Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. december 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/136/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114220204
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114220204.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.EvyŠofrankovejačlenieksenátu

JUDr.AntóniiKandravejaJUDr.EliškyWagshalovejvprávnejvecižalobcu:EOSKSISlovensko,s.r.o.so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným: 1. G. Q., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom W., M. XXX/X, XXX XX W., 2. J. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, XXX XX X., za
účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných: Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so
sídlom Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828, právne zastúpeného: JUDr. Igor Šafranko,
advokát so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, v konaní o zaplatenie 6 484.91 Eur s prísl., o

odvolaní žalobcu a vedľajšieho účastníka na strane žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Prešov
zo dňa 06. 04. 2016, č. k. 7C/284/2014-161 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a
žalovanými v 1.a 2.rade.

Zrušuje rozsudok vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom a v rozsahu
zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu,

ktorou sa domáhal zaplatenia nesplatenej časti úveru, ktorý bol poskytnutý žalovaným zo strany jeho
právneho predchodcu. Predmetná pohľadávka mu bola postúpená zmluvou o postúpení pohľadávky.
Dôvodom pre zamietnutie žaloby bola skutočnosť, že postúpenie pohľadávky bolo v rozpore s ust. § 92
ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, pričom nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky, ktorej
splatnosť už nastala, čím nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v predmetnom konaní. Žalobca
síce na základe výzvy súdu predložil doklad datovaný dňa 18. 03. 2009, ktorý je adresovaný žalovanej v
1.rade ako dlžníčke, z ktorého by vyplývalo, že vzhľadom na výšku pohľadávky tam uvedenej, žalovaná

v 1.rade meškala so splácaním splátok úveru viac ako 90 dní, avšak žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal skutočnosť, že táto výzva bola vôbec odoslaná a už vôbec nepreukázal, aby výzva bola
žalovanej doručená. Z tohto dôvodu možno konštatovať, že nebola splnená podmienka doručenia
písomnej výzvy dlžníkovi, ktorá v zmysle citovaného zákona musí predchádzať úkonom banky. V
súvislosti so samostatnou výzvou adresovanou žalovanej v 1.rade súd poukázal aj na časové súvislosti,
t. z., že výzva je zo dňa 18. 03. 2009, pričom pohľadávka bola postúpená až 27. 06. 2013. V tomto
ohľade má súd za to, že postúpenie pohľadávky má byť v určitej časovej súvislosti so samotnou výzvou,

avšak v danom prípade k postúpeniu pohľadávky došlo po viac ako 4 rokov odkedy mala byť výzva
žalovanej v 1.rade zaslaná. Podľa názoru súdu účelom citovaného ustanovenia je práve to, že pokiaľ aj
napriek výzve zo strany banky, ktorá musí byť dlžníkovi doručená nedôjde k zaplateniu dlhu, v takomto
prípade má v podstate bezprostredne nasledovať postúpenie pohľadávky a pokiaľ žalovaná v 1.radeako dlžníčka splátky úveru neuhrádzala, ani v následnom období cca 4 rokov, mala banka, teda právny
predchodca žalobcu opätovne pred postúpením pohľadávky doručiť dlžníkovi výzvu v zmysle ust. § 92
ods. 8 zákona o bankách. Z týchto dôvodov preto súd prvej inštancie žalobu zamietol.

2. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 1.a 2.rade súd rozhodol v zmysle
ust. § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že trovy konania úspešným žalovaným nepriznal, nakoľko im nevznikli.
Súd prvej inštancie nepriznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval na strane
úspešných žalovaných, a to z dôvodu, že súd z úradnej povinnosti skúma, okrem iného aj legitimáciu

účastníkov konania, pričom aj keď z vyjadrenia vedľajšieho účastníka vyplýva, že tento konal v záujme
žalovaných, jeho trovy neboli účelné a navyše vedľajší účastník, ktorý bol založený na ochranu práv
podľa osobitného predpisu by mal byť schopný poskytnúť žalovaným spotrebiteľom odbornú pomoc sám
bez toho, aby sa dal právne zastúpiť.

3. Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne

posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav. Poukázal, že v konaní predložil relevantné
oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky, ktoré zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka
na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby
skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Žalobca zastáva názor, že ust. § 92 ods. 8 zákona o
bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciu žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického

zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom je úprava výnimiek z bankového tajomstva a
nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach za splnenia ktorých
nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej správy bolo hlavným účelom
predmetného ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť
pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, žeby podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali

platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Z vyššie uvedeného vyplýva, že doručenie písomnej
výzve banky dlžníkovi v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné
postúpenie pohľadávky. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo
zákona o bankách. S nedoručením výzvy teda nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy
o postúpení pohľadávok, ale len sankcia vyplývajúca zo zákona o bankách, konkrétne zodpovednosť

banky v zmysle ust. § 50 ods. 1 zákona o bankách. Ďalej upriamil pozornosť na skutočnosť, že v súlade
s prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok bol žalovaný v 1.rade ku dňu postúpenia pohľadávky
v omeškaní po dobu 441 dní, teda súčet všetkých omeškaní žalovaného v 1.rade so splatením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. Vzhľadom k ust. § 92 ods. 8
zákona o bankách a s poukazom na to, že omeškanie žalovaného v 1.rade trvalo nepochybne viac

ako rok, odvolateľ tvrdí, že právny predchodca žalobcu by konal v súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona o
bankách (a teda by neporušil bankové tajomstvo), aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovanému
v 1.rade nezaslal. Vzhľadom k vyššie uvedenému žalobca zastáva názor, že mu vznikol nárok na úhradu
uplatnených splátok spolu s príslušným úrokom z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po
splatnosti každej splátky až do zaplatenia. Pokiaľ ide o otázku aktívnej legitimácie žalobcu, predmetnú

skutočnosť žalobca preukázal predloženými oznámeniami o postúpení pohľadávky, ako aj zmluvou o
postúpení pohľadávok spolu s príslušnou časťou prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Navrhol,
aby odvolací súd rozsudok zmenil, žalobe vyhovel, alternatívne navrhol rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si žalobca uplatnil voči žalovaným a vedľajšiemu účastníkovi
trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia.

4. Vedľajší účastník na strane žalovaných odvolaním napadol rozsudok vo výroku, ktorým súd rozhodol,
že náhradu trov vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva. Uviedol, že z napadnutého rozsudku nevyplýva,
podľa akého ustanovenia zákona súd rozhodol, keď vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov nepriznal.
V tomto smere je rozsudok v napadnutej časti nepreskúmateľný. Vedľajší účastník je toho názoru,

že zákonná povinnosť súdu prihliadať na oslabenie nároku v sporoch, kde je účastníkom spotrebiteľ,
nemá za cieľ vylúčiť ústavné právo spotrebiteľa a v tomto prípade združenia vystupujúceho v pozícií
vedľajšieho účastníka na podporu spotrebiteľa na právnu pomoc zo strany advokáta. Išlo by tak o
porušenie základného práva na právnu pomoc pred súdmi. K posúdeniu účelnosti trov právneho
zastúpenia poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 457/2014 z 15. 10. 2014. Zdôraznil, že

len preto, že vedľajší účastník je združením so špecifickým účelom existencie, nemal by mu súd upierať
právo nechať sa efektívne právne zastúpiť v konaní pred súdom. Je nutné odlíšiť odbornú pripravenosť
členov združenia v oblasti hmotnoprávnych ustanovení právnych predpisov od schopnosti dôsledného
postupu pred súdom podľa ustanovení procesných noriem. Žalobca je zastúpený advokátom a akby vedľajší účastník nebol zastúpený, žalobca by mal v spore faktickú prevahu. Nepriznaním trov
konania vedľajšiemu účastníkovi dochádza k podpore žalobcu v beztrestnom podávaní desaťtisícov
nedôvodnýchžalôbnasúdochSR.Navrholrozsudokvnapadnutomvýrokuzmeniťapriznaťvedľajšiemu

účastníkovi náhradu trov konania v plnej výške.

5. K podanému odvolaniu vedľajšieho účastníka sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok vo výroku
o trovách konania vedľajšieho účastníka potvrdiť. Uviedol, že združenie na ochranu spotrebiteľa
musí byť samé z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach

v spotrebiteľských veciach, keďže jeho účelom je okrem iného kolektívna ochrana spotrebiteľov,
zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícií
vedľajšieho účastníka. Žalobca nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka a zastáva
názor,žekonanímvedľajšiehoúčastníkavpodobejehoprávnehozastúpeniadochádzaknadbytočnému
navyšovaniu trov konania, nehospodárnosti konania, na ktorú skutočnosť súd prvej inštancie správne
prihliadol.

6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, pričom bol viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ako aj rozsahom odvolania v zmysle § 379 CSP.
Odvolacísúdpopreskúmaníodvolaniadospelkzáveru,žeodvolaniežalobcuniejedôvodnéaodvolanie
vedľajšieho účastníka je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a taktiež dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého
bolonepochybnezistené,žezmluvaosplátkovomúvereuzavretámedziprávnympredchodcomžalobcu
(Slovenská sporiteľňa, a. s., ďalej len „banka“) a žalovanou v 1.rade ako dlžníčkou bola uzavretá dňa
03. 02. 2005. Následne bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a bankou

dňa 27. 06. 2013 a dňa 09. 07. 2013 oznámila banka žalovanej v 1.rade ako dlžníčke a žalovanej
v 2.rade ako ručiteľke postúpenie pohľadávky. Mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil žalobca (uvedenú
skutočnosť tvrdí samotný žalobca v návrhu na začatie konania, č. l. 1 spisu), ktorý však ako vyplýva
z obsahu spisu nie je subjektom autorizácie činnosti, ktorá podlieha bankovému povoleniu a zároveň
dohľadu Národnej banky Slovenska. V tejto súvislosti k odvolacej námietke žalobcu je potrebné uviesť,

že v danom prípade sa jedná o záväzkový vzťah, na ktorý sa aplikuje zákon o bankách bez ohľadu
na to, či žalovaní sú spotrebiteľmi alebo nie. Predmetný vzťah vznikol z bankového úveru, ktorý je
regulovaný špeciálnou právnou úpravou, a to zákonom o bankách, pričom citovaný zákon hovorí o
možnosti postúpenia pohľadávky zodpovedajúcej peňažnému záväzku klienta. V danom prípade nie
je rozhodujúce to, či klientom je spotrebiteľ alebo nie. Klientom banky je akákoľvek osoba, teda aj

osoba spotrebiteľa. V danom prípade však nie je nutné riešiť to, či má byť použitá úprava zákona o
spotrebiteľských úveroch alebo nie, nakoľko dôvodom pre zamietnutie žaloby bolo nesplnenie povinnosti
v zmysle zákona o bankách. Žalobca nepochybne sám vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru (11. 08.
2013), pričom nepreukázal to, že disponuje takýmto povolením, na základe ktorého by mohol vykonávať
správu nezosplatených úverov poskytovaných bankami. Z ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva,

že predmetom postúpenia sú len pohľadávky zo strany banky, resp. ich časť, ktoré sú už splatné. Banka
mala oprávnenie postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu
napriek písomnej výzve v omeškaní, v tomto prípade však k takémuto postupu nedošlo. Z vykonaného
dokazovania nevyplýva a žalobca to nepreukázal, že došlo k doručeniu písomnej výzvy po tom, čo
klient banky bol nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní, čo je zákonným predpokladom pre platné

postúpenie pohľadávky banky, ktorá v čase postúpenia týchto pohľadávok nevyhlásila ich mimoriadnu
splatnosť a toto oprávnenie nepochybne žalobcovi neprináleží. Pokiaľ došlo k situácii, keď banka úver
nezosplatnila, naopak k tomu pristúpil až žalobca, potom nedošlo k postúpeniu zosplatnenej pohľadávky,
ale k postúpeniu zmluvy o úvere, čo je v rozpore s ustanovením zákona o bankách ohľadom možnosti
postúpenia bankových pohľadávok. Z tohto dôvodu nepochybne je dôvodný právny záver súdu prvej

inštancie, že v konaní nebola preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu. Pokiaľ nebola vyhlásená
mimoriadna splatnosť úveru, resp. zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou zmluvy o úvere, úver nebol v
čase postúpenia splatný, splatným sa mohli stať do tej doby len jednotlivé splátky úveru so splatením,
ktorých boli žalovaný v omeškaní. Pokiaľ však došlo k postúpeniu pohľadávky z úveru v celom rozsahu
na žalobcu, postupoval postupca v rozpore s ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách,

nakoľko v čase postúpenia pohľadávky nebol splatný celý úver. Konečná splatnosť úveru nastala dňa
11. 08. 2013, pričom zmluva o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a bankou bola uzavretá už dňa
27. 06. 2013. Banka teda nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v
celostiinémusubjektu,apretojetakýtoprávnyúkonneplatný.Nažalobcunemohlabyťplatnepostúpenápohľadávka pozostávajúca z čiastkových nárokov, ktorých splatnosť nenastala, čím nie je daná aktívna
vecná legitimácia žalobcu v konaní.

8. Majúc na zreteli uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej a vo výroku o
trovách konania medzi žalobcom a žalovanými v 1.a 2.rade ako vecne správny potvrdil v zmysle ust.
§ 387 ods. 1 CSP.

9. Pokiaľ sa týka odvolania vedľajšieho účastníka odvolací súd dôvody uvádzané v odvolaní považuje

za dôvodné. Každý účastník sporu má právo byť právne zastúpený, pričom je zásadou občianskeho
súdneho konania, že v prípade neúspechu sporovej strany, táto je povinná niesť trovy konania úspešnej
strany. Niet dôvodu na výnimku z tejto zásady ani u právnických osôb, ktoré vstupujú do konania na
strane spotrebiteľa a ktoré sú právne zastúpené. Nepochybne úkony vykonané právnym zástupcom
vedľajšieho účastníka súviseli s ochranou spotrebiteľa, pričom aj žalobca bol právne zastúpený
advokátom, ktorý sa venuje zastupovaniu spoločnosti, ktoré vymáhajú pohľadávky. Z tohto dôvodu ani

konanievedľajšiehoúčastníkaniejevrozporesdobrýmimravmiKaždýúčastníkmáprávobyťzastúpený
advokátom, pričom nie je vylúčené, aby právnická osoba, ktorá zastupuje záujmy spotrebiteľov, bola
zastúpená advokátom, ktorý pokiaľ vykoná účelné úkony právnej služby nepochybne má právo na
náhradu trov konania.

10. Podľa ust. § 93 ods. 2 O. s. p. účinného do 31. 12. 2014, ako vedľajší účastník sa môže popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu.

11. Podľa ust. § 93 ods. 3 O. s. p. účinného v čase do 31. 12. 2014, do konania vstúpil buď z vlastného

podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti
vedľajšieho účastníka súd rozhoduje len na návrh..
12. Podľa ust.§ 93 ods. 4 O. s. p. účinného do 31. 12. 2014, v konaní má vedľajší účastník rovnaké
práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odpor.

13. Podľa ust. § 89 CSP, strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený
zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

14. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

15. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu vedľajší účastník vstúpil do konania dňa 14. 08. 2014
podľa ust. § 93 ods. 2 v znení účinnom do 31. 12. 2014. Podľa ust. § 93 ods. 4 O. s. p. má vedľajší
účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania koná iba sám za seba. Procesná aktivita
vedľajšieho účastníka súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva význam pri zvyšovaní kvality

života spotrebiteľov. Aj právnická osoba, predmetom činnosti ktorej je ochrana práv spotrebiteľov, má
právo na poskytnutie právnej ochrany, tiež judikatúra Súdneho dvora EÚ nevidí žiaden dôvod na
neposkytnutie právnej ochrany aj právnickej osobe. Súdny dvor EÚ v rozsudku vo veci C-279/09 uviedol,
že zásada účinnosti súdnej ochrany ako je stanovená v čl. 47 Charty základných práv EÚ sa má vykladať
v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc poskytnutá na základe

tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom.

16. Vo veci sa nedá stotožniť ani s argumentáciou súdu prvej inštancie o nadbytočnosti a
nehospodárnosti právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka len preto, lebo vedľajší účastník je
inštitúciou zriadenou na ochranu spotrebiteľa. Vedľajší účastník, podľa úpravy v Občianskom súdnom

poriadku, podľa ktorého súd prvej inštancie rozhodoval, mal v konaní rovnaké práva a povinnosti ako
účastník. Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. (ako aj Civilný sporový poriadok) umožňoval
každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže
byť i advokát. Žiadny právny predpis vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby účastník (strana) odborne
spôsobilý chrániť svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z

tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutý v súvislosti s právnym zastupovaním.

17. Odvolací súd poukazuje na to, že aj samotný žalobca ako právnická osoba sa pravidelne necháva
zastupovať advokátskou kanceláriou a taktiež si uplatňuje náhradu trov konania. Právo na zastúpenieadvokátom nie je možné uprieť, teda ani vedľajšiemu účastníkovi, t. j. ako právnickej osobe, ktorá do
konania vstúpi. Navyše s účinnosťou od 01. 01. 2012 za trovy konania sa považuje aj náhrada výdavkov
právnickej osobe, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu.

18. Záverom odvolací súd dodáva, že aktuálna právna úprava v Civilnom sporovom poriadku síce
inštitút vedľajšieho účastníctva nepozná, avšak občianske združenie vstúpilo do konania ako vedľajší
účastník v čase, keď mu to právna úprava umožňovala. Občianske združenie teda účinne vstúpilo do
konania, oprávnene sa konania zúčastnilo a účelne vynaložilo trovy, na ktorých náhradu mu vznikol

nárok. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj v súvislosti na zákaz retroaktivity a s ohľadom na právnu
istotu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o trovách
konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil mu vec
na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. c) CSP, § 389 ods. 2 CSP).

19. Úlohou súdu prvej inštancie bude preto opätovne rozhodnúť o trovách konania vo vzťahu medzi

žalobcom a vedľajším účastníkom v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu. Súd
prvej inštancie, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v novom rozhodnutí rozhodne aj
o trovách odvolacieho konania.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).