Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. jún 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7Csp/70/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316208903
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316208903.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Barborou Korenecovou,
advokátkou, AK Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, proti žalovanej: I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. G.
XXX/XX, XXX XX I., o zaplatenie sumy 660,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 23.09.2016 domáhal voči žalovanej zaplatenia
sumy 660,- eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 264,- eur od

01.09.20112 do zaplatenia, zo sumy 396,- eur od 21.10.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 10.01.2012
žalobca, ako veriteľ poskytol, žalovanej, ako dlžníkovi, úver vo výške 200,- eur, ktorý sa žalovaná
zaviazala vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 196,- eur, teda vo výške 396,- eur, za podmienok
dohodnutýchvZmluveoúvereatov12-tichmesačnýchsplátkachpo33,-eur,počnúcdňom27.01.2012.
Na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 27.02.2012 žalobca, ako veriteľ poskytol, žalovanej,
ako dlžníkovi, úver vo výške 200,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s príslušným poplatkom

vo výške 196,- eur, teda vo výške 396,- eur, za podmienok dohodnutých v Zmluve o úvere, a to v 12-tich
mesačných splátkach po 33,- eur, počnúc dňom 27.03.2012. V zmysle Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, sa žalobca a žalovaná dohodli, že
tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie
a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Žalobca zaslal žalovanej
viacpočetné upozornenia na omeškanie so zaplatením splátok. Na uvedené upozornenia žalovaná
nereagovala. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých

podmienok, čím porušila dojednania predmetnej Zmluvy o úvere a stratila výhodu splátok, sa dlhy stali
splatnými.

Žalobca podal trestné oznámenie na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Humenné vo veci
podozrenia zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko
mal žalobca podozrenie, že žalovaná uzatvorila zmluvy o úvere v úmysle úvery vôbec nesplácať.
Uvedenému podozreniu nasvedčovala aj skutočnosť, že odo dňa uzatvorenia zmlúv o úvere ku dňu

podania trestného oznámenia žalovaná nepoukázala v prospech predmetných zmlúv o úvere žiadnu
splátku, a to aj napriek skutočnosti, že mala finančné prostriedky, čo vyplýva z údajov uvedených v
žiadosti o úver v časti „Mesačné príjmy a výdavky“. Žalobca mal teda za to, že žalovaná už v čase
uzatvárania zmlúv o úvere vedela, že nebude úver splácať, čím uviedla žalobcu do omylu a spôsobilamu tým škodu. Okresný súd Humenné trestným rozkazom č.k. 4T/176/2013 zo dňa 11.12.2013 uznal
žalovanú vinnou zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a
podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného so svojím nárokom na

náhradu spôsobnej škody na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz Okresného súdu Humenné
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 01.01.2014. Žalovaná ku dňu vyhotovenia návrhu na
vydanie platobného rozkazu neuhradila žalobcovi žiadnu platbu.

2. Žalovaná sa v danej právnej veci nevyjadrila.

3. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a jej prílohami a to Zmluvami o úvere zo dňa 10.01.2012 a
27.02.2012, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, trestným rozkazom tunajšieho súdu sp.zn.
4T/176/2013 zo dňa 11.12.2013 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový
stav:

4. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 10.01.2012 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX,
na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 200,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť
spolu s poplatkom vo výške 196,- eur, teda celkovo sumu 396,- eur v 12-tich mesačných splátkach po
33,- eur, počnúc dňom 27.01.2012.

5. Dňa 27.02.2012 žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX,
na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 200,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť
spolu s poplatkom vo výške 196,- eur, teda celkovo sumu 396,- eur v 12-tich mesačných splátkach po
33,- eur, počnúc dňom 27.03.2012.

6. Podľa bodu 11 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru žalobcu, tretina poplatku predstavuje
dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o
úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.

7. Z trestného rozkazu tunajšieho súdu zo dňa 11.12.2013 vydané v trestnom konaní vedenom

na tunajšom súde pod sp. zn. 4T/176/2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom
01.01.2014, vyplýva, že žalovaná bola odsúdená za prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1
Trestného zákona, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, výkon trestu bol
podmienečne a skúšobná bola určená na dobu 15 mesiacov. Žalobca ako poškodený bol so svojím
nárokom na náhradu spôsobenej škody odkázaný na konanie vo veciach občianskoprávnych.

8. Podľa § 261 ods. 6, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období (ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke

dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky

9. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,, Občiansky zákonník“)
platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu

nezavinil.

10. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri
roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného

príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu
konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u
iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

11. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ,,Zákon“),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

12. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

13. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi stranami sporu boli
uzatvorené dve zmluvy o úvere, pričom tieto zmluvy sú zároveň zmluvami spotrebiteľskými. Pre

spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom,
ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom
spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie
špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne
ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach

v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým
spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na
jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k
podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupujeako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ
požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho
plneniu, je neplatná.

14. Zmluvy uzatvorené medzi stranami sporu sú nepochybne spotrebiteľskými zmluvami aj v
zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou
ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“)

15. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Právny vzťah je potrebné posudzovať s ohľadom na subjekty a ochranu subjektov. Ak by bola priznaná

právna ochrana len tým subjektom, ktorí sú lepšie pripravení, bol by to zásah do rovnosti. Nie je možné
predpokladať, že osoba v núdzi bude rovnako dobre poznať právo ako podnikateľ poskytujúci pôžičky
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 Obdo 47/2010 zo dňa 20.4.2011).

16. V danej právnej veci mal teda súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi

žalobcom a žalovanou boli dňa 10.01.2012 a dňa 27.02.2012 uzatvorené zmluvy o úvere. Na základe
predmetných zmlúv poskytol žalobca žalovanej úvery a to každý vo výške 200,- eur, ktoré sa žalovaná
zaviazala vrátiť spolu s poplatkom vo výške 196,- eur pri každom úvere, spolu vo výške 396,- eur z
každého úveru a to každý úver v 12-tich mesačných splátkach po 33,- eur, počnúc dňom 27.01.2012
a 27.03.2012. Trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 4T/176/2013 zo dňa 11.12.2013, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňom 01.01.2014, súd uznal žalovanú za vinnú z prečinu úverového podvodu
podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, pričom žalobca bol odkázaný s nárokom na náhradu škody na
občianske súdne konanie.

17. Poškodený, ktorý má podľa príslušných zákonných ustanovení proti obvinenému nárok na náhradu

škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom
rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu, pričom návrh musí poškodený uplatniť
najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z
akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje. Adhézne konanie prebieha v rámci
trestného konania zároveň s rozhodovaním o vine obžalovaného. Pri rozhodovaní o náhrade škody

poškodeného voči obvinenému súd aplikuje ohľadom tohto nároku spravidla ustanovenia občianskeho
hmotného práva, vrátane ustanovení o náhrade škody, premlčaní, nevynímajúc ustanovenia právneho
poriadku o ochrane spotrebiteľa.

18. V danej právnej veci si uplatňuje žalobca voči žalovanej nárok na náhradu škody a tento nárok

na náhradu škody žalobcu má základ v spotrebiteľskej zmluve. Ide o vzťah medzi obchodníkom a
spotrebiteľom, pričom spotrebiteľ úver prijíma na spotrebu. Teda ide o typicky občianskoprávny vzťah.
Spotrebiteľský úver je jeden z najfrekventovanejších občianskoprávnych vzťahov.

19. V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, je potrebné v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých

inštitútov (premlčanie, odstúpenie od zmluvy), na tieto vzťahy aplikovať právnu úpravu o občianskych
právach a nie podnikateľské právo.

Aj napriek tomu, že v danej právnej veci boli uzatvorené úverové zmluvy, ktorá sa riadia režimom
Obchodného zákonníka, ako už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľské

zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a v zmysle príslušných ustanovení zákona
o spotrebiteľských úveroch, pretože ich uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ,
pričom obsah zmlúv bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, pretoje potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka,
úprava ktorých je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná
prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného
dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi

podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je
pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
5MCdo 20/09).

Do 01.04.2015 v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola daná dôvodnosť aplikácie a
použitia ustanovení Občianskeho zákonníka pred ustanoveniami Obchodného zákonníka výhodnosťou

ustanovení Občianskeho zákonníka v prospech spotrebiteľa a teda ani do uvedeného dňa nebola v
prípade spotrebiteľských úverových zmlúv vylúčená aplikácia Občianskeho zákonníka.

Obdobný právny názor bol vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 15Co/61/2015 zo
dňa 27.05.2015, sp. zn. 23Co/49/2015 zo dňa 21.03.2016, sp. zn. 21Co/193/2014 zo dňa 27.08.2015,

Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/141/2015 zo dňa 28.08.2015, Krajského súdu Banská Bystrica sp.
zn. 15Co/313/2014 zo dňa 23.09.2015.

Súd poukazuje, že aplikácia § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka nie je vylúčená ani na právne
vzťahy,ktorébolizaloženépredúčinnosťvyššieuvedenejnovelyObčianskehozákonníka.,,Ustanovenie

§ 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho
účinnosťou.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014)

20. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči
spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v
čase rozhodovania o predmetnom nároku bez ohľadu na skutočnosť, či spotrebiteľ vznesie námietku
premlčania.

Premlčanie je definované ako uplynutie času ustanoveného v zákone - premlčacej doby na vykonanie
práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže
čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania, keď následkom je zánik súdnej vymáhateľnosti
nároku, v dôsledku čoho premlčané právo súdnym rozhodnutím už oprávnenému nemožno priznať. V

prípade uplatňovania nároku zo spotrebiteľskej zmluvy súd prihliada na premlčanie aj bez návrhu.

21. Súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ešte predtým, ako pristúpil ku skúmaniu
splnenia predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú žalobcovi, zaoberal sa otázkou
premlčania uplatneného nároku žalobcu voči žalovanej s poukazom na ustanovenie § 5b zákona č.

250/2007 Z.z.

Vzhľadom na skutkové okolnosti danej právnej veci je súd toho názoru, že poškodený, t.j. žalobca sa
dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, okamihom, kedy zistil skutkové okolnosti rozhodujúce
pre vymedzenie vzniknutej škody a zodpovedného subjektu. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej

doby nemožno automaticky spájať s okamihom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku v trestnej veci. V
predmetnej trestnej veci podľa vyjadrenia žalobcu podal sám trestné oznámenie na OR PZ Humenné
vo veci podozrenia zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods.1 Trestného zákonažalovanou, teda je nepochybné, že žalobca už týmto momentom disponoval vedomosťou o skutkových
okolnostiach týkajúcich sa vzniknutej škody a zodpovedného subjektu.

Následne v trestnom konaní vedenom na tunajšom súde bola žalovaná uznaná vinnou z prečinu
úverového podvodu a trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 01.01.2014.

Súd preto dospel k záveru, že najneskôr ku dňu 01.01.2014 žalobca nepochybne mal vedomosť o
skutkových okolnostiach týkajúcich sa vzniknutej škody a zodpovedného subjektu za škodu. Subjektívna

premlčaciadobanauplatnenienárokužalobcuvočižalovanejsúdnoucestoutakzačalanajneskôrplynúť
dňom 02.01.2014 a uplynula dňa 02.01.2016. V danej právnej veci bola však žaloba podaná až dňa
23.09.2016, teda po uplynutí zákonnej dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Súd preto žalobcovi
uplatnený nárok z dôvodu jeho premlčania v tomto súdnom konaní nemohol priznať a žalobu v celom
rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“),
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danom prípade súd žalobu v celom rozsahu zamietol a preto žalovanej vznikol nárok na priznanie
náhradu trov konania v plnom rozsahu. Nakoľko však žalovanej v súvislosti s týmto súdnym konaní
žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak, že jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.