Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viera Kandriková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/12/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116210763
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116210763.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov
senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia,
s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom
Šoltésom,advokátom,sosídlomKaradžičova8,P.O.BOX205,81000Bratislava,protižalovanej:Y.F.E.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X. XXX/XX, XXX XX Š. S., o zaplatenie 2.824,92 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku IV. o trovách konania.

II. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vo výroku I. uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.536,39 eur, vo výroku II. žalovanej povolil sumu uvedenú

vo výroku I. splácať v mesačných splátkach vo výške 50,- eur splatných vždy do 25. dňa toho-ktorého
kalendárneho mesiaca počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po kalendárnom mesiaci, v ktorom
tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, pričom pri nezaplatení čo len jednej splátky stáva sa splatným
celé dlžné plnenie, výrokom III. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a výrokom IV. rozhodol, že žalobcovi
náhradu trov konania nepriznáva.

2. V predmetnom konaní sa žalobca (pôvodne Consumer Finance Holding, a.s.) domáhal titulom zmluvy
opôžičkeč.XXXXXXXzaplateniaodžalovanejsumy2.824,92eurspolusúrokomzomeškaniavovýške
8,5 % ročne od 03.06.2013 do zaplatenia. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní s poukazom na
ust.§1ods.2,§2písm.d),§7ods.1,§11ods.2a§14ods.2zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a tiež s poukazom na ust. § 39 a § 3, § 517
ods.1,2 Občianskeho zákonníka, ako aj s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn.

6Co/171/2016 mal za to, že k platnému predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo a žalovaná nie je
povinná platiť úroky z predmetného spotrebiteľského úveru, nakoľko žalobca, či už úmyselne alebo
konaním hrubo odporujúcim odbornej starostlivosti zvýšil zadlženosť žalovanej, čo je konaním hrubo
odporujúcim dobrým mravom. Je neprijateľné, aby žalobcovi patrila odmena vo forme úrokov, a preto
súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná je povinná z prejednávaného úverového vzťahu vrátiť
iba istinu a nie úroky. Z dôvodu, že nebola žalobcom prehodnocovaná s odbornou starostlivosťou bonita

spotrebiteľa, priznal žalobcovi iba splátky istiny splatné ku dňu jeho rozhodovania a požadované úroky
z omeškania nepriznal.

3. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 257
CSP a vzhľadom na okolnosti predchádzajúce uzavretiu zmluvy spočívajúce v neskúmaní bonity už
zadlženej žalovanej mal za to, že žalobca mal s vysokou pravdepodobnosťou nesplácanie úveru pri

svojom postupe s odbornou starostlivosťou predvídať, a preto si trovy konania musí niesť zo svojho aj
s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 6MCdo/15/2010.4. Proti tomuto rozsudku čo do výroku o náhrade trov konania (výrok IV.) podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalobca. Mal za to, že rozhodnutie je v rozpore s ust. § 255 a § 257 CSP, nakoľko

žalobca bol v konaní úspešný v 89,15 % a žalovaná bola úspešná v 10,85 %. Ich čistý úspech teda
predstavuje 78,30 %. Preto podľa pomeru úspechu im mala byť priznaná náhrada. Dôvody hodné
osobitného zreteľa súd prvej inštancie videl v tom, že právny predchodca žalobcu nedostatočne skúmal
bonitu žalovanej, keď pri jej riadnom skúmaní mal s vysokou pravdepodobnosťou predvídať vysokú
pravdepodobnosť jej delikvencie so splácaním úveru, a preto si trovy konania musí niesť zo svojho.

Takéto odôvodnenie výroku nespĺňa kritérium dôvodov hodných osobitného zreteľa, ani výnimočných
okolností, ktoré sú zákonnými predpokladmi postupu podľa § 257 CSP. Výrokom vo veci samej súd
prvej inštancie rozhodol o dôvodnosti žaloby v rozsahu 89,15 % z pôvodne žalovanej sumy, preto v
čistom vyjadrení je ich úspech vo výške 78,30 %. Sankciou za nedostatočné zistenie bonity žalovanej
pred poskytnutím spotrebiteľského úveru je bezúročnosť úveru. Sankcionovať ho aj odopretím práva na
náhradu trov konania je v rozpore s ustanoveniami CSP a hrubým zásahom do zásady rovnosti strán v

civilnom procese. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie čo do výroku o nároku
žalobcu na náhradu trov konania zmenil tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške
78,30 %.

5. Žalovaná sa k doručenému odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal
napadnuté rozhodnutie vo výroku o trovách konania, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie

žalobcu nie je dôvodné.

7. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane alebo strane, ktorej to priznáva
zákon náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude
musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným

súdom.

8. Rozhodovanie súdu o náhrade trov konania v sporovom konaní vychádza zo zásady úspechu vo veci
(§ 255 CSP), resp. zo zodpovednosti za zavinenie (§ 256 CSP). To znamená, že strana, ktorá v spore
uspela alebo zastavenie konania nezavinila, má v zásade nárok na náhradu účelne vynaložených trov

tohto konania. Tento postup môže súd prelomiť a nepriznať náhradu trov konania, ak sú dané dôvody
hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP, v minulosti § 150 Občianskeho súdneho poriadku).

9. V prejednávanej veci sú podľa názoru odvolacieho súdu akceptovateľné dôvody, ktorými súd prvej
inštancie odôvodnil nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi, ktorý by mal so zreteľom na zásadu

úspechu vo veci nárok na pomernú náhradu trov konania.

10. Povinnosť nahradiť trovy konania sa môže v tom - ktorom konkrétnom prípade javiť ako neprimeraná
tvrdosťaust.§257CSPumožňujesúdu,abyvovýnimočnýchprípadoch,zdôvodovhodnýchosobitného
zreteľa, strane, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania túto náhradu nepriznal.

11. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

12. Účelom tohto ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu

trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre
realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a
dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. Zákon v ust. § 257 CSP stanovuje dve základné podmienky, z ktorých by mal súd vychádzať, ak chce

uvedené moderačné právo využiť. Musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a musí ísť o výnimočné
okolnosti. Výklad týchto podmienok ponecháva zákon na súdnej praxi. Je preto vecou vždy konkrétneho
prípadu, či dôjde k takým okolnostiam, ktoré budú podkladom na rozhodnutie súdu o zmiernení účinkovprávnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania. Citované ustanovenie bližšie nekonkretizuje
okolnosti, ktoré treba pri využívaní označeného moderačného práva súdu mať na zreteli.

14. Odvolací súd preskúmal a opätovne zvážil všetky okolnosti prejednávanej veci a dospel k záveru,
že súd prvej inštancie postupoval správne, keď pri rozhodovaní o trovách konania použil ust. § 257
CSP. Zistený skutkový stav vyplývajúci z obsahu spisu totiž umožňuje právny záver o existencii dôvodov
hodných osobitného zreteľa pre aplikáciu výnimočného ust. § 257 CSP. Významným z hľadiska aplikácie
ust. § 257 CSP sú okolnosti sporu, predovšetkým tie, ktoré predchádzali uzavretiu zmluvy a spočívajú

v nepreskúmaní bonity zadlženej žalovanej pred uzavretím samotnej zmluvy o pôžičke. Žalovaná
bola klientkou žalobcu, a preto sa jej bonita neoverovala. Žalobca pri poskytovaní úveru zanedbal
možnosti a schopnosti žalovanej ako spotrebiteľky splácať úver a podľa názoru odvolacieho súdu,
súd prvej inštancie veľmi správne postupoval, keď odmietol žalobcovi priznať aj akékoľvek trovy, ktoré
sa na prvý pohľad môžu zdať primerané, avšak pre človeka v núdzi potenciálne spôsobilé prispieť k
nezvládnuteľnému zadlženiu (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/151/2013 z 29.09.2013).

15. Ani tvrdenia odvolateľa o jeho čistom pomernom úspechu vo výške 78,30 % neobstoja, nakoľko
žalobca bol neúspešný nielen ohľadne zaplatenia istiny (požadoval zaplatenie 2.824,92 eur a priznaná
mu bola istina vo výške 2.536,39 eur), ale aj ohľadne uplatneného úroku z omeškania vo výške 8,5 %
ročne od 03.06.2013 do zaplatenia zo sumy 2.824,92 eur, teda jeho skutočný úspech je nižší.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil ako vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
napadnutej časti IV. výroku o trovách konania postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v

spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko žalobca v odvolacom konaní úspešný
nebol a žalovaná si trovy odvolacieho konania neuplatnila, resp. jej žiadne trovy odvolacieho konania
zo spisu nevyplývajú.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.