Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. september 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/442/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244851
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111244851.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a členov

senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci navrhovateľa: Ing. W. Z.,
R.. H. X, D., zastúpeného FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského 2, Bratislava, IČO: 35 955 341,
proti odporkyni: Slovenská republika, za ktorú koná Národná banka Slovenska, Imricha Karvaša 1,
Bratislava, IČO: 30 844 789, o náhradu škody, na odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I č.k. 18C/212/2011-244, zo dňa 1.4.2014 a proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava
I č.k. 18C/212/2011-279, zo dňa 10.7.2014, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v treťom riadku odôvodnenia o p r a v u j e v uvedení

žalovanej sumy tak, že správne má byť uvedená suma 11.667,72 eura.

II. Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

III. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

IV. Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh na prerušenie konania z dôvodu začatia

prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie, zamietol návrh vo veci samej (ktorým sa navrhovateľ proti odporkyni domáhal
zaplateniasumy11.667,72eurasprísl.predstavujúcejnáhraduškodyspôsobenejnesprávnymúradným
postupom odporkyne pri vykonávaní bankového dohľadu nad činnosťou PODIELOVÉHO DRUŽSTVA
SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len "PDSI" alebo „družstvo“) a obchodníka s cennými papiermi
CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej len "obchodník s CP")) a odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, § 15 a § 16
zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci(ďalejlenzákona
č. 514/2003 Z.z.), keď s poukazom na zistený skutkový stav dospel k záveru, že v danom prípade neboli
splnené podmienky na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. V odôvodnení uviedol, že
PDSI spolupracovalo od roku 2000 so spoločnosťou CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s., IČO: 36 020 095, od
roku 2002 so spoločnosťou CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s., IČO: 35 828 749 (spoločnosť mala rovnaké
obchodné meno, ale iné IČO); uvedený obchodník s CP od 13.5.2003 (kedy nadobudlo právoplatnosť

prvostupňové rozhodnutie Úradu pre finančný trh č. GRUFT-22/2003/OCP zo dňa 22.4.2003) nemal
povolenie na poskytovanie investičnej služby riadenie portfólia podľa § 6 ods. 2 písm. d) zákona č.
566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách, a to do 22.4.2008. Z uvedeného mal za
to, že nešlo o kontinuálnu činnosť pri riadení portfólia družstva PDSI obchodníkom s CP. Z Dohodyo úprave práv a povinností zo 6.12.2010 mu vyplynulo, že účastníci dohody sa dohodli, že vyrovnací
podiel bude navrhovateľovi vyplatený tak, že družstvo namiesto uhradenia peňažnej sumy rovnajúcej
sa vyrovnávaciemu podielu odovzdá členovi zmenku družstva ID 3587 v prospech člena na zmenkovú

sumu rovnajúcu sa vyrovnávaciemu podielu. Družstvo dňa 23.2.2011 potvrdilo navrhovateľovi zánik
členstva v PDSI a nárok na vyrovnávací podiel. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa
11.4.2011, sp. zn. 3K/95/2010 bol na majetok družstva ako úpadcu vyhlásený konkurz.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že opísaná činnosť zo strany Národnej banky Slovenska (ďalej

len „NBS“) nemohla z jej strany založiť nesprávny úradný postup v spojení s uplatňovaním jej
právomoci vymedzenej zákonom. Konštatoval, že PDSI je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb,
ktoré sa združili, aby spoločnou činnosťou zabezpečovali uspokojovanie podnikateľských a s nimi
súvisiacich potrieb svojich členov a účelne hospodárili s majetkom družstva. Jedná sa o podnikateľský
subjekt založený podľa Obchodného zákonníka, ktorý je nositeľom podnikateľského profitu, ale aj
podnikateľského rizika. Družstvu bolo umožnené ako podnikateľovi vstupovať do právnych vzťahov s

občanmi uzatváraním právnych úkonov (predmetných zmlúv). V súlade s princípom zmluvnej autonómie
rovnakého postavenia účastníkov právnych vzťahov, navrhovateľ dobrovoľne vstúpil do záväzkového
vzťahu s PDSI a na základe individuálneho slobodného rozhodnutia prevzal na seba práva a povinnosti
vyplývajúce z členstva v družstve, v snahe čo najlepšie realizovať svoje záujmy a potreby v podmienkach
trhového hospodárstva, voľnej súťaže a konkurencie. Pre štát platí, že sa má zásadne zdržať zásahov

do súkromnoprávnej oblasti, t.j. do slobodného súkromného rozhodovania fyzických a právnických
osôb. Pokiaľ by NBS zakázala činnosť spočívajúcu v uzatváraní vzťahov s členmi družstva (občanmi)
a PDSI, zasiahla by tým do občiansko-obchodnoprávnych vzťahov a do zmluvnej autonómie subjektov
súkromného práva, ako aj do vlastníckeho práva občanov mimo rámca ochrany garantovanej čl. 20 ods.
1 Ústavy SR, pretože by tým obmedzila resp. zmarila ich možnosť nadobudnúť majetkové hodnoty a

realizovať svoje práva a uplatňovať nároky vyplývajúce z uvedených zmlúv. Vychádzal zo zistenia, že
až odo dňa 1.6.2010 (t.j. od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 zákona č. 566/2001
Z.z. o cenných papieroch a investičných službách podľa zákona č. 129/2010 Z.z.), malo PDSI zákonom
uloženú povinnosť dodržiavať schválený Prospekt investície a až odvtedy mohla NBS kontrolovať, či
PDSI dodržiava schválený Prospekt investície (teda či si družstvo plní povinnosť uloženú zákonom

od 1.6.2010), pričom za prípadné nedodržiavanie tejto povinnosti v období po 1.6.2010 bolo možné
PDSI sankcionovať. Dovtedy (pred 1.6.2010) NBS nemohla družstvu nič prikazovať a nariaďovať a už
vôbec nemohla určovať, či a do akých konkrétnych cenných papierov má PDSI investovať. Uviedol,
že za plnenie Prospektu investície družstva pritom zodpovedá predstavenstvo družstva ako štatutárny
orgán PDSI (pričom žalobu v mene družstva proti členom predstavenstva družstva o náhradu škody

spôsobenej porušením povinností pri výkone ich funkcie možno podať podľa ustanovení § 251 ods. 2
a § 243a ods. 4 Obchodného zákonníka a proti členom kontrolnej komisie družstva podľa ustanovení §
244 ods. 8 v spojení s § 243a ods. 4 Obchodného zákonníka). Za plnenie prospektu investície družstva
PDSI nezodpovedá odporkyňa.

Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že v danom prípade PDSI podnikalo na základe ustanovení
Obchodného zákonníka a v zmysle platných právnych noriem Občianskeho a Obchodného zákonníka,
družstvo vstupovalo do zmluvných vzťahov s fyzickými osobami (vrátane navrhovateľa) a s právnickými
osobami (obchodníkom s CP). Nebola preto daná kompetencia NBS zasiahnuť voči PDSI, keďže
uzatváranie vzťahov medzi navrhovateľom (ako členom družstva) a družstvom bolo mimo rámca

dozoru NBS. V návrhu a ani počas konania navrhovateľ neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, z
ktorých by bolo možné vyvodiť, že NBS si neplnila zákonom jej dané povinnosti. Navrhovateľ v snahe
dosiahnuť vyššie výnosy z vložených peňazí si musel byť vedomý, že uzavretie právnych úkonov s
PDSI môže byť spojené s adekvátnym rizikom. Uzatvorené právne vzťahy medzi nimi riadne definovali
práva a povinnosti s vkladom spojené, na ktorých pochopenie nebolo potrebné, aby navrhovateľ

disponoval odbornými vedomosťami či skúsenosťami. Na základe uvedeného mal za to, že navrhovateľ
neuniesol dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach a nepreukázal základný atribút vzniku škody, a to
nesprávny úradný postup odporkyne. Súd prvého stupňa ďalej dospel k záveru, že nie je daná príčinná
súvislosť medzi konaním Slovenskej republiky zastúpenej NBS a vznikom v návrhu označenej škody
navrhovateľa, pretože táto mu nevznikla vložením finančných prostriedkov do PDSI, ale v dôsledku

neschopnosti družstva splniť svoj záväzok z uzavretých zmlúv z dôvodu jeho nepriaznivej finančnej
situácie. Mal za to, že PDSI a jeho dcérske spoločnosti - EURO DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE,
DOLÁROVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE a SPORITEĽNÉ DRUŽSTVO STRED BB "v
konkurze" - vystupujúce pod spoločným logom "SLOVENSKÉ INVESTÍCIE", sú podnikateľské subjekty(družstvá), ktoré vznikli a vyvíjajú činnosť podľa Obchodného zákonníka (najmä podľa ustanovení
§ 2 ods. 2 a § 221 až § 260 Obchodného zákonníka). Za činnosť družstva zodpovedá a v mene
družstva koná predstavenstvo ako štatutárny orgán družstva, ktorý riadi činnosť družstva a rozhoduje o

všetkýchzáležitostiachdružstva,pokiaľniesúzákonom,stanovamialeborozhodnutímčlenskejschôdze
vyhradené inému orgánu družstva. Navrhovateľ (v spornom čase ako člen družstva a ako investor)
vedel, že s takouto investíciou je spojené aj riziko a doterajší (propagovaný) výnos nie je zárukou
budúcich výnosov (ustanovenie § 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch
a investičných službách). Členská schôdza je najvyšším orgánom družstva, prostredníctvom ktorého

členovia uplatňujú svoje právo riadiť záležitosti družstva, kontrolujú činnosť družstva a jeho orgánov v
zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a čl. 33 Stanov PDSI. NBS vykonáva dohľad nad družstvom
ako vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt, a to len v zákonom limitovanom rozsahu
vymedzenom ustanoveniami zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách.

Vychádzal ďalej zo zistenia, že Úrad pre finančný trh (ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli

od 1.1.2006 na NBS) schválil pre družstvo dňa 21.3.2002 Prospekt investície (Prospekt je informačný
dokument, ktorého účelom je investorom poskytnúť dostatok informácií pre ich investičné rozhodnutie)
podľa § 127 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách (právoplatný
dňa 28.3.2002), na základe ktorého bolo družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou
verejnej ponuky majetkových hodnôt 10 rokov. Za pravdivosť údajov v Prospekte investície zodpovedá

štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorého vyhlásenie o tom,
že skutočnosti uvedené v Prospekte investície sú úplné a pravdivé, ako aj jeho podpis, musia byť
jeho obsahom. Obsahom Prospektu investície je iba zoznam zmlúv, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje, čo je
povinná náležitosť prospektu podľa § 128 ods. 1 písm. a) bodu 10 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných

papieroch a investičných službách. Zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách
však nepožadoval, aby pri schvaľovaní prospektu boli predložené samotné zmluvy (požadoval len
ich zoznam) a schválený Prospekt investície tieto samotné zmluvy nikdy neobsahoval. Dôvodil, že
schválenie prospektu neznamenalo schválenie zmluvy. Schválením Prospektu investície nevznikol
medzi družstvom a Obchodníkom s CP zmluvný vzťah; Prospekt investície neukladá povinnosti tretím

osobám (ani obchodníkovi s CP), ale zaväzuje len vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt.
Povinnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt bolo uzatvoriť s obchodníkom s CP
zmluvu, ktorá by obsahovala zásady správy portfólia uvedené v prospekte, kontrolovať plnenie zmluvy a
vprípadejejneplneniavymáhaťsúdnoucestousplneniezmluvnýchzáväzkovvyplývajúcichnaprospech
členovdružstva(investorov).Družstvo(predstavenstvoatiežkontrolnákomisia)bolopovinnévykonávať

svoju činnosť tak, aby si splnilo všetky záväzky voči svojim členom, pričom členovia PDSI, teda aj
navrhovateľ, majú práva a povinnosti spojené s členstvom v družstve, okrem iného aj schvaľovať ročnú
účtovnú závierku a voliť a odvolávať členov predstavenstva a kontrolnej komisie. NBS vykonáva dohľad
nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa zákona č. 566/2001 Z.z. o
cenných papieroch a investičných službách len v zákonom vymedzenom limitovanom rozsahu, a to

dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanovených v
zákone č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách, teda kontroluje zverejnenie
schválenéhoProspektuinvestíciepredzačatímverejnejponuky(ustanovenie§126ods.2austanovenie
§ 127 citovaného zákona), aktuálnosť Prospektu investície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie
informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a splnenie povinnosti

predložiť pred zverejnením NBS na posúdenie oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt,
ako aj dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a
investičných službách. S účinnosťou od 1.6.2010 bola NBS oprávnená dohliadať aj na skutočnosť,
či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený Prospekt investície. NBS nevykonávala a
ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky

majetkových hodnôt, pretože by to bolo nezákonným prekročením jej kompetencií. Družstvo bolo podľa
zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách povinné predkladať NBS polročné
a ročné správy o svojom hospodárení, čo aj pravidelne predkladalo. Z hospodárskych výsledkov,
uvedenýchvtýchtosprávach,nevyplývaliindícieaniinformácieozhoršenejfinančnejsituáciiPDSI,ktorá
by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích podielov či podielov na zisku jeho členom. NBS po podaní podnetu

družstvomaoboznámenísasinformáciamiuvedenýmivpodnete,vykonalaihneďvobdobíod20.4.2010
do 6.5.2010 u obchodníka s CP dohľad na mieste. Obchodník s CP neposkytoval pre družstvo investičnú
službu riadenie portfólia v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách,
v rámci dohľadu na mieste nepredložil NBS žiadnu dokumentáciu, ktorá by preukazovala, že obchodníks CP obhospodaroval portfóliá tých družstiev, s ktorými uzavrel zmluvu o riadení portfólia, nepredložil
žiadnu dokumentáciu, ktorá by preukazovala, že vykonával ktorúkoľvek z činností uvedených v čl. I
bode 2 zmlúv o riadení portfólia, nepredložil žiadne pokyny portfólia manažéra, konfirmácie obstaraných

obchodov pre družstvá, nepredložil zmluvy o kúpe alebo predaji cenných papierov obstaraných pre
družstvá, výpisy z evidencie majetkových účtov či doklady preukazujúce úschovu a správu cenných
papierov.

Zo skutkových okolností prípadu súd prvého stupňa dospel k záveru, že to bol práve samotný

navrhovateľ (v danom prípade sa jedná o člena družstva a vzťah člena družstva k družstvu a
dodržiavanie stanovených povinností v tomto vzťahu ako prevenčnej povinnosti predchádzať škodám),
ktorý zanedbal prevenčnú povinnosť uloženú mu Obchodným zákonníkom ako členovi družstva, a preto
musí následky s tým spojené znášať sám. Mal postupovať ako člen družstva v spolupráci s ďalšími
členmi družstva s primeranou dávkou opatrnosti, ktorú bolo možné od neho spravodlivo požadovať a
zvážiť možnú mieru rizika. Konštatoval, že v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa navrhovateľ nepodal

nijakú žalobu o náhradu škody proti PDSI, proti žiadnemu členovi predstavenstva družstva a ani proti
žiadnemu členovi kontrolnej komisie PDSI (ustanovenia § 251 ods. 2, § 243a ods. 4 a § 244 ods. 8
Obchodného zákonníka), aj keď každý člen družstva je oprávnený v mene družstva podať žalobu o
náhradu škody proti členovi predstavenstva z titulu jeho zodpovednosti voči družstvu za ním spôsobenú
škodu, každý veriteľ družstva môže vo svojom mene a na vlastný účet uplatniť nároky družstva na

náhradu škody proti členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie, ak veriteľ družstva
nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku družstva, a ak je na majetok družstva vyhlásený konkurz,
nároky veriteľov družstva proti členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie družstva
môže uplatňovať správca konkurznej podstaty družstva. Mal za to, že navrhovateľ sa mohol a súčasne
mal povinnosť sa presvedčiť ako člen družstva o skutočnostiach uvádzaných PDSI, mal sa aktívne, s

dostatočnou starostlivosťou riadne a včas zaujímať o svoje práva (výkon svojich práv) voči družstvu,
nakoľko ich podcenením či zanedbaním sa sám pričinil o znehodnotenie alebo nevymožiteľnosť (stratu)
svojich majetkových, satisfakčných práv súvisiacich s družstvom a pokiaľ sa rozhodol v spornom období
vložiť peňažné prostriedky do družstva, pretože ponúkalo zhodnotenie vloženej sumy o výnos, ktorý
prevyšoval mnohonásobne úroky poskytované bankami, znamená to, že navrhovateľ mal vedomosť o

tom, aké úroky poskytujú banky. Navrhovateľ svoje finančné prostriedky vložil do PDSI a ponechal ich
v družstve (štandardne ako svoj členský vklad), a bol v danom prípade v právnom vzťahu s družstvom,
či už na základe vloženého členského vkladu, zmenky, prípadne na základe zmeniek vydaných na
výplatu údajných vyrovnacích podielov. Súd prvého stupňa s poukazom na ustálený skutkový stav
dospel k záveru, že iba PDSI vznikla povinnosť vrátiť navrhovateľovi finančné prostriedky v žalovanej

výške. Naviac, len v prípade, ak by sa navrhovateľ nedomohol svojich pohľadávok proti družstvu,
tak až následne by bolo zrejmé, či mu vznikla alebo nevznikla škoda (a ak vznikla, v akej výške).
Navrhovateľ vložil finančné prostriedky do podnikateľského subjektu, ktorým je družstvo. Podľa jeho
Stanov, je družstvo spoločenstvom neuzavretého počtu osôb, ktoré sa združili, aby spoločnou činnosťou
zabezpečovali uspokojovanie podnikateľských a s nimi súvisiacich potrieb svojich členov a účelne

hospodárili s majetkom družstva.

Súd prvého stupňa sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa v tom, že medzi označenou škodou, ktorá
sa má rovnať hodnote jeho investovanej sumy (vkladu) do PDSI a navrhovateľom označeným údajným
nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v údajnej nečinnosti NBS, je daná príčinná súvislosť,

a ani v tom, že keby NBS včas zakročila a pozastavila by činnosť PDSI a obchodníka s CP, nebol
by navrhovateľ svoje peniaze zveril družstvu. Bol názoru, že uzavretím právneho úkonu s PDSI,
navrhovateľovi (členovi družstva) označená škoda ešte nevznikla, nakoľko mu vznikla iba vymožiteľná
pohľadávka voči PDSI a škoda mu prípadne vznikne až v dôsledku nevymožiteľnosti tejto pohľadávky
voči družstvu. Uzavrel, že táto skutočnosť t.j. nevymožiteľnosť, nemá príčinnú súvislosť v údajnej

nečinnosti NBS, ale vo finančnom hospodárení družstva v rozsahu jeho predmetu podnikania. Pokiaľ
by teda bola zakázaná činnosť PDSI a obchodníka s CP, tak to samo osebe ešte neznamená, že
pohľadávka navrhovateľa z uzavretých právnych úkonov by bola uspokojená, práve naopak, uložením
sankcií by mohla byť táto vymožiteľnosť ohrozená z dôvodu dosahu na celú ich podnikateľskú
činnosť. Štát (Slovenská republika) nemôže priamo zasahovať do vlastnej činnosti družstva a jeho

majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má družstvo autonómne postavenie. Vnútorné vzťahy PDSI
sa spravovali v danom čase jeho Stanovami a ustanoveniami Obchodného zákonníka. Poukázal na
to, že navrhovateľ ako člen družstva (t.j. podnikateľského subjektu) neinvestoval predmetné peňažné
prostriedky do subjektu, na činnosť ktorého nemal žiaden vplyv, ale práve naopak poznamenal súdprvého stupňa, prostredníctvom členskej schôdze ako najvyššieho orgánu družstva, členovia uplatňujú
svoje právo riadiť záležitosti družstva a kontrolujú činnosť družstva v jeho orgánoch v zmysle ustanovení
Obchodného zákonníka a Stanov PDSI.

Ďalej poukázal aj na to, že nárok na náhradu škody voči štátu môže byť úspešne uplatnený iba
vtedy, ak poškodený nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý je povinný
plniť. Navrhovateľ si svoj nárok na náhradu škody uplatnil v konkurznom konaní vedenom Okresným
súdom Bratislava I sp. zn. 3K/95/2010 voči úpadcovi - družstvu, ktorého bol členom, čo znamená,

že v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa posúdenie nevymožiteľnosti pohľadávky
poškodeného - navrhovateľa, ako predpokladu vzniku škody spôsobenej štátom, odvíja až odo dňa,
keď pominú účinky vyhláseného konkurzu alebo až vtedy, keď nebude nárok navrhovateľa na základe
právoplatného rozvrhového uznesenia súdu uspokojený. Poznamenal, že pohľadávka navrhovateľa
bola síce správcom konkurznej podstaty popretá, čo však neznamená, že počas incidenčného konania
pohľadávku navrhovateľa neuzná, nakoľko navrhovateľ si uplatnil pohľadávku na súde incidenčnou

žalobou. Doposiaľ však o jeho incidenčnej žalobe nebolo rozhodnuté a konkurz nie je ukončený; súd
prvého stupňa preto mal ustálenie výšky škody za nemožné. S poukazom na tieto skutočnosti vyhodnotil
žalobu za predčasne podanú a to aj z dôvodu, že navrhovateľ ako bývalý člen družstva, ktorý sa
stane v dôsledku nevyplatených finančných prostriedkov družstvom veriteľom družstva, si svoje nároky
na náhradu škody môže uplatniť v zmysle ustanovenia § 243a ods. 4 Obchodného zákonníka za

splnenia podmienok vzniku škody voči členom predstavenstva družstva alebo členom kontrolnej komisie
družstvapodľaustanovenia§244Obchodnéhozákonníka.Sohľadomnauvedenévyvodil,žeexistencia
pohľadávky navrhovateľa na náhradu škody voči vyššie uvedeným subjektom PDSI vylučuje možnosť,
aby sa navrhovateľ domáhal náhrady škody voči štátu podľa zák. č. 514/2003 Z.z.

Podľa názoru súdu prvého stupňa je v danej veci právne relevantným prípadný nesprávny úradný
postup, ktorého by sa mohla NBS dopustiť zanedbaním dohľadu len vo vzťahu k dohliadanému subjektu,
ktorým je družstvo. Len v prípade takéhoto nesprávneho úradného postupu by prichádzalo do úvahy,
že v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom by navrhovateľovi vznikla škoda.
Navrhovateľ poukázal, že mu vznikla škoda aj v príčinnej súvislosti so zanedbaním dohľadu NBS nad

činnosťou obchodníka s CP s tým, že PDSI poskytovalo finančné prostriedky potom, ako ich získalo
od nej, obchodníkovi s CP na základe zmluvy o riadení portfólia. Konštatoval, že medzi družstvom a
obchodníkom s CP tak vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého boli obaja účastníci zmluvy povinní
plniť z uzavretej zmluvy. Z uvedeného vyvodil záver, že ak družstvo zistilo, že obchodník s CP si svoje
povinnosti vyplývajúce zo zmluvy neplní, bolo jeho povinnosťou domáhať sa súdnou cestou pohľadávok,

na ktoré malo na základe uzavretej zmluvy nárok; len v prípade, ak by sa PDSI svojej pohľadávky
nedomohlo voči obchodníkovi s CP titulom nároku vyplývajúceho zo zmluvy, bolo by (teoreticky) možné
dospieť k záveru, že družstvu vznikla škoda v súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom
NBS, spočívajúcom v zanedbaní dohľadu nad obchodníkom s CP. Mal za to, že v priamej príčinnej
súvislosti s prípadným preukázaným nesprávnym úradným postupom nad dohliadaným subjektom -

obchodníkom s CP mohla vzniknúť škoda len na strane družstva, čo však mal za subjekt odlišný od
navrhovateľa. Z vyššie uvedených dôvodov mal súd prvého stupňa prípadný nesprávny úradný postup
NBS vyplývajúci z dohľadu nad obchodníkom s CP za právne irelevantný a preto sa ním ani nezaoberal;
tento svoj záver odôvodnil tým, že na strane navrhovateľa nedošlo k vzniku škody v priamej príčinnej
súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom NBS spočívajúcom v zanedbaní dohľadu nad

obchodníkom s CP.

Na základe uvedených právnych záverov a v súlade s Dohovorom - s poukazom na zásadu právnej
istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí napr. veci Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 7C/194/11,
19C/56/11, 7C/206/11, 21C/211/11 - súd prvého stupňa dospel k záveru, že neboli preukázané zákonné

predpoklady odporkyne za navrhovateľom uplatnenú škodu titulom nesprávneho úradného postupu a
preto návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa ďalej v súvislosti s návrhom na začatie prejudiciálneho
konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

zamietol návrh na prerušenie konania dôvodiac, že v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. by bolo
rozhodovanie o navrhovaných prejudiciálnych otázkach, vzhľadom na predmet sporu, nadbytočné.
Prisvedčil odporkyni, že inštitút majetkových hodnôt nie je totožný s inštitútom cenných papierov, ktorých
definícia je v § 126 a § 120 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách. Otrovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnej odporkyni nepriznal, nakoľko
jej žiadne trovy konania nevznikli a z uvedeného dôvodu ich náhradu nežiadala.

Proti rozsudku vo výroku o zamietnutí návrhu vo veci samej podal odvolanie navrhovateľ a žiadal
napadnutý rozsudok zmeniť, odporkyni uložiť povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody
11.667,72 eura s príslušenstvom, alternatívne žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie
konanie.

Namietol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
súdu prvého stupňa vytkol neúplné zistenie skutkového stavu veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Poukázal na to, že súd prvého stupňa nezohľadnil, že NBS nepostupovala v súlade s princípom
právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty, keď základným atribútom je istota subjektov

práva, že sa voči nim bude zachovávať právo, a teda orgány verejnej moci budú vo vzťahu k nim
postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t.j. že ich postup bude zo strany subjektov
práva predvídateľný. Pretože vychádzal z garancie NBS ako orgánu dohľadu, spoliehal sa, že nedôjde
ku škode na jeho úkor; uviedol, že nemohol predpokladať, že dohľad nad Prospektom investície je
podľa NBS len formálny, resp. že takýto je jeho obsah podľa jej výkladu, pretože zákon o dohľade

takýmto spôsobom obsah dohľadu nad Prospektom investícií nedefinoval. Postup NBS bol preto z jeho
pohľadu svojvoľný v neprospech každého, kto sa na ňu z hľadiska stability a ochrany investície spoľahol.
Argument NBS, že upozornila družstvo, že vykonáva dohľad nad činnosťou PDSI ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch
a investičných službách, ale nie dohľad nad jeho celkovou činnosťou, posúdil ako úplne irelevantný,

ak nemohol o takto zúženom dohľade orgánu dohľadu vedieť. Nesúhlasil so záverom súdu prvého
stupňa o tom, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou a porušením zákonných povinností NBS,
spočívajúcich v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných
papieroch a investičných službách. Za obzvlášť nepochopiteľný považoval záver, že sa mal viac starať o
svojezáležitostivrámcizásady"právopatríbdelým",nakoľkokuškodedošlovrámciporušeniazákonnej

povinnosti banky vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho, že nebol
"bdelý" s tým, že jej nepatrili ani zákonom stanovené právomoci dohľadu nad činnosťou družstva, ani
obchodníka s CP, ktorými by mohla zabezpečiť dodržiavanie zákona o cenných papieroch, resp. sankcie
donucujúce porušujúci subjekt k dodržiavaniu zákona.

Vychádzal zo zistenia, že povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných
papieroch a investičných službách je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o
skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a ich činností. Podľa § 135 ods. 1 predmetného
zákona (platného v tomto znení od 1.5.2007) družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových
hodnôt, ako aj obchodník s CP, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS

napriek tomu, že v priebehu celého konania odporkyňa tvrdila opak; NBS mala preto zisťovať všetky
informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných NBS družstvu
(Prospektinvestícií,vydanývtedajšímÚradomprefinančnýtrhanáslednepravidelnekontrolovanýNBS)
a obchodníkovi s CP. Mal za to, že povinný zákonný dohľad zo strany NBS je dokonca koncipovaný
tak široko, že má zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolení

na činnosť, vrátane rizík, ktorým sú vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj PDSI činnosťou
obchodníka s CP, ako i vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov dohliadaných
subjektov, teda aj navrhovateľa. Poukázal na skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo výpoveďou svedka Ing. U. S., Csc. preukázané, že NBS už
v roku 2007 pri kontrole družstva zistila, že z hľadiska rizikovosti portfólia má nedostatočne rozložené

portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING, akciová
spoločnosť, ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka s CP, t.j. že PDSI malo všetky peňažné
prostriedky získané od navrhovateľov investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom
s obchodníkom a družstvom. NBS sa po zistení o rizikovosti portfólia družstva uspokojila s takou
nápravou stavu, že toto portfólio bolo po vytknutí zo strany banky rozložené namiesto jednej do troch

zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING, akciová spoločnosť, CI REALITY,
s. r. o., a GLOBAL production, s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi
spoločnosťami CI HOLDING, akciová spoločnosť a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše či
už členom predstavenstva alebo konateľom Ing. Q. Č., vtedajší predseda predstavenstva obchodníkas CP. Poukázal tiež na to, že NBS naďalej akceptovala stav, že celé portfólio družstva je rozložené
a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING, akciová spoločnosť a obchodníkom s CP
a napriek tomu, že vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi s CP (v ktorom

konštatovala, že obchodník s CP vo svojej činnosti, pre svojich klientov a v rámci nich aj výslovne
pre PDSI porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných ohľadoch), ani po vydaní
tohto rozhodnutia okrem udelenej pokuty vo výške 10.000 eur, nevyužila svoje kompetencie v zmysle
zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a neprijala žiadne následné
kontrolné alebo významnejšie opatrenia (predbežne alebo celkom zakázať činnosť obchodníkovi s

CP alebo družstvu, resp. zrušiť povolenie na činnosť obchodníkovi s CP alebo udeliť sankcie priamo
členom predstavenstva alebo obchodníka s CP). Mal za zrejmé, že následné podcenenie situácie a
umožnenie ďalšej činnosti družstva aj obchodníka s CP vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti ním
vložených prostriedkov do PDSI, pričom banka svojou nečinnosťou a ľahostajným prístupom k svojim
kompetenciám zapríčinila aj to, že už nemohol rozpoznať riziko svojej investície, resp. že túto investíciu
mu banka svojim zanedbateľným dohľadom ani v minimálnej možnej miere neochránila. Poukázal

ďalej na skutočnosť, že NBS tým, že dňa 4.3.2011 obchodníkovi s CP odňala licenciu na činnosť a
družstvu zakázala činnosť v roku 2011, potvrdila dlhodobé porušovanie zákona o cenných papieroch;
z uvedeného vyplynulo, že NBS tolerovala porušovanie právnych predpisov minimálne od roku 2008
do roku 2011.

Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že NBS rozhodnutím zo dňa 30.5.2011 č. ODT-10890-4/2010
(právoplatným dňa 18.7.2011) zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti
Prospektu investícií s tým, že NBS ustálila trvanie neaktuálnosti Prospektu až od mája 2010 účelovo,
nakoľko údaje zahrnuté do Prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, spätne
k 31.12.2006, kedy došlo v sídle NBS dňa 27.8.2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva

PDSI za účelom prerokovania nezrovnalostí a problémov v jeho činnosti. Údaje o subjektoch, s ktorými je
družstvo majetkovo prepojené, boli neaktuálne minimálne od 1.10.2009 a údaje o majetkových aktívach,
ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky
majetkových hodnôt a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti družstva, boli neaktuálne už
k 31.12.2006.

Na uvedenom základe mal za to, že družstvo svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s §
128 ods. 1 písm. b), c) a h) a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných
papieroch a investičných službách od 31.12.2006, avšak NBS voči PDSI úradne zasiahla až v máji 2011
(zákazom činnosti). Mal tiež za to, že existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť

podať veriteľovi, ktorý si prihlásil svoju pohľadávku do konkurzu, návrh na náhradu škody proti štátu a
nerobí takýto návrh predčasným, pretože je povinnosťou súdu v konaní o náhradu škody skúmať, či
aktuálny stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť uspokojenia navrhovateľa ako veriteľa
v konkurznom konaní a ak áno, v akom rozsahu. Súd pri tomto hodnotení dokonca nemá čakať až na
konečné rozvrhové uznesenie konkurzného súdu (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 11.4.2012,

sp. zn. 29Cdo/4968/2009), ale je povinný zohľadniť už napr. správy ustanoveného správcu konkurznej
podstaty o stave daného konkurzu. Z vedeného vyvodil, že žiadna platná právna norma neumožňuje
vysloviť záver o predčasnosti podania návrhu a to ani vtedy, ak doposiaľ nemal možnosť vymôcť plnenie
od subjektu, ktorý jediný je (podľa názoru odporkyne a súdu prvého stupňa) povinný mu dané plnenie
vrátiť. Zákon č. 514/2003 Z.z. nevyžaduje žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych

vzťahov, ale naopak, pripúšťa regresnú náhradu. Ak by prebiehajúce konkurzné konanie vylučovalo
podanieobčianskoprávnej,čiinejžalobyonáhraduškody,potombyzákonokonkurzeareštrukturalizácii
fakticky suspendoval Občiansky zákonník, zákon o zodpovednosti za škodu, ako i Trestný zákon v
platnom znení, a to až do doby právoplatného skončenia konkurzného konania. Súčasne by to podľa
navrhovateľa znamenalo, že občianskoprávna zodpovednosť, zodpovednosť štátu, či trestnoprávna

zodpovednosť, je subsidiárna voči zodpovednosti úpadcu podľa zákona o konkurze. Uviedol, že z
písomného vyjadrenia správcu konkurznej podstaty o stave konkurzu zo dňa 20.8.2013 vyplýva, že v
konkurznej podstate nie sú žiadne prostriedky, celý majetok je tvorený hypotetickými pohľadávkami z
neukončených súdnych sporov proti NBS, Garančnému fondu investícií, či poisťovni Chartis Europe
a iným subjektom a preto aktuálny stav konkurzu mu vylučuje možnosť svoju pohľadávku z konkurzu

uspokojiť. Záverom v odvolaní poukázal na závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 31.1.2012, sp. zn. 6 M Cdo/11/2010 a na to, že zo zápisníc o pojednávaní pred súdom prvého
stupňa vyplýva, že ním vyžiadané listinné dôkazy, resp. predložené účastníkmi konania neboli riadnevykonané spôsobom podľa § 129 ods. 1 O.s.p. a preto nemôžu byť právnym podkladom pre právne
posúdenie veci o základe uplatneného nároku.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok ako vecne a právne správny potvrdiť.
Uviedla, že súd prvého stupňa pri konaní v prejednávanej veci postupoval maximálne zodpovedne, vo
vecivykonalrozsiahledokazovaniezaúčelomspoľahlivéhozisteniaskutkovéhostavu,riadnezabezpečil
listiny aj z iných súdnych konaní a v konečnom dôsledku mal v spise k dispozícii všetky pre vec
podstatné a rozhodujúce písomné listinné dôkazy, či už predložené navrhovateľom alebo ňou. Súd

prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dostatočne správne zistil skutkový aj právny stav
veci, pričom z jeho činnosti mu boli známe aj iné dôležité skutočnosti (§ 121 O.s.p.), pretože na
súde prvého stupňa už od 2.7.2012 pravidelne prebiehajú konania v skutkovo a právne analogických
veciach. Odporkyňa vo vyjadrení zopakovala svoje, počas konania prezentované, tvrdenia k skutkovo
a právne podstatným skutočnostiam týkajúcich sa daného prípadu a uviedla, že navrhovateľ v konaní
nepreukázal bezúspešné uplatnenie nároku voči PDSI, čo znamená, že nepreukázal vznik škody. K

námietke o riadnom nevykonaní listinných dôkazov uviedla, že zo zápisnice z pojednávania jasne
vyplýva skutočnosť, že súd prvého stupňa oboznámil (vykonal) jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v
súdnom spise, pričom pri ich oboznamovaní presne špecifikoval, o aké doklady išlo a oboznámil ich
obsah.

Nakoľko v treťom riadku odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol žalovanú sumu
v nesprávnej výške 7.834,97 eura, odvolací súd v zmysle § 164 O.s.p. uvedenú zrejmú nesprávnosť
opravil (výrok I.).

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie proti napadnutej časti

rozsudku podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne
vyhlásil dňa 24.9.2015 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.).

V zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom orgánmi verejnej moci je objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej

sa nemožno zbaviť; založená je na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok: 1. nesprávny
úradný postup štátneho orgánu; 2. vznik škody; 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody.

Zák. č. 514/2003 Z.z. definuje nesprávny úradný postup iba príkladom v ustanovení § 9 ods. 1 druhá veta

tak, že okrem iného sa zaň považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb. Z obsahu pojmu "nesprávny úradný postup" vyplýva, že vo všeobecnosti
môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto

výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie
štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny
úradný postup zo strany NBS pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou družstva. V danom prípade nie

je sporné, že NBS bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou PDSI ako vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt, v konaní však bol sporný rozsah tohto dohľadu. Treba vziať do úvahy,
že až od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných
papieroch a investičných službách (novela zákona č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 129/2010
Z.z.), teda až od 1.6.2010 boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené

tak,žedružstvoakovyhlasovateľverejnejponukymajetkovýchhodnôtmalozákonomuloženúpovinnosť
dodržiavať schválený Prospekt investície. Teda až od 1.6.2010 mohla NBS dohliadať, či družstvo
dodržiava schválený Prospekt investície. Tiež povinnosť aktualizovať Prospekt investície v zmysle §
125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných
službách bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1.1.2009 na

základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a
investičných službách (novela zákona č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 558/2008 Z.z). Počas celej
doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť
údajov v Prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt(§ 128 ods. 1 písm. h) cit. zák.) a pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných
papieroch a investičných službách neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, a
tedaanidružstvu,žiadnepovinnostivoblastirozloženiarizík,narozdielodinýchdohliadanýchsubjektov,

napr. správcovských spoločností pre kolektívne investovanie). Preto tieto neexistujúce povinnosti PDSI
nemohla NBS kontrolovať. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že NBS nevykonávala dohľad nad
finančnými ukazovateľmi družstva, ako sa mylne domnieva navrhovateľ. NBS mohla podľa platnej
právnej úpravy kontrolovať len to, či PDSI plní informačné povinnosti v zmysle ustanovení §§ 126 až
130 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách. Je potrebné poukázať i na

to, že navrhovateľ si musel byť vedomý toho, že s jeho investíciou je spojené riziko a že doterajší alebo
propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (§ 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z. o
cenných papieroch a investičných službách v znení platnom do 21.7.2013; § 126 až 130 boli z cit. zákona
č. 566/2001 Z.z. vypustené novelou vykonanou zákonom č. 206/2013 Z.z. účinným dňa 22.7.2013). Ak
si toho navrhovateľ vedomý nebol, nemožno to pričítať na ťarchu odporkyne v zmysle zásady, podľa
ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu navrhovateľa, že o

rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou družstva nemal vedomosť.

Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou navrhovateľa o povinnosti NBS v oblasti skúmania rizikovosti
portfólia družstva, nakoľko zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách
neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti, preto

ani NBS tvrdená povinnosť nevyplývala. Je nepochybné, že ak má byť štát skutočne považovaný za
materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo
zasiahli do základných práv subjektu, avšak na druhej strane nemožno prehliadnuť, že štát je povinný
striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii vo svetle presne zákonom
stanovených povinností NBS. Štát by sa nemohol zbaviť zodpovednosti za postup NBS iba v prípade,

ak by sa jeho postup ukázal mylným, zasahujúcim do základných práv navrhovateľa, ktorý však nemôže
vychádzať z toho, ako takýto postup navrhovateľ vyhodnotil, ale musí vychádzať výlučne z toho, že
nemožno prisúdiť NBS pri aplikácii zákonov viac povinností ako tých, ktoré jej konkrétnym spôsobom
zo zákona vyplývajú.

Z obsahu Zmluvy uzavretej medzi PDSI a obchodníkom s CP vyplýva, že jej podstatou bol výkon
finančných operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných finančných nástrojov a
iných operácií súvisiacich s riadením portfólia družstva, čo v praxi znamenalo, že obchodník s CP
obchodoval vo vlastnom mene na účet družstva. Uvedené znamená, že riziko nieslo samotné PDSI,
ktoré bolo iniciátorom celého obchodu družstva, ktoré dávalo pokyny na nákup, či predaj toho ktorého

finančného nástroja (článok III bod 1 písm. c) Zmluvy v spojení s § 5 zákona č. 566/2001 Z.z. o
cenných papieroch a investičných službách). V danom prípade išlo o služby, ktoré družstvo ako klient
obchodníka s CP využívalo na vlastné riziko s vedomím, že ziskovosť uvedených operácií nie je
zaručená. Navrhovateľ si ako člen družstva, ktoré za týmto účelom zhodnocovalo portfólio, musel byť
vedomý, že vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou predpovedať a odhadnúť (čo je podstatným

znakom týchto obchodov prostredníctvom obchodníkov s cennými papiermi). Až do rozhodnutia NBS zo
dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie
investičných služieb, potvrdeným rozhodnutím Bankovej rady Národnej banky Slovenska zo dňa
1.3.2011, č. GUV - 274/2011, vykonával obchodník s CP túto činnosť ako regulovanú NBS. Činnosť
PDSI, ktorého bol navrhovateľ v rozhodnom čase členom, spĺňala znaky investovania s finančnými

prostriedkami, disponibilnými za účelom ich zhodnotenia, pričom táto forma nakladania s vlastným
majetkom je spôsob jeho zhodnocovania na vlastné riziko, t.j. riziko v zmysle neistého výnosu z
realizovanéhofinančnéhoinvestovania;zodpovednosťštátunemôženahrádzaťprimárnuzodpovednosť
obchodníka s CP voči družstvu, či sekundárnu zodpovednosť družstva voči navrhovateľovi.

Odvolací súd ďalej poznamenáva, že ani prípadný nesprávny úradný postup NBS voči obchodníkovi
s CP, nie je z hľadiska predmetu prebiehajúceho konania pre úspech navrhovateľa v konaní právne
významný, pretože na strane navrhovateľa nemohlo dôjsť k vzniku škody v bezprostrednej a priamej
príčinnej súvislosti s eventuálnym nesprávnym úradným postupom NBS (pri dohľade nad obchodníkom
s CP) ani podľa zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a ani podľa

zák. č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom, keďže navrhovateľ v rozhodnom období nebol
(a ani nie je) v žiadnom záväzkovom vzťahu s obchodníkom s CP. Zisťovanie naplnenia nesprávneho
úradného postupu NBS vyplývajúceho z jeho dohľadu nad obchodníkom s CP preto nebolo dôležité.
Napriek uvedenému sa však s námietkou navrhovateľa, o nedostatočných opatreniach NBS na nápravuprotiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s CP pri činnosti voči PDSI, nie
je možné stotožniť, zohľadňujúc aktívny prístup NBS k obchodníkovi s CP (v konaní preukázaný
rozhodnutím zo dňa 8.1.2008, č. OPK-9750/3/2007, ktorým uložila obchodníkovi s CP pokutu vo

výške 16.596,96 eura, opätovne rozhodnutím zo dňa 20.8.2008, č. OPK-9750-5/2007, ktorým uložila
obchodníkovi s CP pokutu vo výške 9.958,18 eura a následne rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č.
ODT-8305-5/2010,ktorýmodobralaobchodníkovisCPpovolenienaposkytovanieinvestičnýchslužieb).
V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že navrhovateľ sa nemôže v konaní domáhať náhrady
škody titulom nesprávneho úradného postupu spočívajúcom v takom pochybení v postupe NBS, ktoré sa

týka hmotnoprávneho posúdenia veci; hmotnoprávne pochybenia sa môžu priamo odraziť len v obsahu
rozhodnutí NBS, keďže za nesprávny úradný postup nie je možné považovať to, keď výklad zákona,
právne posúdenie veci, či aplikácia zákona na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu sú odlišné
od tých, aké očakáva ten účastník, koho práv či právom chránených záujmov sa má rozhodnutie dotýkať.

Z uvedeného je potom zrejmé, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti

za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorým
je nesprávny úradný postup štátu zastúpeného NBS.

Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo/4968/2009, na ktorý v odvolaní poukazoval
navrhovateľ, jeho interpretácia je nesprávna a zavádzajúca. Predovšetkým tento rozsudok sa týka

náhrady škody, ktorú veriteľom spôsobili osoby povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu tým, že
so splnením tejto povinnosti boli v omeškaní. Okrem toho Najvyšší súd ČR v odôvodnení uvedeného
rozsudku poukázal na rozhodnutie R 48/2011 týkajúce sa náhrady škody spôsobenej výkonom
verejnej moci, podľa ktorého v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa posúdenie
nedobytnosti pohľadávky poškodeného ako predpokladu vzniku zodpovednosti štátu odvíja odo dňa,

keď poškodený obdržal plnenie na základe právoplatného rozvrhového uznesenia. Uvedený rozsudok
sp. zn. 29Cdo/4968/2009 nepolemizuje so závermi rozhodnutia R 48/2011, ale súčasne berie do
úvahy rozhodnutie R 33/2008, podľa ktorého otázka nemožnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa môže
byť zodpovedaná aj skôr než pri rozvrhu (ku ktorému ani nemusí prísť). V tejto súvislosti Najvyšší
súd ČR uviedol, že miera možného uspokojenia veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní

čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že
dosiahnutý výťažok speňaženia konkurznej podstaty nebude stačiť ani na plné uspokojenie pohľadávok
za podstatou a pracovných nárokov, takže nezaistení veritelia druhej triedy neobdržia pri rozvrhu nič.
Z označeného rozsudku Najvyššieho súdu ČR nevyplýva záver, že žalobu o náhradu škody proti štátu
možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Z tohto rozsudku Najvyššieho súdu ČR

teda vyplýva, že 1/ predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky
poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží v konkurznom konaní žiadnu sumu,
2/ to, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri rozvrhu a to napr. pri
vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy. V prejednávanej veci
v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok družstva nedošlo k speňažovaniu majetku z podstaty,

preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o speňažovaní majetku z
podstaty a vzhľadom na to nemohlo dôjsť ani k čiastočnému rozvrhu. Za tohto stavu otázka nedobytnosti
pohľadávky navrhovateľ nie je vyriešená (nie je celkom zrejmé, že v rámci konkurzného konania
nedostane nič) a vzhľadom na to nemožno ustáliť ani výšku škody. Preto je správny záver súdu prvého
stupňa i v tom, že návrh na začatie konania bol podaný predčasne.

K námietke navrhovateľa, že listinné dôkazy vyžiadané súdom prvého stupňa, resp. predložené
účastníkmi konania neboli riadne vykonané spôsobom podľa § 129 ods. 1 O.s.p. a preto nemôžu byť
právnym podkladom pre právne posúdenie veci o základe uplatneného nároku odvolací súd uvádza,
že podľa § 129 ods. 1 O.s.p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca

na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta, alebo oznámi jej obsah. Z obsahu spisu vyplýva, že
návrh na začatie konania, následné podania navrhovateľa a vyjadrenie sa odporkyne boli vzájomne
účastníkom súdom prvého stupňa doručované pred pojednávaním nariadeným na prejednanie veci
samej. Zo zápisnice z pojednávania nariadeného na deň 1.4.2014 vyplýva, že súd prvého stupňa listinné
dôkazy doložené navrhovateľom a odporkyňou v priebehu konania v zmysle § 129 ods. 1 O.s.p. riadne

oboznámil. Uvedené znamená, že navrhovateľom vytýkané procesné pochybenie súdu prvého stupňa
o riadnom nevykonaní dokazovania nevyhnutného k preukázaniu rozhodujúcich skutočností spôsobom
uvedeným v § 129 ods.1 O.s.p., nebolo odvolacím súdom zistené.Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti,
t.j. vo výroku o zamietnutí návrhu vo veci samej ako vecne správny v zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
potvrdil (výrok II.), vrátane výroku o trovách konania, o ktorých súd prvého stupňa správne rozhodol v

zmysle § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.

Napadnutýmuznesenímsúdprvéhostupňauložilnavrhovateľovipovinnosťsúdnypoplatokzaodvolanie
vsume20eurspoukazomnapoložkou7aSadzobníkasúdnychpoplatkovzák.č.71/1992Zb.osúdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

Proti uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť
a konanie o vyrubení súdneho poplatku zastaviť. Namietal, že predmetom konania je nárok na náhradu
škody proti Slovenskej republike, zastúpenej NBS podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., konanie ktoré sa
začalo do 30.9.2012, a na ktoré sa vzťahuje neobmedzené vecné oslobodenie od platenia súdneho
poplatku ex lege, týkajúce sa všetkých položiek Sadzobníka Zákona o súdnych poplatkoch, teda aj

poplatku uvedeného v položke 7a.

Odvolací súd preskúmal vec i z hľadiska tohto odvolania podaného proti uzneseniu podľa § 212 ods.
1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov,poplatkovápovinnosťvznikápodanímnávrhu,odvolaniaadovolaniaalebožiadostinavykonanie
poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa položky 1 bod 3 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení, poplatky podľa rovnakej sadzby sa
platia i v odvolacom konaní vo veci samej.

Zákonom č. 621/2005 Z.z. bolo z ustanovenia § 4 ods. 1 cit. zákona vypustené písm. c), podľa ktorého

od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, s účinnosťou od 1.1. 2006. Zákonom č. 273/2007
Z.z., s účinnosťou od 1.7.2007, bolo vsunuté do § 4 ods. 1 zákona písm. k), podľa ktorého od poplatku
je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ktoré bolo z ustanovenia § 4 ods. 1 zákona

vypustené zákonom č. 286/2012 Z.z. s tým, že za podanie návrhu na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je určená
osobitná sadzba v sume 20 eur (položka 7a sadzobníka; s účinnosťou od 1.10.2012). Z úkonov
navrhnutých alebo za konania začaté do 30.9.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do
30.9.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.9.2012 (§ 18ca zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a

poplatku za výpis z registra trestov).

V predmetnej veci sa navrhovateľ návrhom podaným na súde prvého stupňa dňa 30.12.2011 domáhal
náhrady škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. Súd prvého stupňa rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa
1.4.2014. Navrhovateľ podal odvolanie proti uvedenému rozsudku dňa 14.4.2014.

Z vyššie uvedeného výkladu vyplýva, že súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od
1.10.2012 nepožíva vecné oslobodenie od súdnych poplatkov. Návrhy vo veci samej, odvolania,
dovolania sa spoplatňujú ku dňu ich podania a podľa sadzobníka súdnych poplatkov, účinného ku dňu

podania poplatkového úkonu. Ak teda podal navrhovateľ odvolanie po 1.10.2012, vznikla mu povinnosť
zaplatiť poplatok za podané odvolanie podľa zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom v čase
podania odvolania; výška poplatku za odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa je v rovnakej sadzbe
ako poplatok z návrhu na začatie konania (po 1.10.2012).

Bezvýznamné z aspektu právneho posúdenia predmetnej veci je, kedy bol podaný návrh na začatie
konania, keďže zákonodarca rozlišuje medzi návrhom na začatie konania, odvolaním a dovolaním,
ktoré sú z hľadiska zákona o súdnych poplatkoch samostatnými poplatkovými úkonmi, nezávisle od
seba idúcimi. Uvedenému záveru nasvedčuje aj ustanovenie § 6 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnychpoplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, podľa ktorého, ak je sadzba poplatku ustanovená za
konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni.

Aksúdprvéhostupňazaviazalnavrhovateľanazaplateniesúdnehopoplatkuzaodvolanieprotirozsudku
podané dňa 14.4.2014, postupoval vecne správne, v dôsledku čoho odvolací súd podľa § 219 ods. 1
O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil (výrok III.).

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s §

142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešná odporkyňa by mala právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Nakoľko si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, odvolací súd jej ich náhradu
nepriznal (výrok IV.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.