Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. september 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/89/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117210795
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6117210795.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD a JUDr. Silvie Zdráhalovej
Rúfusovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO : 35 807 598, právne zastúpený: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX O.

O.,vedenejsúdnymexekútoromJUDr.RudolfomKrutýmPhD.,ExekútorskýúradsosídlomZáhradnícka
60, 821 08 Bratislava, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 442,- EUR s príslušenstvom,
pod sp. zn. EX 921/17, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Banskej Bystrici č.
k. 4Er/1354/2017-12 zo dňa 25. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd v Banskej Bystrici ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým
uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje
rozhodnutie založil na ustanovení § 44 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v nadväznosti na ustanovenia §§ 52, 53 ods. 1, 4 písm. r), ods.
5 a § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“), keď zmluvný vzťah medzi
oprávneným a povinným zo zmluvy o úvere vyhodnotil ako spotrebiteľský, pretože oprávnený vystupoval

v zmluvnom vzťahu v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti, ktorým je poskytovanie úverov z
vlastných zdrojov a súd mal za to, že povinný mal v tomto zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa.
Prípadná klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka, alebo označenie zmluvy o úvere ako absolútneho
obchodu podľa Obchodného zákonníka, teda nebolo žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných
ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách. Na základe tohto súd prvej inštancie posudzoval žiadosť o
udelenie poverenia v intenciách § 44 ods. 3 Exekučného poriadku a uzavrel, že rozhodcovská zmluva

bola neprijateľnou podmienkou, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa. Išlo o zmluvu formulárovú, pretože bola veriteľom určená pre vopred
neurčitý počet spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy nemohli ovplyvniť. Z toho dôvodu nebola dojednaná
individuálne a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Súd prvej inštancie pri tomto zistení poukázal
aj na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Uzavrel, že rozhodcovská
zmluva v danej veci fakticky vyžaduje, aby sa spotrebiteľ (povinný) podriadil výlučne rozhodcovskému

konaniu. Na základe toho súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva je podľa §
53 ods. 5 s poukazom na § 53 ods. 4 písm. r) OZ neplatná. V súvislosti so záverom súdu prvej
inštancie o absencii individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy, súd prvej inštancie pristúpil k
skúmaniuotázkyohľadnesamotného určeniaprávomocirozhodcovskéhosúdunarozhodovaniesporov
vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o úvere, s poukázaním na znenie bodov č. 3
a č. 5 rozhodcovskej zmluvy a posúdenia takýchto znení rozhodcovskej zmluvy z hľadiska ich platnosti

alebo neplatnosti. Početná rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (1ECdo 12/2014,
2ECdo 147/2013, 3ECdo 13/2013, 4ECdo 92/2014, 5Cdo 44/2013, 6ECdo 184/2013) uvádza ku zneniuustanovení rozhodcovských zmlúv, ktoré majú zakotvený predpoklad riešenia všetkých sporov pred
rozhodcovskýmsúdom,žeakžalujúcazmluvnástranapodážalobuna(vybratom)rozhodcovskomsúde,
je takéto znenie neprijateľnou a neplatnou zmluvnou podmienkou. Na základe toho súd prvej inštancie

ustálil, že rozhodcovská zmluva v znení jej bodov č. 3 a č. 5 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Dôvodom uvedeného je záver, že sa jedná len o formálne vyhovenie ustanoveniu § 54 ods. 4 písm. r)
OZ. V prípadoch, kedy bol oprávnený žalobcom ako poskytovateľ úveru, nemohol by sa povinný brániť
mimo rozhodcovského súdu, čo samé osebe sťažuje prístup spotrebiteľovi k súdu. Nakoľko súd prvej
inštancie vyhlásil uvedené znenia rozhodcovskej zmluvy za neprijateľnú podmienku, čím sa tieto stali

neplatné, samotná neplatnosť spôsobuje aj nevykonateľnosť exekučného titulu, ktorý z toho dôvodu má
účinky paktu.

2. Oprávnený podal voči uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil
podľa § 365 ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), pretože súd
prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní

(ďalej aj „ZRK“). Podľa názoru odvolateľa v rámci prieskumu exekučného titulu po materiálnej stránke
nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, pretože rozhodcovský rozsudok a nie
rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Exekučný súd sa musí v rámci materiálneho
prieskumu obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. V tomto smere oprávnený poukázal na
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. ÚS 5/2000, uverejnený pod č. 18/2000. Ďalej

namietol, že súd prvej inštancie ukrátil účastníkov exekučného konania o práva priznané ZRK, a to právo
naprejednanievecipredpríslušnýmsúdom,keďžesaoprávnenýmoholvyjadriťkzisteniamexekučného
súdu až v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Tým došlo k porušeniu zásady
dvojinštančnosti konania. Odvolateľ zároveň namietal podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP nedostatočné
zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie v otázke súdom vyhodnotenej neexistencie platnej

rozhodcovskej zmluvy. Uviedol, že oprávnený s povinným uzatvorili rozhodcovskú zmluvu v súlade s §
3 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní. Odvolacím návrhom oprávnený navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Odvolanie oprávneného bolo doručené povinnému na vyjadrenie. Povinný sa k podanému odvolaniu

nevyjadril.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP) (ďalej len „odvolací súd“), preskúmal
vec podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario)
a odvolaním napadnuté uznesenia okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Na

zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia odvolací súd v súlade s § 387 ods. 2 CSP
uvádza aj ďalšie dôvody:

5. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník uzatvorili
dňa 21.08.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere a na samostatnom dokumente rozhodcovskú zmluvu

zo dňa 21.08.2013. Dňa 10.01.2017 bola za účasti splnomocneného právneho zástupcu oprávneného
spísaná zápisnica pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým PhD., obsahom ktorej je návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor podal dňa 11.04.2017 na súde prvej inštancie
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom

Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 zo dňa 29.03.2016, pod sp. zn. SRSAspA
05916/15. Uvedený exekučný titul nadobudol podľa vyznačenej doložky právoplatnosť dňa 26.09.2016
a vykonateľnosť dňa 02.11.2016. Súd prvej inštancie po preskúmaní obsahu spisu napadnutým
uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

7. Podľa § 9a ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku.8. Podľa § 44 ods. 2 posledná veta Exekučného poriadku proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je
prípustné odvolanie.

9. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku súd pred vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore4ead) preskúma
okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie
exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi
predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý

bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu4ead) a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie
je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

10. Poznámka 4ead) k ustanoveniu § 44 ods. 3 Exekučného poriadku znie: zákon č. 335/2014 Z. z.
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

11. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ v znení účinnom do 31.05.2014 (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 53 ods. 2 a 3 OZ (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť

ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

13. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ v znení účinnom do 31.05.2014 za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej

rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

14. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

15. V danej veci nie je sporné, že vzťah vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere je

spotrebiteľským právnym vzťahom. Táto skutočnosť nebola ani predmetom námietok odvolateľa v
odvolaní. Exekučný titul, ktorého výkonu sa oprávnený domáha cestou súdneho exekútora, bol vydaný
v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, čo vyplýva aj zo záhlavia exekučného titulu, kde je táto
skutočnosť výslovne uvedená.

16. Z ustanovenia § 44 ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je povinný skúmať, či
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní (ďalej aj „zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“). Tento zákon
nadobudol účinnosť odo dňa 01.01.2015. Od nadobudnutia účinnosti tohto zákona už spotrebiteľské
spory môžu byť rozhodované len pred všeobecným súdom alebo zriadeným spotrebiteľským

rozhodcovským súdom na základe platne uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Náležitosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy sú upravené v § 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí zároveň spĺňať podmienky ustanovené právnymi
predpismi (§ 44 ods. 3 Exekučného poriadku).

17. Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo záveru, že (spotrebiteľská) rozhodcovská
zmluva bola dojednaná v bode 10 všeobecných obchodných podmienok oprávneného. Podľa zistenia
odvolacieho súdu však je v tomto bode upravená mediačná dohoda, t. j. využitie mimosúdneho inštitútu
riešenia sporov. Mediačná dohoda nezakladá právomoc rozhodcovského súdu v danej veci nie jerozhodcovskou zmluvou, resp. doložkou. Súčasťou súdneho spisu je však rozhodcovská zmluva, ktorú
uzavrel povinný s oprávneným v rovnaký deň ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Na základe toho
odvolací súd preskúmal rozhodcovskú zmluvu a dospel k záveru, že nespĺňa podmienky ustanovené

právnymi predpismi podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku.

18. Súd prvej inštancie síce pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho určenia rozhodcovskej zmluvy,
avšak jeho právne závery sú aplikovateľné aj na rozhodcovskú zmluvu zo dňa 21.08.2013.

19. Súdny dvor EU v rozhodnutí vo veci C-76/2010 zo dňa 16.11.2010 uviedol, že vnútroštátny súd je
povinný aj vo fáze výkonu rozhodnutia aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v
zmluve o úvere so spotrebiteľom. Súd prvej inštancie správne posúdil, že uzavretá rozhodcovská zmluva
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Právne významnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy
podľa § 53 ods. 5 OZ je, že uvedená rozhodcovská zmluva mala rovnako ako zmluva o úvere

formulárový charakter. Spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej spotrebiteľskej zmluvy
ovplyvniť, bola podpísaná v rovnaký deň ako zmluva o úvere a spotrebiteľ nebol poučený o tom, že
uzavretie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzavretia zmluvy o úvere. Spornosť o vyvážení
nerovnomerného právneho vzťahu je daná priamym určením rozhodcovského súdu v predtlačenej
rozhodcovskej zmluve. Je zjavné, že ten bol vybratý veriteľom, ktorý rozhodcovskú zmluvu spotrebiteľovi

vypracovanú predložil. Spotrebiteľ si nemohol v zmysle zmluvnej autonómie vybrať alebo navrhnúť iný
rozhodcovský súd, ktorý by prípadný spor zo zmluvy o úvere prejednal a rozhodol.

20. Pokiaľ bol spotrebiteľ (povinný) oprávnený obrátiť sa v prípade sporu na všeobecný súd, odvolací
súd uvádza, že oprávnený ako veriteľ podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovskom súde

zmaril naplnenie článku 2 ods. 2 rozhodcovskej zmluvy. V zmysle rovnakého ustanovenia rozhodcovskej
zmluvy je totiž uvedené, že vyššie uvedené sa neuplatní, ak bola podaná žaloba na rozhodcovský
súd. Po podaní žaloby na rozhodcovský súd už spotrebiteľ/dlžník nemal možnosť obrátiť sa so svojim
prípadným nárokom na všeobecný súd, čím fakticky a právne došlo k zmareniu možnosti podať návrh
začatie konania pred nezávislým a nestranným všeobecným súdom garantovaným článkom 46 ods. 1

Ústavy SR. Takto formulovaná a uzavretá rozhodcovská zmluva jasne spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a v zmysle § 53 ods. 4 písm. r)
OZ núti spotrebiteľa, aby spory riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Takéto zmluvné dojednanie je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná.

21. Odvolacísúdvsúlades§387ods.3CSPpoukazujenato,žezrejmeodvolateľopomenulprihliadnuť
na skutočnosť, že súd prvej inštancie ustanovenie § 45 ZRK pri rozhodovaní vôbec neaplikoval.
Námietka týkajúca sa uvedeného ustanovenia zákona s danou vecou zjavne nesúvisí. Ďalej odvolateľ
namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k právnym dôvodom, na ktorých súd založil svoje rozhodnutie,
čím malo dôjsť k porušeniu jeho práva na prejednanie veci. Ani táto námietka odvolateľa nemá právne

opodstatnenie. Oprávnený mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým vo veci rozhodujúcim otázkam podaním
odvolania, čo aj využil. Aj podľa konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nedostatok pri
uplatňovaní niektorých záruk spravodlivého súdneho konania, napr. na súde prvého stupňa, môže byť
korigovaný konaním na druhostupňovom súde (Le Compte, Van Leuven a De Meyere v. Belgicko zo dňa
23. júna 1981, Adolf v. Rakúsko zo dňa 26. marca 1982, Feldbrugge v. Holandsko zo dňa 29. mája 1986;

porovnaj tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 1/2013 zo 16. januára 2013).

22. Odvolací súd záverom konštatuje, že právomoc rozhodcovského súdu v danej veci bola založená
neplatnou rozhodcovskou zmluvou a z toho dôvodu je v rozpore so zákonom aj rozhodcovský rozsudok,
ktorý bol na základe takejto rozhodcovskej zmluvy vydaný. Neplatná rozhodcovská zmluva nemohla

založiť právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a rozhodnúť. Rozhodcovský rozsudok vydaný
rozhodcovským súdom bez právomoci má charakter "rozhodnutia" nevykonateľného, majúceho účinky
paaktu.
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje ae) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)