Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2C/104/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514202282
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8514202282.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právnej veci navrhovateľa CD

Consulting, s.r.o., Nagano Office Center, K Červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, IČO: 264 29
705 právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., Grőslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti
odporkyni X. C., bytom XXX XX X. S., miestna časť F. XXXX/XXX, občianka, za účastí vedľajšieho
účastníka na strane odporcu VŠEOBEDNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV so sídlom Šafárikovo
nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, právne zastúpené JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom
so sídlom Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, v konaní o zaplatenie 192 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Odporkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia v sume 52,60 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Bohdana Jakubisa, advokáta
so sídlom Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Podanou žalobou sa navrhovateľ podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EH)
č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len

nariadenie), domáha, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie zmenkovej sumy 192,- eur, zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy
195,- eur 25.2.2011 do zaplatenia a 6 % ročného úroku zo sumy 192 eur 11.5.2011 do zaplatenia,
zmenkovej odmeny 0,64 eur a k náhrade trov konania. Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár
nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa .11.11.2010 na zmenkovú sumu 192
eur, pričom sa zaviazal k úhrade zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 192 eur od 25.02.2011.
Zmenka bola vystavená na videnie s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.

Indosant predložil zmenku na zaplatenie, vystaviteľ doposiaľ uhradil sumu 0,- eur na zmenkovú sumu,
na úroky uhradil 0 eur. Ako dôkaz bol k návrhu pripojený originál zmenky.

2.Uznesením č.k. 2C/104/2014-76 zo dňa 30.12.2014 tunajší súd vyslovil, že vedľajšie účastníctvo
združenia VŠEOBEDNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV so sídlom Šafárikovo nám. 7 Bratislava
na strane odporcu je prípustne.
Krajský súd Prešov uznesením č.k. 18Co/94/2015-87 zo dňa 27.8.2015 uznesenie tunajšieho súdu o

prípustnosti vedľajšieho účastníctva potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 11 XCdo 3/2015 zo dňa 16.6.2016 dovolanie
navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 27.8.2015 pod sp. zn. 18Co/94/2015-87
odmietol.3.Súd v zmysle čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie)

zaslal odporcovi tlačivo C na odpoveď (spolu s tlačivom návrhu na uplatnenie pohľadávky a kópiu
zmenky, poučením o jeho procesných právach a povinnostiach, ktoré odporca prevzal osobne dňa
28.10.2014.

4.Odporca sa v určenej lehote 30 dní k návrhu nevyjadril.

5.Vedľajší účastník vo vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 05.01.2015 navrhol žalobu v celom
rozsahu zamietnuť uviedol, že terajší majiteľ zmenky pri jej nadobúdaní vedome konal na škodu
dlžníka. Navrhovateľ si bol vedomý, že nadobúda zmenku od spoločností, ktorá poskytuje pôžičky a
úvery spotrebiteľom, a zároveň, že tento pôvodný majiteľ zmenky nemôže zmenku uplatniť, keďže by
tým porušil zákon a súd by mu jeho zmenkový nárok uplatnený v tomto konaní priznal. Vzhľadom na

uvedené má za to, že súd by sa mal zaoberať kauzálnymi vzťahmi pôvodného zmenkového veriteľa a
odporcu. Na tieto kauzálne vzťahy sa aplikovala legislatíva platná a účinná v čase vystavenia zmenky,
pričom poukázal na ustanovenia §§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch, resp. § 25
ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z. V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa
zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Ďalej poukázal na skutočnosť, že zmluva o spotrebiteľskom

úvere neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto by mal byť úver bez
úrokov a poplatkov. Vedľajší účastník vyslovil názor, že spotrebiteľovi sa musí poskytnúť ochrana pred
neprijateľnými podmienkami aj v prípade, ak sa uplatňuje právo zo zmenky. Preto pri kolízií zmenkového
práva so spotrebiteľskými právami odporcu musí mať prednosť ochrana práv spotrebiteľa, preto má za
to, že dohoda o vyplňovacom práve zmenky je v zmysle § 53 ods1 Obč. zák. neprijateľnou podmienkou

(§ 53 ods. 5 Ob. Zák.). Ďalej poukázal na skutočnosť, že úverová zmluva nemá obligátorné náležitosti
v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov a teda spotrebiteľ by mal vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Zmenka túto skutočnosť
nezohľadňujeadokoncaumožňujeajvymáhaťzmenkovýúrok0,25%denne,čoje91,25%ročne,čojev
rozpore so zásadou dobrých mravov. Dohoda o vypĺňovacom práve zmenky bola uvedená vo VÚP, teda

formulári, ktorý spracoval právny .predchodca navrhovateľa a odporca nemal možnosť ich ovplyvniť.
Táto podmienka teda nebola individuálne dojednaná a nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa. Uvedená zmluvná podmienka je
teda neplatná s poukazom na § 53 ods. 5 Obč. zák. Ak je neplatná dohoda o vypĺňovacom práve
blankozmenky, neplatná je aj samotná zmenka. Pričom poukázal na právny záver vyslovený v rozsudku

NS SR č. 4Obo 161/2007 podľa ktorého z neplatnej úverovej zmluvy nemohlo žalobcovi vzniknúť právo
na vyplnenie blankozmenky a neplatnosť úverovej zmluvy vyvodil z nerovnosti podmienok účastníkov
zmluvy v dôsledku neprimerane vysokého poplatku za spracovanie a vedenie úveru, v dôsledku čoho
považoval zmluvu za priečiacu sa dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku. Dohodu
o vypĺňovacom práve blankozmenky a tým aj samotnú zmenku možno považovať za neplatnú aj pre

obchádzaniezákona.Vdanomprípadevystavenímzmenkysaprávnypredchodcažalobcusnažilvyhnúť
posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch, dôsledkom čoho
by žalovaný mal vrátiť len sumu poskytnutého úveru pre nedodržanie obligatórnych náležitosti zmluvy
o spotrebiteľských úveroch.

6.Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 14.10.2015 (ako reakciu na vyjadrenie vedľajšieho
účastníka) uviedol, že nariadenie nepripúšťa vedľajšie účastníctvo v tomto konaní, vyzval súd aby
rešpektoval jeho právo na spravodlivý proces a upozornil súd na možnosť vzniku škody na jeho strane v
dôsledku nesprávneho úradného postupu. Ďalej opakovane zdôraznil, že tvrdenia a námietky uvedené
vedľajším účastníkom sú kauzálneho charakteru, pričom kauzálne námietky sú po indosovaní zmenky

v zásade neprípustne. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah.
Akýkoľvek zmluvný vzťah medzi odporcom a remitentom je po indosovaní irelevantným. Vedľajší
účastník nemôže vykonávať hmotnoprávne námietky voči zmenke, ktoré patria výlučne odporcovi.

7.Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu písomné.

V zmysle § 156 ods. 3 O.s.p. dňa 22.6.2016 bolo elektronický zverejnené a vyvesené na úradnej
tabuli súdu oznámenie, že dňa 30.6.2016 bude verejné vyhlásenie rozsudku, ktorý v uvedený deň bol
vyhlásený.8.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov - originálu
zmenky a obsahom pripojeného exekučného spisu sp. zn. 5Er/544/2012, kópiu ktorých zaslal
účastníkom konania na základe čoho ustálil tento skutkový stav: Zo zmenky súd zistil, že ju odporca

vystavil vX.S.dňa 10.11.2010azaviazalsanaradspoločnostiPOHOTOVOSŤ,s.r.o.(remitent)zaplatiť
pri predložení sumu 192 eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 25.2.2011. Zmenka bola
vystavená s doložkou „bez protestu“ a s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.
Odporca sa označil ako X. C., bytom X. S., F. XXXX/XXX, s rodným číslom , teda ako spotrebiteľ. V
pravom hornom rohu je uvedené číslo zmluvy XXXXXXXXX.Na rube zmenky je zapísaný nedatovaný

indosament na rad navrhovateľa.
Súdu je známe, že spoločnosť Pohotovosť, s.r.o, ako indosant predloženej zmenky, je právnická
osoba, ktorá okrem iného podniká v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov, čo potvrdzuje aj výpis
z obchodného registra ohľadom predmetu podnikania tejto spoločnosti. Ďalej je súdu z jeho činnosti
známe, že spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. si uplatňuje svoje .nároky aj v exekučných konaniach. Konajúci
súd si potom pripojil aj spis tunajšieho súdu sp. zn. 5Er/544/2012 vo veci oprávneného Pohotovosť, s.r.o.

proti odporcovi ako povinnému o vymoženie pohľadávky v sume 192,- eur, kópiu listín z tohto spisu súd
zaslal aj účastníkom konania.
Z pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5Er/544/2012 súd zistil , že pohľadávku
z tejto istej zmenky si spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. uplatnila na Stálom rozhodcovskom súde,
ktorý rozsudkom sp. zn. SR 05822/11 zo dňa 14.7.2011 odporcu zaviazal na zaplatenie 192,- eur,

zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 192 eur od 25.02.2011 do zaplatenia a 6 % ročného
úroku zo zmenkovej sumy 192 eur od 11.05.2011 do zaplatenia. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
22.8.2011 a dňa 22.8.2011 sa stal vykonateľným.
V uvedenom exekučnom spise sa nachádza zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX (pod rovnakým číslom
ako je uvedené v zmenke), ktorú uzavrela spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. s odporcom dňa 10.11.2010.

Predmetom zmluvy bol záväzok spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. poskytnúť odporcovi ako spotrebiteľovi
úver vo výške 100 eur, ktorý sa odporca zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 168
eur v 6 mesačných splátkach po 28 eur počnúc dňom 20.11.2010. V zmluve bolo označenie, že dlžník
prehlasuje, že finančné prostriedky sú skytnuté na výkon povolania. Súčasťou zmluvy sú Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru vyhotovené ako formulár, kde podľa čl. 13 na zabezpečenie peňažného

záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako
remintentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent
najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď
dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas

poslednú splátku , alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent.
V zmysle daných Všeobecných obchodných podmienok vystavil odporca dňa 10.11.2010 neúplnú
zmenku (blankozmenku), kde spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. vystupovala ako remitent. Vzhľadom na to,

že odporca úver nesplácal riadne a včas, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný,
vyplnila spoločnosť Pohotovosť ďalšie údaje zmenky a to zmenkovú sumu 192 eur a dátum začiatku
úročenia od 25.02.2011.
Uznesením č.k. 5Er/544/2012-19 zo dňa 1.3.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.7.2013
v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Prešov č.k. 7CoE/85/2013-38 zo dňa 31.5.2013 súd

zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že
rozhodcovskú doložku, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul znemožňovala voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie
pred rozhodcovským súdom v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou,
spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a násl.

Obč. zák. ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS. V uvedených rozhodnutiach bolo
jednoznačne konštatované, že vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcu je vzťahom
spotrebiteľským.

9.Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára: .Podľa čl. 19 nariadenia, pokiaľ

toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi
procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Súd sa preto v prípadoch, v ktorých
nariadenie neustanovuje inak, riadi Občianskym súdnym poriadkom (ďalej len O.s.p.)Podľa čl. I. § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov
(ďalej len ZZŠ) vo zmenke sročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť
zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I. § 5 ods. 2 ZZŠ úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková
doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I. § 5 ods. 3 ZZŠ úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.
Podľačl.I.§10ZZŠ aknebolazmenka,ktorábolaprivydaníneúplná,vyplnenátak,akobolodojednané,

nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol
zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
Podľa čl. I. § 11 ods. 1 ZZŠ každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).
Podľa čl. I. § 17 ZZŠ kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní

zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Podľa čl. I. § 34 ods. 1 ZZŠ zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.
Podľa čl. I. § 48 ods. 1 ZZŠ majiteľ môže postihom žiadať:

1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa sročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len Obč.

zák.), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Obč. zák. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také,
s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich
obsah. ..Podľa § 53 ods. 3 Obč. zák. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté
medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia
úverovej zmluvy, t.j. k 10.11.2010 (ďalej len ZoSÚ) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovaného Zákona o spotrebiteľských úveroch Poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú
formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák. výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie

bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi.
Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10.Právneposúdenieveci: Zmenkajecennýmpapierom vydanýmvzákonomstanovenejforme,ktorým
sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku
v nej určenú. Ide tak o zväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva
dlžníkom z takejto zmenky len možnosť .podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto
listina nebola platnou zmenku. Podľa § 11 ZZŠ je každú zmenku možné previesť indosamentom a v

prípade, že k takémuto prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ všetky práva zo zmenky, nie však z
úverového vzťahu, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Odporca ako priamy dlžník môže namietať
voči navrhovateľovi ako poslednému majiteľovi zmenky to, že bol pri
nadobúdaní zmenky v zlej viere alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou a že vedome konal
na jeho škodu.

11. Kauzálne námietky
Predmetom sporu je nárok zo zmenky, ktorá indosáciou charakter zabezpečovacej zmenky stratila a
nadobudla charakter zmenky na platenie, pričom však Nález Ústavného súdu ČR zo dňa 18.07.2013
sp. zn. IV.ÚS 457/10 týkajúci sa obdobnej veci vyriešil otázku možnosti skúmania záväzkového vzťahu,

ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala v neprospech ďalšieho majiteľa zmenky, keď pripustil možnosť
uplatnenia kauzálnych námietok aj bez naplnenia dispozície § 17 ZZŠ.

12.Podľa Spoločného stanoviska Občianskoprávneho a Obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
SR zo dňa 20.10.2015, v zmysle ktorého ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku

doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1. pokiaľ za akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ,
2. Pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k

prieskumu platného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ajk to z vykonaného
dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň
dohody o vypĺňovacom práve aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka
vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na

to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane odporcu, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený úrok zo zmenky ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

13. Súd je i pri rešpekte k špecifickej, prísne formálnej povahe inštitútu zmenky a jeho historickým

koreňom povinný vždy prihliadnuť aj k okolnostiam konkrétnej veci. V prípade spotrebiteľa nesmie
prehliadať jeho špecifické záujmy a postavenie. Pri svojej rozhodovacej činnosti musí hľadať také
interpretačné a aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkových
inštitútov neprimerane v neprospech niektorého z účastníkov v zmenkových vzťahoch.14. Kauzálne námietky v prejednávanej veci vzniesol vedľajší účastník, súd na rozdiel od navrhovateľa
je toho názoru, že kauzálne námietky je oprávnený v prospech odporcu tento účastník vzniesť. Otázku

účastí vedľajšieho účastníka v tomto konaní preskúmal .odvolací súd, ktorý dospel k záveru, že
jeho účasť v konaní je prípustná a žiaduca. Odvolací súd konštatoval, že podstatou účastí vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného je snaha všetkými dostupnými procesnými prostriedkami pomôcť tej
strane, na ktorej v konaní vystupuje k výhre v spore a má rovnaké procesné práva a povinnosti, ako
hlavný účastník. Prioritu musí mať verejný záujem o zbavení spotrebiteľa účinkov neprijateľnej zmluvnej

podmienky v rovine pravidiel verejného poriadku (viď uznesenie KS Prešov sp. zn. 13Co/47/2015).
Uvedený právny záver odvolacieho súdu dáva oprávnenie vedľajšiemu účastníkovi vzniesť v prospech
odporcu kauzálne námietky čím došlo k prelomeniu zásady stanovenej v čl. I, § 17 zákona č. 191/1950
Zb. ZZŠ.

15.Podľa názoru súdu v súdenom prípade došlo k prelomeniu zásady stanovenej v čl. I, § 17 zákona

č. 191/1950 Zb. ZZŠ aj z dôvodu, že majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Ide o konanie „pôvodného“ majiteľa zmenky, ktorý sa dohodne s „novým“ majiteľom zmenky na
indosácii zmenky s jediným cieľom - zbaviť dlžníka kauzálnych námietok a získať takpovediac „čistú“
zmenku. Ustanovenie § 17 ZZŠ odkazuje na okolnosti „nadobúdania zmenky“ na strane indosatára.
Indosatárovi teda možno robiť námietky, ak pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka,

teda v podstate, ktorý pri nadobúdaní zmenky nekonal dobromyseľne (uznesenie NS SR 3Obo/3/2007).
„Vedomé“ konanie odkazuje na rozhraničenie úmyslu a vedomej a nevedomej nedbanlivosti, pričom v
spojení s citovaným názorom NS SR by sa zrejme mali brať na zreteľ aj kritériá uplatňované judikatúrou
k dobromyseľnosti v občianskom práve.
Dobromyseľnosť nadobúdateľa treba posúdiť s prihliadnutím na všetky okolnosti, či v čase nadobúdania

zmenky vedel o tom, že medzi indosantom a dlžníkom existuje určitá dohoda, resp. že zmenka kryje
určitý kauzálny vzťah. Ak vedel, treba posúdiť otázku, či sa mohol spoliehať na to, že takýto vzťah je
platný a že dlžník z tohto vzťahu nemohol uplatňovať žiadne námietky.
Právny zástupca navrhovateľa v návrhu uviedol, že disponuje len originálom zmenky a nemá informácie
oakýchkoľvekinýchpotencionálneexistujúcichvzťahochodporcuapredchádzajúcehomajiteľazmenky,

ktorá bola v tomto konaní uplatnená. Dobromyseľnosť indosatára CD Consulting je vylúčená z dôvodu,
že každá zmenka v hornom rohu obsahuje číslo, ktoré je číslom príslušnej úverovej zmluvy (to možno
zistiť porovnaním so spisom). Pri nadobúdaní takého veľkého a masového množstva zmeniek, ktoré
sú označené rôznymi číslami v hornom rohu a ku ktorému indosant (POHOTOVOSŤ) musel poskytnúť
určité údaje o platení, možno vychádzať z toho, že indosatár vedel, že určité kauzálne vzťahy existujú,

ale spoliehal sa na to, že nebudú mať na jeho zmenkové práva vplyv. Vzhľadom na to možno tvrdiť, že
pri nadobúdaní zmenky konal na škodu dlžníka. Tvrdenú dobromyseľnosť spochybňuje kolízia medzi
POHOTOVOSŤou a CD Consulting-om. Oboch ich zastupuje tá istá advokátska kancelária (Fridrich
Paľko), JUDr. Daniel „Paľko“ bol až do roku 2012 konateľom CD Consulting-u.
16.Súdu z jeho rozhodovacej činnosti je známe, že k indosácii zmeniek na navrhovateľa a k uplatneniu

nárokov zo zmeniek pôvodne vystavených v prospech spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. začalo dochádzať
po tom, ako slovenské súdy posúdili rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský
rozsudok, za neplatnú a nepovolili výkon rozhodcovského rozsudku v exekučnom konaní v prospech
spoločnosti Pohotovosť, resp. aspoň čiastočne zamietli žiadosti o udelenie poverenia v časti týkajúcej
sa vymoženia zmenkových úrokov, prípadne ďalších nárokov. .17. Vzhľadom na uvedené súvislosti a

personálne prepojenie súd dospel k záveru, že celá indosácia zmenky bola zrealizovaná práve za
účelom získania „čistej“ zmenky, proti ktorej dlžníci nebudú mať možnosť žiadnych kauzálnych námietok
týkajúcich sa pôvodného právneho vzťahu, využijúc pritom charakter zmenky ako abstraktného cenného
papiera, nariadenie EP a Rady (ES) č. 861/2007 a právnickú osobu v cudzine, na ktorú mal pôvodný
majiteľ zmenky prostredníctvom svojho právneho zástupcu určitý dosah. S prihliadnutím na uvedené

skutočnosti by podľa názoru súdu boli splnené podmienky upravené v § 17 zák. č. 191/1950 Z.z. o
zmenkách a šekoch preskúmať kauzu, teda právny vzťah, ktorý predchádzal vydaniu zmenky aj bez
kauzálnych námietok, ktoré však v súdenej veci vzniesol vedľajší účastník na strane odporcu.

18.Vedľajší účastník na strane odporcu v konaní vzniesol kauzálne námietky, ktoré možno zhrnúť

do štyroch bodov: 1. konanie na škodu dlžníka, 2. zákaz zabezpečenia dlhu zmenkou alebo šekom,
3. nedodržanie obligátorných náležitosti zmluvy o úvere, 4. neprijateľná podmienka - dohoda o
vypĺňovacom práve zmenky.Pokiaľ ide o prvú námietku vedľajšieho účastníka, t.j. vedomé konanie navrhovateľa na škodu dlžníka
- odporcu, s touto námietkou sa súd plne stotožnil, dôvody sú rozvedené vyššie. Rovnako sa súd plne
stotožnil aj s ďalším námietkami vedľajšieho účastníka.

19.Spotrebiteľský charakter
Zo zmluvy o úvere doloženej v exekučnom spise tunajšieho súdu súd zistil, že pôvodný právny
vzťah medzi spol. Pohotovosť, s.r.o. a odporcom mal spotrebiteľský charakter, ktorý vznikol na
základe formulárovej zmluvy. Skutočnosť, že tento záväzkový vzťah má spotrebiteľský charakter

jednoznačne konštatoval tunajší súd uznesením č.k. 5Er/544/2012-19 zo dňa 1.3.2013 v spojení s
uznesením Krajského súdu Prešov č.k. 7CoE/85/2013-38 zo dňa 31.5.2013, ktorým bola zamietnutá
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že rozhodcovskú
doložku, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul znemožňovala voľbu spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie sporu štátnym súdom. Povaha spotrebiteľského právneho vzťahu sa podľa názoru súdu
nezmenila ani postúpením (indosovaním) zmenky. Po posúdení povahy účastníkov právneho vzťahu a

ich práv a povinností je uvedená zmluva zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Je totiž nepochybné,
že spol. Pohotovosť, s.r.o. v danom prípade konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda
vystupovala ako dodávateľ, kým odporca vystupoval ako fyzická osoba, ktorá úverom zabezpečovala
svoje potreby, teda ako spotrebiteľ. Tiež je zrejmé, že táto spoločnosť poskytla odporcovi peňažné
prostriedky na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo

v inej právnej forme (viď § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch), teda poskytla mu
finančné prostriedky, ktoré sa zaviazal spolu s odplatou vrátiť.

20.Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy je úlohou súdu v takýchto prípadoch ex offo skúmať
prijateľnosť zmluvných podmienok a v prípade, že sú zmluvné podmienky neprijateľné, zabezpečiť

rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa. Uvedené skonštatoval Súdny dvor EÚ napr. v rozhodnutí vo veci
Pohotovosť, s.r.o. C-76/10 zo dňa 16.11.2010, v ktorom medziiným uviedol, že vnútroštátny súd má v
každom štádiu konania vrátane výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy
sankcií (a nielen sankcií, ale akýchkoľvek zmluvných dojednaní) obsiahnutých v zmluve o úvere, ak
má súd k .tomuto účelu k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave. V bode

38 uvedeného rozhodnutia Súdneho dvora je uvedené, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa
záväzné, pričom ide o kogentné ustanovenia, ktoré nie je možné zmeniť. Ich cieľom je nastolenie
formálnej rovnováhy vyplývajúcej zo zmluvy medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a nahradiť
ich skutočnou rovnováhou a zaviesť s nimi rovnosť medzi účastníkmi právneho vzťahu.

21.Z § 17 ZZŠ nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych námietok ex offo, takže toto ustanovenie pripúšťa
i taký výklad, že ich skúmať možno. Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo
alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. Čl. 7 ods. 3
nariadenianaopakhovorí,žesúdvprípadepasivityžalovanéholen„vydározsudok“,nehovorí,žežalobe
musí vyhovieť. Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu (a judikatúra SD EÚ to naopak vyžaduje), aby

ex offo skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky.

22.Preto ani proces podľa nariadenia nie je vylúčený z pôsobnosti judikátov súdneho dvora a ex offo
súdnej kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok. Inak by išlo celkom iste o konštrukciu s cieľom

obísť princípy unijného práva a o obohacovanie sa na úkor iného s popieraním vlastných princípov
únie. Zmenka je osobitne náročná na formality a aj v zmenkových právnych veciach je dôležité zaoberať
sa ex offo neprijateľnosťou zmluvných podmienok podľa zmluvy, ktorú zmenka zabezpečuje. V ústavnej
rovine bolo prízvukované, že prepätý formalizmus sa rovná sofistikovanému odňatiu spravodlivosti
(porovnaj nález Ústavního soudu ČR sp. zn. II. ÚS 222/07).

23.Najvyšší súd SR opakovane skonštatoval, že v spotrebiteľských veciach princíp „vigilantibus iura
sripta sunt" (právo patrí bdelým) v konkrétnych súvislostiach ustupuje
dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. marca 2012, sp. zn.

6 Cdo 1/2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 61/2012).
24.Zo zmluvy o úvere uzavretej spoločnosťou Pohotovosť a odporcom dňa 10.11.2010 mal súd
nepochybne preukázané, že táto neobsahuje obligátorné údaje, ktoré vyžaduje ustanovenie § 9 ods.
2 ZoSÚ, t.j. údaje o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (písm.f), úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru (písm. i), ročnú percentuálnu mieru nákladov (písm. j), údaj
o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a poplatkov (písm. k) ako aj údaj o priemernej hodnote
ročnej percentuálnej miere nákladov. Absenciu týchto údajov zákon o spotrebiteľských úveroch v § 11

ods. 1 písm. a) sankcionuje tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

25.Navrhovateľ je po spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. nástupcom práv zo zmenky. Na navrhovateľa
dopadajú všetky dôsledky nečestného konania vrátane toho, že musí počítať s odmietnutím súdnej
ochrany. Súdna ochrana sa principiálne neposkytuje osobe konajúcej so zlým úmyslom. Súd chráni

vzťahy založené na dobromyseľnosti a čestnosti. Dobromyseľnosť je vylúčená pri návrhoch, v ktorých
osoba musela pri elementárnej opatrnosti zistiť, že sú založené na nečestnosti.. 26.Kódex o ochrane
spotrebiteľa (zákon č. 250/2007 Z. z.) zakotvil definíciu konania v rozpore s dobrými mravmi (§ 4 ods.
8). Konanie v rozpore s čestnou obchodnou praxou je teda nielen konaním proti dobrým mravom, ale
explicitne proti zákonu.

27.Pokiaľ ide o zmenkové úroky vo výške 0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne, boli rozhodnutiami
mnohých súdov (najmä v exekučných veciach vzhľadom na skutočnosť, že pôvodný majiteľ zmenky
si exekučné tituly od určitého času zabezpečoval mimo všeobecných súdov, najmä prostredníctvom
notárskych zápisníc a neskôr rozhodcovských rozsudkov) posúdené ako rozporné s dobrými mravmi
(tieto pritom pôvodne boli uplatňované a v zmluvách upravené ako úroky z omeškania, teda ako sankcia

za nesplácanie úveru a až od doby využívania zabezpečovacích zmeniek boli tieto priamo do zmenky
predtlačené ako zmenkový úrok). Súd sa stotožňuje s tým, že výška požadovaných zmenkových úrokov
je v rozpore s dobrými mravmi, keďže ide ročne o sankciu dosahujúcu takmer výšku poskytnutej, resp.
dlžnej sumy. Toto konanie pôvodného veriteľa a následne navrhovateľa ako jeho nástupcu je nutné
vyhodnotiť ako odporujúce dobrým mravom.

Zdá sa, že navrhovateľ očakával, že v predmetnej veci bez ďalšieho budú uznané nároky, pritom dobre
mohol vedieť, že tieto nároky boli v skoršom období odmietnuté pre rozpor s pravidlami verejného
poriadku.

28.Smernica 2005/29 o nekalých obchodných praktikách výslovne reguluje pôsobenie aj na vzťahy po

zániku zmluvy. Podľa článku 3.1 táto smernica sa uplatňuje na nekalé obchodné praktiky podnikateľov
voči spotrebiteľom tak, ako sú ustanovené v článku 5, pred, počas a po uskutočnení obchodnej
transakcie vo vzťahu k produktu. Účelom tejto smernice je prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného
trhu a dosiahnuť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa aproximáciou zákonov, iných právnych predpisov
a správnych opatrení členských štátov o nekalých obchodných praktikách poškodzujúcich ekonomické

záujmy
spotrebiteľov.

29.Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje konanie veriteľa vrátane jeho nástupcu, aby vykonal
plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, pretože sa tak koná bez odbornej starostlivosti na strane

dodávateľa a spotrebiteľ môže urobiť ekonomické rozhodnutie smerujúce k vykonaniu takéhoto plnenia
(§ 7 a násl. ZOS). Nekalú obchodnú praktiku tejto povahy napĺňa práve navrhovateľ. Zmenkový úrok
0,25% denne predstavuje 91,25 % ročne. Tento úrok má sankčnú povahu, pretože je priamo spojený
s nedodržaním povinnosti plniť aj po splatnosti pohľadávky. Aby sa tento úrok mohol podradiť pod
inštitút neprimeranej sankcie ako neprijateľnej zmluvnej podmienky uvedenej v čiernom zozname (§ 53

ods.4 písm. k/ Obč. zák., postačí, že má čo len čiastočne sankčnú povahu. Zmluvná pokuta je úplne
netransparentná. Postačí akékoľvek drobné porušenie menej závažnej povinnosti a spotrebiteľovi sa o
cca o jednu polovicu zvyšuje dlh. Celkom zjavne ide o netransparentnú neprijateľnú sankciu.

30.Navrhovateľ uplatňuje aj poplatok za úver, ktorý je ďalšou netransparentnou klauzulou. Nič na

tom nemení fakt, že ide o hlavný predmet plnenia, keďže jednak je neprimerane vysoký a jednak je
netransparentný (neuzavretý okruh administrácie, porov. tiež C-134/13 Volksbank).
.31.Na dosiahnutie týchto plnení sa dojednal neprijateľný rozhodcovský proces a zmenka, ktorú vyplnil
čo do istiny dodávateľ už v čase vzniku úverovej zmluvy s podstatným navýšením oproti dlhu (úver 100
Eur, na zmenke vyplnená suma 192 eur). Súd aj vo vzťahu k samotnej istine považuje konanie veriteľa

za nečestné a sledujúce získanie neoprávneného obohatenia na úkor iného už od samého začiatku
právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla.32.Konanie pôvodného veriteľa odporuje fundamentálnym hodnotovým pravidlám, vyžadovaných
väčšinou spoločnosti a v demokratickej spoločnosti nemôže požívať ochranu (§ 3 Obč. zák., porov.
BECK). To platí aj pre navrhovateľa, na ktorého boli práva zo zmenky postúpené. Navrhovateľ pri

tisícoch postúpení si musel byť dobre vedomý, že ide v skutočnosti o zmenkových dlžníkov ako
spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a násl. OZ) a ktorých postavenie nie je
možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje Občiansky zákonník (§ 54 ods.1 OZ).
Zmenky indosované na žalobcu majú priamy odkaz na úverové zmluvy, osobné prepojenie cez
rovnakého zástupcu (Fridrich Paľko) a navrhovateľovi postačovalo vynaložiť minimálne úsilie, aby zistil

spotrebiteľskú povahu úverovej zmluvy a jej zabezpečenie zmenkou.

33.Ďalej sa súd v plnej miere stotožňuje s kauzálnou námietkou týkajúcou sa dohody o
vypĺňovacom práve zmenky, ktorá bola uvedená vo VÚP, teda vo formulári, ktorý spracoval
právny predchodca navrhovateľa a odporca nemal možnosť ich ovplyvniť. Súd má za
to, že táto podmienka nebola individuálne dohodnutá a nepochybne spôsobuje značnú

nerovnováh v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa práve pre nezohľadnenie
práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom. Uvedená zmluvná
podmienka je neplatná s poukazom na § 53 ods. 5 Obč. zák..

34. Ak je neplatná dohoda o vypĺňovacom práve blankozmenky, neplatná je aj samotná zmenka. Takýto

právny záver vyslovil NS SR v rozsudku sp. zn. 4Obo 161/2007 zo dňa 06.05.2008 podľa ktorého z
neplatnej úverovej zmluvy nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky a neplatnosť
úverovej zmluvy vyvodil z nerovnosti podmienok účastníkov zmluvy v dôsledku neprimerane vysokého
poplatku za spracovanie a vedenie úveru, v dôsledku čoho považoval zmluvu za priečiacu sa dobrým
mravom a zásadám poctivého obchodného styku.

35.Rovnako sa súd stotožňuje s námietkou, že dohodu o vypĺňovacom práve blankozmenky a tým
aj samotnú zmenku možno považovať za neplatnú aj pre obchádzanie zákona. V danom prípade
vystavením zmenky sa právny predchodca navrhovateľa snažil vyhnúť posudzovaniu platnosti úverovej
zmluvy a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch, dôsledkom čoho by odporca mal vrátiť len
sumuposkytnutéhoúveruprenedodržanieobligátorných náležitostizmluvy ospotrebiteľskýchúveroch.

Súd má za to, že za takýchto okolnosti podľa § 3 ods. 1 Obč. zák. sa veriteľovi súdna ochrana nemá
poskytnúť, pretože po práve má byť zmenka v moci druhej strany sporu.

36.Vzhľadom na skutočnosť, že súd dohodu o vypĺňovacom práve zmenky vyhodnotil za neprijateľnú
podmienku s poukazom na ustanovenie § 53 ods.1 Obč. zák., ide o dojednanie neplatné v súlade podľa

§ 53 ods.5 Obč. zák. , v prípade ak je neplatná dohoda o vypĺňovacom práve zmenky, je neplatná aj
samotná zmenka preto súd návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. . 37.O trovách konania
súd rozhodol podľa článku 16 nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša strana, ktorá nemala v
konaní úspech.
Odporca mal v konaní plný úspech, preto má právo na náhradu trov konania, odporca si však toto právo

neuplatnil, z obsahu spisu nevyplýva aby mu nejaké trovy vznikli, preto súd vyslovil, že mu právo na
náhradu trov konania nepatrí.

38.Trovy konania patria aj vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na podporu odporcu. Podľa
rozhodovacej praxe Krajského súdu v Prešove (viď rozhodnutia tunajšieho súdu sp. zn. 21Co/15/2013,

6Co/32/2013, 19Co/52/2013, 13co/222/2015 a množstvo iných), trovy právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníkasúúčelne.Vprejednávanejvecivedľajšíúčastníkvyvinulaktivitunaobhajobuodporcu, doručil
súdu kvalifikované vyjadrenie - vzniesol kauzálne námietky, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, preto
súd vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania priznal.

39.Právny zástupca vedľajšieho účastníka si podaním doručeným súdu dňa 05.01.2015 uplatnil právo
na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 52,60 eur. Súd vychádzal z hodnoty predmetu sporu 192
eur, podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov je odmena za jeden úkon právnej služby
vo výške 18,26 eur, pričom súd je viazaný návrhom úspešneho účastníka do takej miery, že nemôže

priznať úspešnému účastníkovi viac alebo iné trovy, ako si výslovne uplatnil. Odmena v takejto výške
patrí za 2 úkony právnych služieb, a to:
- prevzatie a prípravu zastúpenia ( § 13a ods. 1 písm. a/),
- písomné podanie zo dňa 30.12.2014 (§ 13a ods. 1 písm. c/),Celkovo patrí vedľajšiemu účastníkovi odmena jeho právneho zástupcu v sume 36,52 eur. K tejto
odmene sa pripočítava aj paušálna náhrada miestneho prepravného a miestnych telekomunikačných
poplatkov, za 2 úkony vykonaný v roku 2014 á 8,04 eur. Celkovo patrí vedľajšiemu účastníkovi paušálna

náhrada jeho právneho zástupcu vo výške 16,08 eur. V dôsledku toho na trovách právneho zastúpenia
patrí vedľajšiemu účastníkovi suma 52,60 eur.

40.Trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 52,60 eur je navrhovateľ
povinný v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr.

Bohdana Jakubisa, advokáta so sídlom Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava do 3 dní od nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva
do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu
ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2C/104/2014
- 14 -

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné nákladysúdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).