Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/870/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110215760
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3110215760.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľov: 1/ G. C., bytom v F., H. XXX/XX a 2/ A. N., bytom
v F., B. XXX/XX, obaja zastúpení C.. C. M., advokátom so sídlom v F., U. sv. K. č. XX proti odporkyni
L. O., bytom v F., T. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. K. L., advokátom so sídlom v F., D. XXXX, o určenie
neplatnosti závetu, o odvolaní navrhovateľov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa
25.júna 2014, č. k. 22C/30/2010-265 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali určenia
neplatnosti závetu, spísaného dňa 26.08.2009 JUDr. N. G. do notárskej zápisnice N 187/2009, NZ
28905/2009 poručiteľom Ing. G. C., zomr. dňa XX.XX.XXXX. Zároveň rozhodol, že o trovách konania
rozhodne osobitným uznesením. Vychádzal zo zistenia, že dňa 26.08.2009 poručiteľ Ing. G. C., nar.

XX.XX.XXXX spísal u notára JUDr. N. G. závet vo forme notárskej zápisnice, ktorým odkázal 4/6-
inový spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. T. - dome súp. č.
XXX, ktorý bol postavený na parc. č. XXX, a pozemkoch - parc. reg. C č. XXX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere XXX m2 a parc. reg. C č. XXX - záhrady o výmere XXX m2, v X/X navrhovateľovi
1/ ako svojmu synovi, v 1/4 navrhovateľke 2/ ako svojej dcére a v 1/2 odporkyni. V ten istý deň, pred
zriadením uvedeného závetu, poručiteľ navštívil MUDr. C. H., psychiatra a nechal sa ňou vyšetriť.

Dňa 13.11.2009 poručiteľ zomrel. Dedičské konanie po ňom bolo vedené na Okresnom súde Trenčín
pod sp. zn. 16D/1151/2009, pričom dňa 03.02.2010 bolo vydané osvedčenie o dedičstve, ktorým bola
potvrdená dohoda dedičov (navrhovateľa 1/ a navrhovateľky 2/) o tom, že nehnuteľnosti nadobudne
navrhovateľka 2/, ktorá znášala náklady spojené s pohrebom poručiteľa a prebrala dlh poručiteľa
na zdravotnom poistení vo výške 174,94 eur a hnuteľnú vec - osobné motorové vozidlo nadobudne
navrhovateľ 1/. V konaní nebolo prihliadnuté na vyššie uvedený závet poručiteľa. Predmetné osvedčenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 03.02.2010. Dňa 10.08.2010 odporkyňa podala na Okresný súd Trenčín
žalobu o vydanie dedičstva, a to vzhľadom na zriadený závet poručiteľa; konanie je vedené pod sp. zn.
12C/210/2010 a nie je právoplatne skončené. Na tamojšom súde sa taktiež viedlo dodatočné konanie
v dedičskej veci po poručiteľovi Ing. G. C., a to pod sp. zn. 15D/346/2011, ktoré bolo ukončené vydaním
osvedčenia o dedičstve, ktorým dodatočne objavený majetok nadobudla navrhovateľka 2/. Súd v prvom
rade vyhodnocoval otázku naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti závetu. Všeobecne

možno povedať, že tento záujem bude spravidla daný v prípade, ak sa nemožno domáhať priamo
plnenia a ak by právne postavenie navrhovateľa bez takéhoto určenia bolo neisté. Naliehavosť právneho
záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: odporcom je popieraná existencia (neexistencia) práva
či právneho pomeru navrhovateľa, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi
konania je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi); jestvuje
ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý

nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp.
ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Nakoľko dedičské konanie v prejednávanom prípade jeprávoplatne skončené, pričom závet poručiteľa sa nedotýka jeho celého majetku, ale len nehnuteľného,
pričom dedičom nehnuteľného majetku sa stala iba navrhovateľka 2/, súd konštatuje, že nie je daný
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti závetu u navrhovateľa 1/, ktorého právne postavenie

ako dediča iba hnuteľného majetku poručiteľa tým nebude nijakým spôsobom dotknuté. Z tohto dôvodu
súd žalobu navrhovateľa 1/ zamietol. Iná je situácia u navrhovateľky 2/, ktorá sa stala jedinou dedičkou
nehnuteľnéhomajetkuporučiteľa,ktorejprivysloveníneplatnostinapadnutéhozávetubudepotvrdenéjej
právne postavenie. V prípade zistenia opačného záveru, t.j. o platnosti závetu je tu možnosť odporkyne
získať časť dedičstva, ktorá jej bola poručiteľom odkázaná. Nakoľko odporkyňa uvedenú zákonnú

možnosť už využila, pričom na súde prebieha konanie o žalobe na vydanie dedičstva od neoprávneného
dediča - navrhovateľky 2/ (ide o konanie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 12C/210/2010, ktoré však
začalo až po podaní návrhu v tomto konaní), súd nemohol nedostatok jej naliehavého právneho záujmu
vidieť iba v skutočnosti, že táto otázka sa bude posudzovať ako predbežná v konaní o vydanie dedičstva.
Iný by bol prípad, keď by žaloba o určenie neplatnosti závetu bola podaná až po podaní žaloby o
vydanie dedičstva od neoprávneného dediča, nakoľko neskôr podaná žaloba o určenie neplatnosti

závetu by tvorila prekážku litispendencie so skôr začatým konaním o vydanie dedičstva. Súd preto
prijal právny záver o tom, že navrhovateľka 2/ má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
existujúceho závetu, pričom uvedený rozsudok vyrieši s platnosťou aj pre konanie, ktoré vedie tunajší
súd pod sp. zn. 12C/210/2010, otázku dedenia nehnuteľného majetku a s tým súvisiacich sporov medzi
navrhovateľkou 2/ a odporkyňou. Súd preto pristúpil ku skúmaniu dôvodnosti podanej žaloby. V tomto

smere za potrebné považuje uviesť, že jedným z dedičských titulov, na základe ktorých možno dediť,
je závet. Zákon dáva možnosť, aby poručiteľ sám rozhodol o tom, kto a v akom rozsahu bude po ňom
dediť. Vo svojej závetnej voľnosti je obmedzený iba pokiaľ ide o neopomenuteľných dedičov. Závet
je jednostranný právny úkon, ktorý vzniká (je platný) okamihom, keď ho poručiteľ napíše v niektorej
z foriem, ktoré zákon pripúšťa. Ide o právny úkon, ktorý musí mať náležitosti ustanovené pre právne

úkony (§ 34 a nasl.). Tento prejav vôle musí urobiť vždy osobne poručiteľ a nemôže sa nechať zastúpiť.
Z prejavu musí byť zrejmé, že zo strany poručiteľa ide o nakladanie so svojím majetkom pre prípad
svojej smrti. Na platnosť závetu sa nevyžaduje, aby bol doručený inej osobe alebo aby sa s ním musel
niekto oboznámiť (ide o jednostranný neadresovaný právny úkon). Výlučne zo závetu sa dedí vtedy,
ak poručiteľ zanechal celý svoj majetok dedičom zo závetu a neopomenul neopomenuteľných dedičov

(resp. boli platne vydedení alebo sú dedičsky nespôsobilí). V prípade, ak by sa závetom nerozdelil celý
majetok, zvyšný majetok by sa dedil podľa zákona. Rovnako by sa postupovalo, ak by z určitého dôvodu
niektorý závetný dedič nededil. Jednou z foriem, v akej môže byť závet zriadený, je forma notárskej
zápisnice. Pri tejto forme závetu poručiteľ prejaví svoju poslednú vôľu ústne do notárskej zápisnice,
ktorú spíše notár (§ 46 a nasl. NP). Táto forma závetu zaručuje, že sa posledná vôľa poručiteľa vykoná.

Spísanie poslednej vôle poručiteľa do notárskej zápisnice je totiž spojené s uložením listiny u notára
(§ 55 a 65 NP), čím by mal byť závet zároveň chránený pred možnosťou jeho zničenia, straty alebo
zatajenia. Prítomnosť notára - úradnej osoby sa považuje pri prejavení poslednej vôle za dostatočnú
záruku pravosti a hodnovernosti závetu. Závet môže platne zriadiť iba ten poručiteľ, ktorý má úplnú
spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (§ 8 ods. 1). V tomto

smere navrhovateľka 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla viacero dôvodov, pre ktoré
považuje závet, zriadený poručiteľom za neplatný. Čo sa týka formálnych náležitostí, medzi stranami
nebolo sporné, že poručiteľom zriadený závet má všetky formálne náležitosti. Jednou z námietok
navrhovateľov bola aj skutočnosť, že poručiteľ sa nikdy nezmienil im ako svojim deťom, ani príbuzným či
susedomapriateľom,žezriadilzávet,tentosanenachádzalvnehnuteľnosti,ktorábolamiestomtrvalého

bydliskaporučiteľa,anivjehoosobnýchveciachanebolregistrovanýanivNotárskomcentrálnomregistri
závetov. K týmto námietkam súd opätovne uvádza, že závet je jednostranný neadresovaný právny úkon,
na platnosť ktorého sa nevyžaduje, aby bol doručený inej osobe alebo aby sa s ním musel niekto
oboznámiť. Z vykonaného dokazovania (výsluchu notára JUDr. G.) mal súd preukázané, že závet bol
zriadený vo forme notárskej zápisnice, pričom jej kópia sa spisovateľovi závetu neposkytla, tento však

bol v súlade so zákonom registrovaný v Notárskom centrálnom registri závetov, čo potvrdila aj Notárska
komoraSlovenskejrepubliky(č.l.172)aajnáslednálustráciavykonanádňa09.05.2013(č.l.183).Dôvod
prvšej negatívnej lustrácie závetu poručiteľa sa súdu nepodarilo objasniť. Súd vzhľadom na uvedené
námietky navrhovateľov vyhodnotil ako nedôvodné. Čo sa týka ostatných námietok navrhovateľov, títo
v prvom rade uviedli, že zdravotný stav poručiteľa Ing. G. C. a jemu zodpovedajúca schopnosť posúdiť

zmysel daného právneho úkonu a jeho následky v čase zriadenia závetu neumožňovali tomuto slobodne
sa rozhodnúť urobiť takýto právny úkon, chápať jeho zmysel a posúdiť jeho následky, a preto je takýto
právny úkon neplatný, pričom ide o neplatnosť absolútnu, ktorá má za následok, že právne účinky
takéhoto právneho úkonu nikdy nenastali. Ako uviedol aj právny zástupca navrhovateľky vo svojejzáverečnej reči, pokiaľ ide o posúdenie existencie slobodnej a vážnej vôle poručiteľa zriadiť závet,
táto je spojená s posúdením jeho schopnosti na zriadenie takéhoto závetu z hľadiska jeho duševného
zdravia. Navrhovatelia už k návrhu na začatie konania pripojili na dôkaz výpisy zo zdravotných

záznamov poručiteľa a správy z jeho vyšetrení viacerými lekármi, ako aj znalecký posudok z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria - znaleckej organizácie Centrum duševného zdravia,
s.r.o., a navrhli vykonať dokazovanie výsluchom viacerých svedkov, a to jednak lekárov, ktorí ošetrovali
poručiteľa v dobe blízkej zriadeniu závetu a vedeli o jeho zdravotných ťažkostiach a jednak osôb,
ktoré prichádzali s poručiteľom pravidelne do kontaktu a tiež vedeli o jeho zdravotných ťažkostiach,

ako aj o jeho vzťahu s odporkyňou a s ním súvisiacich viacerých skutočnostiach, ktoré by boli dôležité
pre posúdenie jeho skutočnej vôle urobiť z odporkyne závetného dediča. Zo znaleckého posudku z
odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, vypracovaného na žiadosť predchádzajúceho
právneho zástupcu navrhovateľov v tejto veci, znaleckou organizáciou Centrum duševného zdravia,
s.r.o. pod č. 208/2010 zo dňa 21.8.2010, ktorý bol pripojený na dôkaz k návrhu na začatie konania
vyplýva záver, že vzhľadom na zdravotný stav poručiteľa Ing. G. C. nebol tento v čase spísania poslednej

vôle dňa 26.08.2009 spôsobilý na tento závažný právny úkon, akým je spísanie závetu. Vzhľadom
na skutočnosť, že vo veci boli potrebné odborné znalosti, súd vo veci ustanovil znalca z odboru
psychiatrie na posúdenie, či poručiteľ Ing. G. C. dokázal vzhľadom na svoj zdravotný stav posúdiť
následky svojho konania, a to spísania závetu formou notárskej zápisnice dňa 26.08.2009, či v tento
deň dokázal ovládať svoje konanie a či spísal závet v trvalej alebo prechodnej duševnej poruche, ktorá

by ho robila na tento úkon nespôsobilým. Ustanovený znalec MUDr. M. L. po preštudovaní zdravotnej
dokumentácie poručiteľa a spisového materiálu súdu dospel k záveru, že poručiteľ dokázal vzhľadom na
svoj zdravotný stav posúdiť následky svojho konania, a to spísania závetu formou notárskej zápisnice
dňa 26.08.2009. V tento deň dokázal ovládať svoje konanie a závet spísal bez trvalej alebo prechodnej
duševnej poruchy, ktorá by ho robila na tento úkon nespôsobilým. Navrhovateľka takémuto postupu

súdu vyčítala viaceré nedostatky, o. i. i to, že znalec bol ustanovený už v štádiu konania, kedy nebol
vypočutý ani jeden z navrhovaných svedkov a medzi nimi najmä odborných lekárov, ktorí poskytovali
poručiteľovi lekársku pomoc v súvislosti s jeho pokročilým štádiom ochorenia Parkinsonovou chorobou
v čase zriadenia sporného závetu, a to neurologičky MUDr. E. K. a psychiatričky MUDr. C. H., ktorá
dokonca vyšetrila poručiteľa pár hodín pred tým, ako mal byť závet zriadený a tiež aj samotného

notára JUDr. N. G., ktorý sporný závet vyhotovil. Podľa navrhovateľov práve z výsluchu týchto osôb,
ktoré boli vypočuté až po podaní znaleckého posudku vyplynuli také významné skutočnosti, na ktoré
bolo potrebné pri znaleckom skúmaní schopnosti poručiteľa na posudzovaný právny úkon prihliadnuť,
čo sa vôbec nestalo. Tými závažnými skutočnosťami, na ktoré poukazujú navrhovatelia, sú zjavne
skutočnosti, plynúce najmä z výpovede MUDr. E. K., ktorá uviedla, že poručiteľovi bola už v roku 2004

diagnostikovaná difúzna atrofia mozgu. Rovnako vypovedala, že v lete v roku 2009, teda už v dobe veľmi
blízkej zriadeniu sporného závetu bol stav poručiteľa zlý, bol schudnutý, chodil v predklone, a preto mu
boli nasadené nové lieky Requip, kde po zvýšení dávky udával halucinácie, ktoré odznievali. Zároveň
k týmto halucináciám uviedla, že tieto sú navodené liekom, ale aj samotným chorobným procesom
a objavujú sa v súvislosti s Parkinsonovou chorobou vtedy, ak je zasiahnutý pacient aj v mentálnej

oblasti. Vysvetlila, že difúzna atrofia mozgu má za následok úbytok mozgového tkaniva a mozgovej kôry,
ktoré sú zodpovedné za naše mentálne schopnosti a že u poručiteľa išlo už o pokročilé štádium tejto
choroby v treťom až štvrtom stupni z päť stupňovej stupnice. K otázke, či predpisované lieky neurológom
majú vplyv na psychický stav pacienta, táto svedkyňa uviedla, že majú pretože obsahujú Dopamín,
ktorý môže spôsobovať psychické poruchy. Ďalej táto svedkyňa uviedla, že Parkinsonova choroba

spôsobuje napadnutie mozgu nielen v časti, ktorá je zodpovedná za motorické schopnosti človeka,
ale aj v tej časti, ktorá je zodpovedná za kognitívne schopnosti a že ide o rozsiahle degeneratívne
ochorenie, ktoré nepostihuje len celý mozog, ale aj periférne nervy. Napokon táto svedkyňa uviedla,
že sa neskôr dostala aj k výsledkom CT vyšetrenia, ktoré poručiteľ absolvoval po návšteve u nej a
z tohto vyšetrenia zistila, že na jeho mozgu prebiehalo aj iné ochorenie a že išlo o ochorenie ciev

status lacunaris. K výpovedi svedkyne MUDr. K. by súd chcel uviesť, že posudzovanie skutočností
ohľadom prípadnej nespôsobilosti posudzovaného subjektu na právne úkony nepatrí do kompetencie
neurológa, ale psychiatra, a preto jej naznačované závery o nespôsobilosti poručiteľa Milana C. súd do
úvahy vziať nemohol. Rovnako aj z dostupnej odbornej literatúry súdu vyplynula viackrát zdôraznená
skutočnosť, že atrofia mozgu neznamená automaticky dementné správanie a že ide o neurologickú

diagnózu, a nie psychiatrickú, a preto nevidel dôvod pre nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z
odboru neurológie a tento návrh na doplnenie dokazovania zamietol. Napriek skutočnosti, že znalecké
dokazovanie bolo nariadené v štádiu konania, keď ešte neboli vypočutí svedkovia a ani odporkyňa,
uvedený "nedostatok" bol súdom zhojený práve tým, že znalca následne vypočul a aj sporovým stranámtak poskytol priestor na dopytovanie ohľadom oblastí, ktoré je ešte potrebné z hľadiska znalca a jeho
odborných schopností posúdiť. V tomto smere si súd dovolí poukázať na závery znalca MUDr. M.
L., ktorý uviedol, že sa pridŕža svojich záverov, uvedených v písomnom znaleckom posudku, pričom

uviedol, že relevantným obdobím, ktorým bolo potrebné sa z hľadiska posúdenia zdravotného stavu
poručiteľa a jeho spôsobilosti zriadiť závet zaoberať, bol jeho zdravotný stav v deň spísania závetu a v
období týždňa predtým. Obdobie po 26.08.2009 je z pohľadu znaleckého pre vyhodnotenie spôsobilosti
jedinca irelevantné, nakoľko sa znalec nevie vyjadriť k tomu, kedy ochorenie, ktoré je neskôr zistené
a zadokumentované v zdravotnej dokumentácii posudzovanej osoby, v podstate vzniklo. Znalec tiež

uviedol, že problémom pri znaleckých posudkoch takéhoto typu (určenie spôsobilosti post mortem)
je nájsť čo najbližšie kvalifikované vyšetrenie poručiteľa, čo v uvedenom prípade nebol problém,
nakoľko bolo vykonané v deň vykonávania posudzovaného úkonu. Samozrejme znalec hodnotí aj
kontinuálny vývoj choroby, v rámci ktorého by mali byť zadokumentované určité stavy zmätenosti, čo
v prejednávanom prípade zo zdravotnej dokumentácie poručiteľa nevyplývalo. V konaní bolo taktiež
zistené, že poručiteľ týždeň predtým, ako mal spisovať závet, sám udával halucinné stavy, pričom ich

príčina v tom čase nebola jasná, ale vzhľadom na liek, ktorý užíval (Requip) a jeho možné vedľajšie
príznaky, bolo mu odporučené neurológom uvedený liek vysadiť, pričom mu bola taktiež odporučená
návšteva u psychiatra. Tú nakoniec aj vykonal, a to práve v deň spísania závetu u MUDr. H.. Čo
sa týka námietky navrhovateľov, že znalec sa nevysporiadal práve so závermi neurológa a jeho
zisteniami, v tejto súvislosti súd poukazuje na výpoveď znalca, ktorý na pojednávaní dňa 28.05.2014

uviedol, že dedukcia o tom, že úbytok mozgového tkaniva a mozgovej kôry zodpovedných za mentálne
schopnosti posudzovaného subjektu (v rámci diagnózy difúznej atrofie) musí byť preukázateľná, a nie
vedená v teoretickej rovine. Čo znamená, že medzi poškodením mozgu a prejavmi v psychickej rovine
nemusí byť úmera. Z uvedenej výpovede znalca preto vyplýva záver, ktorý taktiež znalec zdôraznil,
že prejav pacienta s diagnózou, akou je difúzna atrofia je odlišný od jedinca k jedincovi, pričom aby

išlo o diagnózu, ktorá by mala priamy vplyv na záver znalca pri posudzovaní mentálnej spôsobilosti
posudzovaného jedinca, táto sa v mentálnej oblasti posudzovaného subjektu a jeho prejavoch musí
preukázaťresp.prejaviť,pretožedifúznaatrofianiejedôkazomnarušenéhopsychickéhostavupacienta.
Znalec vysvetlil, že ak táto choroba (aj keď v značnom štádiu) sa v prejavoch poručiteľa v rámci jeho
správania neprejavovala, nemohla mať priamy dosah na jeho spôsobilosť na právne úkony. To, že táto

diagnóza nemala vplyv na mentálne schopnosti poručiteľa podľa názoru súdu vyplýva aj zo svedeckých
výpovedí priateľov a známych poručiteľa, ktorí taktiež z toho laického pohľadu nekonštatovali nejaké
abnormálne prejavy v rámci správania sa poručiteľa, konštatovali zväčša iba zhoršenie zdravotného
stavu vo fyzickej oblasti života poručiteľa (napr. výpoveď MUDr. E., Ing. Jána G.). Znalec ako sám
uviedol, pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z konkrétnych nálezov psychického fungovania

pacienta v jeho zdravotnej dokumentácii, vzal do úvahy interné vyšetrenia, neurologický nález a jeho
liečbu, psychiatrické nálezy, nálezy obvodnej lekárky a laboratórne výsledky blízke k posudzovanému
obdobiu. Pokiaľ navrhovatelia uvádzajú, že z rovnakých podkladov vychádzala aj znalecká organizácia
Centrum duševného zdravia s.r.o., pričom táto dospela k úplne odlišnému záveru, keď konštatovala,
že poručiteľ nebol schopný na zriadenie závetu, uvedené tvrdenie nie je pravdivé. Súd preskúmaním

predloženéhopísomnéhoznaleckéhoposudkuuvedenejznaleckejorganizácie,vypočuljehozhotoviteľa
(ako svedka, nie ako znalca, nakoľko v konaní za znalca táto organizácia ustanovená nebola) a
zistil, že znalci nemali rovnaké podklady pri vypracúvaní svojich odborných záverov, pretože znalecká
organizácia Centrum duševného zdravia s.r.o. vzala do úvahy aj tzv. heteroanamnestické informácie,
ktoré im poskytla navrhovateľka 2/. Heteroanamnestické informácie sú podľa vyjadrenie svedka MUDr.

E. N. objektívne údaje, avšak objektívnymi sa nazývajú iba preto, že nie sú získané subjektívne od
pacienta. Takýmito informáciami bola aj informácia o tom, že v deň, keď bol posudzovaný poručiteľ
na psychiatrickom vyšetrení väčšina informácií, ktoré uviedol psychiatričke, mala byť realizovaná zo
strany sprevádzajúcej osoby alebo, že posudzovaný mal dokument (závet u notára) len podpísať,
inak nekomunikoval. Svedok taktiež zdôraznil, že závery znaleckej organizácie boli sformulované pod

podmienkou, že organizácia vyhodnotila určité informácie ako pravdivé, aj keď dokazovanie v tomto
smere nie je kompetentná ani vykonať a ani posudzovať. Práve uvedená skutočnosť objasňuje, prečo
závery 2 znalcov z toho istého odboru pri využití rovnakej zdravotnej dokumentácie posudzovanej
osoby sú absolútne rozdielne. Aj keď navrhovateľka ako pochybenie súdu považuje jeho postup, keď
najprv nariadil znalecké dokazovanie a až potom vypočúval navrhnutých svedkov, tento postup aj v

súvislosti s vysloveným názorom MUDr. E. N. považoval súd za správny, pretože nepravdivé informácie
účastníkov konania by mohli mať priam neblahý vplyv na závery znalca, ktorý nie je kompetentný
vyhodnotiť dokazovanie ako také (t.j. nie je kompetentný vyhodnotiť, či niekto klame alebo súd zavádza
resp. poskytuje skresľujúce informácie). Nakoľko následnými výpoveďami svedkov najmä MUDr. H. aJUDr. G. bolo preukázané, že heteroanamnestické informácie, poskytnuté navrhovateľkou 2/, sa ukázali
ako nepravdivé, čo malo za následok, že záver znaleckej organizácie Centrum duševného zdravia
s.r.o. súd vyhodnotil ako nesprávny, nakoľko operoval so skutočnosťami, ktoré neexistovali resp. sa

ukázali ako nepravdivé. Práve aj uvedená skutočnosť podporuje záver znalca MUDr. L. o tom, že
difúzna atrofia mozgu sa musí prejavovať v mentálnej oblasti posudzovanej osoby, aby mohla byť
relevantnou diagnózou pri posudzovaní psychickej spôsobilosti posudzovaného subjektu. Ak by sa táto
diagnóza u poručiteľa Ing. Milana C. prejavovala v takom duchu, aký opísala znaleckej organizácii
Centrum duševného zdravia s.r.o. navrhovateľka v rade 2/, dá sa predpokladať, že aj MUDr. L. by dospel

k rovnakému záveru ako znalecká organizácia, avšak ide len o úvahu v teoretickej rovine, nakoľko
v prejednávanom prípade je táto skutočnosť irelevantná, keďže žiadne prejavy v psychickej oblasti
poručiteľa neboli zaznamenané, a to ani žiadnym z lekárov poručiteľa, ani jeho priateľov. Čo sa týka
navrhovateľkou tvrdenej potrebe, aby znalec v takomto konaní, kde bolo vypočutých mnoho svedkov,
vrátane odborných lekárov, bol ešte pred podaním znaleckého posudku prítomný na pojednávaní pri
ich výsluchoch a mohol im klásť cielené otázky, potrebné z hľadiska sformovania jeho odborných

záverov, s týmto názorom sa súd nestotožňuje, nakoľko iba súdu prináleží hodnotiť dôkazy, pričom
znalec, vedomý si svojej kompetencie, má právo v rámci vykonávania znaleckej činnosti požiadať o
potrebné doplnenie jemu predložených podkladov, čo zdôraznil aj MUDr. L., ktorý uviedol, že lekárov
poručiteľabyoslovilibavprípadenejakejpochybnosti,ktorúbychcelriešiť,alenakoľkovprejednávanom
prípade takúto pochybnosť nemal, ku konzultáciám s ošetrujúcimi lekármi z jeho strany nedošlo. Čo

sa týka námietky navrhovateľov o tom, že znalec MUDr. L. svoj záver o schopnosti poručiteľa zriadiť
sporný závet v celkom prevažujúcom rozsahu založil len na akomsi odobrení vyšetrenia poručiteľa
psychiatrickou MUDr. C. H. dňa 26.08.2009, ani toto tvrdenie súd nepovažoval za správne, nakoľko
znalec sám uviedol, že pre znalecké posudky o určení spôsobilosti post mortem je potrebné nájsť čo
najbližšie kvalifikované vyšetrenie poručiteľa, ale samozrejme treba vziať do úvahy aj kontinuálny vývoj

choroby. Pokiaľ navrhovatelia poukazujú na skutočnosť, že vyšetrenia poručiteľa u psychiatričky MUDr.
C. H. dňa 26.08.2009 bolo zjavne účelovým vyšetrením, ktoré poručiteľ absolvoval za účasti odporkyne,
keď už zo samotného záznamu tohto vyšetrenia nevyplynula jeho potrebnosť práve v tento deň a ani
z jeho obsahu nevyplynul zhoršený či akútny stav poručiteľa, z čoho dospeli k jedinému záveru, že
týmto vyšetrením sa sledovalo mať doklad o spôsobilosti poručiteľa na zriadenie závetu pre prípad

sporu o neplatnosť závetu, aký práve teraz prebieha, a že nebolo inak žiadneho dôvodu, aby práve v
ten deň, keď bol poručiteľ objednaný u notára na spísanie závetu bol pri jeho celkovom zdravotnom
stave, kde mu pohyb spôsoboval nadmernú vyčerpanosť, absolvoval ešte tak krátko predtým vyšetrenie
u psychiatra, súd udáva, že ak človek navštevuje psychiatra, resp. jeho návšteva je mu odporučená,
tak ako tomu bolo v prejednávanom prípade (psychiatrické vyšetrenie mu bolo odporučené MUDr. E.

dňa 14.08.2009 za prítomnosti navrhovateľky 2/ - č. l. 18), a chce disponovať svojím majetkom pre
prípad smrti, pričom vzťahy v rodine sú značne vyhrotené (ako napr. v prejednávanom prípade, keď
okolie poručiteľa neakceptovalo jeho vzťah s odporkyňou), je len logické, že iba takýmto spôsobom
sa dá obhájiť si svoje vlastné rozhodnutie o dispozícii s majetkom práve pred vlastnými potomkami.
Podľa názoru súdu ani prípadná účelovosť uvedeného vyšetrenia (hoci MUDr. E. uviedla, že 14.8.2009

ho odporučila k psychiatrovi) neznižuje dôkaznú hodnotu znaleckého posudku MUDr. L., ale naopak je
podľanázorusúduibareakciounazhoršenévzťahyvrodine.Súdvzhľadomnavyššieuvedenéokolnosti
tak nemal pochybnosť o správnosti záverov znalca MUDr. L., naopak vyhodnotil závery znaleckej
organizácie Centrum duševného zdravia s.r.o. ako nesprávne pre nepravdivé podklady, z ktorých táto
vychádzala (nepravdivé heteroanamnestické informácie, uvedené navrhovateľkou 2/, ktorá vypovedal o

skutočnostiach, pri ktorých nebola prítomná), a preto nevidel žiadny dôvod pre nariadenie kontrolného
znaleckého dokazovania. V tomto smere súd uviedol, že podstata hodnotenia znaleckého posudku
spočíva v tom, že súd vezme do úvahy komplexnosť posudku, úplnosť odpovedí, vzťah posudku k
iným vo veci vykonaným dôkazom a napokon vychádza aj zo zásad správneho formálno-logického
uvažovania. Súd by v prejednávanom prípade mohol zvažovať o nariadení kontrolného znaleckého

dokazovaniaibavprípade,akbyvýpovedeostatnýchsvedkov,vykonanépopodaníznaleckéhoposudku
boli v rozpore s nálezmi a závermi znalca, čo nebol prejednávaný prípad. Vzhľadom na uvedené
návrh na doplnenie dokazovania nariadením kontrolného znaleckého posudku zamietol ako nadbytočný.
Považoval za potrebné poukázať na skutočnosť, že záver MUDr. L. považovali navrhovatelia za
predčasný a nedostatočný, ale záver znaleckej organizácie Centrum duševného zdravia, s.r.o. mal byť

dostatočný na to, aby odôvodnil nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania posudku MUDr. L.
aj napriek skutočnosti, že tento je v rozpore s neskôr vykonanými dôkazmi - svedeckými výpoveďami
a taktiež sa nezaoberal skutočnosťami, namietanými navrhovateľkou v prípade posudku znalca MUDr.
L.. Čo sa týka námietok navrhovateľov o existencii halucinácií poručiteľa v čase, kedy sa mal poručiteľrozhodnúť zriadiť sporný závet a kedy mal tento aj zriadiť, ako vyplynulo aj z výpovede MUDr. H. aj
z výpovede znalca MUDr. L. to, že pacient si uvedomoval existenciu halucinácií ("v tomto smere je
dôležitý postoj pacienta k vlastným halucinačným stavom, pričom pacient v prejednávanom prípade

adekvátnevyhľadalodbornúpomoc")jeskutočnosťou,ktorápodporilaichnázorospôsobilostiporučiteľa
Ing. G. C. rozhodnúť o vlastnom majetku. Práve vzhľadom na uvedenú skutočnosť bolo potrebné
vyhodnotiť ako pozitívum reakcie posudzovaného poručiteľa na túto skutočnosť, pretože tento sám
vedel, že nie je niečo v poriadku, nekonal pod vplyvom halucinácie, práve preto, že si uvedomoval,
že ide o skutočnosti, ktoré nie sú pravdivé, pričom práve takéto vyhodnotenie situácie dokazuje, že

osoba je spôsobilá ovládať svoje konanie a vyhodnotiť jeho následky. Určite iná situácia by bola, ak
by posudzovaná osoba opisovala halucinácie, pričom by si fakt, že ide o halucinácie, neuvedomovala.
Navrhovateľka tiež uviedla, že vzhľadom na výpoveď MUDr. C. H., ktorá uviedla, že počas halucinácií
by poručiteľ nebol schopný sa rozhodovať, pričom podľa nej je nesporné z vykonaného dokazovania,
že halucinácie u poručiteľa súviseli s jeho zdravotným postihnutím a boli potenciované užívaním lieku
Requip, a že tento liek pacient užíval aj v dobe zriadenia sporného závetu, pričom doposiaľ nebolo

znalecky zodpovedané presvedčivým a zrozumiteľným spôsobom, ako sa dá vylúčiť, že poručiteľ v
čase, kedy trpel halucináciami, sa mohol slobodne rozhodnúť zriadiť závet a závet aj zriadil a ako sa
dá vylúčiť, že takémuto prejavu jeho vôle nedošlo práve v čase takýchto stavov u poručiteľa. K tejto
námietke súd uvádza, že v konaní nebolo dokázané, že halucinácie boli následkom užívania rieku
Requip, lekári sa iba zhodli na tom, že to mohla byť jedna z možností a rovnako súdu nebolo žiadnym

spôsobom preukázané, že poručiteľ v čase, keď sa rozhodol zriadiť závet a v dobe, keď u notára JUDr.
G. zriaďoval závet trpel halucináciami, a preto vyhodnotenie skutočnosti, či by bol spôsobilý na právne
úkony, ktoré urobil v čase, kedy by trpel halucináciami, súd posúdil ako nadbytočné. Pre rozhodnutie
vo veci nie je potrebné zodpovedať, ako sa dá vylúčiť, že k zriadeniu závetu poručiteľa nedošlo práve
v čase halucinačných stavov u poručiteľa, ale je potrebné, aby mal súd preukázané, že rozhodnutie

poručiteľa zriadiť závet bolo ovplyvnené halucinačnými stavmi, čo v prejednávanom prípade preukázané
nebolo. Súd mal preukázané, že poručiteľ trpel halucináciami občasne a išlo o nočné halucinácie,
ktoré sa cez deň nevyskytovali, pričom všetky úkony smerujúce k zriadeniu závetu boli z jeho strany
vykonávané práve počas dňa. Ako uviedol G.. L., ak by poručiteľ trpel halucináciou v čase, keď by
zriaďoval závet (v čase návštevy u notára), bežný človek by to zistil, pretože by sa to prejavovalo v

adekvátnosti správania poručiteľa. Znalec v tejto súvislosti tiež zdôraznil, že prejavy človeka, ktorý by
bol nespôsobilý vykonať právny úkon, musia byť zadokumentované určitým objektívnym nálezom - musí
ísť o stavy zmätenosti a neadekvátnosti správania, ktoré však výpoveďou svedka JUDr. G. zistené
neboli. Naopak tento v rámci svojej výpovede uviedol, že poručiteľ sa orientoval v mieste aj čase a že
jasne vyjadril svoju vôľu - polovicu svojho majetku dať odporkyni a polovicu svojim deťom, pričom jeho

prejav bol spontánny a súvislý. Ďalšou námietkou navrhovateľov o nedostatku znaleckého dokazovania
mala byť skutočnosť, že znalec sa nezaoberal zložitosťou právneho úkonu, čo je podľa ich názoru tiež
veľmi dôležitá otázka pre správnosť, ale tiež presvedčivosť záverov takéhoto znaleckého dokazovania.
Nakoľko aj svedok JUDr. G. uviedol, že poručiteľ jasne uviedol, že chce disponovať svojím majetkom
pre prípad smrti a celkom jasne sa vyjadril, že chce polovicu zanechať odporkyni a polovicu zanechať

svojim deťom, súdu nie je jasné, prečo uvedený prejav vôle o rozdelení svojho majetku po vlastnej
smrti mal byť natoľko zložitým právnym úkonom, ktorý by mal mať taký vplyv na správnosť záverov
znaleckého dokazovania, ak túto skutočnosť znalec do úvahy nevzal. Nakoľko poručiteľ vedel prejaviť
svoju vôľu, jej formulácia bola už vecou notára, ktorý spisoval notársku zápisnicu, ktorá však nemá
vplyv na zložitosť právneho úkonu. Ak navrhovateľka mala na mysli, že poručiteľ zriadil závet, ktorý

nebol neplatný z dôvodu, že poručiteľovým potomkom sa zanechalo presne toľko, koľko im minimálne
priznáva zákonná úprava, podľa súdu je pochopiteľné a nanajvýš zodpovedné, aby pred vykonaním
takého dôležitého právneho úkonu, akým zriadenie závetu nesporne je, sa poručiteľ alebo nejaká jemu
blízka osoba informovala o podmienkach, ktoré treba splniť, aby prejav vôle poručiteľa nebol napadnutý
z dôvodu formálnych či obsahových nedostatkov, a to v čase, keď samotný poručiteľ, ktorý právny úkon

urobil, sa už k tejto otázke nemôže vyjadriť, nakoľko je mŕtvy. Navrhovatelia však uvádzajú aj iné dôvody
pre neplatnosť uvedeného závetu. Ako sa vyjadril ich právny zástupca "tiež stojí za úvahu aj to, že
prečo, ak by Ing. G. C. chcel z akejsi vďaky voči odporkyni dať tejto časť zo svojho majetku, by tak
neurobil za života riadnou zmluvou ale až závetom, o ktorom navyše nebol nikto z príbuzných Ing.
G. C. informovaný. Práve tu poukazujú navrhovatelia aj na potrebnosť posúdenia platnosti sporného

závetu z hľadiska jeho možného rozporu s dobrými mravmi, keď je zrejmé, že poručiteľ, ak by aj v
čase zriadenia závetu ešte bol spôsobilý na takýto právny úkon, čo však navrhovatelia vylučujú, tak by
vzhľadom na jeho po pár dňoch kritický zdravotný stav, ktorý vyústil až jeho úmrtím, už nebol schopný
využiť svoje zákonom dané právo závet zmeniť, či zrušiť. Z toho pohľadu ide aj o neplatnosť tohtozávetu z hľadiska jeho rozporu s dobrými mravmi." V súvislosti s uvedeným vyjadrením si súd dovolí
uviesť, že ak by prijal záver o tom, že ak poručiteľ chcel niečo dať odporkyni, mal tak urobiť za svojho
života napr. darovacou zmluvou, a nie prostredníctvom inštitútu závetu, potom by práve inštitút dedenia

zo závetu bol absolútne nadbytočným právnym inštitútom súkromného práva, čo by ho muselo viesť
k záveru, že každá dispozícia majetkom pre prípad smrti je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko
poručiteľ mal možnosť disponovať svojím majetkom už za svojho života. Vzhľadom na absurdnosť
uvedeného záveru, súd z tohto dôvodu nevidel v konaní poručiteľa, ktorý mal nielen morálne, ale
aj zákonom garantované právo disponovať pre prípad svojej smrti svojím majetkom, jeho rozpor s

dobrými mravmi. Právny zástupca navrhovateľov považoval závet poručiteľa za neplatný aj z dôvodu
podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pravdepodobne z dôvodu pre neho absentujúcej slobody
poručiteľa zriadiť závet. V tejto súvislosti je potrebné uviesť (ako uviedol aj P. Vojčík v komentári k § 37
Občianskeho zákonníka), že sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu.
Aktietopodmienkynepôsobiarušivo,násilnenamechanizmusvznikuvôle,neobmedzujúkonajúcehovo
výbere primeraných možností na prejavenie vôle, možno konštatovať, že vôľa je slobodná. Treba však

zdôrazniť, že pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez jej prejavu nie
je totiž poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodne, možno usúdiť aj na neslobodu vôle. Na slobodu
vôle sa môže pôsobiť fyzickým donútením alebo psychickým donútením. Vychádzajúc zo súdnej praxe
možno konštatovať, že fyzické donútenie, t.j. použitie fyzického násilia na vykonanie právneho úkonu
(napr. násilím urobený pohyb rukou pri podpisovaní), sa prakticky nevyskytuje. Súvisí to zjavne s tým,

že fyzickým násilím sa rozumie skôr priame fyzické násilie manifestované útokom voči konajúcemu, než
hrozba (bezprostredná) fyzickým násilím. Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou vyhrážkou a
vyvoláva neplatnosť právneho úkonu len v nasledujúcich prípadoch:1. Keď je protiprávne, t.j. vynucuje
sa niečo, čo takto nemožno vynucovať. 2. Keď vzbudzuje dôvodnú obavu z úkonu toho, kto hrozí.
Dôvodná obava vyžaduje intenzívne pôsobenie okolností použitých ako bezprávne vyhrážanie sa. Pri

posudzovaní dôvodnosti obavy preto nemožno v celom rozsahu zohľadniť subjektívny postoj, povahu
adresáta bezprávnej vyhrážky, ale treba optimalizovať vzťah medzi okolnosťami vyvolávajúcimi dôvodnú
obavu a subjektom, ktorý je pod ich tlakom.3. Keď je adresné, to znamená, že smeruje voči tomu,
na kom sa právny úkon vynucuje. Predmetom vyhrážky nemusí byť v každom prípade konajúci, stačí,
ak sa týka blízkej osoby. Súd v prejednávanom prípade nezistil, že by poručiteľova vôľa resp. jeho

prejav boli urobené pod vplyvom fyzického alebo psychického donútenia, ktoré by mali vplyv na platnosť
ním vykonaného právneho úkonu. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd považuje závet, spísaný dňa
26.08.2009 JUDr. N. G. do notárskej zápisnice N 187/2009, NZ 28905/2009 poručiteľom Ing. G. C.,
zomr. dňa XX.XX.XXXX za platný, a preto návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietol. Právne vec
posudzoval aj podľa § 461 ods. 1, § 476 ods. 1, 2, § 477, § 479, § 485, § 37 ods. 1, § 38 ods. 1, 2, §

39 Občianskeho zákonníka § § 80 písm. c/ O.s.p. Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v
zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov
uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane
s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Nakoľko

je potrebné rozhodnúť nielen o trovách konania samotných účastníkov, ale ja vypočúvaných svedkov,
znalcov a v konečnom dôsledku aj trovách konania štátu, súd si ponechal rozhodnutie o trovách konania
na samostatné rozhodnutie.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia 1/ a 2/. Považovali rozsudok za

nesprávny a založený na neúplnom zistení skutkového stavu veci z dôvodu nevykonania navrhnutých
dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, jednak na základe nesprávnych skutkových
zistení a jednak na nesprávnom právnom posúdení veci. Dôvodili, že je daný naliehavý právny záujem
na požadovanom určení neplatnosti sporného závetu aj na strane navrhovateľa 1/, ktorý je inak aj
zákonným dedičom poručiteľa a poručiteľ v závete ustanovil za dediča aj navrhovateľa 1/ a tomuto

určil spoluvlastnícky podiel na svojom nehnuteľnom majetku, ktorý mal podľa závetu navrhovateľovi
pripadnúť. Je tak vylúčené, aby na strane navrhovateľa 1/ nebol daný naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti závetu, a to aj v kontexte s tou skutočnosťou, že dedičské konanie po poručiteľovi sa už
právoplatne skončila a celý nehnuteľný majetok v rozsahu vymedzenom v spornom závete nadobudla
len navrhovateľka 2/. Ani záver súdu prvého stupňa o vecnej nedôvodnosti podaného návrhu, ktorou sa

súd zaoberal len vo vzťahu k navrhovateľke 2/ nepovažovali za správny a hlavne za celkom predčasný
a založený na celkom jednostrannom a neobjektívnom hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania v
úplnej závislosti od záverov znaleckého posudku vykonaného znalcom MUDr. M. L. a bez prihliadnutia
na ďalšie podstatné skutočnosti, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli, a ktorými boli závery tohtoznaleckého posudku výrazne spochybnené. Prvou zásadnou námietkou proti platnosti sporného závetu
bola námietka jeho neplatnosti z dôvodu nespôsobilosti poručiteľa na takýto právny v zmysle § 38 ods. 1
a 2 Občianskeho zákonníka. Boli presvedčení, že aktuálny zdravotný stav poručiteľa v dobe vyhotovenia

sporného závetu úplne vylučoval jeho spôsobilosť a schopnosť na takýto právny úkon, pretože poručiteľ
trpel dlhodobo viacerými závažnými ochoreniami a predovšetkým Parkinsonovou chorobou , ktorej stav
rozvoja v dobe vyhotovenia sporného závetu bol taký, že táto mala výrazný dopad aj v mentálnej oblasti
poručiteľa, vrátane jeho schopnosti chápať zmysel takéhoto právneho úkonu. Namietali nesprávnosť
postupu súdu prvého stupňa, keď hneď po prvom pojednávaní po výsluchu len navrhovateľky 2/ a bez

vypočutia ostatných účastníkov a množstva navrhovaných svedkov, hneď nariadil znalecké dokazovanie
znalcom MUDr. M. L.. Predmetom znaleckého dokazovania bolo posúdenie spôsobilosti na príslušný
právny úkon poručiteľa ako osoby, ktorá už zomrela, a ktorej vyšetrenie znalcom tak nebolo možné,
pričom je vo všeobecnosti známe, že pre čo najobjektívnejšie a najkomplexnejšie zodpovedanie zadanej
znaleckejúlohybolopotrebné,abyznalecmalčonajviacpoznatkovainformáciíokonkrétnychprejavoch
posudzovanej osoby v dobe blízkej vyhotoveniu sporného závetu, predovšetkým o jej správaní sa

na verejnosti, a preto bolo účelné, aby k nariadeniu takéhoto znaleckého dokazovania došlo až po
vypočutí aj ďalších účastníkov a hlavne svedkov, medzi ktorými boli aj ošetrujúci lekári poručiteľa,
kde by bolo možné potom pri formovaní znaleckých záverov zohľadniť aj skutočnosti, ktoré by z
výpovedí týchto osôb vyplynuli. V tejto súvislosti poukázali aj na celkom nesprávny postup súdu prvého
stupňa pri hodnotení znaleckého posudku znaleckej organizácie Centrum duševného zdravia s.r.o.,

predloženého ako dôkaz z ich strany, a ktorého obsah a záver mal byť podľa súdu nepravdivý len z
dôvodu, že spracovatelia tohto znaleckého posudku vychádzali aj z heteroanamnestických informácií
získaných od navrhovateľky 2/. Boli toho názoru, že nebol dôvod, aby súd prvého stupňa tento znalecký
posudok hodnotil ako listinný dôkaz, pretože bez ohľadu na to, či bol predložený procesnou stranou
alebo zadovážený súdom, išlo nepochybne o znalecký posudok spĺňajúci všetky predpísané náležitosti

znaleckého posudku a zároveň nebolo dôvodu, aby súd jedného zo spracovateľov tohto posudku, a
to MUDr. E. N. vypočul v konaní ako svedka a nie ako znalca. Takýto postup súdu preto považovali
za procesne nesprávny. Odhliadnuc však od tohto, súd prvého stupňa napriek úplnej rozpornosti
záverov dvoch znaleckých posudkov o spôsobilosti poručiteľa odmietol vykonať kontrolné znalecké
dokazovanie o tejto skutočnosti, od posúdenia ktorej nepochybne v absolútnej rozhodujúcej miere

záviselo posúdenie dôvodnosti samotného návrhu na začatie konania, len s odôvodnením, že záver
tohto znaleckého posudku predloženého navrhovateľmi je nepravdivý, pretože znalci vychádzali údajov
ainformáciíposkytnutýchnavrhovateľkou2/.Zobsahutohtoznaleckéhoposudkujevšakcelkomzrejmé,
že podkladom na jeho vypracovanie bola v rozhodujúcej miere zdravotná dokumentácia poručiteľa,
ktorá sa v podstatnej časti znaleckého posudku popisuje, pričom je zrejmé, že išlo o tú istú zdravotnú

dokumentáciu poručiteľa, ktorú mal k dispozícii aj znalec MUDr. M. L.. Zároveň súd prvého stupňa nechal
bezpovšimnutia,žezáverznaleckéhoposudkuznaleckejorganizácieCentrumduševnéhozdravias.r.o.,
podľa ktorého poručiteľ trpel závažnou duševnou chorobou v zmysle choromyseľnosti, a to demenciou
na báze mozgovej atrofie cievneho pôvodu plne korešponduje so skutočnosťami, ktorý vyplynuli z
neskôr vykonaného dokazovania, a to svedeckej výpovede neurologičky MUDr. E. K., ktorá uvádzala

skutočnosti nie založené na jej úvahách, ale vyplývajúce z existujúcich záznamov z vyšetrení poručiteľa
vrátane CT mozgu. Vytýkali, že súd prvého stupňa sa touto skutočnosťou vôbec nezaoberal. Pokiaľ súd
prvého stupňa uvádzal, že znalec MUDr. M. L. bol vypočutý na pojednávaní až po výsluchu všetkých
svedkov,takjecelomzrejmé,žetentoznalecsapredsvojímvýsluchomžiadnymspôsobomneoboznámil
s výpoveďami ďalších účastníkov ani s výpoveďami žiadneho zo svedkov, a teda aj neskorší jeho

výsluch nemôže zhojiť nedostatok postupu súdu prvého stupňa pri vedení dokazovania. Za porušenie
ich práv považovali aj to, že súd prvého stupňa okrem kontrolného znaleckého dokazovania nenariadil
znalecké dokazovanie z odvetvia neurológie, keď vzhľadom na jednoznačné preukázanie ochorenia
poručiteľa Parkinsonovou chorobou prakticky v konečnom štádiu jej rozvoja v dobe vyhotovenia závetu
a s poukazom na skutočnosti, ktoré vyplynuli o svedeckej výpovede MUDr. E. K. , bolo vykonanie

takéhoto dokazovania potrebné, pričom aj sám znalec MUDr. M. L. pripustil, že rozsah poškodenia
mozgu poručiteľa v dôsledku takéhoto ochorenia nebolo v jeho možnostiach zistiť a toto by bolo možné
zistiť len v rámci iného znaleckého dokazovania, ktorého výsledky by potom mohli mať vplyv aj na
závery jeho znaleckého dokazovania. Zároveň podrobným preskúmaním odpovedí znalca MUDr. M. L.
na otázky, ktoré mu boli kladené na pojednávaní pred súdom prvého stupňa možno zistiť, že z týchto

odpovedí vyplynuli viaceré skutočnosti, týkajúce sa spôsobilosti poručiteľa na vyhotovenie sporného
závetu, ktoré zostali v rovine pochybností, a aj z tohto hľadiska bol preto postup súdu prvého stupňa
celkom nesprávny. Tento znalecký posudok preto považovali za celkom nepostačujúci a neúplný. Z
obsahutohtoznaleckéhoposudkutotižvyplýva,žetentoznalecsvojzáveroschopnostiporučiteľazriadiťsporný závet v prevažujúcom rozsahu založil len na zázname z vyšetrenia poručiteľa psychiatričkou
MUDr. C. H. zo dňa 26.08.2009, keď na strane 11 znaleckého posudku uviedol, že pre zhodnotenie stavu
poručiteľa považuje toto vyšetrenie za kľúčové. Pričom podľa ich názoru, toto vyšetrenie poručiteľa bolo

jednoznačne účelové, ktoré poručiteľ absolvoval za účasti odporkyne, keď už zo samotného záznamu
z tohto vyšetrenia nevyplynula jeho potrebnosť práve v tento deň a ani z jeho obsahu nevyplynul
zhoršený či akútny stav poručiteľa, z čoho možno dospieť k záveru, že účelom tohto vyšetrenia bolo
zabezpečiť existenciu dokladu o spôsobilosti poručiteľa na zriadenie sporného závetu. Ďalej poukázali
aj na to, že znalec MUDr. M. L. nepožiadal o súčinnosť ani žiadneho z ošetrujúcich lekárov poručiteľa

a nemal k dispozícii ani záznamy z neurologických vyšetrení poručiteľa vrátane CT mozgu. Trvali na
tom, že za preto bolo potrebné pre riadne a objektívne posúdenie veci nariadiť vo vzťahu k znaleckému
posudku znalca MUDr. M. L. kontrolné znalecké dokazovanie. Zároveň vzhľadom na skutočnosti, ktoré
vyplynuli o zdravotnom stave poručiteľa zo svedeckej výpovede G.. E. K., bolo potrebné nariadiť
znalecké dokazovanie z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurológia, čo však súd prvého
stupňa odmietol vykonať. Podľa navrhovateľov však bez vykonania tohto kontrolného dokazovania

nevytvárajú dostatočný ucelený skutkový a dôkazný základ na komplexné posúdenie spôsobilosti a
schopnosti poručiteľa na vykonanie sporného závetu. Poukázali na to, že z výpovede svedkyne MUDr.
E. K. vyplynulo, že poručiteľ bol jej pacientom od roku 2004, a že už pri prvom vyšetrení mu bola
nasadená intenzívna liečba a to liek Madopar vzhľadom na výrazný neurologický nález, a že ešte v
tom istom roku absolvovať CT vyšetrenie mozgu a bola mu diagnostikovaná difúzna atrofia mozgu.

Tiež vysvetlila, že Parkinsonova choroba je ochorením, ktoré postihuje nielen pohybové schopnosti ale
prejavuje sa aj v mentálnej rovine. Tiež uviedla, že v roku 2009 bol jeho stav zlý, bol schudnutý, chodil
v predklone a preto mu boli nasadené nové lieky Requip, kde po zvýšení dávky udával halucinácie,
ktoré odznievali, že ide o liek, ktorý má vplyv na psychický stav pacienta, pretože obsahuje dopamín,
ktorý môže spôsobiť psychické poruchy. Znalec MUDr. M. L. sa vôbec pri podaní znaleckého posudku

s týmito závermi vôbec neuvažoval a nevyporiadal sa s nimi ani súd prvého stupňa. Poukázali ďalej na
to, že z dokazovania vyplynulo, že poručiteľ v čase vyhotovenia závetu užíval liek Requin, ktorý u neho
vyvolával halucinogénne stavy, pričom samotná psychiatrička MUDr. C. H. vo svojej výpovedi uviedla,
že halucinogénne stavy trvali u poručiteľa od polovice augusta 2009, a že už dňa 02.09.2009 zistila u
poručiteľa progresiu zhoršenia jeho telesného i psychického stavu oproti tomu, čo zistila 26.08.2009

a tiež uviedla, že dňa 02.09.2009 by sa poručiteľ vzhľadom na zhoršený zdravotný stav už nevedel
samostatne rozhodovať. Znalec MUDr. M. L. sa však ani k tejto okolnosti žiadnym zodpovedajúcim
a zrozumiteľným spôsobom nevyjadadril. Navrhovatelia napokon poukázali aj na neplatnosť závetu
z dôvodu jeho rozpornosti s ustanovením § 37 ods. 1 Obč. zákonníka a tiež z dôvodu nesúladu
s dobrými mravmi v zmysle § 39 Obč. zákonníka. Mali za to, že vzhľadom na ťažké zdravotné

postihnutie poručiteľa a vyhotovenie závetu 10 týždňov pred jeho úmrtím bolo potrebné posúdiť, či
konanieporučiteľamožnopovažovať zaslobodnýavážnyprejavjehovôle,ačitakétokonanievzhľadom
na všetky okolnosti prípadu nevykazovalo aj rozpornosť tohto právneho úkonu s dobrými mravmi.
Aj keď tieto námietky navrhovatelia považovali len za podporné, súd prvého stupňa sa s nimi vôbec
nevyporiadal. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a za účelom

ďalšieho dokazovania vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporkyňa so svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov považovala napadnutý rozsudok
súduprvéhostupňazavecnesprávnyaodvolacienámietkynepovažovalazaprávnerelevantné.Malaza
to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je založené na dôkazoch, správne zistených a súdom ustálených

skutkových zisteniach. Vo vzťahu k namietanému neúplnému zistenému skutkovému stavu veci uviedla,
že súd skutkový stav zistil v stave dostatočnom pre vydanie meritórneho rozhodnutia a rozsudok je
plne odôvodnený v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.. Bola presvedčená, že neboli splnené
zákonné dôvody pre nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania, nakoľko z výsledkov vykonaného
dokazovania je zrejmé, že v dôsledku podaného vysvetlenia MUDr. N. sa preukázala, že tento vychádzal

z tzv. heteroanamnestických informácií získaných od navrhovateľky 2/, pričom sám znalec aj v závere
znaleckého posudku potvrdil, že hodnotenie dôkazov nepatrí znalcovi a tieto informácie pokladal za
objektívne, pokiaľ sa nepreukáže opak. A tento opak sa potvrdil a v konaní preukázal v rámci rozsiahleho
dokazovania pri výsluchoch svedkov MUDr. H. a C.. G.. Práve z výsledkov dokazovania súd starostlivo
hodnotiac penzum produkovaných dôkazov vecne správne vyhodnotil, že informácie, s ktorými pracoval

znalec MUDr. N. nemôžu byť posúdené ako objektívne. V dôsledku toho dospel súd prvého stupňa k
správnemuzáveru,žejedinýmdôkazom,ktorýsanachádzavsúdnomspise,aktorýsatýkaobjektívneho
posúdenia zdravotného stavu poručiteľa je znalecký posudok MUDr. L.. Zo strany navrhovateľov nebol
v rámci konania ponúknutý taký dôkaz, ktorý by tvrdil opak toho, čo v záveroch svojho posudku tvrdíMUDr. L.. Po vykonanom dokazovaní bolo nepochybne správne súdom prvého stupňa ustálené, že
nejestvujú dva posudky s odlišnými závermi ohľadom spôsobilosti poručiteľa. Preto nebol dôvod na
nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania. Rovnako za správny považovala aj právny záver súdu

ohľadne požiadavky na nariadenie znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
neurológia. Domnievala sa, že akýkoľvek záver, ktorý by priniesol tvrdenie o úbytku mozgového tkaniva
u poručiteľa ešte neznamená, že tento úbytok mal, mohol a pôsobil na spôsobilosť poručiteľa prejaviť
svoju vôľu spísať závet. Tento dôkaz by nezodpovedal otázku, ktorá sa týka predmetu konania, či
bola poručiteľova spôsobilosť na právne úkony obmedzená. Týmto dokazovaním by sa iba neúčelne

a nehospodárne predlžovalo viac ako 4 ročné súdne konanie. Navrhovatelia nechcú pripustiť fakt, že
vyšetrenie poručiteľa prinieslo jasný záver, že dňa 26.08.2009 bol poručiteľ plne orientovaný a teda
mal plnohodnotnú dispozíciu aj nakladať so svojim majetkom. MUDr. H. v rámci výsluchu potvrdila, že
spôsobilosť na právne úkony v deň kreovania závetu bola v plnom rozsahu zachovaná. Podsúvanie
existencie halucinogénnych stavov porušiteľa počas dňa nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a
zostáva výhradne iba v rovine zavádzajúceho tvrdenia navrhovateľov. Za podstatný pokladala aj fakt, že

notárspisujúcizávetJUDr.G.bezakýchkoľvekpochybnostínapojednávaníuviedol,žeprejavporučiteľa
pri tvorbe závetu bol súvislý, spontánny a svoju vôľu z ničoho nečítal, mal vopred jasnú predstavu o tom,
ako naloží so svojím majetkom a obsahom jeho prejavu bolo, že pamätal aj na zákonnú požiadavku
neopomenuteľných dedičov. Navrhovatelia ani po smrti poručiteľa odmietajú prijať fakt plnohodnotného
vzťahu medzi poručiteľom a odporkyňou, ktorý trval cca 11 rokov. Práve tento vzťah s odporkyňou bol

pre poručiteľa podstatný pre rozhodnutie spísať a zanechať závet. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a navrhovateľov zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 69,91 eur.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§

212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov je dôvodné.

Súd prvého stupňa založil svoje zamietajúce rozhodnutie na záveroch znaleckého posudku znalca
psychiatra MUDr. M. L., podľa ktorého poručiteľ dokázal vzhľadom na svoj zdravotný stav posúdiť
následky svojho konania, a to spísanie závetu formou notárskej zápisnice dňa 26.08.2009, v tento deň

dokázal ovládať svoje konanie a závet spísal bez trvalej alebo prechodnej poruchy, ktorá by ho robila
na tento úkon nespôsobilým.

Znalecký posudok je jedným z dôkazných prostriedkov /§ 125, § 127 O.s.p./, ktorý súd síce hodnotí ako
každý iný dôkaz podľa § 132 O.s.p., od iných dôkazov sa však líši tým, že odborné záver v ňom uvedené

nepodliehajú hodnoteniu súdom. Súd hodnotí presvedčivosť posudku čo do jeho úplnosti vo vzťahu
k zadaniu, logické odôvodnenie jeho záverov a súlad s o statnými vykonanými dôkazmi. Hodnotenie
dôkazu znaleckým posudkom teda spočíva v posúdení, či závery posudku sú náležite odôvodnené, či
sú podložené nálezom, či bolo prihliadnuté k všetkým skutočnostiam, s ktorými sa bolo treba vyporiadať,
či závery posudku nie sú v rozpore s výsledkami ostatných dôkazov a či odôvodnenie znaleckého

posudku zodpovedá pravidlám logického myslenia. Z uvedeného vyplýva, že súd nemôže preskúmať
vecnú správnosť odborných záverov znalca. Znalecký posudok však možno dať preskúmať aj inému
znalcovi, vedeckému ústavu alebo inej inštitúcii.

Vzhľadom k tomu, že v danej veci podstata sporu spočívala najmä na zodpovedaní otázky, či poručiteľ

v čase spísania závetu /26.08.2009/ dokázal ovládať svoje konanie, a či spísal závet v trvalej alebo
prechodnej duševnej poruche, ktorá by ho robila na tento úkon nespôsobilým, a na zodpovedanie ktorej
boli potrebné odporné znalosti, bolo v konaní pred súdom prvého stupňa správne vykonané znalecké
dokazovanie znalcom - psychiatrom. Zostávalo však vzhľadom na odvolacie námietky navrhovateľov
posúdiť, či znalecký posudok vyhotovený znalcom MUDr. M. L. je dostatočným podkladom pre skutkové

zistenia súdu, nakoľko podľa názoru odvolacieho súdu znalecký posudok mal pre rozhodnutie v danej
veci zásadný význam a navrhovatelia proti nemu vzniesli podstatné výhrady, ktorých vyjasnenie bolo
pre rozhodnutie veci samej podstatné. Vzhľadom k tomu, že predmetom znaleckého posúdenia v
danej veci nebolo posúdenie len celkom jednoduchých skutočností, nešlo v preskúmavanej veci o taký
prípad, že sa súd prvého stupňa mohol uspokojiť len s týmto znaleckým posudkom. I keď možno

konštatovať, že sa súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení rozsudku vyporiadaval aj so znaleckým
posudkom vyhotoveným znaleckou organizáciou Centrom duševného zdravia, s.r.o., zo dňa 21.08.2010
a predloženým navrhovateľmi, ako aj so znaleckým posudkom vyhotoveným v tomto konaní znalcom
MUDr. M. L., ktorý považoval za dostatočný podklad pre rozhodnutie v danej veci. Z obsahu spisuvšak vyplýva, a namietajú to aj odvolatelia, že znalecká úloha bola znalcovi MUDr. M. L. udelená ešte
pred riadnym výsluchom všetkých účastníkov konania a všetkých svedkov. Podľa názoru odvolacieho
súdu tento „nedostatok“ nemohol byť zhojený tým, že sporovým stranám bol poskytnutý priestor

dopytovania pri ústnom výsluchu znalca. Z vykonaného dokazovania, ktoré súd prvého stupňa vykonal
až po podaní znaleckého posudku, a to najmä výsluchu svedkov MUDr. E. K. a MUDr. C. H. vyplynuli
také skutočnosti, ktoré môžu mať zásadný význam pri zodpovední znaleckej otázky o spôsobilosti
poručiteľa na právne úkony v rozhodnej dobe. Svedkyňa MUDr. E. K. uviedla, že poručiteľovi už v
roku 2004 bola zistená parkinsonova choroba, v dôsledku ktorej sa zdravotný stav poručiteľa zhoršil

v lete 2009, v rozhodnej dobe užíval lieky, ktoré mu spôsobovali halucinogénne stavy, okrem toho
poručiteľ trpel aj difúznou atrofiou mozgu v pokročilom štádiu 3.-4. stupňa. Z výpovede MUDr. C.
H., psychiatričky zase vyplynulo, že poručiteľ trpel halucináciami od polovice augusta 2009, ktoré
sa vyskytovali u poručiteľa v noci, dňa 26.08.2009 považovala jeho psychický stav za dobrý, bol pri
zmysloch, však dňa 02.09.2009 už u poručiteľa podľa jej tvrdenia malo dôjsť k progresii, zhoršeniu
jeho telesného aj psychického stavu, kedy poručiteľ už nebol schopný sa samostatne rozhodovať. Je

zrejmé, že znalcovi MUDr. M. L. ako základný podklad pre podanie znaleckého posudku bola zdravotná
dokumentácia poručiteľa, avšak na pojednávaní dňa 28.05.2014 vo svojej ústnej výpovedi uviedol aj
to, že zo zdravotnej dokumentácie poručiteľa nevyplývalo, že dňa 02.09.2009 došlo k zmene stavu
poručiteľa. Znalec MUDr. M. L. ochorenie poručiteľa difúzna atrofia mozgu nepovažoval za psychiatrickú
diagnózu, mal za to, že toto ochorenie nemalo vplyv na mentálne zdravie poručiteľa, naopak znalecká

organizácia Centrom duševného zdravia, s.r.o., vo svojom znaleckom posudku toto ochorenie označila
zazávažnúduševnúchorobuvzmyslechoromyseľnosti.Takževovecisúdvaznalecképosudky,ktorých
záver o spôsobilosti poručiteľa v rozhodnej dobe je diametrálne odlišný. I keď znalecký posudok od
znaleckej organizácie Centrom duševného zdravia, s.r.o., bol predložený v konaní navrhovateľmi a
hodnotený správne ako listinný dôkaz podľa § 125 O.s.p. /nebol vyhotovený v konaní podľa § 127 ods.

1 O.s.p. /, nemožno ho za danej situácie vyhodnotiť ako nesprávny z dôvodu, že znalecká organizácia
vzaladoúvahyajtzv.heteroanamnestickéinformácie,ktoréimposkytlanavrhovateľka2/.Zobsahutohto
posudku vyplýva, že znalecká organizácia mala k dispozícii predovšetkým zdravotnú dokumentáciu
poručiteľa, tak ako aj znalec MUDr. M. L.. Ani jeden zo znalcov však nemal k dispozícii výsluchy všetkých
účastníkovavýsluchysvedkov/najmäošetrujúcichlekárovporučiteľa/, ktorétiežmalibyťpodkladompre

znalecký posudok, nakoľko podávali dôkaz o správaní sa poručiteľa a jeho ochorení v rozhodnej dobe
v takom rozsahu, ktorý nevyplýval zo zdravotnej dokumentácie poručiteľa. Súd mal takto k dispozícii
dva znalecké posudky s rozdielnymi závermi o tej istej otázke, a i keď vyhodnotil, ktorý z nich vzal za
podklad pre svoje rozhodnutie a z akých dôvodov nevychádzal zo záveru druhého znaleckého posudku
predloženéhoakolistinnýdôkazpodľa§125O.s.p.,vzhľadomnaskutočnostiuvádzanénajmäsvedkami

MUDr. E. K. a MUDr. C. H., bolo ich treba považovať podľa názoru odvolacieho súdu za neúplné. Za
tejto situácie sa javí odvolaciemu súdu potreba vyhotoviť nový znalecký posudok, znalcom psychiatrom
na posúdenie spôsobilosti poručiteľa v rozhodnej dobe / v čase vyhotovenia závetu/, podkladom pre
ktorý budú všetky uvedené dôkazy, zdravotná dokumentácia poručiteľa, výsluchy účastníkov a najmä
svedkov /ošetrujúcich lekárov poručiteľa/ s tým, že podľa potreby si tento znalec môže vyžiadať

súčinnosť lekára - neurológa, vzhľadom na ochorenie poručiteľa parkinsonovou chorobou, difúznou
atrofiou mozgu a užívaním liekov, ktoré u poručiteľa vyvolávali halucinácie.

Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky navrhovateľov, ktorí považujú sporný závet za neplatný aj z
dôvodov uvedených v § 37 ods. 1 Obč. zák. a to pochybností, či konanie poručiteľa možno považovať

za slobodné a vážne pri vyhotovení závetu, tieto sú v danej veci spojené práve aj s vyriešením otázky o
spôsobilosti poručiteľa pri vyhotovení závetu. Pokiaľ ide o namietanú platnosť závetu aj z dôvodu jeho
nesúlade s dobrými mravmi podľa § 39 Obč. zák., s touto sa vyporiadal súd prvého stupňa správne, a
keď poručiteľ ako vlastník svojho majetku má právo za svojho života aj disponovať s týmto majetkom,
do ktorej dispozície nesporne patrí aj spísanie závetu.

Odvolací súd však pristúpil k zrušeniu napadnutého rozsudku podľa § 221 ods. 1 písm. h/, O.s.p. z hore
uvedeného dôvodu, pochybností o spôsobilosti poručiteľa pri spísaní závetu, a k jeho vráteniu na ďalšie
konanie súdu prvého stupňa /ods. 2/.

Súd prvého stupňa v ďalšom konaní doplní dokazovanie znalcom - psychiatrom v zmysle intencií
vyslovených odvolacím súdom v tomto uznesení.

Vysloveným právnym názorom je súd prvého stupňa viazaný /§ 226 O.s.p./.V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania /§ 224 ods. 3 O.s.p./.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é