Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. marec 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 4C/117/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211208367
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Képessyová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2211208367.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v právnej veci navrhovateľa: Zsolt Horváth - Horváth Trans s miestom
podnikania Mliečany 80 Dunajská Streda, IČO: 36269484, zastúpený dr.jur. Ferenc Mazácsom
advokátom so sídlom Dunajská Streda Alžbetínske námestie 328/4/1094 proti odporcovi: M. X. , bytom
Y. W., F. W. Č.. XXX, zastúpený JUDr. Beátou Slovákovou, advokátkou, AK Ádorská č. 41 Dunajská
Streda o určenie neúčinnosti právneho úkonu pred sudkyňou JUDr. Máriou Képessyovou takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že darovacia zmluva uzavretá medzi odporcom M. X. ml., N.. XX.X.XXXX, A. Y. W. - F.
W. Č.. XXX ako obdarovaným a M. X. B.., N.. X.X.XXXX, A. Y. W. - F. W. Č.. XXX a J.Ó. X., T.. M., N..
XX.XX.XXXX, A. Y. W. - F. W. Č.. XXX ako darcami, predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľností
nachádzajúcich sa v katastrálnom území F. W., vedené na R. Č.. XXX u Správy katastra Dunajská
Streda ako rodinný F. B..Č.. XXX na parcele č. XXX/XX, rozostavaná dvojgaráž postavená na parcele
č. XXX/X a parc. Č.. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 393 m2, vklad ktorej bol povolený
SprávoukatastraDunajskáStredapodM.XXXX/XXXXzodňa 04.06.2008jevočinavrhovateľoviprávne

neúčinná.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 1.363,51 Eur k rukám právneho
zástupcu navrhovateľa dr. Jur. Ferenca Mazácsa do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný navrhovateľ Hotruck s.r.o. so sídlom Trstená na Ostrove č. 70, IČO: 36269484 prostredníctvom
svojho právneho zástupcu podal na tunajší súd dňa 30.05.2011 odporovaciu žalobu v zmysle § 42a

a 42b Občianskeho zákonníka o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu darovania nehnuteľností
voči navrhovateľovi, darované v prospech odporcu dlžníkom. V návrhu uviedol, že navrhovateľ bol v
rokoch 2007 a 2008 v obchodnom styku s dlžníkom M. X.R. starším, kedy navrhovateľ ako veriteľ
poskytoval dlžníkovi ako živnostníkovi hlavne opravárenské služby k jeho kamiónom, vrátane predaja
náhradných súčiastok k týmto kamiónom. Za tieto služby a dodávky dlžník zaplatil navrhovateľovi
len sčasti a koncom prvej polovice roku 2009 dlžník dlhoval navrhovateľovi už čiastku 54.647,90
€. Tento svoj záväzok dlžník navrhovateľovi ako veriteľovi písomne uznal uznaním záväzku zo dňa

25.06.2009. Nakoľko dlžník napriek uznanému záväzku svoj dlh voči navrhovateľovi nesplatil ani len
sčasti, navrhovateľ začiatkom leta 2010 podal na súd návrh na vydanie platobného rozkazu. Súd dňa
28.06.2010podč.k.XXRob/XX/XXXXvydalplatobnýrozkaz,ktorýsastalprávoplatnýmavykonateľným
04.08.2010. Dlžník vôbec nesplnil svoju povinnosť uloženú mu platobným rozkazom a preto navrhovateľ
ako veriteľ a oprávnený v októbri 2010 sa obrátil na súdneho exekútora V.. Q. V. z Bratislavy podaním
návrhu na začatie exekúcie. Súdny exekútor dňa 01.04.2011 vydal správu o stave exekúcie v prospech

navrhovateľa. Súdny exekútor v priebehu exekučného konania konštatoval, že dlžník nemá ani žiadny
iný majetok, z ktorého by sa nárok navrhovateľa ako oprávneného mohol uspokojiť. Vymáhaná
pohľadávka je nevymožiteľná, lebo majetok dlžníka ako povinného nepostačuje ani na pokrytie trov exekučného konania. Na druhej strane dlžník vyvinul aktivity a kroky, ktoré mali za následok podstatné
zmenšenie jeho majetku. Dlžník už v čase existencie jeho značne vysokého záväzku voči navrhovateľovi
darovacou zmluvou právoplatnou dňa 04.06.2008 vklad povolený pod M. XXXX/XX previedol v podstate

svoj jediný majetok a to rodinný dom s.č. 496 nachádzajúci sa v kat. území F. W. spolu s priľahlými
pozemkami zapísanými na R. XXX na svojho syna M. X., teda odporcu. Dlžník darovaním svojho
jediného majetku blízkej osobe účelovo tento majetok scudzil, jedine z ktorého by mohli byť nároky
navrhovateľa uspokojené. Úmysel dlžníka ukrátiť navrhovateľa ako svojho veriteľa podopiera aj fakt,
že dlžník s odporcom dodnes bývajú v darovanej nehnuteľnosti. V čase darovania dlžník nemal ani 50

rokov. Po darovaní dlžník dodnes nezmenil svoj trvalý pobyt, darovanú nehnuteľnosť spolu s odporcom
obýva. Podľa toho všetkého t.č. išlo teda o úplne bezdôvodné darovanie, ak len dôvodom darovania zo
strany dlžníka nemalo byť ukrátenie navrhovateľa ako veriteľa na jeho právach. Pri uzatvorení darovacej
zmluvy medzi dlžníkom a odporcom absentovala medzi nimi skutočná zmluvná vôľa darovania práve
naopak,dlžníkoviišlovýhradneibaoto,abyukrátiluspokojenienárokunavrhovateľaakosvojhoveriteľa.

Súd po vykonanom dokazovaní rozsudkom zo dňa 11.04.2012 návrh navrhovateľa zamietol a
navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 413,85 Eur k rukám advokátky
JUDr. Beáty Slovákovej do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku podal v
zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Po predložení spisu
odvolaciemu súdu Krajský súd v Trnave uznesením č.k. XCo/XXX/XXXX zo dňa 27.06.2013 napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu mimo iného vyplýva, že z vykonaného dokazovania
nepochybne vyplýva, že dlh otca odporcu vznikal v rokoch 2007 - 2008. V čase uskutočnenia právneho
úkonu darovania 27.12.2007 dlh otca odporcu nedosiahol uvedenú výšku, tento vlastne vznikal

postupne v rokoch 2007 - 2008, preto i uznanie dlhu, či vydanie platobného rozkazu nasledovalo až v
neskoršom období, tento právny úkon predchádzal existencii dlhu v uvedenej výške, ako i uznaniu dlhu
odporcom a vydaniu platobného rozkazu. V čase uzavretia darovacej zmluvy predmetná pohľadávka v
celom rozsahu neexistovala. I po uzavretí darovacej zmluvy a povolení vkladu do katastra nehnuteľností
otec odporcu resp. obaja rodičia naďalej podnikali a mali záujem predmetný dlh navrhovateľovi

uhradiť. Následne však v podnikaní rodičov odporcu došlo k problémom s finančným zabezpečením
a to i v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu otca odporcu, ktorý podnikanie musel v novembri
2009 ukončiť a v októbri 2011 bol uznaný za invalidného dôchodcu, poberá invalidný dôchodok 200,-
Eur. Splácanie dlhu navrhovateľovi sa tak stalo problematickým, pretože podnikanie ukončila i matka
odporcu a rodičia tak nedisponovali dostatkom finančných prostriedkov.

Odporovateľnosť právneho úkonu je špecifickým nástrojom, ktorý slúži na ochranu veriteľa dlžníka tým,
že mu poskytuje ochranu proti insolventnosti dlžníka. Predmetom odporovateľnosti v zmysle § 42a
odsek 1 OZ sú všetky právne úkony dlžníka, kde je podstatné to, že ide o právny úkon, ktorý zmenšuje
majetok dlžníka a teda zhoršuje možnosť veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky. Podstatou je tiež to,

aby išlo o ukracovanie uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. V rozsudku NS SR z 23.12.1999
sp. zn. XCdo/XXX/XX (T. XX/XXXX) je pojem vymáhateľnosť definovaný tak, že ho nemožno chápať v
zmysle, že právo veriteľa uplatniť odporovaciu žalobu je spojené iba s pohľadávkou, ktorej bol priznaný
exekučný titul. Ide o vymáhateľnú pohľadávku, teda takú, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v
základnom konaní. Citovaný text zákona a v ňom uvedené prídavné meno „vymáhateľný“ nie je možné

interpretovať tak, že právo veriteľa uplatniť odporovaciu žalobu sa spája len s pohľadávkou priznanou
vykonateľným rozhodnutím (exekučným titulom), ale tak, že ide o vymáhateľnú pohľadávku, teda takú,
ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Na prijatie tohto stanoviska vedie
systémový prístup k interpretácii použitého slova „vymáhateľný“:, jednak z hľadiska sémantického a
historického rozboru, ale aj z hľadiska účelového významu textu tejto právnej normy.

Navrhovateľ poukazuje v žalobe na to, že disponuje voči dlžníkovi otcovi odporcu pohľadávkou v
celkovej výške 54.647,90 Eur. Pohľadávka v takejto sume nebola v čase účinnosti uvedeného úkonu
vymáhateľnou, nebolo možné ju v celom rozsahu uplatniť na súde, t.j. nebola úspešne uplatniteľná
v základnom konaní pred súdom. Bolo preto žiaduce na objasnenie celej situácie vzniku dlhu zistiť aj

to, aký dlh otca odporcu bol splatný ku dňu uskutočnenia právneho úkonu, resp. ku dňu nadobudnutia
jeho účinnosti, keďže vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 04.06.2008. V tomto čase nebola celá
pohľadávka, na ktorú sa v konaní poukazuje, splatná, i toto bolo potrebné v konaní objasniť. Preukázanie úmyslu dlžníka, že mienil ukrátiť právnym úkonom svojho veriteľa nie je podmienkou
odporovateľnosti vtedy, ak druhou stranou sú osoby blízke dlžníkovi. Úmysel dlžníka ukrátiť jeho veriteľa
v takomto prípade zákon predpokladá a je na osobách dlžníkovi blízkych, aby preukázali opak, t.j. že

úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohli aj pri náležitej starostlivosti poznať. Pri týchto právnych úkonoch
je pozícia veriteľa jednoduchšia, pretože blízka osoba musí preukázať svoju starostlivosť rozpoznať
veriteľov úmysel ukrátiť svojho dlžníka. Náležitá starostlivosť a schopnosť rozpoznať úmysel dlžníka
sú skutkové okolnosti, ktoré treba zisťovať konkrétne a špecificky v každom jednotlivom prípade. V
súdenom prípade sa odporuje právnemu úkonu dlžníka veriteľa, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený

a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou synom, kedy
osoba blízka musí preukázať, že dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla
rozpoznať. V konaní bolo predovšetkým na odporcu preukázať akú starostlivosť vynaložil na zistenie,
že tu nebol daný dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa, ktorému zákon priznáva ochranu pred insolventnosťou
dlžníka.Pretobolopotrebné,abyodporcapreukázal,žeaniprináležitejstarostlivostinemoholrozpoznať
úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, čo mu súd prvého stupňa nevenoval náležitú pozornosť a z

nezáujmu odporcu o podnikanie rodičov a ich prípadné záväzky nevyvodil žiadne dôsledky. Preto
odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa bol vydaný predčasne, bez toho, aby
súd zistil potrebný skutkový stav a aby správne aplikoval ustanovenie právneho predpisu, ktoré na
daný prípad dopadá. V ďalšom konaní súd prvého stupňa predovšetkým zistí, akú náležitú starostlivosť
vynaložil odporca na zistenie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa a či sa vôbec odporca zaujímal o

to, aké záväzky dlžník v danom období mal a či starostlivo v tomto smere pristupoval k vykonaniu tohto
právneho úkonu a so záverov, ktoré z toho vyplynú, vyvodí dôsledky sledované zákonom.

V intenciách uznesenia odvolacieho súdu súd vo veci doplnil dokazovanie opätovným výsluchom
odporcu, svedkov - jeho rodičov, zistením výšky pohľadávky splatnej ku dňu povolenia vkladu

vlastníckeho práva do katastra predmetnej darovacej zmluvy, oboznámil sa s predloženými listinnými
dôkazmi, vysvedčením o maturitnej skúške odporcu, zmluvou o postúpení pohľadávky, oznámením o
postúpení pohľadávky a ustálil nasledovný skutkový stav veci:

Právny zástupca navrhovateľa predložil súdu 17.9.2015 návrh na pripustenie zmeny účastníka konania

na strane navrhovateľa, z ktorého vyplýva, že dňa 10.06.2015 bola uzavretá zmluva o postúpení
pohľadávky, na základe ktorej pôvodný navrhovateľ ako postupca uzavrel ako postupníkom so
živnostníkom Zsolt Horváth - Horváth Trans miesto podnikania Mliečany 80 Dunajská Streda, IČO:
11867213, na základe ktorej zmluvy pohľadávky pôvodného navrhovateľa v celkovej výške 54.647,90
Eur bola na postupníka platne postúpená. Listom zo dňa 10.06.2015 bolo odporcovi zaslané oznámenie

o postúpení pohľadávky, ktoré mu bolo doručené dňa 25.06.2015. Na pojednávaní konanom dňa
15.01.2016 súd pripustil zmenu účastníka konania na strane navrhovateľa tak, že podľa § 92 O.s.p.
súhlasil s vystúpením pôvodného navrhovateľa z konania a pripustil zmenu účastníka konania na
strane navrhovateľa tak, aby do konania nastúpil namiesto pôvodného navrhovateľa Zsolt Horváth -
Horváth Trans miesto podnikania Mliečany 80 Dunajská Streda, IČO: 11867213. V súlade s uznesením

odvolacieho súdu následne súd prvého stupňa zistil, že aký dlh otca odporcu bol splatný ku dňu
uskutočnenia právneho úkonu, resp. ku dňu nadobudnutia jeho účinnosti, t.j. ku dňu 04.06.2008, kedy
bol vklad vlastníckeho práva povolený. Z predloženej zostavy vyšlých faktúr na čl. 157 až 160 súd
zistil, že suma splatná ku dňu 04.06.2008 bola celkom 43.192,81 Eur. Na preukázanie, že odporca
úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohol ani pri náležitej starostlivosti rozpoznať, ďalej, aby preukázal

akú starostlivosť vynaložil na zistenie, že tu nebol daný dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa súd opätovne
vypočul odporcu a ako svedkov jeho rodičov M. X.S. B.. P. J. X..

Odporca na pojednávaní vo výpovedi uviedol, že on ako syn dlžníka nemal žiadne vedomosti o
tom, že jeho otec má nejaký dlh voči veriteľovi. V rámci rodiny rodičia o týchto veciach s ním nikdy

nerozprávali. Taktiež nemal vedomosti o vydaní platobného rozkazu po uzavretí darovacej zmluvy a
rovnako nemal vedomosti ani o exekučnom konaní začatom voči jeho otcovi. Znova tvrdil, že motívom
uzavretia darovacej zmluvy bol to, že jeho rodičia mali vo vlastníctve dva domy. V rokoch 2005-2006
sa rozprávali o tom, že jednu nehnuteľnosť dostane jeho sestra, ktorá nehnuteľnosť dostala darovacou
zmluvou ešte v roku 2005, alebo 2006. Druhý dom, v ktorom býval a aj býva spolu s rodičmi dostane on

po vykonaní maturitných skúšok. Maturitné skúšky vykonal v júni 2008 a následne došlo medzi nimi k
uzavretiu darovacej zmluvy. On nikdy neprejavil záujem na zistenie, či jeho otec má nejaké nezaplatené
záväzky. Jeho otec ohľadne podnikania povedal len toľko ako to celé podnikanie funguje, on videl, že
sú tam kamióny. O tom, či má alebo nemá uhradenú nejakú faktúru spolu nikdy nehovorili. V podnikaní jeho otca vyzeralo, že všetko je v poriadku, nakoľko jeho otec mu nikdy nehovoril, že by mal nejaké dlhy,
že by bol v omeškaní s úhradou faktúr. Jeho otec mal zamestnancov - šoférov, s ktorými sa on viackrát
rozprával. Ani jeden z nich sa nikdy nesťažoval na oneskorenú výplatu a podobne. O celkovej finančnej

situácii a dlhu jeho otca sa dozvedel až po doručení návrhu na začatie konania. Vtedy mu už rodičia
povedali, že otec má dlh voči pánovi S.C.. On ako obdarovaný ani vtedy sa nepýtal na to, že prečo to
celé mu rodičia skôr nehovorili. On vychádzal z toho, že podnikanie patril jeho otcovi, ktorý bol majiteľom
firmy a on ako obdarovaný jednoducho o to nemal záujem. Na pojednávaní nevedel povedať, či jeho
rodičia z predmetného dlhu nejakú čiastku už zaplatili, alebo nie.

Svedok M. X. B.. - otec odporcu na pojednávaní uviedol, že ako podnikateľ mal za to, že jeho syn
- odporca nie je povinný vedieť o jeho finančných problémoch firmy. Rodinný dom na odporcu bol
prevedený podľa ich dohody v rodine. Z dlhu navrhovateľovi neuhradil nič, ani počas súdneho konania.
Poberá invalidný dôchodok vo výške 216,- Eur, po vykonaní exekučných zrážok. Keď bude mať na to
možnosť, dlh voči navrhovateľovi veriteľovi vyrovná.

Svedkyňa J. X. - matka odporcu vo svojej výpovedi tvrdila, že v čase podpísania darovacej zmluvy oni
ako rodičia o finančných problémoch v podnikaní odporcovi ako synovi nehovorili a to z dôvodu, že v
tom čase nemali ešte taký vysoký dlh. V ďalšom období, keď ich dlh postupne narástol túto skutočnosť
odporcovi nespomínali preto, lebo mysleli, že vzniknutý dlh postupne vyrovnajú. Odporca nemal dôvod

prečo sa pýtať na tieto veci, lebo bol ich synom a potom bol zamestnaný u manžela ako majiteľa firmy.
Vo firme odporca dostal riadne výplatu.

Zpredloženéhovysvedčeniaomaturitnejskúškeodporcusúdzistil,žeodporcavykonalmaturitnéskúšky
úspešne dňa 23.5.2008 na Združenej strednej škole s vyučovacím jazykom maďarským Gyulu Szabóa

21 Dunajská Streda.

Podľa § 42a odsek 1 OZ veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa
odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.
Toto právo má veriteľ aj vtedy ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už

vymáhateľný, alebo ak už bol uspokojený. Podľa odseku 2 odporovať možno právnemu úkonu, ktorý
dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej
strane známy a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných
troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v
prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri

náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Podľa § 42b odsek 1 OZ právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Podľa odseku
2 právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu kto mal z odporovateľného právneho
úkonu dlžníka prospech. Podľa odseku 4 právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je

právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojovanie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, ak to nie je možné má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech.

V intenciách uznesenia odvolacieho súdu po doplnení dokazovania súd mal za preukázané, že ku

dňu 04.06.2008, keď bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra výška splatnej pohľadávky
otca odporcu bola 43.192,81 Eur. Z výpovedi samotného odporcu súd mal nepochybne za preukázané,
že odporca ani pred, ani po uzavretí darovacej zmluvy nevynaložil žiadnu starostlivosť na zistenie,
že pri uzavretí predmetnej darovacej zmluvy nebol daný otcov úmysel ukrátiť jeho veriteľa a rovnako
nepreukázal, že ani pri náležitej starostlivosti on ako obdarovaný nemohol rozpoznať úmysel svojho otca

ako dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Z výpovedi odporcu jednoznačne vyplýva, že odporca po celý čas
od roku 2005 alebo 2006 až do júna 2008 vychádzal z tzv. rodičovskej dohody, na základe ktorej jedna
nehnuteľnosť patriaca jeho rodičom bola prevedená darovacou zmluvou jeho sestre a druhá domová
nehnuteľnosť, ktorú do dnešného dňa obýva odporca so svojou rodinou ako i s jeho rodičmi bude
prevedená po vykonaní maturitných skúšok do jeho výlučného vlastníctva. Odporca ako študent strednej

školy prejavil záujem o podnikanie svojho otca iba čo do opravy áut, o finančné záležitosti podnikania
nikdy neprejavil žiadny záujem. Ako stredoškolák dostal od svojich rodičov dostatočnú finančnú podporu
čo do zabezpečenia ošatenia, poskytnutia vreckového a preto nevidel dôvod zaujímať sa o finančné
náležitosti podnikania jeho otca v tom smere, či fungovanie podnikania je v poriadku, či jednotlivé faktúry sú uhradené riadne a včas a pod. Po celý čas sa uspokojil s tým, že zamestnanci svojho otca
sa nikdy nesťažovali na oneskorenú výplatu a rovnako aj on v čase, keď bol zamestnaný u svojho
otca vždy dostal riadne svoju výplatu za vykonané práce. Vzhľadom na to, že odporca po celý čas

podnikania svojho otca žil v jednej domácnosti so svojimi rodičmi, i keď jeho rodiča a najmä otec ako
majiteľ firmy nikdy neprehovoril pred odporcom o finančných ťažkostiach firmy ešte neznamená to, že by
odporca ako študent posledného ročníka strednej školy v čase podpísania darovacej zmluvy a v období,
ktorá uplynula medzi podpísaním darovacej zmluvy a jej predložením na správu katastra za účelom
povolenia vkladu do katastra nebol povinný sa zaujímať ohľadne finančnej situácie firmy jeho otca ako

obdarovaného. Podľa názoru súdu to platí najmä na obdobie, keď odporca úspešne vykonal maturitné
skúšky, t.j. od 23.5.2008 až do povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra do 04.06.2008. Ako je to
preukázané z predložených listinných dôkazov ku dňu 04.06.2008 pohľadávka veriteľa bola splatná voči
otcovi odporcu už vo výške 43.192,81 Eur. Rodičia odporcu túto neuhradenú pohľadávku nepovažovali
za nejakú katastrofu v podnikaní, ale chceli to riešiť tak, že v budúcnosti, keď disponujú s finančnými
prostriedkami tak táto pohľadávka bude postupne z ich strany veriteľovi uhradená. Z celého konania

podľa názoru súdu potom vyplýva, že odporca ako obdarovaný nikdy nevynaložil žiadnu starostlivosť
na zistenie, že v čase uzavretia darovacej zmluvy nebol daný dlžníkov úmysel, teda úmysel jeho otca
ukrátiť svojho veriteľa a taktiež v konaní neuniesol žiadne dôkazné bremeno, že by úmysel svojho otca
akodlžníkaukrátiťveriteľanemoholrozpoznaťaniprináležitejstarostlivosti.Atonapriektomuvšetkému,
že celý čas býval spolu v jednej domácnosti so svojimi rodičmi, kde bolo aj sídlo miesta podnikania

jeho otca, bol v každodennom styku so zamestnancami svojho otca a i keď jeho rodičia nepovažovali
skutočne za potrebné a nevyhnutné, aby o finančných ťažkostiach podnikania informovali aj ich syna,
t.j. odporcu, to však neznamená, že odporca práve pre uzavretú darovaciu zmluvu nemal za povinnosť
prejaviť potrebný záujem , aby rozpoznal, či darovacia zmluva na jeho osobu nebola uzavretá práve pre
úmysel svojho otca ako dlžníka ukrátiť pôvodného veriteľa. Výška splatnej pohľadávky ku dňu vkladu

vlastníckeho práva do katastra bola dosť značná a vysoká a podľa názoru súdu to celé by sa malo
odzrkadliť aj v samotnom podnikaní otca odporcu, do vynaloženia prípadných investícií do podnikania
a pod. V každom prípade súd mal za to, že dlhy otca odporcu by musel pocítiť aj sám odporca, ktorý žil
so svojimi rodičmi neustále v jednej domácnosti a po vzniku jednotlivých dlhov by bol povinný vynaložiť
potrebnú starostlivosť na zistenie , či v podnikaní svojho otca je naďalej všetko v poriadku, alebo či

nevznikli nejaké finančné problémy s uhradeným faktúr a pod.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd po doplnení dokazovania bez ohľadu na tú skutočnosť, že
v osobe odporcu v čase uzavretia darovacej zmluvy išlo o študenta strednej školy v maturitnom
ročníku návrhu vyhovel a vyslovil, že právny úkon uzavretia darovacej zmluvy medzi odporcom a jeho

rodičmi, vklad ktorej bol povolený Správou katastra Dunajská Streda pod M. zo dňa 04.06.2008 je voči
navrhovateľovi právne neúčinná.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 odsek 1 O.s.p. podľa ktorého úspešnému
navrhovateľovi v konaní priznal náhradu trov, ktoré podľa vyčíslenia právneho zástupcu navrhovateľa

predstavujú čiastku 1.363,51 Eur.

Ide o nasledovné úkony právnej služby:

Súdny poplatok za podanie návrhu 99,50 Eur,

prevzatie a príprava zastúpenia dňa 25.5.2011 57,- Eur + režijný paušál 7,41 Eur, písomné podanie na
súd zo dňa 30.05.2011 57,- Eur + režijný paušál 7,41 Eur,
účasť na odročenom pojednávaní dňa 09.09.2011 14,25 Eur + režijný paušál 7,41 Eur, účasť na
pojednávaní dňa 02.11.2011 57,- Eur + režijný paušál 7,41 Eur,
účasť na odročenom pojednávaní dňa 24.11.2011 14,25 Eur + režijný paušál 7,41 Eur, písomné podanie

zo dňa 28.11.2011 57,- Eur + režijný paušál 7,41 Eur,
účasť na pojednávaní dňa 07.12.2011 57,- Eur + režijný paušál 7,41 Eur,
účasť na pojednávaní dňa 20.01.2012 58,69 Eur, + režijný paušál 7,63 Eur,
účasť na pojednávaní dňa 16.03.2012 58,69 Eur + režijný paušál 7,63 Eur,
písomné podanie zo dňa 29.3.2012 58,69 Eur + režijný paušál 7,63 Eur,

účasť na pojednávaní dňa 11.04.2012 58,69 Eur + režijný paušál 7,63 Eur,
písomné podanie na druhostupňový súd zo dňa 21.06.2012 29,35 Eur + režijný paušál 7,63 Eur,
písomné podanie zo dňa 19.09.2013 60,07 Eur + režijný paušál 7,81 Eur, účasť na odročenom pojednávaní dňa 20.09.2013 15,02 Eur + režijný paušál 7,81 Eur, účasť na
pojednávaní dňa 09.01.2015 64,53 Eur + režijný paušál 8,39 Eur,
písomné podanie zo dňa 16.09.2015 64,53 Eur + režijný paušál 8,39 Eur,

účasť na pojednávaní dňa 15.01.2016 66,- Eur + režijný paušál 8,58 Eur,
účasť na pojednávaní dňa 18.03.2016 66,- Eur + režijný paušál 8,58 Eur.

Trovy právneho zastúpenia bez DPH 1.053,34 Eur.
Trovy právneho zastúpenia s DPH 1.264,01 Eur.

Zaplatený súdny poplatok za návrh na vydanie platobného rozkazu 99,50 Eur.

Trovy konania spolu 1.363,51 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1 / O.s.p. ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje

ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a
čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak
je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho
trovy (§ 42 ods. 3 O. s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodovanie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

i/ sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli,
alebo ak také dôvody neexistovali. Rozsah , v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( §205 ods. 3/O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1/ O.s.p.), ak ide o rozhodnutie

o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo
mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky,
trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon
rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2/ O.s.p. ).