Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. júl 2017

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 12C/26/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6917209666
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Žilková
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2017:6917209666.1

Uznesenie

Okresný súd Rimavská Sobota vo veci žalobcu Okresné stavebné bytové družstvo v Rimavskej sobote
so sídlom v Rimavskej Sobote, Okružná 50, IČO 00 173 916, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Erika
Simanová,s.r.o.sosídlomvRožňave,Edelényska2027/3,IČO47258853protižalovanémuSlovenská
sporiteľňa, a. s. so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, IČO 00 151 653 o nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zdržať sa pokračovania vo výkone záložného práva predajom nehnuteľností,
nachádzajúcich sa v A. E. U. Z.. C. R. Č.. XXXX/X, evidovaných na Okresnom úrade, Katastrálnom
odbore A. E. pre Okres A. E., Obec A. E., kat. úz. F. na Liste vlastníctva č. XXX, bytový dom súp. č.
XXXX na parcele XXX/XX, vchod X, X. D., R. Č. XX v celosti, podiel priestoru na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXXX D. R. XX a na Liste vlastníctva č. XXXX, parcela C KN
XXX/XX zastavané plochy a nádvoria s výmerou 1322 m2 v spoluvlastníckom podiele XXXX/XXXXXX

pod B XX, ktorých vlastníčkou je C. W. rod. I., U.. XX. XX. XXXX, R. A. E., C. R. XXXX/X.

II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Podaním doručeným Okresnému súdu Rimavská Sobota dňa 24. 07. 2017 sa žalobca domáha
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa pokračovania

vo výkone záložného práva predajom nehnuteľností ako sú uvedené vo výroku ad I tohto uznesenia.

2. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že podľa zmluvy o výkone
správy je správcom bytového domu, v ktorom sa nachádza byt č. XX vo vlastníctve C. W.. Podľa ust. §
15 zákona č. 182/1993 Z. z. na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich
sa domu vzniklo zo zákona k uvedenému bytu dlžníka zákonné záložné právo v prospech ostatných

vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktoré je zapísané v katastri nehnuteľností v časti "C" Ťarchy
ako prvé v poradí záznamom Q. XXX/XXXX, D.. XXX/XXXX. Zmluvné záložné právo žalovaného je
zapísané na LV XXX, XXXX ako druhé v poradí a vzniklo vkladom do KN rozhodnutím V XXXX/XXXX
dňa 28.12.2012, pol. XXX/XXXX. Žalobca ako prednostný záložný veriteľ (ktorý eviduje voči dlžníkovi
splatnú pohľadávku, a to nedoplatok na úhradách za plnenie poskytované s užívaním predmetného
bytu za obdobie od 01. 11. 2009 do 19. 07. 2017 v celkovej výške 2.674,97 eur istiny) pristúpil k

výkonu záložného práva predajom bytu na dobrovoľnej dražbe dražobníkom Profesionálna dražobná
spoločnosť, s.r.o.

3.Dňa 17. 07. 2017 mu bolo doručené oznámenie o dobrovoľnej dražbe dražobníka DUPOS dražobná,
spol. s r. o. Trnava v prospech navrhovateľa dražby -žalovaného s termínom 17. 08. 2017, predmetom
ktorej je dotknutá nehnuteľnosť na LV XXX, XXXX, kat. úz. F..4.Žalobca vychádzajúc z opísaného skutkového stavu a s poukazom na ust. § 151ma ods. 1, 2 a
9 Občianskeho zákonníka má ta to, že vlastníci bytov a nebytových priestorov predmetného bytového
domu zastúpeného (na základe zmluvy o výkone správy uzavretej v zmysle § 8, 8a a nasl. zákona č.

182/1993 Z. z.) sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred žalovaným, a preto
postup žalovaného je v rozpore s ustanovením § 151ma Občianskeho zákonníka.

5.Naliehavosť právneho záujmu na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodná tým, že
pokračovaním žalovaného vo výkone zmluvného záložného práva výkon záložného práva vlastníkov

bytov bude vážne ohrozený až zmarený, hoci v skutočnosti majú postavenie prednostných záložných
veriteľov.

6.Predtým, ako súd pristúpil k posúdeniu samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
považuje za podstatné určiť poradie (postavenie) dotknutých záložných veriteľov - žalobcu a
žalovaného:

7.V zmysle § 15 odsek 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o vlastníctve bytov") na zabezpečenie pohľadávok
vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu
a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo

nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome vzniká zo
zákona k bytu, alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo v prospech spoločenstva. Ak sa
spoločenstvo nezriaďuje, vzniká zo zákona záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a
nebytových priestorov. Vznik a zánik záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností na základe
rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Návrh na zápis podáva predseda alebo

správca.

8.Podľa ust. § 151e ods. 2 Obč. zák., záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom
vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

9.Podľa § 151k odsek 1 Obč. zák. ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, na ich uspokojenie je
rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných práv počítané odo dňa ich najskoršej registrácie,
alebo od dňa ich registrácie v osobitnom registri.

10.Skúmajúc poradie záložných veriteľov sa súd oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného

opatrenia, s výkazom nedoplatkov k predmetnému bytu za obdobie od 01. 01. 2008 do 01. 07. 2017 a
s výpisom z listov vlastníctva č. XXX K. XXXX kat. územia F..

11.V zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov sú zabezpečené pohľadávky vzniknuté
z právnych úkonov vlastníka bytu alebo nebytového priestoru, ktoré sa týkajú domu, spoločných

častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu a zastavaného a priľahlého pozemku a z právnych
úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru. Zabezpečenie sa vzťahuje najmä na pohľadávky
finančného charakteru, ktoré vznikli povinnosťou úhrad na prevádzku opravy a údržbu spoločných častí,
spoločných zariadení a príslušenstva domu a pozemku, alebo platieb za dodávku služieb súvisiacich
s užívaním bytu a nebytového priestoru ako aj náhrad škôd, ktoré spôsobil vlastník bytu a nebytového

priestoru alebo osoby užívajúce byt. Účelom zakotvenia záložného práva priamo v zákone bolo jednak
pôsobiť prevenčne na vlastníkov bytov a nebytových priestorov s cieľom riadneho a včasného plnenia si
zákonných a zmluvných povinností a jednak ochrana ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov
voči neplneniu si povinností jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome, prípadne
ďalších osôb užívajúcich byt alebo nebytový priestor. Samotné zabezpečenie pohľadávky záložným

právom spočíva v tom, že ak si dlžník, ktorý je vždy konkrétny vlastník bytu alebo nebytového priestoru
v dome nesplní svoju platobnú povinnosť riadne a včas, má spoločenstvo alebo ostatní vlastníci bytov a
nebytových priestorov v bytovom dome ako záložní veritelia právo domáhať sa uspokojenia pohľadávky
zo zálohu. Keďže zabezpečenie vyplýva priamo zo zákona, na vznik záložného práva už nie je potrebný
akýkoľvek ich právny úkon. V praxi to znamená, že dotknutí vlastníci bytov a nebytových priestorov

sa môžu domáhať úhrady vzniknutých nedoplatkov nedisciplinované vlastníka neplatiča výkonom
záložného práva predajom bytu alebo nebytového priestoru na dražbe. Otázka o časovom momente,
kedy skutočne vznikne záložné právo podľa § 15 ods. 1 je dôležitá, najmä pri realizácii záložného práva
v prípade, ak na zálohu viazne okrem zákonného záložného práva aj iné záložné právo zriadené vprospech ďalšieho záložného veriteľa, prípadne veriteľov. Čiže na každom zálohu môže vzniknúť aj viac
záložných práv a súčasná platná právna úprava už dôsledne trvá na uplatnení zásady prior tempore
potior iure a neustanovuje nijakú výnimku určenú zákonom. Táto zásada je explicitne vyjadrená v § 151k

ods. 1 Obč. zák. (ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, na ich uspokojenie je rozhodujúce poradie
ich registrácie v registri záložných práv počítané odo dňa ich najskoršej registrácie alebo odo dňa ich
registrácie v osobitnom registri).Vzniká však otázka, či vzhľadom na svoju povahu zákonné záložné
právo má prednostné postavenie pri konkurencii viacerých záložných práv v zmysle ust. § 151k ods. 1
Obč. zák.. Pre poradie záložných práv je rozhodujúci čas ich registrácie, t. zn. v danom prípade zápisu v

katastri nehnuteľnosti. V praxi sa však stáva, že nie vždy býva na výpisoch z katastra nehnuteľností ku
konkrétnemubytualebonebytovémupriestoruvčasti"C"listuvlastníctvauvedenáakoťarchaformulácia
"záložné právo podľa ust. § 15 zák. č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov". Keďže tento zápis
má len deklaratórny charakter a nie vždy je táto skutočnosť uvedená na príslušnom liste vlastníctva,
každý ďalší záložný veriteľ musí byť uzrozumený, že aj keď by jeho záložné právo bolo zapísané na liste
vlastníctva ako prvé v poradí, vzhľadom na záložné právo vznikajúce priamo zo zákona podľa § 15 ods. 1

zákona o vlastníctve bytov, by právo prednosti malo práve zákonné záložné právo v prospech ostatných
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Rozhodujúce by však malo byť, či v čase realizácie
záložného práva ďalším záložným veriteľom, napr. bankou, existuje voči dlžníkovi neplatičovi reálne
splatná pohľadávka v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Aj napriek
tomu, že vznik zákonného záložného práva nie je podmienený zápisom do katastra nehnuteľností, na

jeho aktivovanie sa vyžaduje vždy existencia konkrétnej pohľadávky, čiže v prípade, ak pohľadávka
ďalšieho záložného veriteľa zapísaného na príslušnom liste vlastníctva v katastri ako prvého, resp.
jediného v poradí, nie je riadne a včas splnená, môže si tento záložný veriteľ uplatniť svoje práva,
vyplývajúce zo záložného práva bez obmedzení, ktoré ustanovuje § 151ma Obč. zák. Predpokladom
na vznik každého záložného práva je predovšetkým existencia konkrétnej pohľadávky, ktorá v čase

realizácie záložného práva iným záložným veriteľom nemusí existovať. Ak by napr. dlžník vlastník bytu
plnil všetky úhrady spojené s užívaním bytu, ale nesplácal by úver poskytnutý bankou, výkon záložného
práva bankou ako prednostným záložným veriteľom, zapísaným v katastri nehnuteľností by bol možný
bezobmedzenístanovenýchv§151maObč.zák.Nadruhejstranevšaktrebapoznamenať,ževpraxiby
bolo vhodné, aby si túto skutočnosť existenciu, či neexistenciu pohľadávok vlastníkov bytu a nebytového

priestoru voči ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov v zmysle ust. § 15 zákona o vlastníctve
bytov každý záložný veriteľ in conkreto vždy pred realizáciou svojho záložného práva preveril priamo u
správcu alebo spoločenstva vlastníkov, aby sa vyhol prípadným rizikám a ich námietkam v budúcnosti.
Okrem iného by tak mal každý záložný veriteľ postupovať aj s poukazom na generálnu prevenčnú
povinnosť, predchádzať škodám zakotvenú v ust. § 415 Obč. zák. Z toho dôvodu, by mal takýto záložný

veriteľ minimálne informovať predsedu spoločenstva správcu bytového domu o zamýšľanom výkone
svojho záložného práva predajom bytu alebo nebytového priestoru. V záujme právnej istoty všetkých
účastníkovprávnychvzťahov,ktorévznikajúvsúvislostisozabezpečovanímpohľadávokzaloženímbytu
alebo nebytového priestoru by však naproti tomu mali správca alebo spoločenstvo vlastníkov vždy podať
návrh na vykonanie záznamu záložného práva do katastra nehnuteľností v prípade, ak skutočne vznikne

akákoľvek splatná pohľadávka voči konkrétnemu vlastníkovi bytu a nebytového priestoru. V záujme
právnej istoty by malo na každom liste vlastníctva k bytu alebo nebytovému priestoru byť uvedené
predmetné záložné právo vznikajúce podľa § 15 zákona o vlastníctve bytov aj napriek tomu, že už v čase
realizácie záložného práva iným záložným veriteľom nemusí reálne existovať aj splatná pohľadávka v
prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Keďže toto záložné právo vzniká

priamo zo zákona a zabezpečuje aj všetky pohľadávky, ktoré vzniknú v budúcnosti, bol by takýto postup
nepochybne so zákonom i na prospech ostatných záložných veriteľov a tretích osôb.

12.Z doteraz vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca má voči dlžníkovi - C. W. pohľadávku, ktorá
vznikla podľa § 10 odsek 1 zákona o vlastníctve bytov (vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú

povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky
mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po
vkladevlastníckehoprávadokatastranehnuteľností),keďvlastníkbytuC.W.nehradilariadnepreddavky
na úhrady spojené s užívaním bytu a príspevky do fondu prevádzky, údržby a opráv, pričom prvýkrát
nehradila riadne a včas za obdobie november 2009. Neuhradená pohľadávka od 01. 11. 2009 do 01.

07. 2017 tak je vo výške 2.674,97 eur. Z uvedeného je zrejmé ,že pohľadávka žalobcu voči vlastníkovi
bytu prvýkrát vznikla už 25.11.2009 ( v tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie Čl. V bod 2.
Zmluvy o výkone správy č. 045). Z listu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam súd ďalej zistil, že
v prospech žalobcu bolo zákonné záložného práva zapísané (pod Z XXX/XXXX) -XXX/XXXX v roku2003 a v prospech žalovaného bol vklad záložného práva ( podľa zmluvy V XXXX/XXXX) povolený dňa
28.12.2012 -XXX/XXXX.

13.Predpokladomnavznikkaždéhozáložnéhoprávajepredovšetkýmexistenciakonkrétnejpohľadávky,
ktorá v čase realizácie záložného práva musí existovať. V tomto konkrétnom prípade z vykonaného
dokazovania vyplýva, že zákonné záložné právo žalobcu, podľa § 15 odsek 1 zákona o vlastníctve bytov
mohlo byť realizované prvýkrát už pred vznikom pohľadávky žalovaného voči neplatičovi, vlastníkovi
bytu, ako aj samotnou registráciou záložného práva žalovaného.

14.Keďže v prospech žalobcu ako zákonného záložného veriteľa prvýkrát pohľadávka voči vlastníkovi
bytu vznikla už v novembri 2009, teda pred vznikom záložného práva v prospech žalovaného, ktoré
vzniklo až 28. 12. 2012, súd preto dospel k záveru, že zákonné záložné právo žalobcu je v poradí
rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv prvé.

15.Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len "C. s. p.") pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16.Podľa § 324 ods. 3 C. s. p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

17.Podľa § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18.Podľa § 325 ods. 2 c/,d/ C .s. p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala

s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,

19.Podľa § 328 ods. 1 C. s. p, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

20.Podľa § 329 ods. 1 C. s. p, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

21.Podľa § 331 ods. 1 vety prvej C .s. p. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd
ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené.

22.Podľa § 330 ods. 1 C. s. p. súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

23.Neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná (neodkladná) úprava
pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej i keď len dočasnej

úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Z uvedeného charakteru neodkladného
opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktorú sú potrebné pre
vydaniekonečnéhorozhodnutiaapriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovený
na dokazovanie. Pri vydávaní neodkladného opatrenia sa dokazovanie v zásade nevykonáva, ale sa
len osvedčuje skutkový a právny stav, ktorý vyplýva z návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Súd

teda pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia len osvedčuje skutočnosti vyplývajúce z
návrhu a skúma, či zo skutkového a právneho stavu vyplýva potreba dočasnej (neodkladnej) úpravy
pomerov účastníkov. Tieto skutočnosti musí mať súd osvedčené z návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vzhľadom na to, že súd môže vydať rozhodnutie o neodkladnom opatrení aj bez výsluchu
účastníkov konania. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň zákonné skutočnosti potrebné pre záver o

pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

24.Podľa ust. § 151ma ods. 2 Obč. zák . záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo môže predať záloh
najskôrpouplynutílehoty30dníododňaoznámeniaozačatívýkonuzáložnéhoprávavšetkýmzáložným
veriteľom podľa odseku 1.

25.Podľa ust. § 151ma ods. 9 druhej vety Obč. zák. ak prednostný záložný veriteľ alebo iný
záložný veriteľ, ktorý je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložného práva pred záložným
veriteľom vykonávajúcim záložné právo, oznámi začatie výkonu záložného práva záložnému veriteľovivykonávajúcemu záložné právo pred uplynutím lehoty podľa odseku 2, nemôže záložný veriteľ
vykonávajúci záložné právo pokračovať vo výkone záložného práva.

26. Skúmajúc, či sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sa súd oboznámil s
výpisom z LV č. XXX K. XXXX pre katastrálne územie F., so Zmluvou o výkone správy č. 045 uzavretou
medzi žalobcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu Z.. C.. R. E..Č.. XXXX
H. A. E., s prehľadom - výkazom nedoplatkov vlastníka predmetného bytu, so Zmluvou o vykonaní
dobrovoľnej dražby zo dňa 16. 01. 2017 uzavretou medzi dražobnou spoločnosťou - Profesionálna

dražobnáspoločnosť,s.r.o.ažalobcom,soznámenímdražobníka-Profesionálnadražobnáspoločnosť,
s. r. o. o začatí výkonu záložného práva adresovaným vlastníčke bytu, s oznámením dražobníka -
DUPOS dražobná spol. s r. o. o dobrovoľnej dražbe adresovaným žalobcovi, s oznámením žalobcu
- vyžiadania stanoviska zo dňa 18. 01. 2017 adresovaným žalovanému, s oznámením prednostného
práva žalovaného zo dňa 15. 02. 2017 adresovaným žalobcovi a dražobníkovi - DUPOS dražobná spol.
s r.o.

27. Z predložených dôkazov je zrejmé, že žalovaný začal z výkonom záložného práva formou
dobrovoľnej dražby, pričom neakceptoval záložné právo ostatných vlastníkov bytov a nebytových
priestorov ako prednostné záložné právo a nesplnil ani povinnosti podľa § 151ma ods. 1 a 2 Obč.
zák. (oznámenie o začatí výkonu záložného práva). Týmto svojim konaním porušil cit. ustanovenia

Občianskeho zákonníka, čo môže vyvolať bezprostredné ohrozenie až zmarenie výkonu práva
vlastníkov bytov a súd preto dospel k záveru, že týmto je daná naliehavá potreba poskytnutia predbežnej
ochrany spôsobom uloženia zákazu pokračovať vo výkone zmluvného záložného práva žalovaného.

28.V zmysle zákonných ustanovení súd poukazuje na to, že predpokladom prípustnosti a dôvodnosti

neodkladného opatrenia je:
- tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu;
-potrebná úprava právnych vzťahov medzi účastníkmi (žalobca musí osvedčiť, že vzťah medzi
účastníkmi konania vyžaduje úpravu pomerov, pričom úprava musí byť naliehavá, potrebná a
nevyhnutná);

- vydaním neodkladného opatrenia sa medzi účastníkmi konania nesmie vytvoriť nenapraviteľný stav;
- účinky neodkladného opatrenia nesmú neprimerane zasahovať do právnych vzťahov účastníkov
konania.

29.Súd sa pri posudzovaní podaného návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, podaného podľa §

324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými dôvodmi, ktoré v
návrhužalobcauviedolakopodkladsvojhonávrhunavydanieneodkladnéhoopatreniaaztohtodôvodu,
nakoľko boli splnené aj ostatné zákonné podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia, návrhu v plnom
rozsahu vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. V návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca tvrdil tak významné skutočnosti, ktoré odôvodňujú záver

o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia za účelom úpravy pomerov.

30.Súd podľa § 330 ods. 1 C. s. p. neurčil, že by neodkladné opatrenie trvalo len po určený čas, pretože
v prípade, že toto uznesenie nadobudne právoplatnosť a dôjde k dražbe predmetných nehnuteľností
v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu, vlastníkom nehnuteľností už

nebude C. W., a preto už ani reálne by neprichádzalo v úvahu pokračovanie vo výkone záložného práva
žalovaného predajom predmetných nehnuteľností menovanej.

31.O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C. s. p. a priznal žalobcovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania.

32. Súd na záver uvádza, že aj napriek tomu, že na majetok dlžníčky - vlastníka nehnuteľnosti (ktorý
je predmetom dobrovoľnej dražby) bol dňa 13. 07. 2017 vyhlásený konkurz sa touto skutočnosťou
nezaoberal, nakoľko žiaden zo zabezpečených veriteľov sa do konkurzu ( v zmysle ust. § 167g ods. 2
vety tretej zák. č. 7/2005 Z. z.) neprihlásil, a preto súd uvedenú skutočnosť považoval v danom štádiu

konania za irelevantnú.
Súd sa pri posudzovaní podaného návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, podaného podľa §
324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými dôvodmi, ktoré v
návrhužalobcauviedolakopodkladsvojhonávrhunavydanieneodkladnéhoopatreniaaztohtodôvodu,nakoľko boli splnené aj ostatné zákonné podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia, návrhu v plnom
rozsahu vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. V návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca tvrdil tak významné skutočnosti, ktoré odôvodňujú záver

o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia za účelom úpravy pomerov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Rimavská Sobota písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané) uviesť spisovú značku tohto konania, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdpoprávoplatnostitohtouzneseniasamostatnýmuznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Ak žalovaný nesplní uloženú mu povinnosť, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
Exekučného poriadku.

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné jeho doručením (§ 332 ods. 1 C. s. p.)