Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/147/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713217807
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5713217807.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jánom
Šoltésom, so sídlom V., M. X, proti žalovaným 1/ G. I., nar. XX.X.XXXX, 2/ F. I., nar. XX.X.XXXX, obaja
bytom F., E. XX, právne zastúpení Podhorský & Partners, s.r.o., so sídlom Bratislava, Zámocká 36, o
zaplatenie 8.992,61 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Martin č. k. 5C/182/2014-310 zo dňa 11. januára 2017 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/, 2/ m a j ú voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu (v celom rozsahu) zamietol. Vychádzal zo záveru, že
nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.)
ako postupcu na žalobcu ako postupníka, v dôsledku čoho tento v súdenej veci nie je aktívne vecne
legitimovaným subjektom. Nebolo totiž preukázané splnenie podmienok v zmysle § 92 ods. 8 zákona
o bankách, ktoré sú nevyhnutné na to, aby právny predchodca žalobcu (banka) mohol platne postúpiť
na žalobcu uplatňovanú pohľadávku. Okresný súd konštatoval, že predmetom postúpenia pohľadávky

z banky na nebankový subjekt môže byť len úver, prípadne jeho splátky, ktoré sú nepretržite viac ako 90
dní po lehote splatnosti a zároveň banka písomne vyzve klienta na úhradu tohto záväzku s tým, že klient
je v omeškaní nepretržite 90 dní. Zo žalobcom predloženého Oznámenia jeho právneho predchodcu o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20.2.2013, adresovaného žalovaným, však jednoznačne
vyplýva, že od jeho doručovania žalovaným do postúpenia pohľadávky na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 28.3.2013 neuplynulo viac ako 90 dní.
2. Okresný súd taktiež uzavrel, že nebolo preukázané, že by výzva právneho predchodcu žalobcu zo dňa

22.11.2010, adresovaná žalovaným, týmto bola skutočne i doručená; t.j. dostala sa do ich dispozície.
Pokiaľ žalobca poukazoval aj na výzvy zo dňa 1.6.2010, 30.7.2010, 16.8.2010, či 30.8.2010, ktorými
mal jeho právny predchodca vyzývať žalovaných na úhradu dlžnej sumy, tieto súdu nikdy nepredložil.
To znamená, že ich vyhotovenie a následné doručenie žalovaným nebolo nijako preukázané. Okresný
súd vyslovil, že predmetná výzva v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách je „adresovaný právny úkon“,
preto je potrebné preukazovať jej doručenie druhej zmluvnej strane. Nedodržanie písomnej formy výzvy
preukázateľne zaslanej druhej zmluvnej strane má za následok neplatnosť tohto právneho úkonu a tým

aj neplatnosť nadväzujúceho právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.3.2013.
3. Okresný súd záverom uviedol, že preukázané nebolo ani to, že by právny predchodca žalobcu pred
vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 19.2.2013 upozornil žalovaných v zmysle § 53 ods. 9
Obč. zák. na možnosť zosplatnenia celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky. O trovách konaniapodľa § 255 ods. 1 CSP rozhodol tak, že žalovaní 1/, 2/ majú voči žalobcovi právo na ich náhradu v
plnom rozsahu.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal
jeho zmeny tak, že žalobe bude vyhovené. Namietal nesprávnosť skutkových zistení okresného súdu o
nepreukázaní zaslania výzvy žalovaným jeho právnym predchodcom najmenej 90 dní pred postúpením
pohľadávky. Zopakoval, že predmetnú výzvu (zo dňa 22.11.2010) jeho právny predchodca doručoval
v súlade s čl. 10 bod 10.3 Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s., formou

obyčajnej poštovej zásielky. Žalovaní pritom v priebehu konania nepopreli doručenie danej výzvy a
rovnako nepopreli ani to, že sú v omeškaní s úhradou žalovanej pohľadávky. Žalobca mal za to, že k
postúpeniu uplatňovanej pohľadávky došlo v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách; t.j. že postúpená
bola pohľadávka, s úhradou ktorej boli žalovaní v omeškaní po dobu dlhšiu ako 90 dní napriek písomnej
výzve banky na jej uhradenie.

5. Žalovaní v pomerne rozsiahlom (avšak obsahovo aj značne všeobecnom) vyjadrení k odvolaniu
protistrany žiadali napadnutý rozsudok potvrdiť. Okrem iného poukázali na to, že žalobca nepredložením
dôkazu o odoslaní výzvy jeho právnym predchodcom v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách neuniesol
dôkazné bremeno ohľadne splnenia dotknutej povinnosti. Pokiaľ by aj predložil takúto výzvu „zo
systému“, musí preukázať i jej skutočné zaslanie žalovaným. Žalovaní poukázali zároveň na to, že pokiaľ

nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp. pokiaľ zmluvný vzťah medzi účastníkmi nezanikol
iným spôsobom, nie je možné urobiť záver o tom, že by úver s úrokmi bol splatný. Splatnými sa mohli
stať len jednotlivé splátky úveru, s úhradou ktorých boli žalovaní v omeškaní.

6. Na dotknuté vyjadrenie žalovaných už žalobca nereagoval.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods.
3 CSP) rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

8. Žalobca v otázke svojej aktívnej legitimácie vychádza z toho, že zo strany jeho právneho
predchodcudošlokvyhláseniumimoriadnejsplatnostiúveruposkytnutéhožalovaným,ktorúpohľadávku
on následne nadobudol jej postúpením. Ako rozhodujúcu písomnosť predchádzajúcu predmetnému
zosplatneniu označuje písomnú výzvu banky (Slovenskej sporiteľne, a.s.) na uhradenie omeškaných
splátok zo dňa 22.11.2010; čo opätovne zdôrazňuje i v odvolaní.

9. V súdenej veci je nepochybné, že vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými bol/
je vzťahom spotrebiteľským. V zmysle § 53 ods. 9 Obč. zák. (citovaného v napadnutom rozsudku) je
obligatórnou a kumulatívnou podmienkou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti plnenia zo spotrebiteľskej
zmluvy povinnosť veriteľa (v prejednávanom prípade právneho predchodcu

žalobcu) upozorniť dlžníka (žalovaných) na uplatnenie tohto práva. Dotknutá písomnosť z 22.11.2010
takéto upozornenie neobsahuje, z ktorého titulu je nutné uzavrieť, že na základe nej - pre rozpor so
zákonom (§ 39 Obč. zák.) - nemohlo dôjsť k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti predmetného
úveru veriteľom. Nadväzne nemôže byť platné ani postúpenie uplatňovanej pohľadávky zo Slovenskej
sporiteľne, a.s., na žalobcu, čo znamená, že tento nie je v súdenej veci subjektom aktívne vecne

legitimovaným.

10. Pokiaľ písomnosť z 22.11.2010 nespĺňala podmienky pre platné využitie oprávnenia veriteľa
vyhlásiť mimoriadnu/predčasnú splatnosť celého úveru, je bezpredmetné zaoberať sa súvislosťami jej
doručovania. Ani eventuálne preukázanie bezprostredného prevzatia/ doručenia písomnosti žalovanými

(čo v súdenej veci rozhodne preukázané nebolo) by totiž na závere o neplatnosti zosplatnenia nemohlo
nič zmeniť. Rovnako je bezpredmetné bližšie sa zaoberať okolnosťami postúpenia pohľadávky na
žalobcu (vrátane splnenia podmienky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách), keďže z dôvodu
neplatného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti postupovaná pohľadávka v tvrdenom (a v prebiehajúcom
spore uplatňovanom) rozsahu fakticky neexistuje.

11. Je potrebné zdôrazniť, že odvolací súd je viazaný nielen rozsahom, ale aj konkrétnymi dôvodmi
odvolania, ktoré odvolateľ vymedzí v zákonom stanovenej lehote na podanie tohto opravného
prostriedku. Žalobca okrem zdôraznenia písomnosti z 22.11.2010, od ktorej sa malo odvíjať vyhláseniemimoriadnej splatnosti úveru a neskoršie postúpenie takejto zosplatnenej pohľadávky, nevymedzil
žiadne ďalšie odvolacie námietky. Keďže dotknutá námietka bolo neopodstatnená a neboli zistené ani
nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods.

2 CSP), napadnutý rozsudok v meritórnej časti potvrdil.

12. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním bezprostredne nenapadnutý, ale od
meritórneho rozhodnutia závislý (§ 379 písm. a/ CSP), výrok o trovách prvoinštančného konania. Nad
bezprostredný rámec odvolania (definovaný okrem iného aj konkrétnymi odvolacími dôvodmi) dodáva,

že okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore.

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalobca nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto majú žalovaní voči
nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%.

14. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.