Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. október 2012

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/418/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211201193
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1211201193.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: E. E., C. Z. XX, C., zast. advokátskou kanceláriou
Mgr. Peter Serina, spol. s r. o., Poľnohospodárska 10, Bratislava, proti žalovanému: Z.. A. E., C. Z. XX,
C., o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k mal. H. E., H.. X.
X. XXXX B. Z.. D. E., H.. XX. XX. XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu

Bratislava II zo dňa 30. mája 2012, č. k. 50C 14/2011 - 124, pomerom hlasov 3 : 0 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach z r u š u j e a vec mu v tomto
rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa na čas po rozvode schválil rodičovskú dohodu tak, že mal.
H., H.. X. X. XXXX B. Z.. D., H.. XX. XX. XXXX sa na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti

oboch rodičov. Maloleté deti H. B. D. budú v osobnej starostlivosti matky každý párny kalendárny týždeň
v mesiaci od piatka od 18.00 hod. do nasledujúceho týždňa do piatka do 18.00 hod. a v osobnej
starostlivosti otca každý nepárny kalendárny týždeň v mesiaci od piatka od 18.00 hod. do nasledujúceho
týždňa do piatka do 18.00 hod. V čase letných prázdnin budú maloleté deti H.F. B. D. v osobnej
starostlivosti matky v mesiaci august každý nepárny kalendárny rok a v osobnej starostlivosti matky v
mesiaci júl každý párny kalendárny rok a naopak. Dňa 24. 12. v kalendárnom roku budú maloleté deti

H. B. D. v osobnej starostlivosti otca každý nepárny kalendárny rok a v osobnej starostlivosti matky
každý párny kalendárny rok. Obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej H. sumou 90 eur mesačne a maloletého D. sumou
90 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počínajúc právoplatnosťou výroku
rozsudku o rozvode manželstva, t. j. počnúc dňom 13. 1. 2012. Zročné výživné na maloletú H. B. Z.
D. od 13. 1. 2012 do 31. 5. 2012 v sume 830 eur súd prvého stupňa povolil otcovi splácať po 100 eur

mesačne splatných spolu s bežným výživným počínajúc právoplatnosťou rozsudku pod stratou výhody
splátok. Výživné na maloleté deti matke neurčil. Účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov
konania. Súd prvého stupňa uviedol, že vo veci rozvodu manželstva rozhodol čiastočným rozsudkom
č. k. 50 C 14/2011 - 76 dňa 14. 12. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13. 1. 2012. Následne
vo veci úpravy práv a povinností k deťom na čas po rozvode manželstva vykonal dokazovanie, ktorým
zistil, že účastníci konania po rozvode žijú oddelene, pričom styk s deťmi si dohodli striedavo. Súdu

predložili návrh rodičovskej dohody, ktorý súd s odporúčaním kolízneho opatrovníka schválil, nakoľko
nebol v rozpore so záujmami a výchovou maloletých detí. Keďže sa rodičia nevedeli dohodnúť na výške
prispievania výživného na maloleté deti súd prvého stupňa skúmal a zisťoval majetkové a sociálne
pomery oboch rodičov. Z potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne Bratislavskej vodárenskej spoločnosti,
a. s. súd prvého stupňa zistil, že žalobkyňa je zamestnaná ako asistentka s netto príjmom cca 750 eur.
Žalobkyňa dokladovala, že mesačné výdavky na životné náklady maloletých detí sú v priemere 480

eur. Žalobkyňa býva v jednoizbovom byte, ktorý nadobudla so žalovaným počas trvania manželstva,
nevlastní motorové vozidlo a iný príjem nemá. Z potvrdenia zamestnávateľa žalovaného MMV SR súdzistil, že pracuje ako policajt a jeho priemerný netto príjem je cca 1 360 eur. Žalovaný svoje výdavky
vyčíslil na sumu 744,9 eur mesačne, pričom v týchto výdavkov je zarátané aj výživné na ďalšie dieťa,
syna Jána vo výške 132 eur mesačne. Žalovaný je vlastníkom trojizbového bytu, vlastní motorové

vozidlo. Vychádzajúc z týchto dosahovaných príjmov oboch rodičov maloletých detí, s prihliadnutím na
sociálne pomery rodičov uložil otcovi maloletých detí povinnosť uhrádzať im výživné mesačne po 90 eur
každému, čo je podľa názoru súdu prvého stupňa výška primeraná k veku a potrebám maloletých detí.
Matke výživné súd neurčil. Zročné výživné vypočítal od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva
t. j. od 13. 1. 2012 do 31. 5. 2012 v celkovej sume 824,40 eur. O trovách konania rozhodol podľa §

144 O. s. p..

Proti časti rozsudku, ktorou súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť prispievať na výživu mal.
H. sumou 90 eur mesačne a mal. D. sumou 90 eur mesačne a určil zročné výživné v sume 830 eur
podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
zmenil a počas trvania striedavej osobnej starostlivosti výživné neurčil. Uviedol, že jeho príjmy sú vyššie

ako príjmy žalobkyne, avšak aj jeho náklady na chod domácnosti a ostatné náklady sú oveľa vyššie ako
u žalobkyne. Vytkol súdu prvého stupňa, že pri rozhodovaní o výživnom sa zohľadnila iba výška jeho
príjmov, avšak súd prvého stupňa nezobral do úvahy a nezohľadnil jeho nevyhnutné výdavky, ktoré sú u
neho päťnásobne vyššie ako u žalobkyne. Podľa zoznamov príjmov a výdavkov žalobkyni po zaplatení
všetkých položiek ostáva 582,5 eur a žalovanému po zaplatení nevyhnutných položiek ostáva 560 eur.

Uviedol, že motorové vozidlo, ktoré vlastní je staršie, ide o vozidlo zn. Toyota z roku 1997. Mal za to,
že nakoľko žalobkyňa vozidlo nevlastní, je dobré, aby bolo vozidlo k dispozícii aspoň u neho a to kvôli
deťom, ktoré odváža k lekárovi, vozí ich na dovolenky a iné kultúrne podujatia, takže auto využívajú
aj jeho deti. Taktiež uviedol, že deťom hradí všetky podstatné výdavky (napr. dcére uhradil strojček na
zuby v sume 300 eur, kontaktné šošovky v sume 79 eur), zaplatil deťom dovolenku pri mori, hradí im

zimné lyžovačky, rekreačné jesenné pobyty vo Vysokých Tatrách, pričom žalobkyňa ani raz neprispela
deťom ani centom. Deťom hradí i všetky šeky, pričom žalobkyni povedal a napísal, že všetky poštové
poukážky týkajúce sa detí nech mu zasiela, že ich uhradí tak ako ich hradil doteraz, resp. žalobkyni na
šeky poslal peniaze. Mal za to, že deti sú v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a teda je jasné,
že výživné, ktoré pošle navrhovateľke, nebude využité na tie aktivity, na ktoré ich využíva on, resp. ich

môžu využiť deti. Má na mysli lyžovanie, stanovanie pri mori, výlety po Slovensku a za hranice, vlastné
nákupy do rakúska či Maďarska, dovolenky vo Vysokých Tatrách, kam chodí s deťmi každoročne.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 212 ods. 1 O. s. p., prejednal odvolanie podľa §
214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa treba v napadnutých častiach

zrušiť.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky relevantné
právne a skutkové otázky. Z odôvodnenie rozsudku musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a

úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa i pre účely odvolacieho konania rozumie postup súdu,
ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu jeho procesných práv, ktoré mu poskytuje Občiansky
súdny poriadok. Takýmto procesným právom účastníka je i právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ust. § 157 ods. 2 O. s. p. totiž zároveň
znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a jeho porušením
sa účastníkovi odníma možnosť náležite skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu,
voči ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodneniasúdnehorozhodnutiajepretoporušenímprávanaspravodlivésúdnekonanieajedôvodom

na zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p..

V prejednávanej veci žalovaný preukazoval, že podstatné výdavky na maloleté deti vrátane dovoleniek,
rekreačných pobytov, lyžovačiek, výletov ako i mesačné peňažné výdavky (šeky) hradí výlučne on.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku sa touto argumentáciou žalovaného
nezaoberal, ale svoje rozhodnutie založil na tom, že s prihliadnutím na sociálne pomery rodičov
žalovanému uložil povinnosť uhrádzať maloletým deťom výživné, pričom výživné matke neurčil. Súd
prvého stupňa vôbec nevysvetlil, na základe akých skutočností dospel k záveru, že žalovanému jepotrebné uložiť povinnosť platiť výživné na maloleté deti a u matky táto povinnosť neexistuje, keď
neuloženie tejto povinnosti matke vôbec neodôvodnil, iba jednou vetou skonštatoval, že výživné matke
neurčil.

Je teda zrejmé, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nezodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157
ods. 2 O. s. p., čím bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý proces a bola mu tým odňatá
možnosť konať pred súdom. Odvolací súd zdôrazňuje, že tieto nedostatky odôvodnenia napadnutého
rozsudku znemožňujú preskúmať jeho správnosť z hľadiska odvolania, dôvodmi ktorého je odvolací súd

viazaný ( §212 ods. 1 O. s. p.).

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že podstatnou otázkou, s ktorou sa musí súd pri zverení
do striedavej starostlivosti vysporiadať je výživné na dieťa, pričom je povinný si sám zistiť všetky
okolnosti relevantné pre rozhodnutie a rozhodnúť v záujme dieťaťa. S ohľadom na možnosť budúcej
zmeny rozhodnutia treba jasne a precízne stanoviť podmienky, za ktorých bolo výživné určené na

čas striedavej starostlivosti a malo by teda byť minimálne uvedené, aké sú aktuálne príjmy oboch
rodičov v čase rozhodovania, aké majú majetkové pomery, koľko majú vyživovacích povinností a aké
sú náklady na maloletého. Ak by súd rezignoval na zistenie a stabilizovanie podmienok, za ktorých bolo
výživné určené, potom by ohrozil v budúcnosti zmenu svojho rozhodnutia. Bude totiž veľmi obtiažné
dokázať, že sa zmenilo niečo, čo nebolo zaznamenané. Nevyhnutne v prípade striedavej starostlivosti

je pri určovaní výživného vyčíslenie mesačných nákladov na dieťa. Až po tom, čo si súd ustáli, aká
čiastka predstavuje mesačné potreby dieťaťa, môže rozhodnúť o tom, v akom pomere medzi rodičov
plnenie tejto vyživovacej povinnosti rozdelí. Do mesačných nákladov sa zahŕňajú náklady na bývanie,
na stravovanie dieťaťa, na ošatenie, obuv, školu, školské potreby, zájazdy, výlety, kurzy, mobilný telefón,
dopravu, krúžky a voľnočasové aktivity, hygienu, lekárske ošetrenia, lieky a pod. podľa miery životnej

úrovne rodiča. Jedným z možných variantov je rozdelenie takto zosumarizovaných nákladov na dieťa
medzi rodičov, výnimočne môže rozhodnúť aj tak, že "výživné sa neurčuje". Okrem otázky výživného by
malorozhodnutieostriedavejstarostlivostiobsahovaťtiežvýrokotom,ktorýzrodičovbudepoberateľom
rodičovských dávok alebo ktorý z rodičov si bude na dieťa uplatňovať daňový bonus. Nevyhnutne treba
rozhodnúť o tiež o tom, kde (u ktorého z rodičov) bude mať dieťa trvalé bydlisko.

V ďalšom konaní bude vecou súdu prvého stupňa vysporiadať sa s otázkou určenia vyživovacej
povinnosti oboch rodičov k maloletým deťom a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O. s. p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa

a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vzhľadom na zrušenie napadnutého rozsudku v časti, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť
prispievať na výživu mal. H. sumou 90,- eur mesačne a mal. D. 90,- eur mesačne, musel odvolací súd
zrušiť i výrok o zročnom výživnom, o neurčení výživného matke a o trovách konania.

Výrok, ktorým súd prvého stupňa schválil rodičovskú dohodu nebol napadnutý odvolaním a nadobudol
právoplatnosť.

Vnovomrozhodnutíovecisúdprvéhostupňarozhodneotrováchprvostupňovéhoiodvolaciehokonania

(§ 224 ods. 3 O. s. p.)

Poučenie:

Proti tomuto uznesenie odvolanie nie je prípustné.