Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. február 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 10C/86/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416203684
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Oswaldová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1416203684.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Miriam Oswaldovou v právnej

veci žalobcu: Západoslovenská distribučná a. s., so sídlom v Bratislave, Čulenova 6, IČO: 36 361 518,
právnezastúpená:GRABAN,TORMA&PARTNERSs.r.o.,sosídlomKováčska53,04001Košice,proti
žalovanému: I. S.Č., J.. XX.XX.XXXX, G. G. XX, XXX XX G., o zaplatenie 615,26 eur s príslušenstvom,
t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 615,26 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % p. a. zo sumy 615,26 € od 06.11.2015 do zaplatenia, a to na účet žalobcu IBAN: N. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený vo Všeobecnej úverovej banke a.s., VS: 9914050940, a to do 3 dní

odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 22.04.2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.04.2016 pod sp. zn.
10C/86/2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 615,26 eur spolu s príslušným

úrokom z omeškania a náhrady trov konania. Svoj žalobný návrh odôvodnil skutočnosťou, že dňa
16.05.2014 bola vykonaná kontrola odberného miesta č. XXXXXXXXXX I. mieste odberu elektriny
na adrese: XXX XX K. XX, poverenými zamestnancami žalobcu, pri ktorej bolo zistené, že žalovaný
neoprávnene odoberal elektrickú energiu v dôsledku porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácii. Odberné miesto bolo svojvoľne pripojené bez platne uzatvorenej zmluvy. Uvedené bolo
zdokumentované v Protokole o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike zo dňa
16.05.2014 ( ďalej len „Protokol“). Žalobcovi vznikla škoda neoprávneným odberom elektriny vo výške

615,26 eura, a to za obdobie od 23.10.2013 do 16.05.2014. Žalovaný dlžnú sumu žalobcovi neuhradil,
a to i napriek výzve na úhradu zo dňa 06.10.2015.

2. Žalovanému bola žaloba doručená zverejnením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu
dňa 26.09.2016, pričom tento sa k žalobe nevyjadril, uplatnený nárok žalobcu nerozporoval.

3. Súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) zák. č. 160/2015

Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len C.s.p.),
nakoľko ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné
a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnenýminimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu dňa 25.01.2017 a
rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 09.02.2017 (§ 219 ods. 3 C. s. p. v spojení s § 300 C. s. p.).

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: návrh na vydanie platobného rozkazu č. k.
10c/86/2016, výzva na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny zo dňa 06.10.2015,
výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny,
protokol o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike zo dňa 16.05.2014,
fotodokumentácia zistenia neoprávneného odberu elektriny zo dňa 16.05.2014. Súd po vyhodnotení

jednotlivých dôkazov, a to každého dôkazu jednotlivo a všetkých v ich vzájomnej súvislosti, pričom
prihliadolnavšetko,čovyšlozakonanianajavoaobsahsúdnehospisu,ustáliltentonasledovnýskutkový
stav:

5. Dňa 16.05.2014 bola vykonaná kontrola odberného miesta č. XXXXXXXXXX v mieste odberu
elektriny na adrese: XXX XX K.X. XX, poverenými zamestnancami žalobcu, pri ktorej bolo zistené,

že žalovaný neoprávnene odoberal elektrickú energiu v dôsledku porušenia zabezpečenia proti
neoprávnenej manipulácii. Odberné miesto bolo svojvoľne pripojené bez platne uzatvorenej zmluvy.
Uvedené bolo zdokumentované v zo dňa 16.05.2014. Odberateľ bol v čase kontroly neprítomný, pričom
kópia protokolu mu bola zanechaná v elektromerovom rozvádzači. Súd mal výšku škody spôsobenej
neoprávneným odberom za preukázanú a osvedčenú, nakoľko žalobca predložil do spisu jej výpočet

v zmysle zákona č. 251/2012 Z. z. ako aj vyhlášky č. 292/2012 Z. z.. Výška škody predstavovala
sumu 615,26 eura, a to za obdobie od 23.10.2013 do 16.05.2014. Žalobca vystavil žalovanému faktúru
č. 9914050940 na sumu 615,26 Eur, splatnú dňa 05.11.2015, ktorou mu vyúčtoval náhradu škody
za neoprávnený odber elektrickej energie. Nakoľko k uhradeniu tejto faktúry nedošlo, vyzval žalobca
žalovaného listom zo dňa 06.10.2015 na ich uhradenie. Žalovaný do dňa vyhlásenia rozsudku, žalovanú

sumu neuhradil.

6. Podľa § 2 písm. b) bod 12 zákona č.251/2013 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov,
odberným miestom je miesto odberu elektriny pozostávajúce z jedného alebo viacerých meracích bodov.

7. Podľa § 3 písm. b) bod 8 citovaného zákona koncovým odberateľom elektriny je odberateľ elektriny v
domácnosti alebo odberateľ elektriny mimo domácnosti, ktorý nakupuje elektrinu pre vlastnú spotrebu.

8. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) citovaného zákona neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny
bez uzavretej zmluvy o

1.) pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto
zmluvou,
2.) dodávke alebo združenej dodávke elektriny,
3.) zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo
4.) prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii

elektriny.

9. Podľa § 46 ods. 2 citovaného zákona pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal,
povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným

odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1
písm. i).

10. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005 Z. z. ktorou sa stanovuje
spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, škoda spôsobená neoprávneným

odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny určenej podľa odseku 2 cenou
uvedenou v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Ak ide
o neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy, výška škody sa vypočíta vynásobením celkovej
spotreby elektriny príslušnou cenou, ktorá je
a) v prípade neoprávneného odberu pre domácnosti cenníkovou cenou v najvyššej tarife,

b) v ďalších prípadoch neoprávneného odberu v najvyššej jednotkovej cene systémovej odchýlky,
ktorá vznikla počas trvania neoprávneného odberu, a regulovaných poplatkov súvisiacich s dodávkou
elektriny.11. Podľa § 1 ods. 2 citovanej vyhlášky celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu
elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len "denná
spotreba") zistenej podľa odsekov 3 a 4 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval.

Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, účtuje sa neoprávnený odber elektriny
odo dňa nasledujúceho po vykonaní posledného odpočtu určeného meradla alebo po vykonaní kontroly
odberného elektrického zariadenia, alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla, alebo od
doby ukončenia montáže odberného elektrického zariadenia, ktorým bol neoprávnený odber elektriny
uskutočnený, najdlhšie za obdobie posledných šiestich mesiacov.

12. Podľa § 1 ods. 3 citovanej vyhlášky denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné
elektrické zariadenie je pripojené na prenosovú sústavu alebo distribučnú sústavu o napätí medzi fázami
nad 52 kV, a pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na
distribučnú sústavu o napätí medzi fázami od 1 kV do 52 kV, sa vypočíta tak, že
a) menovité výkony všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa

vynásobia dobou využitia počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia,
b) na výpočet sa použije hodnota účinníka rovnajúca sa jednej,
c) za odber elektrického výkonu (namerané štvrťhodinové maximum elektrického príkonu) sa považuje
rezervovaný výkon; ak nebol dohodnutý, považuje sa za rezervovaný výkon súčet menovitých výkonov
všetkých transformátorov,

d) za dohodnutý rezervovaný výkon sa považuje hodnota nula kW.

13. Podľa § 1 ods. 4 citovanej vyhlášky denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné
elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu o napätí medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta
tak, že

a) ak pred meracím zariadením nie je hlavný istiaci prvok, vynásobí sa súčet menovitých príkonov
všetkých zistených pripojených spotrebičov dĺžkou využitia 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná
doba využitia dlhšia,
b) na výpočet sa použije menovitá hodnota hlavného istiaceho prvku pred bodom pripojenia
neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia;

pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa hlavného istiaceho prvku sa zohľadňuje,
či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej, alebo z viacerých fáz,
c) ak sa menovitý príkon nedá zistiť, vychádza sa z praktickej zaťažiteľnosti odberného elektrického
zariadenia, na ktoré je príslušné odberné elektrické zariadenie pripojené.

14. Podľa § 1 ods. 5 citovanej vyhlášky vypočítaná škoda sa zvýši o náklady spojené so zisťovaním
neoprávneného odberu elektriny.

15.Zvykonanéhodokazovaniajenesporné,žežalovanývrozhodnejdobeod23.10.2013do16.05.2014
odoberal od žalobcu elektrinu na odbernom mieste: XXX XX K. XX. V rozhodnej dobe medzi žalobcom

a žalovaným neexistoval zmluvný vzťah, ktorý by po právnej ako aj skutkovej stránke deklaroval a
osvedčoval právo žalovaného na dodávku elektriny, jej odber a následnú spotrebu. Akýkoľvek odber
elektriny za týchto okolností predstavuje nesporne neoprávnený odber, ktorý napĺňa znaky skutkovej
podstaty podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 46 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. V konaní
bolo preukázané, že v čase od dobe od 23.10.2013 do 16.05.2014 dochádzalo zo strany žalovaného

k odoberaniu elektriny bez riadne uzavretej zmluvy o dodávke, čo odôvodňuje zákonný nárok žalobcu
na náhradu škody.

13. Súd mal za preukázané, že na odbernom mieste v dobe od 23.10.2013 do 16.05.2014 došlo
k neoprávnenému odberu elektriny v trvaní 206 dní, v celkovej spotrebe 3330 kWh, pričom výšku

celkovej ceny spotreby elektriny počas trvania tohto neoprávneného odberu 516,22 Eur žalobca (vo
svojom výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom) navýšil v zmysle § 1 ods. 7 vyhlášky MH
SR č. 292/2012 Z. z. o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu vo výške 36,64 Eur.
Súd vychádzal pri ustálení výšky samotnej škody práve z výpočtu, realizovaného žalobcom, nakoľko
tento bol vypočítaný nielen v súlade s platnou právnou úpravou ale aj za použitia reálnych a skutkovo

ustálených údajov o výške spotreby neoprávnene odobratej elektriny. Žalobca vystavil odporcovi faktúru
č. 9914050940 na sumu 615,26 Eur, splatnú dňa 05.11.2015, ktorou mu vyúčtoval náhradu škody
za neoprávnený odber elektrickej energie. Nakoľko k uhradeniu tejto faktúry nedošlo, vyzval žalobcažalovaného listom zo dňa 06.10.2015 na ich uhradenie. Žalovaný však žalovanú istinu nezaplatil, preto
ju ako odberateľa súd na jej zaplatenie zaviazal vo výroku tohto rozsudku.

14. Podľa § 10c nariadenia č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.

15. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného k prvému dňu omeškania, dlžníka ak ide o
omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov

z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Nakoľko sa žalovaný dostal s
plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ho zaviazal v zmysle cit. ustanovenia zákona aj k zaplateniu
úrokov z omeškania vo výške 5,05 % p. a. zo sumy 615,26 € od 06.11.2015 do zaplatenia. Priznaná
výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z..

17. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) v spojení s § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov právo. Žalobca žiadal uložiť povinnosť žalovanému zaplatiť mu istinu 615,26
eur spolu s príslušenstvom. Súd priznal žalobcovi plnú sumu vo výške s príslušenstvom. Čistý pomer

úspechu vo veci žalobcu predstavuje 100 %, v ktorom rozsahu mu súd priznal nárok na náhradu trov
konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,

písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).