Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. máj 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 18C/74/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413205879
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Kubiš

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1413205879.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Michalom Kubišom v právnej veci žalobcu: DOLIS s.r.o.,

so sídlom Grösslingova 45, 811 09 Bratislava, IČO: 35 698 586, zastúpený JUDr. Ing. Ivanom Bojnom,
advokátom so sídlom Levárska 11, 841 04 Bratislava, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a.s.,
so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, o zaplatenie 3 210,29 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 2 811,17 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 2 811,17 eura od 18.08.2015 do zaplatenia z a s t a v u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 340,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75
% ročne zo sumy 5 640,34 eura od 01.03.2013 do 18.06.2013 a zo sumy 2 811,17 eura od 19.06.2013
do 18.06.2015, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Súd rozhodne o trovách konania do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.03.2013 pôvodne domáhal od žalovaného zaplatenia sumy

6 039,46 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 5 699,46 eura od 01.03.2013
do zaplatenia. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že je vlastníkom motorového vozidla Porsche Cayenne
Turbo II 4.8 Tiptronic, EČ: BLXXXBO, ktoré bolo poškodené pri dopravnej nehode dňa 29.02.2012. Ďalej
uviedol, že na základe poistnej zmluvy, ktorú má škodca (F. T., EČ: I.) uzatvorenú so žalovaným, mu
bolo ako poškodenému vyplatené poistné plnenie za znehodnotenie vozidla vo výške 4 950,24 eura.
V zmysle znaleckého posudku Ing. Mariána Rybianskeho, ktorý si nechal vypracovať, predstavovala
všeobecná hodnota vozidla pred poškodením 113 553,- eur bez DPH a všeobecná hodnota vozidla po

oprave102903,-eurbezDPH,čoznamená,žeznehodnotenievozidlavdôsledkunehodypredstavovalo
10 650,- eur. Emailom zo dňa 13.12.2012 požiadal žalovaného o prehodnotenie likvidácie škodovej
udalosti a doplatenie sumy 5 699,46 eura predstavujúcej rozdiel medzi výškou znehodnotenia (10 650,-
eur) a vyplatenou sumou poistného plnenia (4 950,54 eura). Žalovaný si emailom zo dňa 29.01.2013
vyhradil 30 dní na posúdenie požiadavky, avšak v stanovenej lehote, t.j. do 28.02.2013 poistné plnenie
neposkytol.

Súd vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 30Ro/842/2013-32 zo dňa 10.05.2013, proti ktorému podal
žalovaný odpor s odôvodnením, že poistná udalosť mu bola nahlásená dňa 01.03.2012, pričom nakoľko
žalobca mal vozidlo havarijne poistené v spoločnosti Alianz - Slovenská poisťovňa, a.s., náklady na
opravu mu boli uhradené touto spoločnosťou, ktorá si následne refundovala náklady u žalovaného.V rámci náhrady škody za opravu vozidla poskytol spoločnosti Alianz - Slovenská poisťovňa, a.s.
refundáciu vo výške 24 460,31 eura. Ďalej uviedol, že mailom zo dňa 01.08.2012 si žalobca uplatnil
nárok na náhradu škody za znehodnotenie vozidla, spoluúčasť odpočítanú z plnenia poskytnutého z

havarijného poistenia a náklady za zapožičanie vozidla. Na základe uvedeného poskytol žalobcovi
poistné plnenie vo výške 1 285,81 eura (spoluúčasť) a náhradu nákladov za zapožičanie vozidla.
Ďalej poukázal na to, že dňa 14.08.2012 zaslal žalobcovi oznámenie o poskytnutí poistného plnenia
za znehodnotenie vozidla vo výške 4 950,54 eura, pričom dňa 14.12.2012 mu žalobca zaslal mailom
žiadosť o prehodnotenie likvidácie a doplatenie škody za znehodnotenie vozidla vo výške 5 699,46

eura. Následne si nechal vypracovať expertíznu správu od spoločnosti Carexpert Slovensko, expertízna
a konzultačná, s.r.o., z ktorej vyplynulo, že táto spoločnosť sa prikláňa k výpočtu výšky škody
vyčíslenej pracovníkom poisťovne s tým, že na vypracovanie znaleckého posudku pre stanovenie výšky
znehodnotenia bolo potrebné predložiť doplňujúce doklady. Mailom zo dňa 27.03.2013 žalobca zaslal
viacero dokumentov, na základe ktorých žalovaný požiadal spoločnosť Carexpert Slovensko, expertízna
a konzultačná, s.r.o. o vypracovanie znaleckého posudku, o čom informoval žalobcu listom zo dňa

02.04.2013. Keďže však žalobca podal žalobu už dňa 28.03.2013, mal za to, že ju podal predčasne,
preto sa žalovaný nemohol dostať do omeškania.

Na pojednávaní konanom dňa 25.03.2014 súd v nadväznosti na čiastočné späťvzatie žaloby v sume
2 829,17 eura z dôvodu úhrady tejto sumy žalovaným po začatí konania pripustil úpravu petitu tak, že

žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3 210,29 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 2 829,17 eura od 01.03.2013 do 18.06.2013 a zo sumy 3 210,29 eura od 01.03.2013
do zaplatenia.

Po začatí pojednávania písomným podaním doručeným súdu dňa 25.06.2015 žalobca oznámil súdu,

že nakoľko žalovaný dňa 18.06.2015 uhradil sumu 2 811,17 eura, berie žalobu v tejto časti späť. Na
pojednávaní konanom dňa 06.05.2016 žalobca upresnil, že po čiastočnom späťvzatí žaloby si uplatňuje
zaplatenie sumy 59,12 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 01.03.2013
do zaplatenia, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi ním pôvodne uplatňovanou škodou zistenou
znaleckým posudkom Ing. Rybianskeho a škodou zistenou znaleckým posudkom, ktorý si nechal v

konaní vypracovať súd, ďalej si uplatňuje úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2 829,17
eura od 01.03.2013 do 18.06.2013 a úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2 811,17 eura od
01.03.2013do17.08.2015anapokonsiuplatňujezaplateniesumy340,-eurspolusúrokomzomeškania
vo výške 8,75% ročne od 01.03.2013 do zaplatenia.

Keďže žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby nevyjadril nesúhlas, súd v zmysle ustanovenia § 96
ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "O.s.p.") konanie zastavil v časti o
zaplatenie sumy 2 811,17 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2 811,17
eura od 18.08.2015 do zaplatenia.

Predmetom konania po poslednom čiastočnom späťvzatí žaloby zostalo zaplatenie sumy 59,12 eura
ako náhrady škody za znehodnotenie vozidla žalobcu v dôsledku dopravnej nehody zavinenej vodičom
motorového vozidla poisteného u žalovaného, ďalej zaplatenie sumy 340,- eur ako nákladov na znalecký
posudok, ktorý si nechal vyhotoviť žalobca za účelom stanovenia výšky znehodnotenia jeho vozidla a
napokon zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 6 039,46 eura (2 829,17 eura

+ 3 210,29 eura) od 01.03.2013 do 18.06.2013, zo sumy 3 210,29 eura od 19.06.2013 do 17.08.2015 a
zo sumy 399,12 eura (59,12 eura + 340,- eur) od 18.08.2015 do zaplatenia.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že motorové vozidlo žalobcu Porsche Cayenne Turbo II 4.8 Tiptronic,
EČ: H. bolo poškodené pri dopravnej nehode dňa 29.02.2012 zavinenej vodičom motorového vozidla

poisteným u žalovaného. Rovnako nebolo sporné, že z titulu znehodnotenia motorového vozidla
žalobcu pri dopravnej nehode žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 4 950,54 eura dňa 15.08.2012. Keďže
žalobca nepovažoval vyplatenú sumu za adekvátnu, nechal si vypracovať znalecký posudok č. 19/2012
Ing. Mariánom Rybianskym (č.l. 5-17 spisu), v zmysle ktorého výška znehodnotenia motorového
vozidla žalobcu v dôsledku dopravnej nehody predstavovala sumu 10 650,- eur (všeobecná hodnota

motorového vozidla pred poškodením - 113 553,- eur bez DPH, všeobecná hodnota motorového vozidla
po oprave poškodenia - 102 903,- eur bez DPH). Za vypracovanie predmetného znaleckého posudku
žalobca zaplatil znalcovi sumu 340,- eur dňa 19.12.2012, ako to vyplýva z faktúry č. 19/2012 (č.l. 18
spisu) a výpisu z účtu žalobcu (č.l. 19 spisu). Z mailovej správy zo dňa 09.07.2012 (č.l. 93 spisu), akoaj z mailovej správy zo dňa 01.08.2012 (č.l. 113 spisu) súd zistil, že žalobca požiadal žalovaného o
náhradu škody vzniknutej znehodnotením motorového vozidla v dôsledku dopravnej nehody, pričom
žalovaný listom zo dňa 14.08.2012 (č.l. 116 spisu) oznámil žalobcovi, že dňa 14.08.2012 ukončil šetrenie

potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie, ktoré predstavovalo 4 950,54 eura (a
ktoré vyplatil žalobcovi dňa 15.08.2012). Medzi účastníkmi nebolo ďalej sporné, že žalobca mailom zo
dňa 13.12.2012, doplneným dňa 14.12.2012 požiadal žalovaného o prehodnotenie likvidácie škodovej
udalosti a o doplatenie sumy 5 699,46 eura ako rozdielu medzi výškou znehodnotenia (113 553,- eur
- 102 903,- eur = 10 650,- eur) a vyplatenou sumou poistného plnenia (4 950,54 eura) do 15 dní

od doručenia žiadosti. Žalovaný mailom zo dňa 29.01.2013 oznámil žalobcovi, že si vyhradzuje 30
dní na posúdenie jeho požiadavky. Dňa 19.06.2013 žalovaný uhradil žalobcovi z titulu znehodnotenia
motorového vozidla sumu 2 829,17 eura a dňa 18.06.2015 sumu 2 811,17 eura, v rozsahu ktorých súm
žalobca zobral žalobu späť.

Medzi účastníkmi neboli sporné skutkové okolnosti týkajúce sa základu uplatneného nároku, sporná

bola jeho výška, t.j. výška znehodnotenia motorového vozidla žalobcu v dôsledku dopravnej nehody zo
dňa 29.02.2012. Keďže sa jednalo o odbornú otázku, súd ustanovil vo veci znalca Ing. Vojtecha Hóbora,
ktorývypracovalznaleckýposudokč.19/2015(č.l.327-392spisu),zktoréhozáverovvyplynulo,ževýška
znehodnoteniamotorovéhovozidlažalobcuvdôsledkudopravnejnehodypredstavovala10590,88eura.

Podľa § 427 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "O.z.") fyzické a právnické
osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ

lietadla.

Podľa § 429 O.z. prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za
škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich
opatrovať.

Podľa § 442 O.z. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 443 O.z. pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon
č. 381/2001 Z.z.) náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť
svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi 20) a je povinný tento nárok preukázať. 21)

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej

poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol
poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda
vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon

neustanovuje inak.

Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z

tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta O.z. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.Podľa § 517 ods. 2 O.z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom ku dňu omeškania žalovaného) výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 121 ods. 3 O.z. príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania
a náklady spojené s jej uplatnením.

Žalobca sa v konaní domáhal náhrady škody za znehodnotenie jeho motorového vozidla v dôsledku
dopravnej nehody zavinenej vodičom motorového vozidla poisteného u žalovaného.

Čo sa týka žalobcom uplatnenej sumy 59,12 eura (po dvoch čiastočných späťvzatiach žaloby), táto
predstavovala rozdiel medzi výškou znehodnotenia jeho motorového vozidla stanovenou v znaleckom
posudku Ing. Mariána Rybianskeho (10 650,- eur) a sumou vyplatenou mu z tohto titulu žalovaným (4
950,54 eura + 2 829,17 eura + 2 811,17 eura = 10 590,88 eura). Keďže žalovaný v konaní namietal výšku
znehodnoteniamotorovéhovozidlažalobcustanovenúvznaleckomposudkuIng.MariánaRybianskeho,

súd ustanovil vo veci znalca Ing. Vojtecha Hóbora, ktorý v znaleckom posudku č. 19/2015 stanovil
výšku znehodnotenia motorového vozidla žalobcu na sumu 10 590,88 eura. Súd pri rozhodovaní
vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Vojtecha Hóbora, keďže jeho závery boli náležite odôvodnené
a podložené obsahom nálezu, znalec pri vypracovaní znaleckého posudku prihliadol ku všetkým
podstatným skutočnostiam a vysporiadal sa aj so znaleckým posudkom Ing. Mariána Rybianskeho.

Navyše voči znaleckému posudku Ing. Vojtecha Hóbora nemali žiadne námietky ani účastníci konania.
Keďže v zmysle znaleckého posudku Ing. Vojtecha Hóbora výška znehodnotenia motorového vozidla
žalobcu predstavovala sumu 10 590,88 eura, pričom túto sumu už žalovaný žalobcovi uhradil (čiastočne
pred a čiastočne po začatí súdneho konania), súd žalobu žalobcu v tejto časti (o zaplatenie sumy
59,12 eura) zamietol vrátane úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne uplatnených z tejto sumy od

01.03.2013 do zaplatenia.

Čo sa týka žalobcom uplatnenej sumy 340,- eur, táto predstavovala náklady vynaložené žalobcom na
znalecký posudok Ing. Mariána Rybianskeho. Súd posúdil tento nárok v zmysle § 121 ods. 3 O.z. ako
náklady vynaložené žalobcom v súvislosti s uplatnením jeho pohľadávky voči žalovanému. Jednalo

sa pritom o náklady účelne vynaložené a potrebné na uplatnenie pohľadávky žalobcu (v príčinnej
súvislosti s ňou). Žalovaný totiž po skončení prešetrovania poistnej udalosti dňa 14.08.2012, vyplatil
žalobcovi iba časť z jeho nároku (v rozsahu sumy 4 950,54 eura), pričom vo zvyšnom rozsahu odmietol
plniť. Žalobca bol teda nútený nechať si vypracovať znalecký posudok, z ktorého vyplynula dôvodnosť
jeho požiadavky na doplatenie náhrady škody za znehodnotenie jeho motorového vozidla. A hoci

súd napokon v konaní vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Vojtecha Hóbora, rozdiel medzi výškou
znehodnotenia motorového vozidla žalobcu stanovenou obidvoma znaleckými posudkami bol iba v
rozsahu 59,12 eura, čo súd pre tento účel (posúdenie účelnosti nákladov vynaložených na znalecký
posudok Ing. Mariána Rybianskeho) vyhodnotil ako rozdiel nepatrný. Navyše sa jednalo o výsostne
odbornú otázku. Preto súd žalobe žalobcu v tejto časti vyhovel. Analogicky pritom súd poukazuje na

§ 142 ods. 3 O.s.p., v zmysle ktorého súd môže účastníkovi priznať plnú náhradu trov konania, ak
mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého
posudku alebo od úvahy súdu.

Súd však nemohol vyhovieť žalobe žalobcu v časti úrokov z omeškania uplatnených z tejto sumy. Úroky

z omeškania totiž predstavujú v zmysle § 121 ods. 3 O.z. príslušenstvo pohľadávky, rovnako ako náklady
spojené s uplatnením pohľadávky. Právo požadovať príslušenstvo z príslušenstva - tzv. anatocizmus
nemá oporu v zákone (Občianskom ani Obchodnom zákonníku). Občiansky ani Obchodný zákonník
totižneustanovujúmajetkovésankciepreprípadomeškaniasplatenímpríslušenstvapohľadávky(porov.
rozsudok Veľkého senátu obchodného kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 24. marca

2004, sp. zn. 35 Odo 101/2002, publikovaný v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho
súdu Českej republiky pod R 5/2006, rovnako rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22.
júla 2010, sp. zn. 33 Cdo 2041/2008). Z uvedeného dôvodu súd žalobu v tejto časti zamietol.Napokon, čo sa týka žalobcom uplatnených úrokov z omeškania zo sumy 5 640,34 eura od 01.03.2013
do 18.06.2013 a zo sumy 2 811,17 eura od 19.06.2013 do 17.08.2015, súd mal za preukázané, že
žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou sumy 5 640,34 eura (rozdiel medzi výškou znehodnotenia

motorového vozidla žalobcu v sume 10 590,88 eura a žalovaným dňa 15.08.2012 uhradenou sumou 4
950,54 eura), a to už pred dátumom 01.03.2013. Žalovaný bol totiž povinný poskytnúť žalobcovi plnenie
(v celom rozsahu, a nie iba v rozsahu sumy 4 950,54 eura) v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001
Z.z. do 15 dní po skončení prešetrovania poistnej udalosti, ktorej prešetrovanie žalovaný ukončil dňa
14.08.2012, čo však žalovaný neurobil (urobil ak až počas súdneho konania). Keďže žalobca si uplatnil

úroky z omeškania až odo dňa 01.03.2013, súd viazaný žalobnou žiadosťou, mu priznal úroky z o
meškania od uplatneného dátumu. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou predmetnej sumy až do dňa
18.06.2013, kedy žalovaný uhradil žalobcovi z tejto sumy čiastku 2 829,17 eura, preto od nasledujúceho
dňa (19.06.2013) bol v omeškaní s úhradou sumy 2 811,17 eura, a to až do dňa 18.06.2015, kedy došlo
z jeho strany k úhrade aj tejto čiastky. Keďže v čase začiatku omeškania žalovaného (15 dní po skončení
prešetrovaniapoistnejudalostidňa14.08.2012)predstavovalasadzbaúrokovzomeškania8,75%ročne

(o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania), súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v uplatnenej výške.

Žalovaný namietal, že sa vôbec nedostal do omeškania, keďže žaloba bola podaná predčasne. S touto
argumentáciou sa súd nestotožnil, nakoľko žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody za znehodnotenie

motorového vozidla voči žalovanému už dňa 09.07.2012, resp. dňa 01.08.2012 (mailové správy na č.l.
93 a 113 spisu), na základe čoho žalovaný začal prešetrovanie poistnej udalosti, ktorej prešetrovanie
ukončil dňa 14.08.2012. Ako už súd uviedol vyššie, žalovaný bol povinný do 15 dní po ukončení
prešetrovania poskytnúť žalobcovi plnenie v celom rozsahu (čo napokon urobil až v priebehu konania),
a nie iba v rozsahu sumy 4 950,54 eura (ktorú uhradil žalobcovi dňa 15.08.2012). Keďže žalovaný

takto nepostupoval (nedôvodne), žalobca bol nútený domáhať sa tohto svojho nároku v súdnom
konaní, v ktorom sa preukázala oprávnenosť jeho nároku. Ak by teda žalovaný poskytol žalobcovi
plnenie v celom rozsahu už po skončení prešetrovania poistnej udalosti dňa 14.08.2012, nemuselo
dôjsť k súdnemu konaniu, omeškaniu žalovaného, ani k vynaloženiu nákladov na znalecký posudok
Ing. Mariána Rybianskeho (ktoré aj z tohto pohľadu boli vynaložené účelne a v príčinnej súvislosti s

uplatnenou pohľadávkou).

Rozhodnutie o trovách konania si súd vyhradil v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p. na čas po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3
O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v

dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený
na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205
ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.