný nedisponuje
majetkom, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie,
povinný je osoba, ktorá je prihlásená na trvalý pobyt v Z. R., nevlastní žiaden nehnuteľný ani hnuteľný
mejtok majetok, nemá vedený účet v žiadnej bankovej inštitúcii, nie je poberateľom žiadnej mzdy anipríjmu, ktorý by podliehal exekúcie a preto exekúciu v zmysle citovaných zákonných ustanovení zastavil
a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

15. Súd rozhodol o trovách exekúcie tak, že priznal súdnemu exekútorovi nárok náhradu trov exekúcie
voči oprávnenému s poukazom na § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017. Vyšší
súdny úradník rozhodne samostatným uznesením o výške trov exekúcie ( § 262 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).

16. O trovách exekučného konania súd rozhodol analogicky podľa § 256 Civilného sporového poriadku
tak, že žiadna strana nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).