Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. marec 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/552/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115235241
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5115235241.2

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci žalobcu TELERVIS
PLUS a. s. so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpený JUDr.
Vratislav Šteffek, advokát, so sídlom : Nám. Martina Benku 6, Bratislava, proti žalovanej Q. B., nar.
XX.X.XXXX, trvale pobytom: J. O. XXX, o zaplatenie 1.053,38 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 673,38 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 %

ročne od 01.03.2014 do zaplatenia.

Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

Súd povoľuje žalovanej zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v splátkach vo výške 50,- € mesačne, splatných
vždy do posledného dňa každého kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom jún 2017 až do zaplatenia

celého dlhu s tým, že v prípade nezaplatenia jednej splátky v určenej výške a v určenom čase sa stane
splatným celý dlh.

Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 27,6 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 09.12.2015 domáhal, aby súd zaviazal

žalovanú na zaplatenie sumy 1.053,38 eur, úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.053,38
eur od 10.01.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 30.04.2013 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovanou ako s
dlžníkom zmluvu o úvere č. 320130880 na sumu 1.000,- eur za odplatu vo výške 380,- eur. Zmluvou
sa žalovaná zaviazala celkovú čiastku 1.380,- eur uhradiť v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3
mesačných splátkach po 5,- eur a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach po 136,50 eur. Prvá

splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy, každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná
30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa zmluvné
strany nedohodnú inak. Celkovo bolo uhradené 326,62 eur. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila
riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, žalobca jej oznámil stratu výhody splátok. V upomienke
zo dňa 03.09.2013 žalobca upozornil žalovanú na uplatnenie práva žiadať zaplatenie celej pohľadávky.

V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 25.02.2014 žalobca oznámil žalovanej, že celý dlh sa stal
splatným dňa 09.01.2014. Po zosplatnení záväzku bola uhradená ešte suma 180,- eur. Ku dňu podania
žaloby činí dlžná čiastka sumu 1.053,38 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu
s odplatou v celkovej sume 1.380,- eur a čiastkou vo výške 326,62 eur, ktorá bola žalovanou uhradená.
Z dlžnej sumy žiadal priznať úroky z omeškania.
3. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.4.Súdnariadilpojednávanie,naktorésastranynedostavili. Žalobcovibolopredvolanienapojednávanie
doručené do vlastných rúk,. z neúčasti na pojednávaní sa ospravedlnil podaním zo dňa 21.03.2017 a
súhlasil, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti. Žalovaná sa na pojednávanie dostavila.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a oboznámením sa s listinnými dokumentmi
nachádzajúcimi sa v spise, pričom žalovaná na pojednávaní požiadala o splátky vo výške 30,- - 50,- eur
mesačne, nakoľko je polovičný invalid s príjmom 149,- eur mesačne. Súdu bolo predložené rozhodnutie
Sociálnej poisťovne zo dňa 01.12.2016, podľa ktorého bol žalovanej zvýšený od 01.01.2017 invalidný
dôchodok na sumu 149,40 eur mesačne. Uviedla, že s manželom hospodári oddelene, má príjem len

titulom invalidného dôchodku, občas chodí na brigády. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil
nasledovný skutkový stav:

6. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca ako veriteľ prostredníctvom
obchodného zástupcu a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 30.04.2013 zmluvu označenú ako zmluva
o spotrebiteľskom úvere č. 320130880, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej

peňažnú sumu vo výške 1.000,- eur. Tento úver mal byť poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 %.
Za poskytnutie úveru si žalobca mohol účtovať odmenu vo výške 18 % (úrok a odmena spoločne
označovanéako„odplata“).Žalovaná svojímpodpisomnazmluvepotvrdilaprevzatieuvedenejpeňažnej
sumy, na základe čoho mal súd za preukázané, že žalovaná prevzala v deň uzavretia zmluvy, t. j. dňa
30.04.2013 uvedenú peňažnú čiastku (čl. I. zmluvy).

7. Žalovaná sa v zmluve zaviazala, že žalobcovi splatí istinu vo výške 1.000,- eur a odplatu vo výške
380,- eur, celkom sumu 1.380,- eur v 13 mesačných splátkach a to v prvých 3 mesačných splátkach
vo výške 5,- eur a v pravidelných rovnomerných 10 mesačných splátkach vo výške 136,50 eur so
splatnosťou prvej splátky na 10. deň po uzatvorení zmluvy, pričom každá ďalšia splátka až do úplného
zaplatenia mala byť splatná na 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky.

8. Ďalej sa účastníci zmluvy dohodli, že veriteľ je oprávnený žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej
sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednotlivej splátky, ak sa zmluvné strany
nedohodnú písomne inak. Priemerná RPMN v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z. z.
bola ku dňu podpisu zmluvy pri splatnosti úveru 13 mesiacov uvedená vo výške 47,29 %. (čl. II. zmluvy).
9. V čl. 1 Obchodných podmienok bolo ustanovené, že RPMN činí pri splatnosti úveru na 13 mesiacov

67,70 %.
10. Súd v ďalšom považoval za nesporné tvrdenie žalobcu, že žalovaná doposiaľ na daný záväzkovo-
právny vzťah uhradila sumu 326,62 eur.
11. Listom zo dňa 03.09.2013 označeným ako „Predžalobná upomienka“ žiadal žalobca žalovanú o
úhradu sumy vo výške 1.053,38 eur do 5 dní od obdržania výzvy s upozornením, že inak si uplatní svoje

právo a po uplynutí 15-dňovej lehoty v zmysle ust. § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka bude žiadať o
zaplatenie celej pohľadávky a budú voči žalovanej uplatnené aj všetky dojednané zmluvné sankcie.
12. Listom zo dňa 25.02.2014 označeným ako „Oznámenie o zosplatnení záväzku“ oznamoval žalobca
žalovanej, že záväzok vyplývajúci z uzavretej zmluvy o úvere č. 320130880 bol v súlade so zmluvnými
podmienkami zosplatnený ku dňu 09.01.2014 z dôvodu omeškania s jeho splácaním. Ďalej uviedol, že

istina, vrátane úroku a zmluvnej odmeny je zosplatnená v celkovej výške 1.319,38 eur.
13. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov na účely tohto zákona sa rozumie

a/ spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b/ veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostanenajmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné
spotrebiteľovi.
Podľa ods. 2, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho

zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1, zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov,
(1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní je v omeškaní.

Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z

omeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
14. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol právny
vzťah na základe vyššie uvedenej uzavretej zmluvy zo dňa 30.4.2013. Aj s poukazom na to, že zo
strany žalobcu išlo o činnosť v zmysle ust. § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka a zo strany žalovanej

nešlo o obdržanie peňažných prostriedkov na výkon jej zamestnania, povolania alebo podnikania,
pričom išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcom žalovanej, súd dospel k záveru,
že medzi účastníkmi zmluvy vznikol právny vzťah v zmysle príslušných ust. zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a rovnako v zmysle ust. § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka.

15. V konaní mal súd preukázané, že žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške
1.000,- eur, pričom prevzatie tejto sumy žalovaná potvrdila svojím podpisom na zmluve. Na druhej
strane žalovaná porušila svoj záväzok splácať spotrebiteľský úver v dohodnutých splátkach, pričom
celkovo uhradila len sumu vo výške 326,62 eur. Rozdiel v nesplatenej istine úveru tak predstavuje sumu
673,38eur, v ktorej časti súd žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel, nakoľko nebolo v konaní

preukázané, že by žalovaná zostávajúcu časť istiny úveru uhradila.
16. Dotknutá zmluva neobsahovala náležitosti podľa citovaných ust. § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č.
129/2010 Z. z. v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy.
17. V zmluve sa nikde nenachádza údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Ustanovenie
zmluvy, ktoré stanovovalo termíny jednotlivých splátok odpočtom počtu dní od uzavretia zmluvy a počet

splátok, nemožno podľa názoru súdu za konformné so zmyslom a účelom sledovaným takto zakotvenou
podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ musí pri danej
forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne
vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým dňom. Takýto údaj
však účastníkmi zmluvy uzavretá zmluva neobsahovala.

18. V ďalšom súd poukazuje na to, že sa v zmluve nikde nenachádza ani údaj podľa ust. § 9 ods. 2
písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o výške a počte splátok úrokov a iných poplatkov, ktoré mala žalovaná
zaplatiť.19. Pokiaľ ide o termíny splatnosti dojednaných splátok, táto je v zmluve dojednaná v čl. II, pričom v
tejto časti sa konštatuje, že prvá splátka je splatná na 10.deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia je
splatná na 30.deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. V ďalšej časti sa uvádza, že doporučený termín

úhrady splátok je 30. deň v mesiaci. Toto ustanovenie, pokiaľ ide o splatnosť splátok, je pre bežného
spotrebiteľa nezrozumiteľné a zmätočné, pretože nejednoznačne a zložito určuje termíny splatnosti
jednotlivých splátok, keďže na základe takéhoto ustanovenia je bežný spotrebiteľ odkázaný sám si
vypočítavať splatnosti jednotlivých splátok. Čím zložitejšie je ustanovená splatnosť každej jednej splátky,
tým vyššie je riziko, že dlžník nebude splátky splácať včas, naviac, keď zákon vyslovene vyžaduje, aby

boli určito a presne vymedzené jednotlivé termíny splatnosti splátok. Preto súd vyvodil, že na túto časť
zmluvy nemožno prihliadať.
20. V zmluve sa uvádza ďalej iba toľko, že žalovaná sa zaväzuje splatiť úver v 13 mesačných splátkach,
a to v prvých 3 splátkach vo výške po 5,- eur, resp. ďalších 10 splátkach vo výške po 136,50 eur. Zmluva
o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. Nemôže tak byť žiadnej pochybnosti o tom, že povinnými náležitosťami

zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy bolo tiež uvedenie výšky,
počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami
spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana) potom zodpovedá len
taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami
„výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek

spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom
a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva
neobsahujúca aj vyčíslenie toho, aká časť každej splátky pripadá na istinu, aká na úroky a na prípadné
poplatky (u každej takejto čiastkovej položky osobitne). Nemôže preto stačiť, ak je v zmluve uvedená len
celková výška splátky pozostávajúca z istiny, úrokov a poplatkov, prípadne odmeny. V splátke by mala

byť oddelene uvedená výška splátky istiny, výška splátky úroku a výška splátky poplatkov, resp. iných
nárokov. Podľa zistenia súdu to však v danom prípade tak nebolo a požiadavka na presnosť vyžadovaná
uvedeným ustanovením splnená preto nie je. Uvedenie časti, ktorá z každej splátky pripadá na splatenie
vyčerpanej istiny, na splatenie úrokov a splatenie prípadných poplatkov, je podľa súdu potrebné i preto,
aby veriteľ nemal možnosť celú zaplatenú splátku použiť iba na úhradu úrokov (prípadne poplatkov).

Len vtedy, pokiaľ je v zmluve presne vymedzené, aká časť splátky sa použije na úhradu istiny a aká
časť na úhradu príslušenstva, je vylúčené, aby vznikli pochybnosti o tom, ako mali byť splátky splatené
dlžníkom započítavané na úhradu dlžného úveru s príslušenstvom.

21.Súd tiež poukazuje, že na prednej časti zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedená priemerná

RPNM písaným písmom, rovnako ako aj výška úveru a iné. Aj čo sa týka písma ručne písaného, je toto
väčšie a tieto údaje sú teda výraznejšie, ako je uvedená predtlačená (nie priemerná) RPNM na rube
zmluvy. Táto je teda „skrytá“ v Obchodných podmienkach, teda neuvedená dostatočným spôsobom,
spôsobom dostatočným na úplné informovanie spotrebiteľa, ktorý má právo si porovnať priemernú
RPMN a RPMN vyplývajúcu zo zmluvy za účelom svojho rozhodnutia, či využije služby žalobcu alebo

iného poskytovateľa úverov. Tiež riadkovanie obchodných podmienok je hustejšie, ako samotná zmluva,
teda menej prehľadné. Týmto spôsobom - postupom žalobcu je spotrebiteľ zavádzaný, nedostatočne
informovaný. Preto uvedenie RPMN súd považoval za nedostatočné, a preto na túto povinnú náležitosť
podľa § 9 ods. 2 písm. j/ cit. zákona nemožno prihliadať.

22. Uvedené nedostatky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere zákon č. 129/2010 Z.z. v ustanovení
§ 11 ods. 1, písm. b/ sankcionuje tým, že takýto spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Z uvedených dôvodov súd žalobu v časti prevyšujúcej sumu 673,38 eur uplatňovanej
titulom úroku a odmeny za poskytnutie úveru zamietol. Pre úplnosť, čo sa týka právneho posúdenia,
súd uvádza, že nemohol vec posúdiť vo svetle rozsudku Súdneho dvora EÚ C -42/15 z 09.11.2016,

ktorý sa týkal výkladu smernice 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a v
zmysle ktorého nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom
na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou
identifikovať dátumy týchto splátok ( s uvedeným názorom celkom zrejme súvisí potreba ne/uvedenia
dátumu konečnej splatnosti úveru, ktorá je vlastne splatnosťou poslednej splátky úveru) a podľa ktorého

sa nevyžaduje rozčlenenie splátok v podobe amortizačnej tabuľky na istiny, úroky a poplatky. Pri
konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu (ktorý konflikt zrejme vyplýva z obsahu tohto
rozhodnutia ako konflikt medzi uvedenou smernicou a zákonom č. 129/2010 Z.z. prijatým za účelom
implementácie tejto smernice v SR), musí vnútroštátny súd v prvom rade skúmať, či môže smernicipriznať priamy účinok (možnosť smernicu aplikovať priamo a bezprostredne na prípad, ktorý súd rieši).
Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátny
súd musí skúmať, či môže smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môže zákon č. 129/2010

Z.z. vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice (eurokonformný výklad zákona) však nie
je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, pretože by sa jednalo
o výklad contra legem a rovnako tak eurokonformným výkladom nemožno porušiť ústavný princíp
právnej istoty. To znamená, že pokiaľ aj zo smernice vyplýva, že absencia určitých náležitostí zmluvy
o spotrebiteľskom úvere nemá spôsobovať bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru, nemožno v tomto

svetle vykladať zákon č. 129/2010 Z.z., ktorý vyslovene hovorí, že práve absencia tých istých náležitostí
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru spôsobuje. Takýmto výkladom by došlo k neprípustnému výkladu
contra legem. Súčasne, ak by aj súd v tejto veci postupoval tak, že by použil výklad načrtnutý v
predmetom rozsudku Súdneho dvora, má za to, že by došlo k nedôvodnému narušeniu ústavného
princípu právnej istoty a nedôvodného odklonu od ustálenej súdnej praxe. Uvedené je neprípustné aj
s poukazom na č.l 2 ods. 2 CSP, podľa ktorého právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne

očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že
jehosporbuderozhodnutýspravodlivo. Inapriekuvedenému,kebyajabsencianáležitosti-výška,počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a konečnej splatnosti nemala spôsobiť bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru, neuvedenie RPMN riadnym spôsobom priamo v zmluve (v časti obsahujúcej

aj iné parametre úveru) by aj tak spôsobilo bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru, a to aj podľa
výkladu rozsudku Súdneho dvora EÚ C -42/15 z 09.11.2016, pretože tento v bode 69, 70 a 72 prakticky
konštatoval to, že porušenie takej povinnosti veriteľa, ktorá má podstatný význam v kontexte smernice
2008/48, môže byť sankcionované podľa vnútroštátnej právnej úpravy zánikom nároku tohto veriteľa na
úroky a poplatky. Takýto podstatný význam má povinnosť uviesť v zmluve o úvere najmä náležitosti, ako

je ročná percentuálna miera nákladov, resp. bezúročnosť a bezpoplatkovosť by spôsobila absencia takej
náležitosti, ktorá svojou povahou môže mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku.
Čiže aj keby súd povedal, že splátka nemusí byť rozčlenená na istinu, úroky a poplatky a že konečná
splatnosť nemusí byť určená dátumom, stále by bol úver bezúročný a bez poplatkov, pretože v zmluve
chýba iná náležitosť (riadne uvedená RPMN), ktorá aj vo svetle predmetného rozsudku Súdneho dvora

EÚ bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru spôsobuje.
23.Pokiaľ sa týka žaloby v časti uplatnených úrokov z omeškania, súd tento uplatnený nárok na
zaplatenie úrokov z omeškania posúdil v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Vzhľadom k zamietnutiu žaloby v časti o zaplatenie
sumy 380,- eur, súd zamietol aj žalobu v časti uplatneného príslušenstva, t. j. príslušných úrokov z

omeškania z tejto sumy.
24. Žalobca uvádzal, že úroku z omeškania odo dňa 10.01.2014 sa domáha z dôvodu, že dňom
09.01.2014 žalobca vyhlásil celý úver za splatný, a teda deň nasledujúci 10.01.2014 sa žalovaná v
zmysle citovaných ustanovení OZ dostala s plnením jeho dlhu do omeškania. Súd sa s uvedeným
tvrdením žalobcu nestotožnil. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že listom zo dňa 25.02.2014

oznámil žalobca žalovanej, že ku dňu 09.01.2014 došlo k zosplatneniu celého dlhu. Je nelogické
a nemohlo byť súdom akceptované, že žalobca oznámi žalovanej zosplatnenie záväzku listom
vyhotoveným dňa 25.02.2014, pričom záväzok vyhlasuje splatným spätne, ku dňu 09.01.2014 a úroku
z omeškania sa domáha nasledujúcim dňom. Teda ešte skôr, ako sa samotný list mohol dostať do
dispozície žalovanej, dlh už bol splatným a žalobca požadoval zaplatenie úrokov z omeškania. Súd v

danom prípade dospel k záveru, že úrok z omeškania možno žalobcovi priznať až odo dňa 01.03.2014,
počítajúc 2 dní na doručenie, doručenie nastalo najskôr dňa 27.02.2014. Výzva bola v zmysle § 563
OZ výzvou na úhradu, na základe ktorej mala žalovaná plniť nasledujúci deň po jej doručení, teda dňa
28.02.2014 a od 01.03.2014 je v omeškaní s úhradou dlhu Úrok z omeškania bol teda priznaný odo
dňa 01.03.2014 vo výške podľa ustanovenia 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a to vo výške o 5

percentuálnych bodov vyššej, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná ku
dňu 01.03.2014, t.j. 0,25 %, teda v súčte 5,25% ročne. Vo zvyšku žiadaných úrokov z omeškania súd
žalobu zamietol.
25. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne

inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.
26. Súd súčasne povolil žalovanej platenie dlhu v mesačných splátkach, nakoľko bolo z rozhodnutia
Sociálnej poisťovne preukázané, že je invalidná dôchodkyňa s príjmom 149,- eur mesačne a bolopotvrdené, že inak má len náhodilý príjem z občasných brigád. Súd má za to, že vzhľadom na výšku
príjmu žalovanej a zdravotný stav - invaliditu, ktorá objektívne sťažuje možnosť dosiahnuť vyšší príjem,
nie je v jej schopnostiach, aby dlh uhradila jednorazovo, nakoľko by sa tým dostala do ešte ťaživejšej

sociálnej situácie a mohlo by to ohroziť uspokojovanie jej základných životných potrieb. Súčasne súd
rozhodol, že neuhradením čo i len jednej splátky riadne a včas sa stane splatným celý dlh.
27. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Žalobca sa domáhal celkovo zaplatenia sumy 1.053,38 eur a úroku z omeškania, ktorý ku dňu
vyhlásenia rozsudku po vyčíslení činí 178,31 eur. 100%ným úspechom žalobcu by bolo priznanie sumy
1.231,69 eur. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie 673,38 eur a úrokov z omeškania podľa výroku
rozsudku, ktoré po vyčíslení ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavujú 109,15 eur, teda úspech žalobcu
je 782,53 eur, čo je z celku 63,53 %. Žalovaná bola potom úspešná vo zvyšku - 36,47%. Čistý úspech
úspešnejšieho žalobcu (úspech - neúspech) predstavuje 27,6 %. Preto má proti žalovanej nárok na

náhradu trov konania v tomto rozsahu. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.