Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. december 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoP/42/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6817202125
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6817202125.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov

JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci navrhovateľky Y. W., rod. O., nar. XX.
XX. XXXX, bytom S., F. XXXX/XX, t. č. C. republika, M. W., T. XXX, proti odporcovi A. W., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom F., X. XX, C. republika, o rozvod manželstva, na odvolanie odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Revúca č. k. 6Pc/5/2017 - 25 zo dňa 25. 04. 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom manželstvo navrhovateľky Y. W., rod. O., nar. XX. XX. XXXX
a odporcu A. W., nar. XX. XX.XXXX, uzavreté dňa XX. XX. XXXX v D., zapísané v knihe manželstiev
Matričného úradu D. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, poradové číslo XX rozviedol.

2. Okresný súd konal o návrhu navrhovateľky, ktorá požiadala o rozvod manželstva s odôvodnením,
že sa od manžela odsťahovala v marci 2017, pre jeho násilné správanie sa voči navrhovateľke. Z
manželstva pochádzajú tri deti, ktoré sú už plnoleté. Odporca s rozvodom manželstva nesúhlasil. Tvrdil,
že dôvody, ktoré uviedla navrhovateľka, neboli pravdivé. Navrhovateľku pristihol pri nevere, stále ju má
však rád.

3. Okresný súd vyvodil svoju právomoc konať o rozvode manželstva účastníkov, ktorí majú pobyt v
Českej republike podľa článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia ES č. 2201/2003 o súdnej právomoci a
uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností,
podľa ktorého vo veciach rozvodu majú právomoc súdy členského štátu, ktorého štátnymi príslušníkmi
sú obaja manželia.

4. Okresný súd zistil, že u oboch účastníkov išlo o ich prvé manželstvo, ktoré bolo uzavreté dňa 08. 06.

1991 v Lučenci. Z manželstva pochádzajú tri, teraz už plnoleté deti. Z výsluchu účastníkov okresný súd
zistil, že odporca sa správal k navrhovateľke agresívne. Sám odporca pripustil, že navrhovateľku udrel.
Navrhovateľka uviedla, že odporca sa jej často vyhrážal, nadával jej o čom svedčia aj jej oznámenia
o spáchaných priestupkoch. Navrhovateľka sa odporcu bojí a odsťahovala sa od neho k synovi
do prenajatého bytu. Dôvodom správania sa odporcu je nevera navrhovateľky, ktorú navrhovateľka
nepoprela. Navrhovateľka vylúčila možnosť obnovenia manželského spolužitia s odporcom.

5. Okresný súd mal preukázané, že vzájomné vzťahy navrhovateľky a odporcu sú vážne narušené v
dôsledku nevery navrhovateľky a správania sa odporcu, ktorý navrhovateľku udrel, vyhrážal sa jej a
nadával jej. Navrhovateľka vyslovila zásadný nesúhlas a neochotu riešiť situáciu návratom k odporcovi
alebo absolvovaním manželskej poradne. Je zjavné, že nevera navrhovateľky bola len dôsledkom dlhšietrvajúceho stavu vzájomných vzťahov, čo vyplýva z jej opakovaného návrhu na rozvod. Obaja účastníci
porušujú základné manželské povinnosti, povinnosť žiť spolu a byť si verní. Ich manželstvo prestalo
spĺňať svoj účel a nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia. Navrhovateľku nemožno

nútiť, aby zotrvala v manželskom zväzku, v ktorom zostať nechce. Z uvedených dôvodov manželstvo
rozviedol. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 18 ods. 1, § 22, § 23 ods. 1 až 3 Zákona o
rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiadny z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

6. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odporca včas odvolanie v ktorom zopakoval, že nesúhlasí z
rozvodom manželstva ani s dôvodmi uvedenými v rozsudku, v ktorom je napísané, že k svojej manželke
bol agresívny, chorobne žiarlivý a že ju viac krát udrel. Ďalej uviedol, že spolu s manželkou žili úplne
normálny život a prežili spolu skoro 27 rokov. Udrel ju potom, čo zistil jej neveru, čo je normálna reakcia.
Jeho manželka ani nevie, čo vlastne chce a je ovplyvňovaná ostatnými ľuďmi. Po nevere sa k odporcovi
vrátila,tvrdilamu,žesinemyslela,žejuodporcaažtakmiluje,žejejpriodporcoviničnechýbalo.Odporca

si svoju manželku váži, ich manželstvo nie je trvalo rozvrátené, spolu žili aj po sexuálnej stránke. Potom,
ako sa odporca otrávil a bol hospitalizovaný ani nemal šancu sa s manželkou zmieriť, lebo za dva týždne
bol súd. Keď navrhovateľku jeho ošetrujúci lekár volal na psychiatriu tak sa nedostavila. Dotyčný pán,
ktorý navrhovateľku pobláznil nemá úroveň, aj zlato, čo manželke kúpil odporca, jej zobral. Všetci ľudia
z okolia aj rodina boli svedkami ich harmonického života. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok zrušiť

a dať účastníkom čas aby sa ich vzťah nejako vykryštalizoval.

7. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu zotrvala na rozvode manželstva, o zmierenie s odporcom
nemala záujem, má už nového priateľa s ktorým je spokojná a plánuje nové manželstvo. Keď odporcovi
nevyhovuje rozvod, je to jeho problém. Ona nemá finančné prostriedky, ani čas cestovať znova na súd.

Chce riešiť manželské dlhy, ktoré jej odporca nechal na krku. Odvolanie je plné klamstiev a fantázie.
S odporcom nikdy nemala spokojný ani harmonický život. Odporca navrhovateľke naďalej vypisuje,
vulgárne nadáva, vyhráža, chce takto pomstiť jej neveru. Navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť,
nechce už žiadne pojednávanie.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z. z.,
Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a napadnutý rozsudok podľa § 387 ods.1, 2 CSP
v spojení s § 2 CMP potvrdil ako vecne správne.

9. Podľa § 18 zák. č.36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“)
manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne
rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak

sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne

na záujem maloletých detí. Podľa odseku 3 súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj obsah súdneho spisu a zistil, že
napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe správne a v potrebnom rozsahu zisteného skutkového

stavu, ktorý okresný súd správne právne posúdil a v potrebnom rozsahu odôvodnil. Z vyjadrení
účastníkov konania krajský súd nezistil žiadny dôvod, ktorý by spochybňoval správnosť rozhodnutia
okresného súdu. Odporca síce deklaroval snahu o zachovanie manželstva, ale jeho postoj bol taký,
že odcudzenie navrhovateľky voči jeho osobe videl iba v správaní navrhovateľky a inej osoby, s
ktorou navrhovateľka nadviazala mimomanželskú známosť. Svoju zodpovednosť odporca nepripúšťal.

Manželstvo je vzťah muža a ženy ako rovnocenných osôb, ktorého účelom je harmonické a trvalé
životné spoločenstvo aj potom, ako skončili ich povinnosti spojené so starostlivosťou o maloleté
deti pochádzajúce z manželstva. Nebolo sporné, že manželstvo účastníkov konania dlhšiu dobu
neplniloúčel,netvoriloživotnéspoločenstvo,manželiažilioddelene.Navrhovateľkakategorickyodmietlaobnovenie spolužitia a uviedla pre to vážne dôvody, ktoré odporca nevyvrátil. Nebolo preukázané, že od
skončenia konania na okresnom súde došlo k takej náprave vzájomných vzťahov účastníkov konania,
ktoré by svedčili za zachovanie ich manželstva. Odporca nepreukázal, že narušený vzájomný vzťah

a nezhody s navrhovateľkou neboli natoľko závažné, aby súd manželstvo nerozviedol. Podľa § 217
ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Za uvedeného stavu odporca
nevyvrátil správnosť záverov okresného súdu, že rozvrat manželstva je trvalý, že ich osobné vzťahy
sú vážne narušené, trvalo rozvrátené a že ich manželstvo nemôže plniť svoj účel a preto nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia. Krajský súd ako súd odvolací preto z tých istých dôvodov,

ako uviedol okresný súd, rozhodnutie o rozvode manželstva účastníkov konania potvrdil.

11. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) § 428 CSP.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).