Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Miloš Kolek
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmenené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/106/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116206592
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116206592.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu
JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobkyne: I. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. XXX, Y. XXX XX, v konaní zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Igor Šafranko, advokátom
so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava 811 09, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 12C 110/2016-38
zo dňa 18.05.2017 takto
r o z h o d o l :
Mení rozsudok tak, že určuje, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX z 12.07.2010,
uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach - bod 11, o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú
dve tretiny zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou, je neprijateľná.
Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 620 eur, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 620 eur od 04.05.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti rozsudok potvrdzuje.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške týchto trov
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, vyslovil, že žalovaný má vo vzťahu k
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania. Rozsudok odôvodnil tým, že na
základe žiadosti žalobkyne o poskytnutie úveru vo výške 700 eur sa žalobkyňa ako dlžníčka zaviazala
poskytnutú sumu 700 eur vrátiť veriteľovi zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 620 eur v 12 mesačných
splátkach po 110 eur, počnúc od 12.09.2010. Z prehľadu o prijatých platbách vyplýva, že žalobkyňa
uhradila celkovo 1.320 eur v súlade so zmluvou, poslednú sumu uhradila dňa 19.01.2011. Žalobkyňa
predložila súdu vyhlásenie Združenia na ochranu občanov spotrebiteľa HOOS z 09.03.2016, kde ju
informovali, že je potrebné zabezpečiť všetky podklady týkajúce sa úverov. Súd uviedol, že žalovaný
vzniesolnámietkupremlčaniakuplatnenémunárokuauviedol,žetátonámietkajedôvodná.Subjektívna
aj objektívna premlčacia doba bezdôvodného obohatenia začínajú plynúť rôzne, v závislosti od druhu
bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie získané z absolútne neplatného právneho úkonu
vzniká od okamihu plnenia, od tohto momentu plynie aj premlčacia doba. Žalobkyňa odvodzuje právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia čo do úrokov a poplatkov z § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010,
keďže zmluva je bezúročná a bezpoplatková. Žalobkyňa tvrdila, že sa o bezdôvodnom obohatení
dozvedela až od združenia. Súd prvej inštancie uviedol, že o dôvodoch, prečo je zmluva bezúročná
a bezpoplatková mala žalobkyňa podľa § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. vedomosť už pri podpise zmluvy o
úvere. Od združenia získala iba vedomosť o právnom posúdení veci, čo však nemožnosť stotožniť sdozvedením sa rozhodujúcich skutkových okolností. Na základe toho súd uzavrel, že subjektívna lehota
začala plynúť zaplatením príslušnej splátky úveru nad rámec zákonom stanovenej povinnosti, a keďže
žalobkyňa poslednú splátku zaplatila 19.01.2011, subjektívna premlčacia doba uplynula 20.01.2013 a
žaloba bola podaná 31.03.2016. Vo vzťahu k vysloveniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky súd uviedol,
že už došlo k skončeniu záväzkového vzťahu plnením zo strany dlžníka. Za daného stavu veci už
žalobkyni reálne nemôže ísť o docielenie skutočnej rovnosti medzi stranami zmluvného vzťahu, resp.
opačne, že by táto zmluvná podmienka v tomto čase vytvárala značnú nerovnováhu v jeho právach a
povinnostiach. Žalobkyňa nemôže mať po 6 rokoch od vzniku zmluvy a 5 rokoch od splnenia záväzku
reálne skutočný záujem na vyslovení neprijateľnosti zmluvnej podmienky a uvedené by ani nesplnilo
prevenčný účel.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Poukázala na to,
že súd nesprávne vyhodnotil subjektívnu premlčaciu dobu, ako aj na to, že sa súd prvej inštancie bez
náležitého vysvetlenia odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe Krajského súdu v Prešove. Uviedla, že
nevedela, že splátky, ktoré od nej žalovaný prijíma nad výšku istiny, prijíma protizákonne. Až získaním
vedomostí o tom, že žalovaný prijímal platby v rozpore so zákonom, prichádzalo u nej do úvahy podanie
žaloby a až od toho momentu mohla začať plynúť subjektívna premlčacia doba. Čo sa týka žaloby o
určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, toto nie je ani nadbytočné ani nedôvodné. Súdny dvor EÚ v
rozhodnutí Cofidis potvrdil, že plynutie času v žiadnom prípade nemôže byť skutočnosťou, ktorá by mala
znížiť alebo znemožniť ochranu práv spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem na určení neprijateľnosti
zmluvnej podmienky je vždy daný. Zmluvná podmienka je buď neprijateľná alebo nie je neprijateľná.
Skutočnosť splatenia úveru pri určovaní neprijateľnosti zmluvnej podmienky nezohráva žiadnu úlohu.
Žaloba o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky sa môže zamietnuť len v jednom prípade, a
to v prípade, ak sa dodávateľovi podarí v súdnom konaní preukázať, že zmluvná podmienka nie je
neprijateľnou. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.
4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav, ale nesprávne vec právne posúdil. Odvolací súd má za to, že naliehavý právny záujem na určení
neprijateľnosti zmluvnej podmienky je daný aj v prípade, že úver vyplývajúci z predmetnej úverovej
zmluvy už bol zaplatený a právny vzťah zanikol. V danom prípade sa nepochybne obsahovo jedná o
neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu nevyrovnanosť vzťahu medzi účastníkmi konania. Toto
nenamieta ani súd prvej inštancie. Odvolací súd je tiež toho názoru, že subjektívna premlčacia doba
v danom prípade začala plynúť až od preukázateľnej vedomosti žalobkyne o tom, že žalovaný od
nej prijal plnenia v rozpore so zákonom. Princíp neznalosť zákona neospravedlňuje v tomto prípade
musí ustúpiť princípu ochrany spotrebiteľa. Keďže súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, ale
nesprávne o veci rozhodol, odvolací súd zmenil jeho rozhodnutie postupom podľa § 388 CSP a návrhu
vyhovel v celom rozsahu s výnimkou úroku z omeškania. Úrok z omeškania žalobca požadoval odo
dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby. Deň nasledujúci po dni doručenia žaloby je v prípade
bezdôvodnéhoobohateniaanepreukázaniapredžalobnejvýzvydňomsplatnostipohľadávkyanieprvým
dňomomeškania(§563OZ).Pretobolúrokzomeškaniapriznanýažodnasledujúcehodňa.Zamietnutie
žaloby o úrok z omeškania za deň nasledujúci po dni doručenia žaloby bolo vecne správne a v tomto
rozsahu bolo rozhodnutie potvrdené ako vecne správne postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.
5. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP.
Odvolací súd rozhodoval o trovách celého konania, keďže menil rozsudok súdu prvej inštancie. Žalobca
bol v konaní neúspešný len v nepatrnej časti, a preto má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Výšku trov konania určí súd prvej inštancie samostatným uznesením.
6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 2:1 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.