Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/14/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313208688
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2313208688.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou HOSŤOVECKOU, v právnej

veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., so sídlom Česká republika, 130 00 Praha 3, K Červenému dvoru
3269/25A, IČO: 264 29 705, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova
4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: R. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX X. č. XXX, o zaplatenie
457,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.
Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ tlačivom A - návrhom na uplatnenie pohľadávky (vzor je prílohou nariadenia európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.1.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s

nízkou hodnotou sporu) žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 457,-
eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 457,- eur od 19.10.2009 do zaplatenia, 6
% ročný úrok zo sumy 457,- eur od 23.2.2010 do zaplatenia a žiadal priznať aj zmenkovú odmenu vo
výške 1/3 % zmenkovej sumy vo výške 1,52 eura a náhradu trov konania.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
ktorú vystavil odporca dňa 20.3.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na

platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ s tým, že disponuje len originálom zmenky a teda
nemá informácie o akýchkoľvek iných potencionálne existujúcich vzťahoch odporcu a predchádzajúceho
majiteľa zmenky, ktorá bola v tomto konaní uplatnená. Do textu zmenky bol poňatý záväzok odporcu
zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu 457,- eur spolu s
0,25 % denným zmenkovým úrokom od 19.10.2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo pôvodného
zmenkového veriteľa spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25.

Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom odporca doposiaľ uhradil 0,- eur na zmenkovú sumu.
Keďže zmenková suma je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal skutočnosť predloženia
zmenky na platenie zistiť verejnou listinou.

Súd mal za to, že v danom prípade sú splnené podmienky pre aplikáciu nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu.

Podľa čl. 2 ods. 1 citovaného nariadenia sa totiž toto nariadenie uplatňuje v občianskych a obchodných
veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota
pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálunepresahuje 2.000,- eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na
daňové,colnéanisprávneveci,aninazodpovednosťštátuzakonaniealebonečinnosťprivýkoneštátnej
moci.

Podľa čl. 3 ods. 1 citovaného nariadenia, na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor,
v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom
štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa čl. 5 ods. 1 citovaného nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je
písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to
požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že
vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie
konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí
takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods. 2 citovaného nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I. vzorového tlačiva C na odpoveď ako je uvedené v prílohe III.

Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s

vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú
do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods. 3 citovaného nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II. vzorového tlačiva C na odpoveď,

pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty a zašle ho späť súdu alebo
tribunálu alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 5 ods. 4 citovaného nariadenia, do 14 dní od doručenia odpovede odporcu súd alebo tribunál
odošle navrhovateľovi kópiu odpovede spolu s príslušnými podpornými dokumentmi.

Podľa čl. 7 ods. 1 citovaného nariadenia, do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa
v lehotách ustanovených v čl. 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;

b) vykoná dôkazy v súlade s čl. 9 alebo,
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods. 2 citovaného nariadenia, súd alebo tribunál vydá rozsudok buď do 30 dní od
uskutočnenia ústneho pojednávania alebo po doručení všetkých potrebných informácií na vydanie

rozsudku. Rozsudok sa doručí stranám v súlade s čl. 13.

Podľa čl. 7 ods. 3 citovaného nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď´ dotknutej strany
v lehote ustanovenej v čl. 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo proti
pohľadávke.

Po doručení vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súdu, jeho kópiu aj s prílohami a
vzorovým tlačivom C na odpoveď súd doručil odporcovi dňa 6.7.2015, ale tento vyplnené tlačivo na
odpoveď súdu nepredložil.

Tunajší súd uznesením zo dňa 28.1.2016 pod č.k. XXC/XX/XXXX - XX čiastočne zastavil konanie na
základe čiastočného späťvzatia návrhu (v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy
457,- eur od 19.10.2009 do zaplatenia). Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 25.2.2016.

V danom prípade súd konal vo veci tak, že nariadil pojednávanie v súlade s článkom 5 ods. 1 citovaného

nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) 861/2007, nakoľko to považoval za potrebné a to aj
s poukazom na Uznesenie Krajského súdu v Trnave pod č.k. 10NCb/6/2013 - 19 zo dňa 25.6.2013.
V uvedenom uznesení Krajský súd poukázal na to, že aj keď si navrhovateľ svojím návrhom uplatnil
zaplatenie pohľadávky zo zmenky, prioritou je ochrana práv spotrebiteľa, preto sa súdy musia dôslednezaoberať všetkými okolnosťami prejednávaného prípadu. Navrhovateľ a jeho právny zástupca sa na
vytýčený termín pojednávania dňa 31.3.2016 nedostavili, hoci naň boli riadne a včas predvolaní,
nevyužili svoje právo vyjadriť sa k veci osobne a argumentovať. Odporca sa taktiež nedostavil.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu tunajšieho súdu pod sp. zn. 26Er/840/2010 a to jeho lustráciou v
súdnom manažmente, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav
veci:

Dňa 20.3.2009 bola uzatvorená písomná úverová zmluva č. XXXXXXX, ktorou veriteľ - spoločnosť
Pohotovosť, s.r.o. poskytol v prospech odporcu ako fyzickej osoby - spotrebiteľa spotrebiteľský úver vo
výške 300,- eur, ktorý sa tento zaviazal splatiť v celkovej sume 588,- eur v 12 mesačných splátkach
po 49,- eur počnúc dňom 14.4.2009. V zmluve nie je uvedený úrok, iba výška poplatku 288,- eur, bez
jeho konkretizácie a uvedenia RPMN, ako aj priemernej hodnoty RPMN. Spotrebiteľský úver prevzal
odporca dňa 20.3.2009.

Odporca dňa 20.3.2009 vystavil vlastnú zmenku, obsahom ktorej je jeho záväzok zaplatiť za túto zmenku
pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. sumu 457,- eur a zmenkový úrok vo výške
0,25 % denne z tejto sumy od 19.10.2009. Uvedená zmenka bola vystavená ako vistazmenka a bola
opatrená doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a za miesto

platenia bolo určené sídlo pôvodného zmenkového veriteľa a to spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Z
rubovej strany zmenky vyplýva, že uvedená spoločnosť túto zmenku indosovala na rad navrhovateľa. Z
uvedenej listiny vyplýva, že ide o vzorové tlačivo, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto
vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, ako aj jeho podpis, pričom zmenková suma je vyjadrená
číslicami, ako aj slovami a dátum začiatku úročenia je v listine uvedená odlišným tlačeným písmom ako

zvyšok vzorového tlačiva.

Všeobecné podmienky poskytnutia úveru obsahujú dohodu o vyplnení zmenky, v ktorej sa uvádza,
že na zabezpečenie dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z úverovej zmluvy voči veriteľovi
ako remitentovi, vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku

úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ.
Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy
sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas 4
po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo
časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa

voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal
splatný celý dlh.

Pôvodný majiteľ zmenky spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v

predmete poskytovania spotrebiteľských úverov a zmenka, na základe ktorej si navrhovateľ uplatňuje
svoj nárok, má v tomto prípade zabezpečovací charakter pôvodného právneho vzťahu majúceho povahu
vzťahu spotrebiteľského. Zmluva o úvere uzatvorená medzi právnym predchodcom navrhovateľa a
odporcom spĺňa všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy v súlade s ustanovením § 52 a nasledujúcich OZ,
nakoľko zo samotnej zmluvy vyplýva, že táto nebola uzatvorená s odporcom v rámci jeho podnikateľskej

činnosti, keďže v zmluve sa neuvádza obchodné meno či IČO odporcu, ale sú v nej uvedené iba údaje
odporcu ako fyzickej osoby - nepodnikateľa. Keďže spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
mal súd za preukázané, že odporca mal v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, na základe ktorej bola
vystavená predmetná zmenka, postavenie spotrebiteľa.

Keďže predmetom konania je spor zo zmenky, súd v prvom rade skúmal, či táto spĺňa všetky náležitosti
zmenkového a šekového zákona č. 191/1950 Zb. a to predovšetkým formálne náležitosti zmenky
uvedené v ustanovení § 75 citovaného zákona. Podľa uvedeného zákonného ustanovenia vlastná
zmenka musí obsahovať:

1. označenie, že ide o zmenku, ktoré musí byť pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku,
v ktorom je táto listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;

7. podpis vystaviteľa.

Nakoľko označenie zmenka je pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná, nachádza sa v nej bezpodmienečný sľub odporcu zaplatiť určitú peňažnú sumu a je v nej
uvedenýúdajozročnosti,akoajúdajmiesta,kdesamáplatiť,tiežmenonakohoradsamáplatiť,vrátane

dátumu, miesta vystavenia zmenky a podpisu vystaviteľa, mal súd za to, že predmetná zmenka spĺňa
všetky formálne náležitosti zmenky predpokladané ustanovením § 75 zmenkového a šekového zákona.
Z rubovej strany zmenky bolo nesporne preukázané, že navrhovateľ túto nadobudol indosamentom od
pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola zmenka vystavená.

Na základe vyššie uvedených skutočností mal preto súd za preukázané, že zmenka slúži ako

zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu a preto napriek tomu, že v danom
prípade ide o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou
súdu skúmať postavenie odporcu ako spotrebiteľa (rozsudok Európskeho súdneho dvora pod sp.zn.
C - 419/2011 zo dňa 14.3.2013, Česká sporiteľňa, a.s. proti Geraldovi Feichterovi). Bez ohľadu na
skutočnosť, že predmetom konania sú nároky zo zmenky, súd sa musí zaoberať kauzálnymi vzťahmi

pôvodného zmenkového veriteľa a odporcu (vzhľadom k tomu súd nariadil pojednávanie). Podľa §
4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z, veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie
svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma
v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a
príslušenstva. Ak je v rozpore s uvedeným, zmenka aj tak prijatá či vyplnená veriteľom, veriteľ ju nesmie

prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Spotrebiteľovi musí byť poskytnutá
ochrana pred neprijateľnými podmienkami aj v prípade, ak sa uplatňuje právo zo zmenky a je stále
potrebné aplikovať článok 1 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS a chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere totiž nemá obligatórne náležitosti
uvedené v § 4 ods.2 ZoSÚ čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a

teda spotrebiteľ by mal vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Zmenka túto skutočnosť nezohľadňuje,
dokonca umožňuje vymáhať zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne (v danom
prípade po čiastočnom späťvzatí vo výške 0,06 % denne, t.j. 21,9 % ročne!!!). Takýto zmenkový
úrok je v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť v súlade s ustanovením
§ 39 a § 3 OZ. Dohoda o vyplňovacom práve zmenky je uvedená vo všeobecných úverových

podmienkach, teda vo formulári, ktorý spracoval právny predchodca navrhovateľa a odporca ich obsah
nemalmožnosťakokoľvekovplyvniť.Tátopodmienkatedanebolaindividuálnedojednanáanepochybne
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa, keďže
nezohľadňuje práva spotrebiteľa a umožňuje vymáhať i plnenia, ktoré sú uplatňované v rozpore so
zákonom.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, (1)
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k) a ods. 5 OZ, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (4) Za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa§54ods.1a2OZ,(1)Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 4 ods. 1 až 4 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v

okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa

zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred

lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
(3) Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.(4) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd za to, že na úverovú zmluvu uzatvorenú medzi
právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom uzatvorenú dňa 20.3.2009 pod č. XXXXXXX je
potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase jej uzatvorenia, v danom prípade od 20.3.2009.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere v súlade s ust. § 4 citovaného zákona, musí mať písomnú formu s tým,
že každá zmluvná strana dostane aspoň jedno jej vyhotovenie zmluvy.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti musí obsahovať aj ďalšie podmienky
uvedené v ust. § 4 ods. 2 a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov

a iných poplatkov a priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský
úver platnej ku dňu podpisu zmluvy.

Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere tieto náležitosti neobsahuje,
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Dohodu o vyplňovacom práve zmenky súd vyhodnotil za neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oboch účastníkov spotrebiteľského vzťahu v
neprospech spotrebiteľa.

Vyššie uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bola vystavená predmetná zmenka,
neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle ust. § 4 ods. 2, ako je uvedené vyššie, teda sa poskytnutý
úver na základe tejto zmluvy v súlade s ust. § 4 ods. 3 citovaného zákona považuje za bezúročný a bez
poplatkov a teda odporcovi vznikla povinnosť iba vrátiť istinu poskytnutého úveru.

Zmenka túto skutočnosť nezohľadňuje, práve naopak umožňuje vymáhať zmenkový úrok vo výške 0,25
%denne,čopredstavuje91,25%ročne.Plnenievuvedenejvýškesúdpovažujezarozpornésozásadou
dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť v súlade s ust. § 39 OZ v spojení s ust. § 3 OZ.

Čiastočné späťvzatie návrhu nemá vplyv na posúdenie platnosti vystavenej zmenky, nakoľko súd

posudzuje platnosť ku dňu jej vystavenia.

Nakoľko súd dohodu o vyplňovacom práve zmenky vyhodnotil za neprijateľnú podmienku s poukazom
na ust. § 53 ods.1 OZ, majúc za to, že nešlo o podmienku individuálne dojednanú a nepochybne
spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa

z dôvodu, že umožňuje vymáhať plnenia uplatňované v rozpore so zákonom, bez zohľadnenia
práv spotrebiteľa. Ide o dojednanie neplatné v súlade s ust. § 53 ods. 5 OZ. V prípade ak je
neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, je neplatná aj samotná zmenka, čo korešponduje aj
s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR zo dňa 6.5.2008 pod sp.zn. 4 Obo 161/2007.
Najvyšší súd v odôvodnení uviedol, že z neplatnej úverovej zmluvy v dôsledku neprimerane vysokého

poplatku za spracovanie a vedenie úveru, v dôsledku čoho považoval zmluvu za priečiacu sa dobrým
mravom a zásadám poctivého obchodného styku, nemohlo navrhovateľovi vzniknúť právo na vyplnenie
blankozmenky. Skutočnosť, že právny predchodca navrhovateľa postupuje v rozpore so zásadami
spotrebiteľského práva, preukazuje aj samotný list Európskej komisie z 25.4.2013 pod č. 2012/4165
adresovaný Slovenskej republike s upozornením na nedodržiavanie spotrebiteľského práva Európskej

únie s uvedením praktik obchodnej spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., ktorá vymáha nezákonné pohľadávky
založené na nekalých podmienkach s konkrétnym uvedením blankozmeniek, zameraných na vyhýbanie
sariadnejjustičnejkontrole.Podľazáverovuvedenéholistuobchodnícivypĺňajúdoblankozmenieksvoju
nárokovanú sumu, hoci to právne predpisy o spotrebiteľských úveroch nedovoľujú a napriek skutočnosti,
že tieto pohľadávky nemajú oporu v právnych predpisoch a sú založené na nekalých podmienkach,

rozhodcovské súdy vynášajú rozsudky aj na základe uvedených zmeniek.

Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo
inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom (Zákon zmenkový a šekový č. 191/1950 Zb.).
Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského

úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške
aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných
nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou
veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku

platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Keďžepredloženázmenkabolavystavenávrozpores§4ods.6zák.č.258/2001Z.z.,pretožepresahuje
najvyššiu prípustnú výšku, je absolútne neplatným právnym úkonom s poukazom na § 39 OZ. Na
absolútnu neplatnosť súd musí prihliadať ex offo.

Na podporu tohto názoru je možné použiť aj pripomienky Európskej komisie zo dňa 12.2.2014 vo veci
C-558/2013, kedy v bode 17 uviedla, že Smernica 87/102/EHS, ktorá sa uplatňuje v prejednávanej veci,
nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia jej článku 9 jednoznačne
vyplýva, že členské štáty môžu povoliť ich používanie iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu
spotrebiteľa, pod ktorou je potrebné chápať celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa zahŕňajúceho aj

povinnosť vnútroštátnych súdov, ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok.

Podľabodu19spomínanýchpripomienok,rešpektovanieabstraktnéhocharakteruzmenkybybolopodľa
komisie neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho dvora, ktorý vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle
ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo

dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu,
ktorá podľa ustanovení smernice 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá. Zároveň navrhla aby
na predloženú prejudiciálnu otázku Súdny dvor poskytol odpoveď, že článok 6 Smernice Rady 93/13/
EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a článok 4, 9 a 14 Smernice
Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení

členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, sa majú vykladať v tom zmysle, že im odporuje
právna úprava členského štátu akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu
súdu rozhodujúcemu o právach z indosovanej zmenky neumožňuje v zásade v žiadnej fáze konania ex
offo preskúmať zmluvu a kauzu právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky a tiež
prípadne porušenie zákona upravujúceho dôsledky neuvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov v

zmluve o spotrebiteľskom úvere, z ktorej zmenka vznikla.

Prakticky žiaden nebankový úver nemôže byť zabezpečený zmenkou, ak je druhou stranou spotrebiteľ.
Ak jestvujú indície, že zmenka zabezpečovala úver/pôžičku pre spotrebiteľa, je treba odmietnuť
poskytnúť právnu ochranu lebo nový zmenečný veriteľ si mal preskúmať, či zmenka zabezpečovala

spotrebiteľský úver zvlášť za stavu, keď nadobudol desiatky či stovky takýchto zmeniek, či ich nadobudol
od subjektov, o ktorých je všeobecne známe, že sa ich predmetom činnosti je poskytovanie úverov/
pôžičiek (zneužitie práva § 17 zmenkového a šekového zákona, neprípustný výkon práva).

Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal aj z komentára k zákonu zmenkovému a šekovému od Doc.

Kotáska (Wolters Kluwer, 2012): „Výhod čl. I § 17 nepožívá ten věřitel, který směnku nezískal řádným
a poctivým způsobem. Vědomé jednání na škodu dlužníka není přitom jedinnou diskvalifikací nového
majitele směnky. Bez ohledu na subjektivní okolnosti bychom tak neměli přiznat postavení chráněného
majitele např. propojeným osobám (např. u indosace na dceřinou společnost). Podobné odvážné
závěry dovodila německý judikatura u tzv. spojených obchodů, při financování prodeje na splátky

prostřednictvím finanční instituce (tzv. C-Geschäft). Je zajímavé sledovat, jak ještě před úpravou v
zákoně o spotřebitelských úvěrech zohledňovala zájmy a specifické postavení spotřebitelů (přesněji
řečeno postavení každého dlužníka při koupi na splátky) německá směnečná judikatura. Uvedené
závěry byly převzaty i rakouskou judikaturou, a recepci stejných závěrů najdeme dokonce i v zemi
„konkurenčního“ směnečného systému - v USA. Rozhodnutí by mohlo být inspirací pro řešení některých

nešvarů, kterým čelí čeští spotřebitelé. V polovině šedesátých let v Německu nastavilo - byť velmi
odvážně - měřítka pro rozlišování „chráněných“ a „nechráněných“ převodů směnky. Nejde přitom o
samotnou aplikaci čl. I § 17. Soud nikde nedovozuje, že by indosatář - eskontní banka - jednala vědoměna škodu dlužníka. Jádrem rozhodnut&iac ute; bylo věřitele vůbec k čl. I § 17 nepustit, neboť jeho jednání
při nabývání směnek obecně nemá požívat právní ochrany.“

Svoje rozhodnutie súd odôvodňuje aj jednoduchým matematickým porovnaním, keď odporca za úver vo
výške 300,- eur, ktorý je bezúčelový a bez poplatkov a teda jeho povinnosťou je vrátiť istinu 300,- eur,
by mal na základe zmenky zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 457,- eur, zmenkový úrok vo výške
0,25 % denne (v dôsledku čiastočného späťvzatia potom len 0,06 %) zo sumy 457,- eur od 19.10.2009,
úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 457,- eur od 23.2.2010 a aj zmenkovú odmenu vo výške 1,52 eura, t.j.

celkovo 457,- eur + 2691,73 eura + 167,45 eura + 1,52 eura, t.j. 3317,70 eura (!!!), čo je nekalá praktika,
ktorá nemôže požívať právnu ochranu.

Pre úplnosť súd poukazuje aj na nasledovnú skutočnosť´:

Súd pri skúmaní podmienok konania, na ktoré je podľa § 103 O.s.p. povinný prihliadať aj bez návrhu

v každom štádiu konania zistil, že nároky z tej istej zmenky si prvý majiteľ ešte pred jej indosovaním
uplatnil proti odporcovi na Stálom rozhodcovskom súde, zriadenom Slovenskou rozhodcovskou, a.s.
Rozsudkom č. k. F. XXXXX/XX zo dňa 11.5.2010 rozhodcovský súd odporcovi uložil povinnosť, aby
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatil sumu 457,- eur so zmenkovým úrokom z omeškania vo
výške 0,25 % denne z čiastky 457,- eur odo dňa 19.10.2009 do zaplatenia, zákonným úrokom vo

výške 6 % ročne zo sumy 457,- eur od 23.2.2010 do zaplatenia a trovy konania vo výške 165,83
eura. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 31.5.2010 a dňa 3.6.2010 sa stal vykonateľným. Podľa § 35
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno
preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný
rozsudok súdu. Vzhľadom na to by rozhodcovský rozsudok zakladal prekážku právoplatne rozsúdenej

veci, ktorá bráni súdu, aby tú istú vec opätovne prejednal (§ 159 ods. 3 O.s.p.).

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že súd náhradu trov konania odporcovi
nepriznal, hoci bol plne úspešný, pretože si náhradu trov konania pred súdom neuplatnil, súdny poplatok
neplatil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne
podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a
čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.